Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202293
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114202293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci mal. V. A., nar. XX.XX.XXXX,
zástúpeného opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky Q. M., rod.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX a otca V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. E., Y. XXX, o návrhu
C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o osvojenie s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20. 3. 2014 č. k. 29P 15/2014-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania

účastníkom nepriznáva.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 97 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 a §
101 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa skúmal, či sú splnené všetky podmienky, ktoré majú
byť splnené pri tom, aby mohlo byť dieťa osvojené manželom matky. Súd však zistil, že chýba základná
hmotnoprávna podmienka, a to súhlas druhého rodiča, konkrétne otca. Keďže otec bol účastníkom tohto
konania, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani pozbavený výkonu rodičovských práv a
povinností, súd prvého stupňa musel žiadať súhlas otca. Keďže otec takýto súhlas nedal, nemohol súd
návrhu vyhovieť. V závere skonštatoval prvostupňový súd, že v konaní sa skúma aj v prípade udelenia

súhlasu otcom, či je osvojenie dieťaťa manželom matky v záujme dieťaťa. Uviedol, že medzi manželom
matky a maloletým sa vytvoril silný citový vzťah a vytvorilo sa medzi nimi už sociálne rodičovstvo, ktoré
navrhovateľ chcel spečatiť aj týmto rozsudkom. Súd prvého stupňa však musel brať do úvahy všetky
zákonné podmienky, ako aj zisťovať, či otcovi pri plnení jeho rodičovských povinností nebránila nijaká
objektívna príčina a prečo v súčasnosti platí len výživné a o dieťa nejaví záujem. Musel vziať do úvahy
tú skutočnosť, či je v záujme dieťaťa, aby stratilo úplný kontakt s otcom a jeho ďalšou rodinou. Zistil,
že otec trpí duševnou poruchou schizofréniou, ktorá mu mohla brániť v určitom čase udržiavať kontakt

s maloletým a následne otec aj vzhľadom na svoj psychický stav a uplynutý čas prestal javiť záujem
o maloletého, avšak naďalej uhrádzal svoju vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti otec deklaroval, že
svoj vzťah so synom chce obnoviť, bude na ňom, aby zvážil všetky možné dôsledky tohto konania a
pokiaľ sa skutočne rozhodne, že tento vzťah obnoví, aby na tomto svojom rozhodnutí trval, aby to nebolo
len chvíľkové rozhodnutie, ktoré po jednom alebo dvoch stretnutiach opätovne ukončí, nakoľko toto by
mohlo narušiť psychiku maloletého. Podľa názoru súdu tak aj za splnenia zákonných podmienok byosvojenie nebolo v záujme maloletého. O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok

zmeniť tak, aby jeho návrhu na osvojenie maloletého bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd
nesprávne vyporiadal so zistenými dôkazmi, dokazovanie nevykonal v potrebnom rozsahu a právnu
úpravu aplikoval nesprávnym spôsobom. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania prebieha len
konanieozmenupriezviska,atonaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.36P10/2014.Vtomtokonanímal

súd za to, že je na mieste zmeniť maloletého priezvisko a súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal akceptovať
nesúhlas otca so zmenou priezviska. Taktiež z výpovede matky maloletého vyplynulo, že otec sa so
synom stretával, neskôr však prestal javiť záujem o stretávanie a plnenie jeho rodičovských povinností
sa obmedzilo len na platenie výživného. Otec maloletého uviedol, že sa s maloletým nestretával z
dôvodu svojej choroby, keď sa u neho prejavila schizofrénia a v priebehu prelomu rokov 2010 a 2011 bol
hospitalizovaný. Kontroly absolvuje aj v súčasnosti a berie lieky. Súd prvého stupňa uviedol, že maloletý

rozdiely v skutočnosti, že nie je plnohodnotným súrodencom svojich dvoch súrodencov, nepociťuje a
taktiež nepociťuje rozdiely v tom, že žije v domácnosti s manželom matky, ktorý nie je jeho biologickým
otcom.Ztohoplynie,ženavrhovateľakomanželmatkymaloletéhovplnejmierenahradilotcamaloletého
dieťaťa a tento ho aj za svojho otca považuje. Taktiež je preukázané, že otec maloletého skoro celý
život maloletého zanedbával svoje rodičovské práva a povinnosti. Jeho argumentácia, že sa so synom

