Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233307
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233307.3

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach
sp.zn.8C/28/2013, 8C/29/2013, 8C/31/2013, 8C/32/2013, 8C/33/2013, 8C/36/2013, 8C/ 37/2013
spojených na spoločné konanie pod sp.zn.8C/28/2013 zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinná vystupovala B. F.,
nar.X.X.XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 24.2.2011 (konanie začalo dňa 7.10.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 140 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol

príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške
125 eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky v sume 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur a na administratívne činnosti v sume 15
eur a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 258,16 eura, čo predstavuje
náhradu za omeškanie a to v sume 55 eur mesačne.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi
rovnakého nároku i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd
podľa § 112 ods.1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.8C/28/2013, 8C/29/2013,
8C/31/2013, 8C/32/2013, 8C/33/2013, 8C/36/2013, 8C/37/2013 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod
sp.zn.8C/28/2013.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol
vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu navrhovateľa a okrem toho namietal, že v
konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím

nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred
dňom 23.4.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné
vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003
Z.z., tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.4.2012 mu od navrhovateľa boli

doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný
na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa
nebol ani predbežne prerokovaný.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, s jednotlivými exekučnými spismi

Okresného súdu Nitra ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že v konaní vedenom pred
Okresným súdom Nitra pod sp.zn.16Er/297/2010 bola dňa 9.12.2010 súdu doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej B. F. pre
vymoženie 414 eur s prísl. spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.10.2010 a exekučným
titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.SR 07036/10. Uznesením

č.k.16Er/297/2010 zo dňa 7.2.2011 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bola žiadosť súdneho
exekútora JUDr.Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2010
zamietnutá a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 26.2.2011.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/29/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur

a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 481,28 eura, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.12Er/526/2010vyplýva,žesúdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej G. T., nar.XX.X.XXXX, dňa 15.7.2010,
ku ktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn.SR
21841/09 a vo veci vydala vyššia súdna úradníčka dňa 3.2.2011 uznesenie , ktorým žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.3.2011.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/31/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 693,34 eura, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu

Nitra sp.zn.27Er/264/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému Ľ.Í. R., nar.XX.XX.XXXX,
dňa 23.4.2010 a vo veci bolo dňa 8.12.2010 vydané uznesenie , ktorým bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnutá a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2011.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/32/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 5.919,97
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.183,99 eura, pričom z pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp.zn.25Er/888/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej C. U., nar.XX.X.XXXX,
dňa 13.9.2011, ku ktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave

sp.zn.SR 01895/11 a vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 19.9.2011, keď uznesením
zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 7.9.2011.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/33/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 6.958,33
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.391,67 eura, pričom z fotokópie časti spisu Okresného

súdu Nitra sp.zn.11Er/529/2012 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej G. G., nar.XX.X.XXXX,
dňa 2.5.2012, ku ktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave
sp.zn.SR 20174/09 a vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 20.6.2012, keď uznesením
zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/36/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 729,47
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 145,89 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.27Er/160/2011vyplýva,žesúdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti D. G. D., nar.XX.X.XXXX, dňa 1.3.2011, ku ktorej
pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn.SR 11866/10 a
vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 3.3.2011, keď uznesením zamietla žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/37/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.036,33 eura, pričom z fotokópie časti spisu Okresného
súdu Nitra sp.zn.9Er/998/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému C. Č., nar.X.X.XXXX,
dňa 21.12.2010 a vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 1.6.2012, keď uznesením zamietla
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm.d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods.2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2011, súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie aexekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2

písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 17.1.2013,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č.231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2
písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §
514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie
pod sp.zn.8C/28/2013 zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné
prerokovanie s príslušným orgánom teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ

dňa 23.4.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil,
avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu
škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd napriek
tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.

Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.4.2009, avšak v tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná až dňa 23.4.2010 a rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 13.4.2011 a preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-

ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné
prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej
lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal vykonanie
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a
tovykonanieúradnéhopostupubezsplneniazákonnýchpodmienok,takpodľanázorusúdutým,ževyšší
súdny úradník v exekučnom konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie,

ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie, nedošlokžiadnemunesprávnemu
úradnému postupu ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez
návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných

ustanovení a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.II.ÚS 499/2010) a
preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu
navrhovateľa.

Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v

zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil
žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v konaniach spojených na
spoločné konanie pod sp.zn.8C/28/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku
nároku navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v zneníúčinnom do 31.5.2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto
písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora,

aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15 dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany
súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti,
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie je
ustanovená a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania
bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický výklad ustanovenia § 44 ods.2 EP vyplýva z toho, že pokiaľ

doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre exekučný súd nemal
byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor predložených písomností a
to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15
dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho
exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie dokladov, na základe ktorých
došlo k vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať

aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej
lehote, prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Keďže ustanovenie § 44 ods.2 EP
v znení účinnom do 31.5.2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje
lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1
Zákona č.514/2003 Z.z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania

rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu
neustanovuje. Ztohodôvodunebolsplnenýzákladnýpredpoklad,abysúdmoholkonštatovaťnesprávny
úradný postup v exekučnom konaní, nakoľko pre také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom
exekučnom konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Rozdielne názory na výklad ustanovenia §
44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 ako aj množiace sa exekučné konania na základe

rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc s prihliadnutím na potrebu ochrany spotrebiteľov si
následne uvedomil aj zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods.2 EP tak, že
lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/ pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že
pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj

nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods.2 EP s tým, že pre vydanie poverenia
ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je
potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom
ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie
exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn.IV.ÚS 471/2012).

