Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Edita Kušnírová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/488/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205154
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7813205154.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným, v 1. rade U. J.,
W.. XX. XX. XXXX, F. C. F. XXX, v 2. rade R. J., W.. XX. XX. XXXX, F. C. F. XXX, v konaní o zaplatenie
12.354,64 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia istiny 40,- Eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
12.304,64 Eur, úrok vo výške 6,99 % ročne zo sumy 11.210,20 Eur za čas od 01. 05. 2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.210,20 Eur za čas od 01. 05. 2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 741,- Eur, všetko v povolených mesačných
splátkach vo výške 80,- Eur, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť vždy do konca kalendárneho mesiaca,
po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 12.354,64
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,99 % ročne zo sumy 11.210,20 Eur od 01. 05. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2397998 4 01 bola so žalovanými v
1. a 2. rade a R. N. uzavretá Zmluva o mimoriadnom úvere dňa 30. 06. 2005. Žalobca poskytol žalovaným
v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 Eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať
do pridelenia cieľovej sumy úroky mimoriadneho medziúveru 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 58,02 Eur. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy, sa žalovaní v 1 a 2. rade zaviazali
súčasne vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 49,79 Eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, sa zaviazali žalovaní v 1. a 2. rade splácať stavebný úver
vrátane úroku vo výške 4,7 % ročne mesačnými splátkami vo výške 87,13 Eur. R. N. prevzal na seba
ako ručiteľ povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju nesplnia žalovaní v 1. a 2. rade. Ručiteľ zomrel dňa
06. 10. 2011. Žalovaní si neplnili svoje zmluvné povinnosti a z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej
povinnosti, a to omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 28. 03. 2012 podľa čl. VI. a VII.
od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaní boli vyzvaní na okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote pred dohodnutou lehotou splatnosti. V tejto lehote
si žalovaní nesplnili svoju povinnosť a zostatok pohľadávky k 30. 04. 2013 predstavoval sumu 12.354,64
Eur, úrok z omeškania predstavoval výšku 11,99 % ročne zo sumy 11.210,20 Eur od 01. 05. 2013 do
zaplatenia.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 19Ro/102/2013 - 18 zo dňa 07. 06. 2013, proti ktorému
podali včas odpor žalovaní. Odpor odôvodnili nesprávnosťou výšky uplatnenej sumy. Domnievali sa, že
suma uplatnená v žalobe by mala byť nižšia, pretože boli vykonané určité splátky.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v tom zmysle, že povinnosťou žalovaných bolo jednak splácať
medziúver v dohodnutej výške 58,02 Eur a súčasne aj vykonávať splátky stavebného sporenia až do
nadobudnutia cieľovej sumy. K omeškaniu na účte medziúveru došlo počnúc mesiacom február 2011 a
keďže boli žalovaní v omeškaní s viac ako dvomi splátkami a to po dobu dlhšiu ako tri mesiace, odstúpil
žalobca od zmluvy o úvere listom zo dňa 28. 03. 2012.

Žalobca pred pojednávaním vo veci samej, zobral čiastočne žalobu späť do výšky istiny 40,- Eur, pretože
žalovaní v čase po podaní žaloby, zaplatili čiastkovú úhradu vo výške 40,- Eur dňa 18. 06. 2013. Naďalej
trval žalobca na zaplatení sumy 12.304,64 Eur so 6,99 % ročným úrokom zo sumy 11.210,20 Eur od 01.
05. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 11.210,20 Eur od 01. 05. 2013 do
zaplatenia. Uvedenú zmenu žaloby žalobca odôvodnil tým, že výška riadnej úrokovej sadzby uvedená
v čl. II., časť medziúver, bola 6,99 % ročne a po odstúpení od zmluvy bol žalobca oprávnený účtovať pri
medziúvere 5 % ročne z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu.

Súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby.

Žalobca trval na podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí.