nestretával kvôli svojmu zdravotnému stavu, neobstojí, keďže od jeho hospitalizácie ubehli už viac ako
tri roky. Aj keď sa otec stále lieči, došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Je potrebné sa zaoberať
aj otázkou, prečo počas celého tohto obdobia svojho syna nekontaktoval, ale kontaktoval len matku
maloletého za účelom výživného. Konštatáciu, že chce syna opätovne kontaktovať, prípadne rozvíjať
s ním vzťah, je možné považovať za účelovú. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa neprihliadol na

záujem maloletého dieťaťa. Medzi manželom matky maloletého a dieťaťom je silné citové puto, maloletý
je fixovaný na matku a jej rodinu, považuje sa za člena jej rodiny. Ako hendikep považuje aj to, že má
iné priezvisko, ako ostatní členovia rodiny. Na druhej strane jeho biologický otec s ním nemá žiaden
kontakt, nejaví o neho záujem a dá sa povedať, že pre maloletého je úplne cudzou osobou. Je možné
pochybovať o realizácii úmyslu otca, najmä keď v minulosti mu nebolo žiadnym spôsobom bránené v

kontakte s maloletým. Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou
považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Tým,
že otec maloletého po dobu viac ako štyroch rokov o jeho výchovu neprejavil záujem, nestýkal sa
s ním, nekontaktoval ho, nezaujímal sa o jeho zdravie, vývoj, je možné dôvodiť, že otec dlhodobo
závažnýmspôsobomzanedbávalvýkonsvojichrodičovskýchprávapovinností.Rozhodnutiesúdupodľa

navrhovateľa neodráža záujmy maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal so
správaním otca k maloletému, a preto v zmysle uvádzaných dôvodov navrhovateľ navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

Matka maloletého vyjadrila súhlas s odvolaním navrhovateľa a má za to, že osvojenie je v záujme
maloletého dieťaťa. Otec maloletého mal dostatok času, aby nadviazal kontakt so synom ešte v čase

predchádzajúcemu tomuto konaniu, čo dodnes nespravil.

Otec maloletého navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie navrhovateľa považuje za
nedôvodné, so všetkými námietkami, ktoré otec uvádza, sa prvostupňový súd dostatočne vo svojom
rozhodnutí vyporiadal.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je. Súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový
stav,vecsprávneprávneposúdil,vovecináslednesprávnerozhodolaskutkovézisteniaprvostupňového
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.Podľa § 97 ods. 1, 2 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah,
aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský
vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 100 ods. 1 - 3 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,
ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené
predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom
druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak
je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, maloletý V. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 6C 63/2009-33 zo dňa 25. 5. 2009. Súd v konaní
o rozvod zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletéhosumoupo66Eurmesačne.ZároveňupravilstykotcasmaloletýmV.tak,žeotecjeoprávnený
sa s ním stretávať každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a matka je
povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a po ukončení styku je oprávnená dieťa od otca prevziať.

Matka maloletého dňa 10. 4. 2010 uzatvorila manželstvo s navrhovateľom C. M. a z tohto manželstva
pochádzajú dve maloleté deti, a to C. M. a F. M., narodení XX. 7. XXXX. Rodina navrhovateľa a

matky maloletého žije v obci R., kde obývajú zrekonštruovaný rodinný dom. Maloletý v obci navštevoval
materskú školu a rozdiely v tom, že žije v domácnosti s manželom matky, ktorý nie je jeho biologickým
otcom,nepociťuje,keďžesamedzinimivytvorilpriaznivýcitovývzťah.Podľavyjadrenímatkymaloletého
prijala aj rodina jej manžela, taktiež maloletý má silný citový vzťah aj k obom svojim súrodencom.
Zo zistení kolízneho opatrovníka plynie, že rodina žije usporiadaným životom, matka maloletého je

evidovaná na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, v súčasnej dobe
však pracuje formou skrátenej dohody o vykonaní práce. Navrhovateľ je zamestnaný a svoju pracovnú
činnosť vykonáva ako inšpekčný elektrikár v B. P. W. B., a.s., prevádzková správa východ - R., kde
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.100,71 Eur.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 36P 10/2014-23 zo dňa 20. 3. 2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoP 17/2014 zo dňa 25. 9. 2014 bolo rozhodnuté o udelení súhlasu
matke namiesto otca maloletého na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z A. na M..

