Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/282/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113212256
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113212256.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa

Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.023.266, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul.č 8 proti
odporcovi D. T., nar. X.X.XXXX, bytom D. F. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom v Skalici, Petrovská
ul.č. 10, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe,
Námestie Josipa Andriča č. 1 v konaní o zaplatenie 371,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia
vo výške 72,52 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.05.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo
výške 371,59€ s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že
na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2007 navrhovateľ poskytol odporcovi úver a odporca sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však

nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 371,59 €. Odporca porušil ustanovenie bodu č. 4.17
všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere tým, že bol v omeškaní s úhradami splátok
podľa splátkového kalendára a preto spoločnosť GE Money, a.s. mu vypovedal zmluvu dňa 19.12.2008.
Žalovanú pohľadávku navrhovateľ špecifikoval tak, že táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo
výške 371,59 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj 5% úrok z omeškania z tejto sumy od 5.10.2012 do
zaplatenia. V návrhu ďalej uviedol, že dňa 27.9.2012 uzavrel ako postupník so spoločnosťou GE Money,
a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá sa týkala aj žalovanej pohľadávky voči

odporcovi. Toto postúpenie mu oznámil právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.10.2012.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 11.6.2013 uviedol, že istina vo výške 371,59 EUR predstavuje
neuhradenú časť úveru v zmysle platobnej histórie odporcu, ktorú v prílohe zaslal. Ďalej uviedol, že
zmluva o úvere zo dňa 23.12.2003 je tzv. zdrojová zmluva. Táto zmluva bola daná klientom ako prvá a
po jej splatení bol klientovi ponúknutý ďalší úver, ku ktorému už navrhovateľ nemá podklady, pretože v
zmluvných ustanoveniach vbode8.1. sa uvádza, že uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere a žiada
GE o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Takže navrhovateľ vymáha dlh,ktorý vznikol z ďalšieho čerpania prostriedkov, ku ktorému neexistuje konkrétna zmluva, pretože je to
zakotvené v zmluvných ustanoveniach na zdrojovej zmluve. Takže túto zdrojovú zmluvu navrhovateľ
považoval za zmluvu, ktorá ho oprávňuje vymáhať ich dlh. Uviedol, že ide o klasický cross-sell - spôsob

predaja produktov, motivujúci zákazníka k nákupu ďalšieho produktu, súvisiaceho už s nakúpeným
produktom. Spoločnosť GE využívala cross sell ako efektívny predajný kanál, na základe poznatkov
o klientovi, jeho bonite atd. V zmluvných ustanoveniach v bode 8.4. sa uvádza, že klient žiada o
čerpanie úveru použitím karty. V prípade, že klient splácal resp. splatil prvý úver riadne a včas a spĺňal
ďalšie náležitosti, ktoré požadovali v danom čase interné predpisy GE, bola mu zaslaná zo strany GE

Money, .a.s. cross sell ponuka - balíček, ktorý obvykle obsahoval fyzicky kartu (plast) a podmienky
čerpania úveru prostredníctvom karty. Neskôr mu bol v ďalšej samostatnej zásielke poslaný aj PIN kód
ku karte. Klient si kartu a úverový rámec aktivoval obvykle prvým použitím karty - platbou alebo výberom
v bankomate, pripadne predpísaným spôsobom cez call centrum GE. Okamihom aktivácie úverového
rámca na základe kreditnej karty alebo OK karty bol klientovi v systéme GE vytvorený nový úverový účet
(„nová zmluva“), identifikovaný číslom cross sellovej ponuky. Klient sa tak stal dlžníkom z ďalšieho úveru,

ale fyzicky s nim bola podpísaná len jedna zmluva v papierovej podobe - prvá zmluva o úvere. Táto
zmluva je tzv. zdrojovou zmluvou pre cross sell produkt, a je jediným právnym titulom, z ktorého vyplýva
záväzok dlžníka uhradiť úver z cross sell produktu. Žiadna iná zmluvná dokumentácia ku pohľadávkam
z cross sell zmlúv neexistuje. Takže ak klient použil zaslaná kartu, súhlasil so zmluvnými podmienkami,
týkajúcimi sa revolvingového úveru.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 22.8.2013,
pričom uviedol, že navrhovateľ ho kontaktoval minulý rok a žiadal o zaplatenie uvedenej sumy. Nakoľko
odporca si nie je vedomý žiadneho dlhu voči navrhovateľovi alebo spoločnosti GE Money, a.s. požiadal
navrhovateľ, aby upresnil, o aký dlh by sa malo jednať, no do dnešného dňa žiadnu odpoveď nedostal.
Odporca poukázal aj na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď tento v návrhu uviedol, že zmluva je

zo dňa 19.12.2007, hoci ako prílohu priložil zmluvu zo dňa 23.12.2003. Záverom uviedol, že dlh voči
pôvodnému veriteľovi má splatený.

Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý svojím podaním zo dňa 13.1.2014 vzniesol námietku premlčania.