Žalovaná v 1. rade potvrdila, že je bol úver poskytnutý v sume 300.000,- Sk. Napokon tento úver
aj riadne splácali s manželom po dobu 6 rokov, kým boli zamestnaní. Obaja stratili zamestnanie a
naviac sa stali zdravotne ťažko postihnutými osobami, takže v súčasnosti poberajú výlučne invalidné
dôchodky. V čase, keď nastali finančné problémy, požiadala žalovaná žalobcu o odklad splátok, ten bol
povolený po dobu 6 mesiacov. Po uplynutí tejto doby, žalobca požiadal o splácanie úveru v sume 270,-
Eur mesačne. Takáto suma bola pre žalovaných neprijateľná, pretože mesačný príjem žalovaných z
titulu invalidných dôchodkov sa pohyboval do výšky 670,- Eur. Uvedená suma však nie je vyplácaná
v priznanej výške, z dôvodu, že z invalidného dôchodku vykonáva zrážky exekútor na splátky úveru
od spoločnosti Pohotovosť. Žalovaná uviedla, že odpor podávala z dôvodu, že mala pocit, že žalobca
nezohľadnil ich platby v tom rozsahu, ako boli skutočne vykonané. Podľa názoru žalovanej, neboli riadne
zohľadnené platby za obdobie od apríla 2012, s výnimkou sumy 40,- Eur, ktorá bola zaplatená v júni
2013 a v tejto časti bola zobratá žaloba späť. Malo sa jednať o úhrady vykonané dňa 10. 12. 2012 v
sume 100,- Eur, 14. 01. 2013 v sume 100,- Eur, 14. 02. 2013 v sume 50,- Eur a 15. 04. 2013 v sume
50,- Eur. Pre prípad rozhodnutia vo veci, žalovaná požiadala súd, aby im bolo umožnené zaplatenie
dlhu súdom v priznanej výške v splátkach, pretože z príjmu, ktorý dosahujú spoločne so žalovaným v 2.
rade, potrebujú na úhradu bežných nákladov spojených s bývaním minimálne 75,- Eur (elektrina), 600,-
Eur ročne na palivo, na splátky úveru v L., a. s. sumu 120,- Eur a okrem toho pomerne vysoké náklady
sú na lieky, vzhľadom na vážne ochorenia, ktorými trpia obaja žalovaní. Na svoje tvrdenia predložila
žalovaná v 1. rade listinné dôkazy o nákladoch o výkone zrážok a o príjme.

Žalovaný v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnil s výpoveďou žalovanej v 1. rade. Potvrdil, že aj voči jeho
osobe bola vedená exekúcia v pôvodnej výške 2.020,- Eur, na ktorú už doposiaľ zaplatil sumu 5.000,-
Eur, čo bolo dôvodom na podanie žaloby v inom konaní. Pôvodne brali úver z dôvodu, že potrebovali
vykonať určité rekonštrukčné práce. Niekoľko rokov riadne úver splácali, v dôsledku veľmi zlej finančnej
a sociálnej situácie sa dostali do tohto nepriaznivého stavu.

Predmetom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30. 06. 2005 bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2397998 1 02 vo výške 300.000,- Sk, pričom po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný
úver pod číslom 2397998 4 01 vo výške 180.000,- Sk. Z čl. II. súčasne vyplynulo, že dlžník bol
povinný poukazovať súčasne mesačné vklady na stavebné sporenie vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur),

do nasporenia 40 % cieľovej sumy. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá
na 6,99 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. Súčasťou dohody bol poplatok za spracovanie medziúveru
vo výške 3.000,- Sk a tiež prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru 400,- Sk. Do
pridelenia cieľovej sumy, sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 1.748,- Sk, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci. V prípade
poskytnutia stavebného úveru, po splnení podmienok, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného
úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.625,-Sk, tzn.
87,13 Eur. Úver mal byť vyplatený na číslo účtu vedeného v L. L., E.. L.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. V
čl. VI. boli dohodnuté úroky pre prípad omeškania so splácaním, a to tak, že pokiaľ bol dlžník v omeškaní
so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, mal veriteľ právo účtovať 5
% ročne zo zameškaných splátok. V prípade, ak bol dlžník v omeškaní so splátkou, mal právo účtovať
si veriteľ výšku 3 % ročne úrok pri stavebnom úvere a 5 % ročne úrok pri mimoriadnom medziúvere nad
dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok, alebo nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu. V bode 3 bolo uvedené, že v prípade ak je dlžník v omeškaní s viac ako dvomi splátkami
alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, bol veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu, pred dohodnutou dobou splatnosti. V čl. VII. boli upravené podmienky odstúpenia od
zmluvy na strane veriteľa, kde z bodu 2 uvedeného článku písm. i.) vyplynulo, že takéto právo má veriteľ
v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou.

