Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Bebčák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cbi/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242967
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111242967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie: Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 42 215 811, správca podstaty úpadcu: T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647
456, zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti odporkyni:
Ing. Gabriela Gregorová, so sídlom kancelárie: Hollého 24, 010 01 Žilina, správca podstaty úpadcu: TS
MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 29.12.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že Zmluva o prenájme č. XXXX/XXXX
zo dňa 02.01.2007 uzatvorená medzi T.M.W., s.r.o., a TS Motory a.s., je neúčinná voči konkurzným
veriteľom. Zároveň žiadal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu
na strane navrhovateľa plnenie z neúčinnej zmluvy vo výške 67.217,69 Eur. Návrh odôvodnil tým, že
na majetok spoločnosti T.M.W., s.r.o., bol Okresným súdom Žilina vyhlásený konkurz. Uznesenie o
vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2011 a je tak zachovaná prekluzívna lehota

6-tich mesiacov na uplatnenie práva voči odporcovi. Je zachovaná tiež lehota podľa §-u 60 ods. 3
zákona, v zmysle ktorej možno odporovať tým úkonom, ktoré boli urobené počas 5-tich rokov pred
začatím konkurzného konania. Keďže k napadnutému úkonu došlo ku dňu 02.01.2007, je táto lehota
zachovaná. Navrhovateľ odporuje úkonu - Zmluve o prenájme č. XXXX/XXXX, ktorou sa prenajímateľ
zaviazal prenechať nájomcovi do dočasného užívania obrábacie centrum, súradnicovú vŕtačku, 3 ks
obrábacích centier, regálový zakladač a kompresor. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 450.000,-
Sk bez DPH ročne. Zmluva bola podpísaná O.. D. T., ktorý bol oprávnený konať tak za úpadcu, ako

aj za odporcu. Zmluva bola uzatvorená s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu T.M.W., s.r.o., podľa §-u
60 ZKR. Výhody, ktoré plynuli odporcovi z tohto právneho úkonu, boli úpadcom vyplatené finančné
prostriedkypreosobuspriaznenúvhodnote450.000,-SkbezDPHročne.Tútosumubolúpadcapovinný
plniť až do vypovedania predmetnej zmluvy správcom. Je potrebné zdôrazniť, že k niektorým strojom,
ktoré tvorili predmet nájmu, si uplatňujú vlastnícke právo tretie osoby. Jedná sa o obrábacie centrum M.
I., ku ktorému uplatnila právo vylučujúce zapísanie do súpisu spoločnosti FEROFON, s.r.o. Regálový
zakladač je majetkom spoločnosti Repoz, s.r.o. Táto spoločnosť ho do vlastníctva získala Kúpnou

zmluvou č. X/XXXX/H. Keďže konateľom obdivoch účastníkov je totožná osoba, jedná sa o úkony
medzi spriaznenými osobami a úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle podľa §-u 60 ods. 2 ZKR sa predpokladá. Ak by konateľ T.M.W., s.r.o., postupoval s odbornou
starostlivosťou primeranou svojej funkcii a s čistým úmyslom, tak by neuzatváral pre úpadcu nevýhodnúzmluvu ukracujúcu veriteľov, z ktorej mala prospech spriaznená osoba. Na základe tejto zmluvy mal
úpadca vyplatiť odporcovi za roky 2007 až 2010 spolu 1.800.000,- Sk (59.749,05 Eur) a 7.468,63 Eur
za obdobie roku 2011 do vyhlásenia konkurzu. Tým došlo k znižovaniu hodnoty majetku firmy pred

úpadkom a k ukracovaniu veriteľov. Úpadca týmto úkonom zvýhodňoval jedného veriteľa - spriaznenú
osobu, čím naplnil skutkovú podstatu §-u 59 a zároveň §-u 60 ZKR. Odporovanými právnymi úkonmi
odčerpával úpadca finančné prostriedky v celkovej hodnote 67.217,69 Eur, ktoré vyplácal odporcovi.
Tým boli naplnené skutkové podstaty podľa §-u 60 ods. 1 ZKR, nakoľko pravidelnou platbou finančných
prostriedkov v tejto výške došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Finančné prostriedky boli vyplatené s

úmyslom vyhnúť sa uspokojeniu ostatných veriteľov dlžníka a úmysel ukrátiť veriteľov bol odporcovi
známy. V čase platnosti odporovanej zmluvy mal už úpadca finančné problémy a nevedel uspokojovať
pohľadávky ostatných veriteľov. Napriek tomu záväzky z predmetnej zmluvy vo vzťahu k spriaznenej
osobe plnil, a to aj napriek tomu, že mu boli známi ostatní veritelia. Dlžník v tomto prípade nepostupoval
v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže nepredchádzal úpadku a
uzatváral nevýhodné zmluvy so spriaznenými osobami, neprijal žiadne opatrenia na odvrátenie alebo