Súd dňa 20.10.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne

vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota
sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote s poučením podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(dňa 13.10.2014), ktoré bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Účastníci konania na

verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, zmluvou zo dňa
23.12.2003, Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, výpisom z
obchodného registra spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o., rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 27.9.2012, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.10.2012, platobnou históriou zmluvy
1269953522, a oboznámil sa s vyjadrením odporcu zo dňa 19.8.2013 a vedľajšieho účastníka zo dňa
113.1.2014 a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v
obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca

uzavrel dňa 23.12.2003 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej
predmetom bol úver na audiokomponent v cene 8.698,- Sk t.j. 288,72€. Vo veci zo strany vedľajšieho
účastníka bola vznesená námietka premlčania.Uvedená zmluva je nazvaná ako zmluva o úvere. V dolnej časti tejto predtlače sa nachádza text, písaný
miniatúrnou veľkosťou písma, kde je uvedené, že nejaká spoločnosť, ktorej názov nie je čitateľný (podľa
IČO by malo ísť o UniBanku, a.s.), zastúpená spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s. týmto uzatvárajú

zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorou zákazník žiada UniBanku, a.s. o vydanie bankovej
platobnej karty na čerpanie úveru poskytnutého mu zmluvou o revolvingovom úvere. Úver, ktorý právny
predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol dňa 23.12.2003 v sume 7.828 Sk na zakúpenie tovaru,
ale nie je predmetom konania (zrejme ho odporca uhradil) a preto sa ním súd nezaoberal.

Predmetom konania je totiž dlžoba na ďalšom úvere, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi

pravdepodobne v podobe revolvingu prostredníctvom platobnej kreditnej karty vo výške 663,88 €. Súd
sa iba domnieva, z akého právneho vzťahu navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, pretože v žalobe tvrdil,
že tak učinil na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2007, pričom vo svojom vyjadrení zase tvrdil, že
to urobil na základe zmluvy zo dňa 23.12.2003, ktorú nazval zdrojovou zmluvou, ktorej súčasťou boli
obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, v rámci ktorých si účastníci
zmluvy dohodli, že zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2010 časť obsahu zmluvy možno určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky, avšak je neprípustné, aby v týchto podmienkach bol uzavretý aj iný druh zmluvy,
než aký účastníci v čase a mieste uzavretia zmluvy chceli uzavrieť, a preto uzatvára, že nemal
preukázaný vznik iného zmluvného vzťahu ako zmluvy o úvere na nákup spotrebného tovaru. Ak aj
navrhovateľ neskôr poskytol odporcovi úver prostredníctvom platobnej karty, urobil tak bez písomnej
zmluvy. V rámci dojednávania zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2003 právny predchodca navrhovateľa

vopred vnútil konajúcej osobe (odporcovi) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu, pričom tento bol zakomponovaný do obchodných podmienok. Inak povedané, dňa
23.12.2003 chcel, aby sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.
Súd preto uvedené úkony podrobil skúmaniu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.

Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, pričom z tohto dôvodu nemožno považovať za perfektný

návrh na uzavretie zmluvy (oferta), pokiaľ nie je výslovný a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu.
Nakoľko v konaní nebol preukázaný vážny úmysel odporcu uzavrieť zmluvu, súd konštatuje, že takýto
právny úkon nemožno považovať za platný, a to pre nedostatok vážnosti vôle, čo má v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.6.2006 zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

V konečnom dôsledku súd uzatvára, že k žiadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi nedošlo. Ak hodlal právny predchodca navrhovateľa uzavrieť s odporcom nový záväzkový
vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak teda neskôr poskytol
odporcovi nejakú sumu finančných prostriedkov bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento

záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona
258/2001, účinný k vzniku takéhoto nového vzťahu, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto
je takáto zmluva neplatná. Preto plnenie, ktoré by mal odporca vrátiť, možno uplatňovať a aj posudzovať
iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože:

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je dôvodné prihliadnuť na
vznesenú námietku premlčania, nakoľko aj z tvrdení navrhovateľa aj z ním predložených listinných
dôkazov ( č.l. 20-22) mal súd preukázané, že v roku 2008 právny predchodca navrhovateľa požiadal
odporcu o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov (či už vo forme upomienky zo dňa 17.11.2008
- č.l. 22 alebo vo forme vypovedania zmluvy zo dňa 19.12.2008 - č.l. 2) a nakoľko žaloba bola podaná

až v roku 2013 došlo k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby.

Nakoľko súd považuje nárok navrhovateľa za premlčaný a tento z tohto dôvodu zamieta, dôvodnosťou
návrhu navrhovateľa sa už nezaoberal, a preto ani nevyhodnocoval tvrdenia odporcu o tom, že právny
predchodca navrhovateľa mu žiadne iné finančné prostriedky, ako na kúpu spotrebného tovaru v roku
2003 neposkytol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Nakoľko plne úspešným účastníkom konania bol odporca, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil,
súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Trovy konania si však uplatnil aj vedľajší účastník na strane odporcu. Jeho trovy konania predstavujú
trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 €.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho
zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 28,22 € a paušálnej náhrady režijných
výdavkov. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby, a to:

- Prevzatie a prípravu zastúpenia

- Písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 13.1.2014

Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového
základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa paušálnu náhradu
režijných výdavkov vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. vo výške 16,08 €
(8,04 € x 2).

Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane
odporcu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).