Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/602/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221501
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221501.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach
vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere
č. 4790091 dlžníkom - povinným U. F.; zo Zmluvy o úvere č. 1850363 dlžníkom - povinným T. P.; zo
Zmluvy o úvere č. 4570971 dlžníkom - povinným C. P., pričom spôsobom odporujúcim zákonu uvedený
súd vykonal procedúru preskúmania exekučných titulov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody
vo výške 6 502,97 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 1 300,59 eur (súvisí so záväzkom povinného U.
F.), resp. na náhradu škody vo výške 1 315,35 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 263,07 eur (súvisí
so záväzkom povinného T. P.), resp. na náhradu škody vo výške 1 511,28 eur a na nemajetkovú ujmu vo
výške 302,26 eur (súvisí so záväzkom povinného C. P.) ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na
vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny
exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného U. F. č. EXXXXX/
XXXX, v prípade povinného T. P. č. EXXXXX/XXXX, v prípade povinného C. P. č. EXXXXX/XXXX.
Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom
doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému
súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci povinného U. F. až dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia (s omeškaním viac ako 232 dní, keď konanie začalo 9.6.2010); vo veci povinného T. P. až
dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 275 dní,
keď konanie začalo 27.4.2010); vo veci povinného C. P. až dňa 5.8.2011 rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 451 dní, keď konanie začalo 11.5.2010). Podľa
žalobcu tak k rozhodnutiam exekučného súdu došlo s omeškaním, po uplynutí zákonom určenej lehoty.
Za nesprávny úradný postup žalobca podľa návrhov považuje popri nevydaní rozhodnutí v zákonom

určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov aj skutočnosť, že exekučný
súd preskúmal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, návrhy na vykonanie exekúcie a
exekučné tituly - rozsudky rozhodcovského súdu - spôsobom odporujúcim zákonu, pričom exekučný
súd nie je v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. (ZoRK) súdom, do právomoci ktorého
patrí zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu tým, že exekučný súd svojim nelegálnym
postupom vykonal v každej z uvedených vecí opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny vyvolal formálne stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný, pričom existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Preto zo strany žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. V danom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až
po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným
nesprávnym postupom exekučného súdu mala vzniknúť majetková škoda vo výške 6 502,97 eur, resp.
1 315,35 eur, resp. 1 511,28 eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže
byť priznaná voči dlžníkom žalobcu právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu zo Zmlúv o úvere.
Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca v každej z uvedených vecí vyčíslil vo výške
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to sumou 1 300,59 eur, resp. 263,07 eur, resp. 302,26
eur. Žalobca v každej z uvedených vecí svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca by vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov
miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 11NcC/162/2012-9 z 18.10.2012, č.k. 8NcC/437/2012-10 z
22.10.2012 a č.k. 7NcC/221/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 12.11.2012 pod sp. zn. 13C/602/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka U. F.), dňa 13.12.2012 pod sp. zn. 13C/807/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka T.
P.) a dňa 14.12.2012 pod sp.zn. 13C/821/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka C. P.).

Súd vo všetkých uvedených veciach vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho
podaní. Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 15.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné
prerokovanie v každej z uvedených vecí podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie
návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol
súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on
disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť
len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje
námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu -
potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na
absenciu odôvodnenia uznesení, ktorými bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov v uvedených veciach,
aj keď v sprievodných listoch označených v dolnom ľavom rohu internou značkou žalobcu 6551 - ISTINA
RS, resp. 6363 - ISTINA RS, resp. 6527 - ISTINA RS odkazuje, na rozdiel od písomných návrhov vo veci,
na inú zmluvu o úvere (č. 1100078), uzavretú s iným dlžníkom (D. L.), odkazuje na iné číslo exekučného
spisu (EXXXXXX/XXXX) a inú značku uvedenú v dolnom ľavom rohu návrhu (6359 - ISTINA RS).

Súd uznesením č.k. 13C/602/2012-25 z 22.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/602/2012, sp.zn. 13C/807/2012 a sp.zn. 13C/821/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/602/2012.