zamedzenie úpadku, vyplatením finančných prostriedkov znižoval hodnotu majetku s cieľom ukrátiť
veriteľov a vykonával viaceré úkony smerujúce k zníženiu hodnoty jeho majetku a k presunu majetku
na spriaznené osoby. Navrhovateľ preto žiada určiť, že Zmluva o prenájme zo dňa 02.01.2007 je voči
veriteľom neúčinná a zároveň uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť plnenie z tejto neúčinnej zmluvy vo
výške 67.217,69 Eur.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení žiadala podaný návrh zamietnuť. Úpadca na strane odporcu
bol oprávnený disponovať s predmetom prenájmu a v rámci tejto dispozície bol oprávnený tieto
stroje prenajať spoločnosti T.M.W., s.r.o., ktorá vykonávala predmet činnosti, na ktorý tieto hnuteľné
veci používala. Cena nájmu zodpovedala hodnote strojov a spôsobu ich využitia. Len zo samotnej

skutočnosti, že obe spoločnosti ako štatutárny zástupca zastupovala tá istá osoba, nemožno vyvodiť
záver o neúčinnosti zmluvy o prenájme. Obidve spoločnosti boli oprávnené túto zmluvu uzavrieť.
Zákonnou podmienkou pre vyslovenie neúčinnosti zmluvy je, že navrhovateľ preukáže, že odporca
ukrátil právnym úkonom uspokojenie prihlásenej a uznanej pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.
Dôkazné bremeno je pritom na strane navrhovateľa. Odporovať právny úkon tak možno len ak

pohľadávka veriteľa bola prihlásená a uznaná v konkurznom konaní a ak táto pohľadávka existovala už v
čase, kedy sa stal odporovaný právny úkon dlžníka účinným. Zmluva o prenájme zo dňa 02.01.2007 bola
účinná ku dňu podpisu. Navrhovateľ nepreukázal existenciu pohľadávky veriteľa, ktorá by existovala v
čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a ktorá by v rámci konkurzného konania bola správcom
zistená, čo je podmienkou odporovateľnosti podľa §-u 60 ZKR.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne,
vypočutím svedka, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o prenájme a ďalších listinných
dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 02.01.2007 uzatvoril prenajímateľ TS Motory, a.s., s nájomcom T.M.W., s.r.o., Zmluvu o prenájme č.
XXXX/XXXX. Predmetom prenájmu sú obrábacie stroje podľa priloženého zoznamu. Účastníci zmluvy
sa dohodli na cene za prenájom vo výške 450.000,- Sk ročne bez DPH. Podľa zmluvy prenájom začína
dňom 01.01.2007 a uzatvára sa na dobu neurčitú. Prílohou zmluvy je súpis prenajímaných strojov.

Podľa predloženej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX/H spoločnosť DELTA Solution, s.r.o., ako predávajúci
uzatvorila s kupujúcim REPOZ, s.r.o., zmluvu, ktorej predmetom je okrem iného regálový zakladač.

Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť TS Motory, a.s., je O.. D. T. predsedom
predstavenstva tejto spoločnosti od 04.12.2000.

Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť T.M.W., s.r.o., je O.. D. T. konateľom tejto spoločnosti
od 29.11.2005. Spoločníkom tejto spoločnosti je okrem iného spoločnosť TS Motory, a.s., s vkladom
3.320,- Eur. Druhým spoločníkom je spoločnosť COMPEL, a.s., s vkladom v rovnakej výške 3.320,- Eur.

Podľa výzvy zo dňa 10.01.2007 spoločnosť LOMBARDINI SLOVAKIA, s.r.o., žiadala spoločnosť T.M.W.,
s.r.o., o bezodkladné riešenie faktúr, ktorých úhradu úpadca dlhuje. Podľa prehľadu sa jedná o faktúry
splatné v období roku 2006.Spoločnosť MT Energetika, s.r.o., vyzývala úpadcu listom zo dňa 23.02.2007 na úhradu záväzku
splatného v mesiacoch december 2006 a v mesiacoch január a február 2007.

Podľa navrhovateľom predloženého konečného zoznamu zistených pohľadávok v konkurznom konaní
úpadcu T.M.W., s.r.o., sú v tomto konaní evidované aj pohľadávky spoločnosti LOMBARDINI SLOVAKIA,
s.r.o., a MT Energetika, s.r.o. Zo zoznamu nie je zrejmý dátum vzniku prihlásených pohľadávok ani deň
vzniku ich splatnosti.

Podľa predloženého dokladu ohľadom bilancie pohľadávok a záväzkov úpadcu T.M.W., s.r.o., ku
dňu 30.10.2009 bol evidovaný záporný zostatok salda vo výške mínus 271.162,94 Eur vo vzťahu k
spoločnosti TS Motory, a.s.

Odporkyňa do súdneho spisu predložila prehľad fakturácie spoločnosti TS Motory, a.s., podľa ktorého
bola celková fakturácia v roku 2007 vo výške 1.071.554,- Eur, v roku 2008 vo výške 1.072.687,- Eur,

v roku 2009 vo výške 2.091.170,55 Eur, v roku 2010 vo výške 884.275,07 Eur a v roku 2011 vo výške
121.770,41 Eur.

