Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/716/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200743
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614200743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: žalovanému: B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť
sumu134,64eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
č.k. 5C/48/2014-36 zo dňa 12.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Dňa 25. 08. 2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný zmluvu o splátkovom úvere č.
0333160360, na základe ktorej SLSP poskytla žalovanému splátkový úver vo výške 25.000,- Sk (829,85
eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 676,- Sk (22,44 eur), splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na 10. 09. 2005 a konečná splatnosť úveru na 10. 08. 2010. Úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 17,30 % p. a., pevná do konečnej splatnosti úveru. Ročná percentuálna

miera nákladov predstavovala 10,19 %. Splátky sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačne k 10. dňu v
kalendárnom mesiaci.

Dňa 28. 09. 2011 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej SLSP postúpila na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Podľa prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok výška pohľadávky ku
dňu postúpenia predstavovala 1.298,07 eur.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, ktorý bol na súdne konanie predvolaný. Obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy

umožňovali vo veci rozhodnúť. Žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania anevzniesla žiadny návrh na vykonanie dôkazov. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a
súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(v znení účinnom do 31. 12. 2007):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
zamietol žalobu. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že medzi pôvodným veriteľom Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 25.000,- Sk (829,85 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v mesačných splátkach vo výške 676,- Sk (22,44 eur), v počte splátok k 10. dňu. Splatnosť prvej splátky

bola dohodnutá na 10. 09. 2005 a konečná splatnosť úveru na 10. 08. 2010. Rovnako nebolo sporné
medzi účastníkmi konania, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pôvodný
veriteľSLSP,a.s.postúpilanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Žalobcasavprebiehajúcomkonaní
domáha zaplatenia splátok splatných za obdobie od 10. 03. 2010 do 10. 08. 2010, v počte 6 a v celkovej

sume 134,64 eur (6 x 22,44 eur).Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorú
je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v
čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy

uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj
vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že si pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli plnenie v splátkach s tým, že veriteľ je
oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. V zmysle ust. § 103
Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa
pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu)

odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V zmysle vyššie uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť
samostatne premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sú predmetom konania, keďže v konkrétnej veci
nedošlokpredčasnémuzosplatneniuúveru,t.j.úvernadobudolkonečnúsplatnosťpodľazmluvydňa10.
08. 2010 (kedy bola splatná posledná splátka). V prejednávanej veci sú preto premlčané splátky, ktoré
neboli uhradené žalovaným a ktoré sú predmetom konania. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu, že

splátky, ktorých zaplatenie je predmetom konania sú neuhradené. Ak nesplní dlžník u takto dohodnutých
splátok niektorú z nich, teda sa stane splatným celý zostávajúci dlh, začne plynúť premlčacia doba
pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu odo dňa, kedy sa stala splatnou celá nesplnená
čiastka (§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok
je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným

zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného
vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Preto súd pri
skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá
je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný
vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým

vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže
byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho

obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť
svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila

rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej
kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Premlčacia doba poslednej splátky splatnej dňa 10. 08. 2010 uplynula dňa 10. 08. 2013, z čoho

logicky vyplýva, že premlčacia doba splátok splatných skôr uplynula ku skoršiemu dátumu. Žaloba bola
doručená súdu dňa 29. 01. 2014, t. j. po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná

povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorýje možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje

procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. O ust. § 5b
citovaného zákona boli účastníci konania poučení v predvolaní na súdne pojednávanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. v zmysle

ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Zastával názor, že súd na daný
prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o

absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Ďalej zastával názor, že aplikáciou ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu a k porušeniu
zákazu diskriminácie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu považuje odvolací súd za správny. Žalobca podal

žalobu až dňa 29.1.2014 po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. Uzatvorenieabsolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danom prípade spotrebiteľskou zmluvou
s poukazom na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, sa nemôže odchýliť od
občianskoprávnej úpravy ani v otázke premlčania, vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

SR a Ústavného súdu SR.

Odvolací súd k ďalšej odvolacej námietke odvolateľa uvádza, že ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
účinné od 1.5.2014 má procesný charakter. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia má súd
pri rozhodovaní o nárokov zo spotrebiteľských zmlúv povinnosť z úradnej povinnosti prihliadať na
premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,

na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník v odvolacom konaní si
náhradu trov odvolacieho konania kvalifikovaným spôsobom neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.