Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213847
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912213847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi J. T.. Vec je vedená pod č. F. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 31. 10. 2011, hoci konanie začalo 03. 06.
2011, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 150 dní). Exekučný súd postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie povarenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu
informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur

počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
povereniavzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom časezaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú
sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu

zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné

prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15
dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca

nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričomorgánomkompetentnýmpreskúmavaťčidošlokzbytočným prieťahomjeústavnýsúd.Čosatýka
uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Pri
uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej
ujmyanito,žebysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch,pričomžalobcaajehopraktikysúvnímané

verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu XXC/XXX/XXXX a v ňom pripojeného spisu XEr/XXXX/
XXXX Okresného súdu I. T. a písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu I. T. vo veci XEr/XXXX/

XXXX (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť
podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu XEr/XXXX/XXXX Okresného súdu I. T. (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného
pod spis. zn. F. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 15. 08. 2011 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému J.
T. pre vymoženie 250,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v P..Uznesením zo dňa 27. 09. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo
po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. dospel k
záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods.

5 Obč. zák. neplatná.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia "súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia "ak je uznesenie, ktorým
sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie
je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však
žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 15. 08. 2011 a súd 27. 09. 2011 o tejto žiadosti
rozhodol, nedošlo podľa názoru súdu k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o

udelenie poverenia. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na
základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom
daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 03. 06. 2011 a súd rozhodol až 31. 10. 2011,

teda došlo k omeškaniu viac ako 150 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu
tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody.
Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora
súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť

návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol
ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a
tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až 31. 10. 2011. Nejde
teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú
skutočnosti.

Žalobca proti žalovanému podal aj ďalšiu žalobu (vec 12C/208/2012 Okresného súdu Rimavská Sobota)
na základe toho istého exekučného spisu ako v tejto veci, kde sa však domáhal zaplatenia majetkovej
škody 1.230,47 eur predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetkovej ujmy vo výške 246,09 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom). Súd rozsudkom zo dňa 20. 08. 2013 č. 12C/208/2012-37 žalobu zamietol z
dôvodu, že nedošlo k zbytočným prieťahom a pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď
skúmal predložený exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok, súd poukázal napr. na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 a konštatoval, že exekučný súd postupoval správne, keď

skúmal predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Ex. por.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie Slovenská republika má záväzok voči Európskej únii
poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch.
Preto exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady

pre vedenie exekúcie, pričom v prvom rade je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Ex. poriadku. Posúdenie predloženého rozhodnutia ako exekučného titulu a jeho súladu s
vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie si vyžadujú určitý čas, a keď súd ožiadosti došlej súdu 15. 08. 2011 rozhodol 27. 09. 2011 a to zamietnutím žiadosti, ide o primeranú lehotu
vzhľadom na povahu veci, pričom žiadnym rozhodnutím neboli konštatované prieťahy v konaní.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu zbytočnými prieťahmi (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre
priznanienáhradyškodyanemajetkovejujmy, súdžalobuakoneodôvodnenú vcelomrozsahuzamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada

trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu

úradnému postupu súdu zbytočnými prieťahmi (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre
priznanienáhradyškodyanemajetkovejujmy, súdžalobuakoneodôvodnenú vcelomrozsahuzamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.