Odporkyňa ďalej predložila výpočet výrobnej a správnej réžie na rok 2010. Z tohto dokladu bolo zistené,
že podkladom pre výpočet tejto réžie je aj nájom strojov na základe ročnej zmluvy s TS Motory, a.s.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 23.09.2013 v konkurznom konaní úpadcu T.M.W., s.r.o., je
súpisová hodnota majetku spolu 714.000,- Eur z toho majetok, o ktorý sa vedú súdne spory predstavuje
sumu 559.000,- Eur. Nesporný majetok v hodnote 155.000,- Eur je z väčšej časti speňažený a po
odpočítaní pohľadávok proti podstate je stav na bankovom účte cca 3.000,- Eur. Prihlásená suma
pohľadávok predstavuje 1.289.717,63 Eur a zistená suma pohľadávok je 1.017.136,71 Eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. V tomto prípade sa jednak jedná
o ukracujúci právny úkon a tiež o zvýhodňujúci právny úkon. Jedná sa o úkon, ktorý bol uskutočnený
medzi spriaznenými osobami. Od roku 2007 do roku 2011 dochádzalo k odčerpávaniu finančných
prostriedkov úpadcu a tým k ukráteniu veriteľov. Súpisová hodnota majetku v konkurze predstavuje len

155.000,- Eur, pričom zistené pohľadávky predstavujú viac ako 1.000.000,- Eur. Z tohto dôvodu tak
nemôže dôjsť k uspokojeniu všetkých pohľadávok, a teda došlo k ukráteniu veriteľov. Začiatkom roku
2007 úpadca T.M.W. nebol schopný splácať záväzky voči spoločnostiam MT Energetika a LOMBARDINI
SLOVAKIA, ktorých pohľadávky sú vedené tiež v konkurznom konaní v konečnom zozname. Z
dokladov predložených odporkyňou ohľadom fakturácie a výrobnej réžie nie je možné vyhodnotiť

celkovú výhodnosť, či nevýhodnosť spolupráce medzi účastníkmi. Z ďalších dôkazov však vyplýva, že
spolupráca medzi účastníkmi bola výrazne v neprospech úpadcu T.M.W., s.r.o., o čom svedčí aj to, že
TS Motory, a.s., do konkurzného konania prihlásili pohľadávku vo výške viac ako 20.000,- Eur. Túto
pohľadávku navrhovateľ ako pohľadávku spriaznenej osoby poprel. V čase, kedy došlo k uskutočneniu
napadnutého právneho úkonu, bol dlžník v nepriaznivej finančnej situácii. Je potrebné zohľadniť tiež

to, že právny úkon bol účinný dlhšiu dobu a plnilo sa podľa uzatvorenej zmluvy v priebehu niekoľkých
rokov. Zo strany navrhovateľa tak boli splnené podmienky ustanovenia §-u 57 ods. 4 ZKR. Interpretácia
odporcu ohľadom tohto ustanovenia neobstojí, nakoľko pridáva k podmienke úspešnej odporovateľnosti
zákonom nestanovenú podmienku, aby sa jednalo o ukrátenie veriteľa, ktorého pohľadávka existovala
v čase, keď bol úkon uskutočnený a ktorá zároveň bola do konkurzu prihlásená. Vypočutý svedok je v

konflikte záujmov, keďže bol štatutárnym orgánom tak nájomcu, ako aj prenajímateľa. Navrhovateľ preto
žiada v celom rozsahu vyhovieť.

Odporkyňa na pojednávaní trvala na svojom písomnom vyjadrení. Navrhovateľ v takomto konaní musí
preukázať, že došlo k ukráteniu konkrétnych prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré boli uplatnené v

konkurznom konaní a ktoré vznikli predtým, ako nadobudol účinnosť odporovaný právny úkon, teda pred
02.01.2007. Toto dôkazné bremeno neuniesol navrhovateľ ani v obdobnom konaní, ktoré prebiehalo
na tunajšom súde. V tom konaní sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by existovala akákoľvek
pohľadávka, ktorá vznikla pred dátumom zmluvy, ktorá bola predmetom tohto iného konania, teda pred
dňom 05.05.2007. Navrhovateľ tak nemôže preukázať ani to, že by vznikla akákoľvek pohľadávka pred

02.01.2007. Stroje, ktoré boli predmetom zmluvy, používal navrhovateľ na svoju podnikateľskú činnosť
a produkoval na nich výrobky, ktoré následne so ziskom predával. Nemôže teda obstáť tvrdenie, že by
bol odporca povinný zaplatiť celé nájomné. V tomto prípade tak nie je splnená podmienka ukráteniaaspoň jedného z veriteľov a okrem toho nebola preukázaná ani vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľov.
Odporkyňa preto žiada návrh zamietnuť.