Listom zo dňa 28. 03. 2012 žalobca odstúpil od zmluvy o stavebnom sporení a mimoriadnom
medziúvere, z dôvodu neplnenia povinností žalovanými splácať riadne a včas dohodnuté splátky
úveru a vkladu. Súčasne s oznámením o odstúpení od zmluvy požiadal žalobca o okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré vyčíslil ku dňu 28. 03. 2012 vo výške 11.202,54 Eur. Obaja
žalovaní odstúpenie od zmluvy prevzali dňa 02. 04. 2012.

Z pripojených výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie rokov 2009 a 2010 vyplynulo, že
zostatok nesplateného úveru k 31. 12. 2008 a k 01. 01. 2009 bol 9.983,08 Eur a ku dňu 31. 12.
2009 bol zostatok nesplateného úveru vo výške mínus 10.055,88 Eur. Z uvedených výpisov vyplýva,
že stavebným sporením bola nasporená suma 2.987,72 Eur, avšak táto bola použitá čiastočne na
zaplatenie poplatku za exekúciu a následne bola použitá na zaplatenie exekúcie, ktorá bola vedená proti
žalovaným z iného konania.

Z pripojených poštových poukážok zo dňa 14. 02. 2013, 15. 04. 2013, 14. 06. 2013, 10. 12. 2012, 14. 01.
2013, 17. 01. 2011 vyplynulo, že žalovaní zaplatili na účet žalobcu, na Odbor vymáhania pohľadávok,
sumu 340,- Eur v danom období.

Z pripojenej platobnej histórie vyplýva, že výplata medziúveru sa realizovala dňa 11. 07. 2005 vo výške
7.966,54 Eur. Od uvedeného obdobia platili žalovaní riadne dohodnuté splátky úveru až do 18. 01.
2011, následne do zosplatnenia, do 28. 03. 2012, nebola vykonaná žiadna splátka a ďalšie splátky boli
evidované v dňoch 12. 12. 2012 v sume 100,- Eur, 16. 01. 2013 v sume 100,- Eur, 18. 02. 2013 v sume
50,- Eur, 17. 04. 2013 v sume 50,- Eur a 18. 06. 2013 v sume 40,- Eur. Celková dlžná suma ku dňu 30.
06. 2013 predstavovala čo do istiny 11.210,20 Eur a vrátane úroku 12.539,27 Eur.

Z výpisu z účtu stavebného sporenia bolo zrejmé, že na uvedenom účte bola nasporená suma 2.870,28
Eur, ktorá súčasne korešponduje aj so záznamom na výpise z účtu T. L. L. za rok 2010 - jeho Dodatku,
kde bol evidovaný konečný zostatok na vklad k 31. 12. 2010 v uvedenej výške. Suma 2.870,28 Eur bola
použitá na výplatu z titulu exekúcie, ktorá bola evidovaná dňa 20. 01. 2012.

Podľa ust. § 2 zákona č. 310/1992, v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, stavebným sporením sa
rozumie

a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,

b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej
predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného
predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže
používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