Dňa 17.9.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na
náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti
SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým
žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011
z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti
SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k
porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná
nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal
vznik škody v uplatnenej výške, nepreukázal existenciu dlžníka a ani nevymožiteľnosť pohľadávky.
Konštatovalo, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde (uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 31.5.2012 sp. zn. 10CoE/308/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11.7.2012
sp. zn. 20CoE/94/2012). Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie
konania, Pokiaľ to nevykonal, vlastnou nečinnosťou prispel k situácii namietanej v žalobe. Upozornilo
na to, že žalobca má preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal nárok voči
dlžníkovi vo výške, pre ktorú žaluje žalovanú a preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia exekučného súdu. Ďalej poznamenalo, že v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a
právnických osôb nemôže byť štát sukcesorom, preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky
zmluvných strán, pokiaľ je ich uspokojenie možné dosiahnuť iným spôsobom. V súvislosti s uplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20% z tvrdenej škody poukázalo na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne
konštatovalo, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia
§ 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec
C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje
za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd pojednával aj v neprítomnosti
žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie
pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadostí o nároku škody z 25.9.2012, doručených Ministerstvu spravodlivosti SR toho
istého dňa, najmä č. 6551, 6363, 6527, ako aj obsahom exekučných spisov Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 14Er/841/2010, 14Er/674/2010 a 10Er/622/2010.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EXXXXX/XXXX až dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 232 dní, sp. zn. EXXXXX/XXXX až dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako
275 dní, sp. zn. EXXXXX/. až dňa 5.8.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 451 dní,
pričom za nesprávny úradný postup žalobca vo všetkých uvedených veciach považuje aj preskúmanie
exekučného titulu spôsobom, ktorý podľa žalobcu odporuje zákonu,.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/841/2010 vyplýva, že dňa
9.6.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. F., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 16.3.2010 sp. zn. SR 00794/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 4.8.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 9.6.2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky
ako exekučný súd uznesením z 22.11.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011. Uznesením
z 15.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.4.2012, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/674/2010 vyplýva, že dňa
27.4.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. P., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 6.10.2009 sp. zn. SR 12707/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.6.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 27.4.2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Súd prípisom doručeným právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 19.7.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere v lehote 20 dní.

Žalobca v procesnom postavení oprávneného až dňa 10.9.2010 doručil exekučnému súdu žiadanú
zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 24.11.2010 žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.12.2011. Povinný zomrel dňa 29.12.2010. Uznesením z 11.1.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 8.1.2013, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/622/2010 vyplýva, že dňa
11.5.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. P., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 26.3.2010 sp. zn. SR 01293/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 7.6.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 11.5.2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Súd prípisom doručeným právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 12.7.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere v lehote 15 dní.
Žalobca v procesnom postavení oprávneného až dňa 10.9.2010 doručil exekučnému súdu žiadanú
zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 9.12.2010 žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.8.2011. Uznesením z 13.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.1.2012,
exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) za nesprávny úradný postup
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby. Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky vyplýva, že zo strany
súdneho exekútora nebola ani v jednej z uvedených exekučných vecí dodržaná lehota určená v § 44
ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s
exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje
svoj nárok. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 22.11.2010 rozhodol o zamietnutí
žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EXXXXX/XX sp. zn.
14Er/841/2010, ktorá exekučnému súdu bola doručená 4.8.2010, preto žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 27.1.2011 s omeškaním viac ako
232 dní. Dňa 24.11.2010 rozhodol exekučný súd o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie č. EXXXXX/XX sp. zn. 14Er/674/2010, ktorá exekučnému súdu bola
doručená 23.6.2010, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti
bolo rozhodnuté dňa 27.1.2011 s omeškaním viac ako 275 dní. Dňa 9.12.2010 rozhodol exekučný súd
o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EXXXXX/
XX sp. zn. 10Er/622/2010, ktorá exekučnému súdu bola doručená 7.6.2010, preto žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 5.8.2011 s omeškaním
viac ako 451 dní.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd

má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,
táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -
Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu
- rozhodnutia rozhodcovského súdu(§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010
novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o žiadostiach
súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia EP v znení účinnom od 1.6.2010, s prihliadnutím aj
na koniec druhej vety citovaného ustanovenia,v lehote primeranej nečinnosti žalobcu ako oprávneného,
pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu nepredložením zmlúv o úvere v súdom určenej lehote.
Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu,
keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním.