Svedok O.. D. T., ktorý pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva spoločnosti TS Motory, a.s. a zároveň
bol konateľom v spoločnosti T.M.W., s.r.o., uviedol, že spoločnosť TS Motory, a.s. vstúpila ako 50%-
ný spoločník do spoločnosti T.M.W. v roku 2005. Spoločnosť TS Motory do tejto spoločnosti vstúpila s
úmyslom využívať túto spoločnosť ako dcérsku, ktorá bude vykonávať výrobu a opracovanie materiálu.
Spoločnosť T.M.W., nemala ani vlastnú budovu, ani vlastné stroje a tieto si musela prenajímať. Všetky

stroje, ktoré užívala spoločnosť T.M.W., patrili iným vlastníkom, napr. spoločnosti TS Motory, spoločnosti
SENT, spoločnosti CASSION a T.M.W. ich využívala na základe zmluvy o prenájme. Spoločnosť T.M.W.
vykonávala výrobu na základe zákaziek, ktoré zabezpečovala spoločnosť TS Motory. Po začiatku krízy
od roku 2008 sa vyrábali len peletizátory a zákazky pre spoločnosť TS Motory predstavovali 90 % výroby
v spoločnosti T.M.W. Čo sa týka neodkúpenia strojov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, súviselo
to s tým, že spoločnosť T.M.W. nemala žiadne finančné zdroje, ktorými by mohla nákupy financovať.

Banky tejto spoločnosti odmietli poskytnúť úver, keďže nemala žiaden majetok, ktorým by mohla za
úver ručiť. Ohľadom platby nájomného nikdy neprebehla žiadna hotovostná platba a všetky platby
sa riešili vzájomným zápočtom pohľadávok. Započítavali sa pohľadávky, ktoré vznikli z nájomného,
s pohľadávkami, ktoré vznikli spoločnosti T.M.W. za výrobky pre spoločnosť TS Motory. Spoločnosť
TS Motory všetky stoje, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, vlastnila v čase, kedy zmluva bola

podpísaná. Na zabezpečenie výroby si spoločnosť TS Motory zobrala bankové úvery a v dôsledku krízy
došlo k vyhláseniu ich predčasnej splatnosti a tiež k exekúciám. V rámci exekúcii sa mohlo stať, že
niektoré stroje boli prevádzané na iných vlastníkov. Fakturácia medzi spoločnosťami bola do roku 2009
približne vo výške 2.000.000,- Eur, v roku 2010 došlo k poklesu asi na 1.000.000,- Eur. Predmetná
nájomná zmluva bola základom pre výrobu a bez tejto zmluvy a bez týchto strojov by spoločnosť T.M.W.

vôbec nemohla vyrábať výrobky a zamestnávať ľudí. Spoločnosť T.M.W. bola klasickou výrobnou firmou,
v ktorej fungovali všetky výrobné kalkulácie a zohľadňovali sa všetky otázky týkajúce sa strojov, ich
odpisy, nájomné a prípadné ďalšie vstupy do výroby. Po pripočítaní zisku bola určovaná následná cena
výrobkov.ZmluvatakbolaprespoločnosťT.M.W.výhodná,nakoľkobeznejbyvôbecnemohlavykonávať
výrobu. Čo sa týka otázky, či môže existovať nejaká neuspokojená pohľadávka veriteľa voči spoločnosti

T.M.W., ktorá by vznikla ešte pred 02.01.2007, s 98 %-nou istotou svedok uviedol, že takáto pohľadávka
nemôže existovať, nakoľko v tom čase a v ďalších rokoch spoločnosť T.M.W. normálne fungovala.
Zmluva určite nebola uzatvorená s úmyslom ukrátiť veriteľov. Výška nájomného 450.000,- Sk ročne
bola určená na priateľskej báze, nakoľko bol záujem, aby táto firma mohla činnosť vykonávať. Ďaleko
jednoduchší stroj v súčasnej dobe správca prenajíma asi za 300,- Eur mesačne. Využívanie prenajatých

strojov svedok odhadol na 10 až 15 % výroby v spoločnosti T.M.W. Jedná sa síce o menší počet strojov,
ale o stroje, ktoré sú pre výrobu podstatné, a to 4 obrábacie centrá a súradnicovú vŕtačku. Náklady
na činnosť týchto strojov sa v spoločnosti T.M.W. vo výrobných kalkuláciách zohľadňovali s prepočtom
na minútu činnosti stroja. Pri každom výrobku bola pritom evidovaná celková časová náročnosť tak,
že sa zohľadňovala každá minúta, ktorú daný výrobok strávil na konkrétnom stroji. Výsledkom bola

konečná cena, ktorá sa fakturovala. Takéto ceny sa fakturovali aj voči spoločnosti TS Motory aj voči
ďalším zákazníkom. Zjednodušene možno povedať, že spoločnosť T.M.W. dávala pridanú hodnotu,
ak teda napr. za prenájom strojov zaplatila spoločnosť TS Motory 100,- Sk, tak následne s pridanou
hodnotou fakturovala vrátane zisku vo výške 30 % sumu 130,- Sk. V čase vstupu týchto spoločnosti
do konkurzu spoločnosť TS Motory nemala žiaden dlh voči spoločnosti T.M.W. a dokonca vznikla

