Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/529/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513227169
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513227169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN &
Partners, Bratislava, Nám. M. Benku 9 - C1, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, K.,
t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. O., zamestnankyňou Okresného súdu K. Z., o
zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 10. júna 2014 č. k. 12C/105/2014- 24, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. júna 2014 č. k.

12C/105/2014- 24 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 50,70 € z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za cestovanie prostriedkom
MHD bez platného cestovného lístka. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 15.01.2012 cestoval prostriedkom
MHD - na linke č. 88 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Jednoročná premlčacia
doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť dňa 15.01.2012 a

uplynula dňom 15.01. 2013. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 12.08.2013, teda
oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného namietla premlčanie predmetného nároku, súd prvého
stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S poukazom na tieto závery
súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že úhrada za
nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. a táto

úhrada sa teda premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie
ktoréhoplatí§106Obč.zák.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,ževjednoročnej
premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z §

760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento
nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne
uvedený. Zákon č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy
medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie nároku

dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom
(§ 9 písm. b), §11 ods. 1 písm. d), §14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku
premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa
ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 168/1996 Z. z. zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa

platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč.
zák. a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie
požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť
právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 15.01.2012 v Bratislave na

linke MHD č. 88 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 15.01.2012 vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť
revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50 eur priamo na mieste
pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 16.01.2012 a uplynula dňom 16.01.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 12.08.2013, t.

j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovaného
uplatnilanámietkupremlčania(č.l.21),súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďžalobcovipremlčané
právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák ).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky k

základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp.
z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho

pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.