Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204728
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204728.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Š. D., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XX za účasti vedľajšieho
účastníka Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7,
Bratislava IČO: 42 362 962 zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským advokátom AK Zámocka 36,

Bratislava o zaplatenie 86,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov

konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.06.2014 domáhal voči žalovanému a žalovanej
O. D. zaplatenia sumy 86,44 eur spolu so 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy od 21.06.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 17.10.2005
Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP"). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva

obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala
sumu 1.258,76 eur, ktorá pozostávala z istiny 897,58 eur, riadneho úroku 168,21 eur, úroku z omeškania
192,97 eur a ostatného príslušenstva 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Sumu 192,97 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy
postupca poskytol žalovaným úver vo výške 780,06 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 21,61 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 20.06.2010 do 20.09.2013 v počte 4 a celkovej výške 86,44 eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti
každej splátky úveru samostatne. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu uhradili 0,-

eur. Uplatňovaná dlžná suma k dnešnému dňu pozostáva zo 4 neuhradených splátok úveru v celkovej
výške 86,44 eur.Žalovaný žalobu ako takú nerozporoval. So vstupom vedľajšieho účastníka konania súhlasil a uviedol,
že úplne sa stotožňuje s jeho vyjadrením vo veci.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, ktoré okrem iného vznieslo námietku premlčania.

Keďže podaním zo dňa 20.10.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.10.2014 vzal žalobca žalobu voči

pôvodnej žalovanej v druhom rade O. D. späť pred začatím pojednávania vo veci súd konanie voči nej
uznesením zo dňa 04.11.2014 zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu voči žalovanému
v prvom rade a to Š. D..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 17.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení zo

dňa 15.12.2011 vrátane prílohy k nej, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, pokusom
o zmier zo dňa 09.05.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.09.2014, čiastočným späťvzatím žaloby na
čl. 42 a 60, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.10.2014, prehľadom splátok na čl. 52-57, oznámením o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 24.10.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo
dňa 18.11.2014, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 17.10.2005 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 23.500,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy
dohodnutávovýške17,30%ročne,splatnosťúveruboladohodnutáformoumesačnýchsplátokvovýške
651,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.11.2005 a poslednej dňa
20.09.2010. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 50,-Sk, mesačne.
Podľa článku V bod 2 súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky s ktorými sa mal dlžník

oboznámiť a podľa ust. čl. I náležitosti zmluvy sa riadia aj všeobecnými obchodnými podmienkami
účinnými od 01.08.2002.

V článku V, bod 3 ,4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené
v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, obchodným

zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obch. zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne

splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako
postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 27.12.2011. Podľa
Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dlžná žalovaná suma.

Žalobca listom zo dňa 09.05.2014, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 2.166,19 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu podpísal, úver bol poskytnutý. To koľko uhradil a kedy
prestal splácať presne uviesť nevie, bolo to v čase, keď prišiel o prácu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa ust. § 52 ods.2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OPZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. Zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o
splátkovom úvere pričom k odstúpeniu od zmluvy ani k zosplatneniu úveru nedošlo

Bolo preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
17.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v
sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 23.500,-Sk, úroková sadzba
bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou

mesačných splátok vo výške 651,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa
20.11.2005 a poslednej dňa 20.09.2010. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu
vo výške 50,-Sk, mesačne. Posledná splátka bola teda splatná dňa 20.09.2010.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitiezákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V
tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah vrátane premlčania posúdiť podľa

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka aj keď sa zmluvnú
strany dohodli na tom, že sa ich právny vzťah bude spravovať Obchodným zákonníkom pretože
podľa Obchodného zákonníka platí štvorročná premlčacia lehota ktoré je pre spotrebiteľa jednoznačne
nevýhodnejšia ako lehota stanovená Občianskym zákonníkom a táto zmluvná podmienka je preto
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z

24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke
ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri
spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa

účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré
má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 02.06.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého

žalovanému ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo. Preto súd posudzoval premlčanie
samostatne vo vzťahu ku každej splátke v zmysle ust § 101 a 103 OZ. Posledná splátka bola splatná dňa
20.09.2010. Dňa 21.09.2010 začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá tak uplynula dňa 21.09.2013
u poslednej splátky, splátka splatné skôr bolia j skôr premlčané.

Žaloba bola podaná až dňa 02.06.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

V zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty
prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaný nevniesol námietku premlčania. Námietku premlčania vzniesol
vedľajší účastník.

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov
žalobu pre uplynutie premlčacej lehoty s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia v zmysle
ktorých musí súd na premlčanie prihliadnuť zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení

mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Keďže žalovaný bol v celom rozsahu úspešný a na jeho strane vystupoval vedľajší účastník má aj tento
vedľajší účastník právo na náhradu trov konania, ktoré u neho podľa jeho vyjadrenia pozostávajú z trov
právneho zastúpenia.

Súd však po preskúmaní veci dospel k záveru, že aj napriek tomu, že vo veci vzniesol námietku
premlčania nemožno hovoriť u vedľajšieho účastníka o účelne vynaložených trovách, ich vyjadrenie k
premlčaniu je nadbytočné. Od zmeny zákonných ustanovení a zavedenia ust. § 5b zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, teda súd je povinný ex offo skúmať nárok či nie je premlčaný.

Z tohto vyššie uvedeného dôvodu, teda k prihliadnutiu na premlčanie z úradnej moci bola žaloba

zamietnutá a preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách konania. Na základe uvedeného
preto súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.