pohľadávka spoločnosti TS Motory, ktorú si táto spoločnosť prihlasovala do konkurzu voči spoločnosti
T.M.W. Čo sa týka bilancie pohľadávok ku dňu 30.10.2009, jedná sa o prehľad k jednému konkrétnemu
dňu, z ktorého nemožno vyvodiť celkový stav pohľadávok a záväzkov týchto spoločností. Tento obrat
sa menil na dennej báze. Ak spoločnosť T.M.W., naraz dodala 2 peletizátory, každý v hodnote viac ako
150.000,- Eur, tak vrátane DPH sa táto denná dodávka mohla dostať až k hodnote 400.000,- Eur, čím

sa vzájomná bilancia úplne zmenila. Ak došlo k nejakej zmene vlastníka, malo sa to prejaviť v nájomnej
zmluve a táto mala byť v časti vypovedaná. Čo sa týka pohľadávok spoločnosti LOMBARDINI, takáto
pohľadávka z roku 2007 nemohla byť prihlásená do konkurzného konania. Spoločnosť LOMBARDINI
mohla prihlásiť len pohľadávky z posledných mesiacov roku 2011, čo súviselo s tým, že spoločnosť
LOMBARDINI vypínala dodávku elektrickej energie v prípade, ak bol dlh v dĺžke viac ako 15 dní.

Keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 30.04.2011 je potrebné na úpravu práv a
povinností účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011.Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen

dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa ods. 3, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy
podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v
právnickejosobealebomožnosťuplatňovaniavplyvunariadeníprávnickejosoby,ktorýjeporovnateľnýs
vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel

držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu
kvalifikovanú účasť.

Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011
(ZKR) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im

správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo
na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za
uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľaodseku4-odporovaťpodľatohtozákonamožnolentomuprávnemuúkonudlžníka,ktorýukracuje

uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa §-u 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj

neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ods. 2, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa
dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol
úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho
práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa ods. 3, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ods. 4, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas

jednéhorokapredzačatímkonkurznéhokonania.Akideozvýhodňujúciprávnyúkonurobenývprospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené
počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 60 ods. 1 ZKR - odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich

veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel
byť druhej strane známy.
Podľa odseku 2 - ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa §-u 63 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci,
práva, alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovaťprávnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo
alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania

tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň
previedlo.
Podľaods.2,akideoneúčinnýprávnyúkon,ktorýmdlžníksplnilsvojpeňažnýzáväzok,veriteľjepovinný
vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa

obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť
ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

Predmetomnávrhupodanéhonavrhovateľomjeurčenieneúčinnostinájomnejzmluvyazároveňžalobná
žiadosť na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť prijaté nájomné do konkurznej podstaty. Odporkyňa

sa v konaní bráni tým, že v tomto prípade sa nejedná o úkon, ktorý by spĺňal požiadavky pre určenie
jeho neúčinnosti.

V tomto prípade sa jedná o úkon, ku ktorému došlo medzi spriaznenými osobami v zmysle ustanovenia
§-u 9 ZKR, a to z toho dôvodu, že spoločnosť TS Motory, a.s. je podľa výpisu z obchodného registra

spoločníkom spoločnosti T.M.W., pričom jej podiel na základnom imaní tejto spoločnosti zodpovedá 50-
tim %-ám tohto základného imania. V zmysle §-u 9 ods. 3 ZKR pritom predpokladom spriaznenosti
právnických osôb je naplnenie kvalifikovanej účasti v podobe priameho alebo nepriameho podielu
predstavujúceho aspoň 5 % základného imania. Preto súd pri posudzovaní napadnutého právneho
úkonu vychádzal zo záveru, že tento právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami.

Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou, či zo strany navrhovateľa bola dodržaná zákonom
stanovená lehota na podanie odporovacej žaloby. V zmysle §-u 57 ods. 2 ZKR je potrebné právo
odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote 6-tich mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto
prípade bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku zverejnené dňa 29.06.2011 a

účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali ku dňu 30.06.2011. Zákonom stanovená 6-mesačná lehota
je lehotou hmotno-právnou, pretože ustanovenia, ktoré upravujú právo na vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu sú ustanoveniami hmotného práva tak v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii ako
aj v Občianskom zákonníku. Na plynutie lehôt je potom potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ustanovenie §-u 122. V zmysle tohto ustanovenia sa koniec

lehoty určený podľa mesiacov určí na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej lehota začína. V tomto prípade lehota začína plynúť od vyhlásenia konkurzu,
teda od 30.06.2011 a jej posledným dňom je tak deň 30.12.2011. Navrhovateľ pritom návrh na začatie
konania podal osobne na konajúcom súde dňa 29.12.2011. Možno preto konštatovať, že v tomto prípade
navrhovateľ dodržal zákonom stanovenú 6-mesačnú prekluzívnu lehotu.

