Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200734
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314200734.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697
270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl.
Clementisa 10, proti odporkyni: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. U. H., U. A. č. XXX, v konaní
zastúpená B. G., rod. Y., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. U. H., U. A. č. XXX, o zaplatenie 237,52
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 237,52 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.8.2012 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 25,-

EUR, kde splátky sú splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 17.1.2014 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 237,52 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. K. zo dňa 21.11.2009,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme
GSM, v znení dodatku, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 1 ks, ktoré odporcovi

umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa s odporcom
pri uzatvorení zmluvy dohodol, že počas doby platnosti dodatku k zmluve má odporca právo na to, aby
mal na SIM karte aktivovaný mobilný orange internet klasik + a využíval ho, pokiaľ spĺňa podmienky
uvedené v cenníku služieb, ktorý je súčasťou zmluvy. Odporca sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu
podľa článku 2 bod 2.3, v opačnom prípade je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku 2 bod 2.5,
t. j. vo výške 70,- eur.

Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 04/2012 až 06/2012,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú

pokutu 70,- eur.Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 9.8.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy
za neuhradené služby vo výške 167,52 eura, ako aj zmluvnú pokutu 70,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávkusúčasneodporcovizaslalrozpisneuhradenýchfaktúravyzvalhonaichúhradudo23.8.2012.

Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.8.2012 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu tak, že uznal žalovanú sumu v plnej
výške. Namietol však výšku úrokov z omeškania, nakoľko navrhovateľ si ich uplatnil vo výške 8,75 %
denne, pričom podľa jeho názoru správne má byť 8,75 % ročne. V tejto časti, teda nad rámec podľa §

517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., žiadal úroky z omeškania zamietnuť.

Písomným podaním zo dňa 17.10.2014, do konania vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zastúpeným advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom. Do
konania však vstúpil až po rozhodnutí vo veci samej, t. j. po vyhlásení rozsudku, pričom toto rozhodnutie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Súd z uvedeného dôvodu doručuje rozsudok aj vedľajšiemu

účastníkovi, s ktorým však z uvedeného dôvodu pred vyhlásením rozsudku nekonal.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky

poskytovania služieb v systéme GSM.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2., ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, b/, c/
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy, (1) Podnik
má právo

a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

d/ dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 2. nezaplatenia splatnej ceny
za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do
zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste

pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty
určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach.

(2) Účastník má právo na

a/ uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/,

b/ poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.(3) Podnik je povinný

a/ uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/,

b/ predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých
odchádzajúcich volaniach.

(4) Účastník je povinný

a/ používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b/ platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c/ používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 cit. zák., (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Dňa 21.11.2009 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení číslo K., s účastníckym programom

mobilný Orange internet klasik.

Súčasťou zmluvyopripojeníjeajdodatok,ktorýupravujerovnakoprávaapovinnostiúčastníkovzmluvy.

Dňa 31.3.2012 účastníci konania uzatvorili dodatok k hore uvedenej zmluve, ktorým zmenili účastnícky
programunaúčastníckyprograminternetnadomaklasik+.Podľabodu2.2dodatkusaúčastnícidohodli,
že počas doby viazanosti, t. j. 12 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku, bude aktivovaný na SIM karte

tento účastnícky program, ktorého výška mesačného poplatku s DPH je stanovená prinajmenšom na
sumu 6,55 eura.

V zmysle čl. 2.5 dodatku, V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred

uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 70,- eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa
tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany

podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku
náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto
článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak

v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté služby na
základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú
v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr je preukázané, že odporca si svoju
základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto
sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 04 - 06/2012 nezaplatil cenu
poskytnutých služieb v celkovej výške 167,52 eura (faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 11,95 eura
splatná dňa 29.6.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 17,99 eura splatná dňa 29.5.2012, faktúra č.

XXXXXXXXXX vo výške 134,92 eura splatná dňa 29.4.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 1,33
eura splatná dňa 29.4.2012 a faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 1,33 eura splatná dňa 29.6.2012). Táto
skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený
nárokvtomtorozsahuakonezaplatenéplneniezozmlúv,pričompovinnosťodporcuzaplatiťcenuslužieb
vyplýva z č l. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku k zmluve, ale najmä z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 24.8.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď

deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 23.8.2012 (pokus o pokonávku zo
dňa 9.8.2012 z č.l. 11).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle

čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods.
2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ
v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až odo dňa 24.8.2012, kedy základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo

výške 0,75 % p.a., preto mu ich súd priznal vo výške 8,75 % ročne a nie denne, vo zvyšnej časti návrh
zamietol, nakoľko navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % denne sú v rozpore s
citovanými zákonným ustanoveniami.

Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 70,- eur z titulu zmluvnej pokuty. Hoci viaceré súdy
Slovenskejrepublikyrozhodliotom,žezmluvnápokutajeneprijateľnázmluvnápodmienka,niejemožné

tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k
zmluvným dojednaniam.Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5, ods. 10 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia dodatku, (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby už hneď po uzatvorení dodatku k zmluve o pripojení. Pri riadnom
plnení si povinností by odporca zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas dvanástich mesiacov, sumu

najmenej 12 x 6,55 eura, t. j. spolu najmenej 78,60 eura. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a
ods. 10 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej
zmluvnej pokuty, t. j. 70,- eur, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá
zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami nižšia a teda vzhľadom na sumu,
ktorú odporca mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou

k výške plnenia za poskytnuté služby. Odporca, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý
svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti,
respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú
pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj odporca si musí byť vedomý
plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 70,- eur za neprijateľnú zmluvnú

podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od
začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa
v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže preto v danom prípade požívať
zvýšenú ochranu na úkor navrhovateľa ako osoby, ktorá odporcovi poskytla služby, pričom odporca za
tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak

nemôžu súdy podporovať ľahkovážne konanie spotrebiteľa na úkor navrhovateľa. Vzhľadom na všetky
okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení, vzhľadom k tomu, že odporca si svoje povinnosti
neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta
vo výške 70 ,- eur nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná
zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to navrhovateľ

žiadal svojím návrhom.

V čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou

za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnostispotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301

Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §
54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej

pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší

svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť

takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej

zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol
dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo

dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má
ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných

obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva

uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebolzaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute

a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom).
Obdobne to platí aj o poplatku za upomienky vo výške 1,33 eura. Ani túto zmluvnú podmienku súd
nevzhliadol za neprimeranú, nakoľko odporcovi boli zaslané 2 upomienky. S prihliadnutím na okolnosti
celého zmluvného vzťahu, keď odporca porušil svoje povinnosti už v začiatkoch dojednania dodatku
k zmluve o pripojení, súd považuje za korektné a spravodlivé priznať navrhovateľovi nárok aj za tento

poplatok.

Vzhľadomnauvedenéskutkovéaprávnezisteniaazdôvodneniesúdpretovyhovelnávrhunavrhovateľa
v celom rozsahu čo sa týka uplatnenej istiny vo výške 237,52 eura s tým, že zároveň navrhovateľovi
priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy odo dňa, kedy uplynula aj dodatočne
určená doba na zaplatenie fakturovaných súm za služby, upomienky a zmluvnú pokutu a návrh zamietol
len v časti presahujúcej úrok z omeškania, ktorá je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vyššie.

Nakoľko odporca prostredníctvom svojho zástupcu požiadal o povolenie splátok na zaplatenie priznanej
žalovanejistiny,súdpostupovalpodľa§160ods.1vetadruháO.s.p.,pričomsúdurčilvýškuapodmienky
zročnosti jednotlivých splátok. Súd povolil odporcovi splatiť dlžnú sumu v splátkach s odôvodnením, na
ktoré poukázal zástupca odporcu na pojednávaní dňa 16.10.2014 keď uviedol, že odporca mal v roku

2013 úraz na motorke, následne bol dlhodobo PN až v auguste 2014 dostal u zamestnávateľa výpoveď,
a preto jeho finančná situácia momentálne nepovoľuje odporcovi zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo
do troch dní podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca toho času nepoberá žiadne sociálne dávky,
je bez príjmu a je výživou odkázaný na svoju matku. V prípade, že by súd nepovolil splatenie dlhu v
splátkach, dostal by tak odporcu do ťaživej životnej situácie. Preto súd považoval za spravodlivé, a to aj

vzhľadom na výšku žalovanej sumy, povoliť plnenie v splátkach a to vo výške po 25,- eur mesačne vždy
do 20. dňa toho, ktorého mesiaca a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku, nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže navrhovateľ nebol prítomný na pojednávaní, na

ktorom súd vyhlásil vo veci rozsudok, nevyčíslil si teda trovy konania, súd ponechal toto rozhodnutie na
samostatné uznesenie a to aj s poukazom na to, že až po právoplatnosti rozsudku bude jednoznačne
ustálený pomer úspechu a neúspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nemôže podať odvolanie odporca, nakoľko sa vzdal svojho práva postupom podľa

§ 207 ods. 1 O.s.p.

Proti tomu rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľ a to do 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.