Podľa odseku 3 písm. d.) uvedeného ustanovenia, v bankovom povolení sa môže stavebnej sporiteľni
okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto činností:
poskytovanie stavebných úverov na stavebné účely podľa § 11 ods. 1 zo zdrojov mimo fondu stavebného
sporenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý mimoriadny
medziúver na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30. 06. 2005.
Medziúver bol poskytnutý vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 Eur). Žalovaní zaplatili na uvedený
medziúver celkom sumu vo výške 3.539,28 Eur, pričom na úrokoch mala byť zaplatená suma 4.453,25
Eur. Úhrady prestali žalovaní vykonávať v období od januára 2011. V dôsledku porušovania platobných
povinností, bol úver zosplatnený ku dňu 28. 03. 2012, pričom ku dňu zosplatnenia predstavoval dlh sumu
11.202,54 Eur. Po zosplatnení bola zaznamenaná v platobnej histórii úhrada zo strany žalovaných, spolu
vo výške 340,- Eur, pričom ku dňu podania žaloby bola evidovaná suma, vo výške 300,- Eur, po podaní
žaloby bola zaplatená suma 40,- Eur, na základe čoho žalobca zobral žalobu späť do výšky zaplatenej
istiny 40,- Eur. K námietke žalovaných ohľadne pochybností o tom, či boli zahrnuté do plnenia aj
sumy, ktoré boli uhradené žalovanými od decembra 2012, súd teda konštatuje, vychádzajúc z platobnej
histórie, že tieto sumy zahrnuté boli vo výške 300,- Eur a teda celkový dlh bol vyčíslený aj so započítaním
uvedených súm a predstavoval výšku 12.539,27 Eur, spolu s úrokom z úveru a s úrokom z omeškania.
Žalovaní súčasne so splácaním medziúveru na základe zmluvy o stavebnom sporení vykonávali aj
vklady mesačne vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk). Z platobnej histórie je zrejmé, že dňa 20. 01. 2012,
dovtedy nasporená suma 2.870,28 Eur bola použitá ako výplata pre účely exekučného konania, čo bolo
potvrdené aj výpoveďou žalovaných. Z týchto dôvodov ku dňu 28. 03. 2012, tzn. ku dňu zosplatnenia
úveru, bola evidovaná nasporená suma vo výške 97,56 Eur. K výške uplatňovaného dohodnutého úroku
z úveru 6,99 %, súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o úrok, ktorý je primeraný, aj vzhľadom k
charakteru stavebných úverov poskytovaných v čase uzavretia zmluvy, ale aj v súčasnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaní sa dostali do omeškania vychádzajúc z platobnej histórie už v období od marca 2011, najneskôr
nepochybne od zosplatnenia úveru, tzn. od 29. 03. 2012. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od
obdobia 01. 05. 2013, súd je viazaný návrhom žalobcu, a preto priznal úrok z omeškania od uvedeného
obdobia. Výška úroku z omeškania bola rovnako súdom priznaná a predstavuje nižší úrok, ako je
zákonný úrok podľa Nariadenia č. 586/2008 Z. z.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní porušili svoje platobné
povinnosti, ktoré im vyplývali zo zmluvy o medziúvere a stavebnom sporení, z toho dôvodu súd s
poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku žalobe vyhovel.

Súd zobral do úvahy pomery žalovaných, ktorí sú obaja invalidnými dôchodcami, ich jediným príjmom
je invalidný dôchodok spoločne vo výške 632,73 Eur. Po úhrade nevyhnutných životných potrieb

súvisiacich s bývaním a zaplatením liekov, úverov, nákladov na kúrenie, ostáva žalovaným suma 205,-
Eur, pričom z tejto sumy musia kryť ďalšie náklady spojené so stravovaním, cestovným na vyšetrenia,
keďže obaja trpia závažným ochorením.

Súd akceptujúc ťaživú a sociálnu situáciu žalovaných, povolil v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p.
žalovaným zaplatenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, s tým, že bola stanovená nielen
výška, ale aj zročnosť jednotlivých splátok. Súd povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach, pod
stratou výhody splátok, čo znamená, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splatnej splátky, sa stane
celý zvyšok dlžnej sumy splatný a tým aj vymožiteľný. Žalovaným bola stanovená povinnosť zaplatiť dlh
solidárne, z toho vyplýva v zmysle ust. § 511 ods. 1 OZ, že žalobca je oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek zo žalovaných. Pokiaľ splní svoju povinnosť jeden zo žalovaných, povinnosť druhého
žalovaného zanikne v rozsahu splnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní mal celkový úspech žalobca, z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov v podobe
náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 741,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.