Navrhovateľ pritom svoj nárok odôvodňuje jednak tým, že napadnutý právny úkon je odporovateľný
ako ukracujúci právny úkon a tiež ako úkon zvýhodňujúci. V tomto prípade sa jedná o právny úkon,
ktorý bol uzatvorený medzi spriaznenými osobami a takémuto zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno
odporovať podľa §-u 59 ods. 4 ZKR v prípade, ak bol urobený počas 3 rokov pred začatím konkurzného

konania. Konkurzné konanie v tomto prípade začalo po zverejnení uznesenia v obchodnom vestníku ku
dňu 29.04.2011, a teda účinky zverejnenia konkurzného konania nastali ku dňu 30.04.2011. Odporovať
tak možno zvýhodňujúcim právnym úkonom, ku ktorým došlo medzi spriazneným osobami a ktoré boli
uskutočnené v lehote 3 rokov pred dňom 30.04.2011. V tomto prípade napadnutý právny úkon zmluvy
o prenájme bol uskutočnený ku dňu 02.01.2007, a teda v tomto prípade nebola dodržaná zákonom

stanovená 3-ročná prekluzívna lehota na odporovanie takémuto právnemu úkonu.

Navrhovateľ však zároveň uplatnil v návrhu odporovateľnosť napadnutej zmluvy o prenájme tiež z
dôvodu, že sa jedná o ukracujúci právny úkon. Takémuto právnemu úkonu možno odporovať v zmysle
ustanovenia §-u 60 ods. 3 ZKR, ak bol urobený počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania.

Napadnutý právny úkon bol urobený 4 roky a 3 mesiace pred začatím konkurzného konania, a preto v
tomto prípade je zákonom stanovená lehota dodržaná.Súd sa potom v konaní ďalej zaoberal otázkou, či v tomto prípade sú naplnené zákonom požadované
predpoklady pre určenie právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu zmluvy o prenájme. Prvým
predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v §-e 57 ods. 4 ZKR, podľa

ktorého možno odporovať len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany navrhovateľa tak v konaní musí byť preukázané,
že v čase, kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov,
ktorá takýmto odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku
musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je v

konaní vecou dôkazného bremena navrhovateľa. Dotknutý veriteľ pritom musí mať pohľadávku proti
dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne
účinnosť. Tento záver vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia §-u 57 ods. 4 ZKR. V zmysle
tohto ustanovenia možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených
pohľadávok veriteľov. Právny úkon dlžníka môže ukracovať uspokojenie pohľadávky veriteľa len v tom
prípade,akktomutoúkonudošlovčase,kedyužveriteľbolnositeľomsplatnejpohľadávky,ktorátakýmto

úkonom môže byť dotknutá. V prípade, ak pohľadávka veriteľa vznikla až potom, ako dotknutý právny
úkon nadobudol účinnosť, tak tento právny úkon už nemá žiaden priamy vplyv na prípadné uspokojenie,
či neuspokojenie pohľadávky veriteľa. V prípade, ak sa ako v tomto prípade jedná o úkony, z ktorých
bolo poskytované, či prijímané plnenie účastníkmi zmluvy po dlhšiu dobu, tak prípadne odporovateľným
právnym úkonom môže byť niektorý z právnych úkonov, ktoré smerujú k plneniu práv a povinnosti

účastníkov takto uzatvorenej zmluvy. V takomto prípade by tak odporovateľným právnym úkonom mohlo
byť napr. platenie nájomného úpadcom na strane navrhovateľa úpadcovi na strane odporcu. Takéto
právne úkony platenia nájomného však nie sú predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je
výlučne samotná Zmluva o prenájme zo dňa 02.01.2007, a preto podmienky pre jej odporovateľnosť je
potrebné skúmať výlučne vo vzťahu k tejto zmluve a k dátumu jej uzavretia.

Súd je potom toho názoru, že v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal, že by v čase, kedy dňa
02.01.2007 došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o prenájme, existovala pohľadávka veriteľa, ktorá
by následne bola prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W., s.r.o. Takéto
závery nevyplývajú ani z dokladov predložených navrhovateľom vo vzťahu k pohľadávkam spoločnosti

LOMBARDINI SLOVAKIA, s.r.o., a MT Energetika, s.r.o. Navrhovateľ predložil doklady, podľa ktorých
tieto spoločnosti v roku 2007 vyzývali spoločnosť T.M.W., s.r.o. na zaplatenie splatných záväzkov. Neboli
však predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že tieto pohľadávky neboli úpadcom
v následnom období uspokojené, a že tieto pohľadávky boli následne spoločnosťami LOMBARDINI
SLOVAKIA a MT Energetika prihlásené do konkurzného konania. Správca síce predložil konečný

zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva, že spoločnosti MT Energetika a LOMBARDINI SLOVAKIA
prihlásilipohľadávkydokonkurznéhokonania.Ztohtozoznamuvšakniejemožnézistiť,žebysajednalo
práve o tie pohľadávky, ktoré tieto spoločnosti uplatňovali voči úpadcovi v roku 2007. Z konečného
zoznamu pohľadávok nie je možné zistiť bližšiu identifikáciu prihlásených pohľadávok a nie je možné
zistiť ani to, kedy pohľadávky prihlásené veriteľmi vznikli a kedy sa stali splatnými. Navrhovateľ tak

nepreukázal, že by sa v prípade týchto dvoch spoločností jednalo o pohľadávky, ktoré vznikli pred
podpisom zmluvy o prenájme, teda pred dňom 02.01.2007, a že by sa teda v prípade týchto dvoch
veriteľov jednalo o veriteľov, ktorí by boli týmto napadnutým právnym úkonom zmluvy o prenájme
dotknutí.

Okrem toho je súd toho názoru, že v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal ani ďalší základný
predpoklad pre uplatnenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu zmluvy o prenájme. Na
to, aby navrhovateľ v takomto konaní mohol byť úspešný, musí preukázať, že dotknutý právny úkon
úpadcu je takým právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Úspešnosť návrhu na určenie neúčinnosti potom závisí od toho, či navrhovateľ v konaní preukáže, že

sa majetok úpadcu napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok následne
zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza
bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje
nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi právnymi úkonmi sú tiež
úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak pri ktorých protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je

ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže
byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá
by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Ak teda napr. úpadca kúpnou zmluvou prevedie časť
svojho majetku za primeranú cenu, tak v dôsledku takéhoto právneho úkonu nedochádza k zmenšeniumajetku, ale dochádza len k zmene jeho štruktúry. Rovnako tak v tomto prípade, ak na základe zmluvy
o prenájme úpadca ako nájomca poskytuje prenajímateľovi nájomné vo výške, ktorá je ekvivalentná
hodnote prenajatých strojov a spôsobu ich užívania, tak nedochádza k zmenšovaniu majetku nájomcu,

ale dochádza len k zmene štruktúry tohto majetku, kedy na základe platenia nájomného úpadca získava
právnu a faktickú možnosť využívať predmet prenájmu, ktorý by bez nájomnej zmluvy užívať nemohol.
Preúspešnúodporovateľnosťprávnehoúkonujenevyhnutnépreukázať,žedotknutýmprávnymúkonom
sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa, a teda že v dôsledku takéhoto právneho úkonu nemôže
byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. V konaní by tak muselo byť zistené,

že v dôsledku uzatvorenej zmluvy o prenájme dochádzalo k zmenšovaniu majetku úpadcu na strane
navrhovateľa v prospech úpadcu na strane odporcu. Muselo byť teda preukázané, že protiplnenie,
ktoré úpadca na strane navrhovateľa získaval za plnenie nájomného, nezodpovedalo finančnému
oceneniu možnosti úpadcu na strane navrhovateľa využívať stroje vo vlastníctve úpadcu na strane
odporcu. Navrhovateľ však v konaní túto skutočnosť nielenže nepreukázal, ale ju dokonca ani netvrdil.
Navrhovateľ sa uspokojil len s tvrdením, že k ukráteniu veriteľov došlo na základe vyplácania nájomného

podľa uzatvorenej zmluvy. Navrhovateľ tak zrejme vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že na základe
platenia nájomného získaval úpadca na strane navrhovateľa možnosť využívať na svoju výrobu stroje
vo vlastníctve úpadcu na strane odporcu. Tieto závery vyplývajú aj z výpovede svedka O.. T., ktorý
podrobným spôsobom popísal spôsob spolupráce medzi účastníkmi zmluvy o prenájme a vyjadril sa v
tom smere, že dohodnuté nájomné bolo nájomné určené v priateľskej výške v záujme umožniť úpadcovi

na strane navrhovateľa výrobu, o ktorú mal úpadca na strane odporcu záujem. Toto vyjadrenie svedka
napriek spochybňovaniu jeho vierohodnosti navrhovateľom nebolo v konaní zo strany navrhovateľa
nijakým spôsobom vyvrátené. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ totižto neprodukoval žiaden
dôkaz, ktorým by spochybnil primeranosť výšky nájomného plateného na základe uzatvorenej zmluvy.
Navrhovateľ je pritom v konaní nositeľom dôkazného bremena a je povinný súdu predložiť alebo

navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon zmluvy o prenájme
spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu, a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu. Navrhovateľ podľa názoru súdu toto dôkazné bremeno neuniesol.

Navrhovateľ v podanom návrhu uvádzal tiež tvrdenie, podľa ktorého časť predmetu nájomnej zmluvy

patrí do vlastníctva iných spoločností odlišných od úpadcu TS Motory, a.s., ktorý bol prenajímateľom
týchto zariadení. Z predložených dokladov vyplýva a túto skutočnosť pripustil aj svedok O.. T., že mohlo
dôjsť k prevodu časti predmetu nájomnej zmluvy na tretie osoby. Táto okolnosť však nemá žiaden
vplyv na otázku určenia účinnosti, či neúčinnosti napadnutej zmluvy o prenájme. V prípade, ak by bolo
nepochybne zistené, že časť predmetu nájomnej zmluvy je vo vlastníctve iných osôb, tak by úpadca

TS Motory, a.s. ďalej nemohol týmito predmetmi disponovať a nemohol by ohľadom veci, ktorých nie je
vlastníkom, uzatvoriť nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva by tak v časti predmetu nájmu, ktorý nepatrí
prenajímateľovi a s ktorým prenajímateľ ani nie je oprávnený disponovať, bola neplatným právnym
úkonom. Keďže neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho neúčinnosťou, tak v prípade, ak by
bolo zistené, že zmluva je v časti predmetu prenájmu neplatným právnym úkonom, nemohol by súd určiť

jej neúčinnosť a návrh na určenie neúčinnosti by musel byť zamietnutý. V prípade, ak by bolo zistené,
že úpadca na strane navrhovateľa platil nájomné aj za stroje nepatriace úpadcovi na strane odporcu,
tak by na strane navrhovateľa vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za takéto plnenie,
nakoľko v tejto časti by sa jednalo o plnenie na základe neplatného právneho úkonu, keďže úpadca na
strane odporcu nebol oprávnený s predmetom prenájmu v tejto časti disponovať.