Otec maloletého v čase po rozvode manželstva s matkou realizoval stretávanie sa s maloletým, neskôr
však od tohto upustil. U otca bola diagnostikovaná duševná porucha - schizofrénia a v dôsledku tohto
zdravotného stavu je otec liečený v psychiatrickej ambulancii od roku 2011, a to od prepustenia z

hospitalizácie (akútna hospitalizácia), ktorá trvala v čase od 30. 12. 2010 do 2. 2. 2011 s tým, že išlo o
prvý pobyt v nemocničnom zariadení. Podľa predloženej lekárskej správy otec pravidelne prichádza na
mesačné kontroly a užíva lieky. Vo vzťahu k maloletému plní určenú vyživovaciu povinnosť. Potvrdil, že
v čase, keď bol práceneschopný a jeho príjem bol nízky, kontaktoval matku maloletého ohľadom výškyvýživného. Otec v konaní zdôrazňoval, že čo sa týka nekontaktovania maloletého v predchádzajúcom
období, vzhľadom na psychický stav nemal vôbec silu uskutočňovať tieto úkony. Pokiaľ ide o maloletého,
pochopil, že je fixovaný v novej rodine matky a on sám nechcel negatívne ovplyvňovať jeho psychiku,

chcel, aby syn bol stabilný, a to aj vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol, že v súčasnosti
je zamestnaný, jeho zdravotný stav je aj vzhľadom na prebiehajúcu ambulantnú liečbu stabilizovaný
a má záujem syna prípadne po konzultácii s psychológom kontaktovať. Nesúhlasí preto s osvojením
maloletého manželom matky.

Osvojenie je radikálnym zásahom do vzťahu rodiča a dieťaťa spôsobujúcim jeho zánik, a preto je

odôvodnená hmotnoprávna podmienka udelenia súhlasu, ktorá umožňuje rodičovi uvážiť, či sa vzdá
rodičovských práv a povinností. Iné riešenie by bolo z hľadiska ochrany rodičovských práv neprípustné.
Súhlas s osvojením je prejavom výkonu rodičovských práv, a preto majú obidvaja rodičia rovnaké
právo vyjadriť sa či už kladne alebo záporne k osvojeniu svojho dieťaťa. Súhlas rodičov s osvojením
dieťaťa alebo jeho odmietnutie sa nemusí odôvodniť, a preto súd rozhodujúci o osvojení nehodnotí
správnosť postoja zákonného zástupcu. Z osobnej povahu súhlasu rodičov s osvojením dieťaťa vyplýva,

že chýbajúci súhlas niektorého z rodičov alebo iného zákonného zástupcu nemožno nahradiť súdnym
rozhodnutím.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že otec, ktorý je účastníkom tohto konania a nebol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani výkonu rodičovských práv a povinností, nedal súhlas
k osvojeniu maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho absentuje hmotnoprávna podmienka, ktorá má byť

splnená preto, aby mohlo byť dieťa osvojené manželom matky. Sú ďalej správne aj ďalšie závery súdu
prvého stupňa, pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa s takto podaným návrhom. Je zrejmé, že otec
trpí duševnou poruchou, ktorá mu nepochybne v istom období bránila udržiavať kontakt s maloletým
dieťaťom a následne otec aj vzhľadom na svoj psychický stav neprejavoval o maloletého záujem, pokiaľ
ide o stretávanie sa s ním, avšak naďalej si plnil a aj plní svoju vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti otec

deklaruje svoj záujem o obnovenie vzťahu s maloletým, ktorý je jeho jediným potomkom.

So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok ako vecne správny,
a preto ho potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,

ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.