Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213480
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912213480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd dňa 27. 09. 2012 dve žaloby, ktoré boli vedené pod spisovou značkou 12C
262/2012 a 12C/325/2012. V oboch veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a

náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi Y. F., ktorá vec je vedená u exekútora pod
č. EX XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd
rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011,
hoci konanie začalo 12. 07. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby (omeškanie viac ako 202 dní).

Uznesením zo dňa 07. 10. 2013 č. 12C/262/2012-26 súd obe veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/262/2012, keďže obe veci sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

Žalobca v žalobe 12C/262/2012 ďalej uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný
súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie
dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je
možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhejdobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 2.877,27
eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 575,45 eur (t. j. 20 %
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd

rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veci pôvodne vedenej pod spisovou zn. 12C/325/2012 ďalej uviedol, že z dôvodu nesprávneho
úradného postupu mu postupom súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu

informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 341,14 eur
počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny

ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
povereniavzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu
za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa v oboch veciach (pred spojením) na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žaloby ako

neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu
škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia
by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o

zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným
prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,

pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie
základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 3Er/2130/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota a
písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu C. L. vo veci XEr/XXXX/
XXXX (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v

primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe
žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

ZospisuXEr/XXXX/XXXXOkresnéhosúduC.L.(usúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhovedeného
pod spis. zn. X. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 12. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o
podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 25. 08. 2010 bola podaná na súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti
povinnému Y. F. pre vymoženie 708,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 21. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2
Ex. por. dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s § 52 a nasl. Obč. zák. a s ustanoveniami smernice
93/13/EHS. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. 11. 2011. Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie,

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 02. 2012 č. 1CoE/66/2012-37 bolo napadnuté
uznesenie potvrdené a následne súd exekúciu zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade (c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených.

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, podaná na súd 25. 08. 2010, bola zamietnutá. Na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená

lehota nie je (lehota je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané
rozhodcovskými súdmi), súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných
prieťahov. Keď však žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 25. 08. 2010 a súd dňa 21.09. 2010, teda o 27 dní o tejto žiadosti rozhodol, nedošlo podľa názoru súdu k žiadnym prieťahom,
pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie

sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí,
posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej
únie vyžaduje istý čas , čo v danom prípade bolo len 27 dní. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v

zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba
je neodôvodnená.

Ďalej súd konštatuje, že žalobca ani nepredložil žiaden dôkaz (dôkazná povinnosť podľa § 120 O. s. p.)
na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní, napr. vybavenie sťažnosti na prieťahy, rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti na prieťahy a pod.

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza, že konanie začalo dňa 12. 07. 2010 a súd rozhodol až 30. 01. 2011,
teda došlo k omeškaniu viac ako 202 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby
tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody.

Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi (čo bolo 12. 07. 2010) do podania
žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd, čo bolo 25. 08. 2010
(exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie
poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora
došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o

žiadosti bolo rozhodnuté až 30. 01. 2011, keď žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 21. 09. 2011.
Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek tvrdených prieťahov exekučného súdu, ako to tvrdí
žalobca, teda tvrdenia v žalobách nezodpovedajú skutočnosti.

K tvrdeniu žalobcu, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to

rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2

Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa

§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu(y) podal, došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre

priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu(y) ako neodôvodnenú(é) v celom rozsahu
zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola

dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu(y) podal, došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre

priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu(y) ako neodôvodnenú(é) v celom rozsahu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.