Podľa názoru súdu v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie pod sp.zn.8C/28/2013
existujú objektívne okolností, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnej veci

bolo vydané v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu
vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen
tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a
počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní,
či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov sa preveruje hlavne zložitosť

veci, správanie účastníkov konania a postup súdu, pričom v tomto prípade pokiaľ ide o zložitosť veci je
možné konštatovať, že nešlo o vec jednoduchú, nakoľko súd musel skúmať rozpor exekučného titulu
so zákonom a to hlavne z dôvodu, že na strane povinného bola fyzická osoba - spotrebiteľ a v rámci
tohto skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami ako aj dohodou
o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito dokladmi mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Pred

samotnýmvydanímrozhodnutiasúdpostupovalúčelne,nakoľkosapotrebovaloboznámiťsdokladmi,na
základektorýchbolvydanýexekučnýtitul apretotentopostupsúdu,ktorýbolzakončenýrozhodnutímvo
veci samej, možno hodnotiť ako efektívny a v súlade so zákonom. Pri skúmaní tohto postupu bola vzatá
do úvahy aj skutočnosť, že na Okresný súd Nitra v roku 2010 do oddelenia ER napadlo 14 879 vecí a v
roku 2011 to bolo 21 196 vecí , z čoho v roku 2010 od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. bolo 370 vecí a v roku

2011 230 vecí, pričom v uvedenom období tieto veci vybavovalo 6 vyšších súdnych úradníkov a teda pri
takomto nápade nie je objektívne ani možné, aby o veciach bolo rozhodované v krátkom časovom úseku
a teda pokiaľ vo veciach skúmaných v priebehu tohto súdneho konania rozhodla vyššia súdna úradníčka
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí určitého časového úseku,tak uvedenú dĺžku konania nie je možné pri objektívnom zhodnotení považovať za nesprávny úradný
postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Súd zistil, že v konaniach sp.zn.8C/32/2013 a 8C/36/2013 je návrh navrhovateľa úplne bezpredmetný,
nakoľko v exekučných konaniach, na ktoré navrhovateľ poukazoval došlo k vydaniu uznesenia,
ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdu
a teda navrhovateľovi v žiadnom prípade nemohol vzniknúť nárok na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, keďže rozhodnutia boli vydané v zákonom ustanovenej lehote. V týchto

konaniach teda súd nemusel ďalej ani skúmať dôvodnosť nároku navrhovateľa, pretože rozhodnutia
v exekučných konaniach boli vydané v zákonom ustanovenej lehote a zo strany súdu nedošlo k
žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu. Okrem týchto konaní dospel súd k rovnakému záveru aj
vo veci sp.zn.8C/33/2013, kde v rámci preskúmavanej exekúcie došlo k zamietnutiu žiadosti o vydanie
poverenia v lehote 50 dní od jej doručenia a teda tento postup súdu nie je možné hodnotiť ako postup
v rozpore so zákonom, ktorý by vyvolal zbytočné prieťahy v konaní.

V ostatných konaniach bolo zistené, že súd rozhodoval o žiadostiach o udelenie poverenia v jednotlivých
exekučných veciach podľa § 44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2011 alebo do 17.1.2013, kde už
lehota 15 dní neplatila pre exekučné tituly, akým boli rozhodcovské rozsudky a súd o týchto žiadostiach
rozhodol v primeranej lehote s poukazom na dôvody vyššie uvedené a preto ani v týchto prípadoch nie

je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu či už nevydaním rozhodnutí v
zákonom ustanovenej lehote alebo bez zbytočných prieťahov.

Zuvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,ževprejednávanýchveciachspojenýchnaspoločnékonanie
pod sp.zn.8C/28/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v

zákonom ustanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a keďže zo strany
navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak ako
je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže
základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať

výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania požadoval, aby súd počkal na vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý bol z jeho strany zadaný na vyčíslenie výšky nemajetkovej škody, avšak
súd nepovažoval za hospodárne kvôli tomuto dôkazu pojednávanie odročovať, nakoľko navrhovateľ

mal dostatočný časový priestor, aby si do pojednávania dal tento znalecký posudok spracovať a okrem
toho súd dospel k záveru, že v prípade uplatnených nárokov navrhovateľa nie je daný ich základ a
preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa vyčíslením výšky nárokov a preto tento návrh na doplnenie
dokazovania zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .