Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/863/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221943
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu,
že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4193422 dlžníkom - povinným L. K., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o
úvere č. 4820014 dlžníkom - povinným K. B., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o úvere č. 4193219 dlžníkom
- povinným Z. W., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 125,- eur v

každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 660,- eur, resp. 495,- eur, resp. 385,- eur ako
aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným
dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí
číslo, a to v prípade povinného L. K. č. EXXXXX/XXXX, v prípade povinného K. B. č. EXXXXX/XXXX, v
prípade povinného Z. W. č. EXXXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami
o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako

miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného L. K. až dňa 4.1.2011
vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 12 mesiacov); vo veci povinného K. B. až dňa 22.10.2010
vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 9 mesiacov); vo veci povinného Z. W. až dňa 22.10.2010
vydanímpoverenia(someškanímviacako7mesiacov).K rozhodnutiuožiadostiachsúdnehoexekútora
došlo v uvedených exekučných veciach podľa žalobcu po uplynutí zákonom určenej lehoty. Tvrdeným
nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

(EP), mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí žalobca
vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu.
O škode sa žalobca dozvedel po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z
uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok,a to jednotlivo sumou 660,- eur, resp. 495,- eur, resp. 385,- eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne
nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo

a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca
súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové
Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 8NcC/193/2012-10 z 19.10.2012, č.k. 25NcC/263/2012-9 z

18.10.2012, č.k. 26NcC/163/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 18.12.2012 pod sp. zn. 13C/863/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka L. K.), dňa 14.12.2012 pod sp.zn. 13C/824/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka K.
B.) a sp.zn. 13C/825/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka Z. W.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania.
Žalobca podaniami z 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,keďoriginálnávrhunapredbežnéprerokovaniepodalosobnedo
podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu
prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz

oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu
43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu
konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu
oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR

o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu
aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým
bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov v uvedených veciach

a v sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia (každého)
povinného, ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Súd uznesením č.k. 13C/863/2012-25 z 22.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/863/2012, sp.zn. 13C/825/2012 a sp.zn. 13C/824/2012 na spoločné konania,

ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/863/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.9.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázal na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej

strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods.
4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne

uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom
informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody,
mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne

prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd
má v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a
sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť ex offo predkúmať materiálnu správnosť rozhodcovskéhorozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné
pravidlá. Argumentoval, že 15 dňová lehota z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP)

účinného od 1.6.2011 neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, pričom § 41
ods. 2 písm. d/ EP znie: vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná
na súde po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods.
2 písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu,

ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V
súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Uviedlo, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú

právnuúvahu,lebosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcich režimuspotrebiteľskýchzmlúv.Žalobcovi
vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd
SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,-

€ v každej z vecí a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobcovi vytkol, že
nekonkretizoval tvrdený zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ako aj že nespresnil v

čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu,ktorýsvojuneprítomnosťnapojednávaníneospravedlnil,akoajvneprítomnostižalovanej,ktorá
svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam

o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 27.4.2012, ktorý bol doručený Ministerstvu
spravodlivosti SR toho istého dňa (č. 3574, 6895, 5731) ako aj obsahom pripojených exekučných spisov
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 14Er/455/2010, 13Er/437/2010 a fotokópiou exekučného spisu
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 13Er/621/2010.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade
povinného L. K. č. EXXXXX/XXXX až dňa 4.1.2011 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia došlopo uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 12 mesiacov; v prípade povinného K. B.
č. EXXXXX/XXXX až dňa 22.10.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia došlo po uplynutí
zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 9 mesiacov; v prípade povinného Z. W. č. EXXXXX/

XXXX až dňa 22.10.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom
určenej lehoty, s omeškaním viac ako 7 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/455/2010 vyplýva, že dňa
18.3.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému L. K., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 19.11.2009
sp. zn. SR 15858/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 28.4.2010 doručil Okresnému súdu Nové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 18.3.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie
exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z
7.7.2010 vyzval právneho zástupcu žalobcu ako oprávneného (JUDr. Martin Máčaj), aby v lehote 20

dní zaslal súdu úverovú zmluvu, na základe ktorej bola vyhotovená dohoda o vyplnení zmenky. Žalobca
ako oprávnený doručil požadované exekučnému súdu 10.9.2010 a exekučný súd dňa 4.1.2011 vydal
poverenie sp. zn. 14Er/455/2010-14, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v
návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je L. K.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky

náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo podľa pripojenej doručenky súdnemu exekútorovi
doručené dňa 12.1.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/437/2010 vyplýva, že dňa
15.3.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. B., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 14.12.2009
sp. zn. SR 21903/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.4.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz15.3.2010obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie
ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z 14.6.2010

vyzval žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 15 dní zaslal súdu zmluvu, na základe ktorej vznikol
záväzkový vzťah medzi účastníkmi exekučného konania. Žalobca ako oprávnený doručil požadované
exekučnémusúdu23.9.2010aexekučnýsúddňa22.10.2010vydalpovereniesp.zn.13Er/437/2010-13,
číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XXXX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotituluoznačenéhovnávrhu, pričomoprávnenýmježalobca

a povinným je K. B.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP,
bolo podľa pripojenej doručenky súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.10.2010.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/621/2010 vyplýva, že dňa
11.5.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. W., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 13.1.2010
sp. zn. SR 22175/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 7.6.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz11.5.2010obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie
ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z 26.7.2010 vyzval

žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 10 dní zaslal súdu zmluvu o úvere. Žalobca ako oprávnený
doručil požadované exekučnému súdu 10.9.2010 a exekučný súd dňa 22.10.2010 vydal poverenie sp.
zn. 13Er/621/2010-13, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XXXX, ktorým poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v návrhu,
pričom oprávneným je žalobca a povinným je Z. W.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky náležitosti

predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľanázorusúdunávrhyžalobcuvdanejvecizodpovedajúustanoveniu§79ods.1O.s.p.,keďžalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto
návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasné.Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné

bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vydaním
poverenia s omeškaním viac ako 12 mesiacov (vec 14Er/455/2010, v ktorej bola doručená žiadosť
súdneho exekútora dňa 28.4.2010 a poverenie bolo vydané 4.1.2011), resp. viac ako 9 mesiacov (vec
13Er/437/2010, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho exekútora 23.4.2010 a poverenie bolo vydané
22.10.2010), resp. viac ako 7 mesiacov (vec 13Er/621/2010, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho
exekútora 7.6.2010 a poverenie bolo vydané 22.10.2010).

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP bolo v čase doručenia návrhov na vydanie poverení exekučnému súdu
možné vydať poverenie na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, ako exekučného titulu. Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované
zákonom č. 102/2011 Z.z., na základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm.

d/ EP stali exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu
je vykonateľný rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmto
tvrdením nesúhlasí. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do
§ 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade
stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom

podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Podľa názoru súdu potom
od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§

41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP
veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI
komentár k § 44 EP). Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu poverení došlo až po
uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty. Pokiaľ žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný

postup pri výkone verejnej moci v dôsledku konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti,
ktorý ani v jednej z uvedených exekučných vecí Okresného súdu Nové Zámky nedodržal lehotu určenú
v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému, je bez
významu, kedy poverený súdny exekútor vydal v uvedených exekučných veciach Okresného súdu Nové
Zámky upovedomenia o začatí exekúcie.

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov
vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti

s tvrdeným omeškaním pri vydaní poverení v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v
zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním poverení, žalobca

si v každej zo spojených vecí uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho,
aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho
dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval
informačný systém a za akú odmenu. Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázalexistenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť,
že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z

exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom.
Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola ani
v jednej z predmetných exekučných vecí dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie
návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o vydanie poverenia, a že žalobca ako oprávnený nepredložil exekučnému súdu požadované úverové

zmluvy v určenej 15, rep. 20 dňovej lehote, ale až s odstupom mesiacov. Žalobca by nepochybne
mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobcu voči dlžníkom až do ich uhradenia,
resp. odpísania a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Keďže v
uvedených exekučných veciach zatiaľ súdny exekútor nevrátil poverenia, je zrejmé, že žalobca naďalej
má v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami od svojich dlžníkov náklady na zamestnancov spravujúcich
tieto pohľadávky žalobcu až do ich uhradenia, resp. odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie

a správu informačného systému

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu

a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom

omeškaní 12 mesiacov sumou 660,- eur, resp. 9 mesiacov sumou 495,- eur, resp. 7 mesiacov sumou
385,- eur.

V danom prípade už súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, keď nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverení v žalobcom

tvrdenej dĺžke. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať
vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom
určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa
dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o
(ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula

od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na
vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj
do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom

a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom sú
rozsudky rozhodcovského súdu, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.
4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009,

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z
27.5.2010,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.16CoE/228/2012z30.8.2012,uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešovesp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE
138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ J. K. C-76/10

zo dňa 16.11.2010. Pritom nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že exekučný súd skôr ako rozhodol
o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku, požiadal
žalobcu ako oprávneného vo všetkých predmetných exekučných veciach o predloženie úverovej zmluvy
dlžníka žalobcu - povinného v exekučnom konaní, pričom žalobca potrebnú súčinnosť v lehote určenej
súdom neposkytol, čím prispel podstatným spôsobom k oddialeniu výsledku posúdenia rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených
exekučných vecí realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom.
Totoposúdeniejenepochybnečasovonáročné,čoviedloajzákonodarcukvylúčeniuaplikácie15dňovej
lehoty na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2
EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010, pričom novelizované ustanovenie

sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k
§ 44 EP). Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením
rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku
neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny

úradný postup exekučného súdu, ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,
ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani
jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu

zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa§9ods.1citovanéhozákonaaaninároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvzmysle§17
ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením
sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu
spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 27.4.2012

pod číslami 3574, 6895, 5731. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd
návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.