Podľa názoru súdu, exekučný súd v uvedených exekučných veciach konal v súlade s obvyklou
rozhodovacou praxou exekučných súdov, a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v uvedených
exekučných veciach Okresného súdu Nové Zámky bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na
internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom,
že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Uvedený postup exekučného súdu v daných exekučných veciach nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44
ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej
podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu
exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V
daných exekučných veciach bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
snahe preskúmať, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, vyzval žalobcu v procesnom postavení
oprávneného na predloženie zmlúv o úvere (sp. zn. 14Er/674/2010, 10Er/622/2010). Záver exekučného
súdu, že rozhodcovská doložka, ktorá v daných prípadoch núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53
ods. 1 OZ a neplatného zmluvného dojednania, preto takou doložkou nemohla byť založená právomoc
rozhodcovského súdu vydať označené rozhodcovské rozsudky, je súladný so zákonom. V súlade s týmto
záverom exekučný súd predmetné rozhodcovské rozsudky právoplatne nepovažoval za vykonateľný
exekučný titul. Keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že
exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého žalobcom ako oprávneným, je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Pokiaľ exekučný súd predmetné žiadosti súdneho exekútora zamietol uzneseniami, nešlo o prípad
zamietnutia žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že
pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval (vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) postavenie
odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložené rozhodcovské rozsudky sú
vykonateľným exekučným titulom, či ich vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).
Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec
znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými
istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu
pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky, rovnako ani z obsahu žalobných návrhov

nevyplýva, že konaniu v každej z uvedených exekučných vecí medzi žalobcom ako oprávneným a
povinným Pavol Víglaš, resp. Jozef Stano, resp. Linda Stojková, týkajúcich sa vymoženia súm istiny s
príslušenstvom, vedených na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/841/2010, 14Er/674/2010
a 10Er/622/2010 na podklade exekučného titulu, ktorým sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, by predchádzalo iné exekučné
konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov.

Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme
rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je
v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva, že jeho výsledkom môže byť iba titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 227/2012 z 27.5.2013 Rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv.
„duplicitnej“ exekúcie. Navyše, ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne
účinky, a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej ani v inom konaní všeobecného súdu proti
prípadnému žalobcovmu dlžníkovi (vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135
ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatným rozhodnutím vydaným v inom konaní podľa
§ 159 ods. 2 O.s.p., v danom prípade právoplatným uznesením exekučného súdu č.k. 14Er/841/2010-8
z 22.11.2010, resp. č.k. 14Er/674/2010-12 z 24.11.2010, resp. č.k. 10Er/622/2010-12 z 9.12.2010.
Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť platnosť rozhodcovskej doložky, keďže o tom už bolo
právoplatne rozhodnuté).

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta
tretia EP v znení účinnom od 1.6.2010 a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu
rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo neprípustným
preskúmaním exekučného titulu a až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako
232, resp. 275, resp. 451 dní. Z toho dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o prieťahoch
v konaní exekučného súdu. Právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora nie je takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný
postup exekučného súdu, keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné. Žalobca až do
vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal
zmenšenie svojho majetku o 6 502,97 eur, resp. 1 315,35 eur, resp. 1 511,28 eur v súvislosti s tvrdeným
omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora v každej z uvedených exekučných vecí,
resp. nepreukázal zmenšenie svojho majetku o uvedené sumy v súvislosti s preskúmaním žiadostí o
udelenie poverení na vykonanie exekúcií, preskúmaním návrhov na vykonanie exekúcií a preskúmaním
exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený povinný nielen
tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude
možné podľa zákonom
určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným
titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora právnemu
zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať
ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom v daných exekučných
veciach bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných
veciach žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na
vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (napr. aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010,
uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17
CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ I. B. C-76/10
zo dňa 16.11.2010. Navyše, bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho
exekútora nebola v predmetných exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na
predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu, spolu s exekučným
titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, pričom žalobca v predmetných žalobných návrhoch na túto
skutočnosť neprihliadol ani pri skutkovom zdôvodnení svojich nárokov v časti náhrady nemajetkovej
ujmy voči žalovanej. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore
so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne
časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie
súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci
dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 25.9.2012 pod číslom 6551, 6363, 6527. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné
súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.