Vtomtoprípadevovzťahukúspešnosti,čineúspešnostipodanéhonávrhunavrhovateľajebezprávneho
významu otázka, či na základe uzatvorenej zmluvy o prenájme sa plnenie zo strany úpadcu v podobe
nájomného poskytovalo po dlhšie obdobie, alebo sa jednalo len o plnenie jednorazové. Ako už bolo
uvedené vyššie, vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu zo strany navrhovateľa nebola dodržaná

zákonom stanovená lehota. Za zvýhodňujúce právne úkony by bolo možné v prípade naplnenia ďalších
predpokladov považovať jednotlivé úkony platenia nájomného zo strany úpadcu na strane navrhovateľa
úpadcovi na strane odporcu v prípade, ak by tieto úkony neprimeraným spôsobom zvýhodňovali úpadcu
na strane odporcu pred ostatnými veriteľmi. Takéto jednotlivé úkony plnenia nájomného vo forme či
už hotovostných alebo bezhotovostných úhrad, alebo vo forme započítacích právnych úkonov, však

nie sú predmetom podaného návrhu navrhovateľa. Predmetom podaného návrhu je výlučne Zmluva o
prenájme zo dňa 02.01.2007.Čo sa týka otázky výhodnosti, či nevýhodnosti vzájomnej spolupráce účastníkov, podľa názoru súdu
nie je táto otázka v konaní podstatná. Táto otázka nemá žiaden vplyv na posúdenie, či zmluva zo dňa
02.01.2007jealeboniejeodporovateľnýmprávnymúkonom.Posúdiťtútootázkubybolomožnévýlučne

v prípade, ak by zo strany navrhovateľa boli produkované dôkazy, ktorými by preukazoval, že spolupráca
bola nevýhodná pre úpadcu na strane navrhovateľa z dôvodu neprimerane vysokého nájomného
plateného úpadcovi na strane odporcu. Takéto dôkazy však navrhovateľom v konaní predložené neboli.
V tejto súvislosti je bez právneho významu zostatok vzájomnej spolupráce, ktorý podľa vyjadrenia
navrhovateľa predstavoval pohľadávku odporcu prihlásenú v konkurznom konaní na navrhovateľa vo

výške 20.000,- Eur. Existenciu tejto pohľadávky by bolo možné vykladať aj v neprospech navrhovateľa
tak, ako to vyjadril svedok O.. T., nakoľko z existencie tejto pohľadávky by bolo možné vyvodiť záver,
že úpadca na strane odporcu v rámci vzájomnej spolupráce splnil všetky svoje záväzky voči úpadcovi
na strane navrhovateľa, pričom úpadca na strane navrhovateľa svoje záväzky voči úpadcovi na strane
odporcu v uvedenej výške nesplnil.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Vo vzťahu k posúdeniu napadnutého úkonu zmluvy o prenájme ako zvýhodňujúceho právneho úkonu
bolo konštatované, že v tomto prípade zo strany navrhovateľa nebola dodržaná zákonom stanovená
prekluzívna lehota a návrh je tak podaný oneskorene. Čo sa týka posúdenia napadnutého právneho
úkonu ako úkonu ukracujúceho, v konaní nebolo preukázané, že by exitovala akákoľvek pohľadávka

veriteľa prihlásená v konkurznom konaní, ktorá by existovala v čase, kedy došlo k uzavretiu a účinnosti
napadnutej zmluvy o prenájme. Nebol teda zistený žiadny veriteľ, ktorý by uzavretím tejto zmluvy ku dňu
02.01.2007 mohol byť ukrátený na svojich pohľadávkach v konkurznom konaní. Okrem toho zo strany
navrhovateľa nebolo preukázané ani to, že by sa vôbec jednalo o úkon, ktorým by došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu, a teda k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu. Preto súd návrh navrhovateľa v tejto

časti zamietol.

Keďže v konaní nebolo zistené, že by sa jednalo o neúčinný právny úkon, nie je dôvodný ani návrh
navrhovateľa v časti, ktorým navrhovateľ žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť do konkurznej
podstaty prijaté nájomné vo výške 67.217,69 Eur. Základným predpokladom pre uloženie povinnosti na

vyplatenie prijatého plnenia je v zmysle ustanovenia §-u 63 ZKR zistenie, že sa jedná o neúčinný právny
úkon. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol aj v tejto časti.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP. V konaní bola v celom rozsahu úspešná
odporkyňa, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporkyňa však na pojednávaní výslovne

uviedla, že si právo na náhradu trov konania neuplatňuje. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté tak,
že odporkyni súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.