Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave Pribinova

25, IČO: 35807598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 300,57 eur

titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 18.11.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 163 dní. Bližšie dôvody uplatneného nároku
boli uvedené v rozsiahlom návrhu, ktorý bol po obsahovej stránke totožný s ďalšími obdobnými
návrhmi týkajúcimi rovnakého nároku v iných veciach a v ktorom navrhovateľ špecifikoval aj nárok na
majetkovú škodu, ktorá pozostáva z nároku na správu pohľadávky vo výške 70,- eur, na udržiavanie a

správu informačného systému vo výške 40,- eur a na administratívne spracovanie urgencii adresované
exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15,- eur.
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, tento nárok vyčíslili s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 660,- eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním
rozhodnutia v rozsahu 163 dní činí 300,57 eur.

Odporcovi, ktorému bol návrh doručený na vyjadrenie, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd

návrh zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a
poukázal na konkrétne dôkaz , žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody . Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná
lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť,
na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného
súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné
tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahyvkonaní. Zoskutkovýchokolností,ktorésatýkajúrozhodovaniaožiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžadujeosobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol,

nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by
mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne
a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa týka len prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/

a d/ Exekučného poriadku ), nevzťahuje sa však na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy . Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy , ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní , ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti . Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ podľa názoru

odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho
sa domáha a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, vznik a ani výšku škody. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma a majetková škoda.

Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, neprevyšujúci sumu 1.000 eur / § 200ea OSP/, súd s poukazom
na ustanovenie § 115a ods.2 a § 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a to na
základe listinných dokladov, ktoré spis obsahuje.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 14 Er 588/2010,
zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými pod
Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME
z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14 Er 588/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 7464/10, proti povinnému: L.N., bytom C.. XX, pre vymoženie
pohľadávky vo výške 1.725,79 eur s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 16.7.2010,
a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 8.6.2010. Exekučným titulom na

vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 23016/09. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 14 Er 588/2010-14 zo dňa 8.10.2010 tak, že žiadosť
zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre č.k. 11 CoE 57/2011-40 zo dňa 30.6.2011. Okresný súd Levice uznesením č.k. 14 Er

588/2010-48 zo dňa 30.5.2012 exekučné konanie zastavil.

Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012 a

dňa 25.9.2012, pričomvsúčasnejdobejenepochybné,želehota6mesiacovodichpodaniaužuplynula
a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota
uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu udáva, že nárok navrhovateľa
za premlčaný nepovažuje, keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota 3 rokov.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur titulom majetkovej škody,
ktorú špecifikoval ako účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70
eur ako náklady na správu pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, zo sumy 40 eur ako náklady na udržanie a správu informačného systému
a zo sumy 15 eur ako administratívne náklady a sumy 300,57 eur titulom nemajetkovej ujmy, keď
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu pohľadávky, došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, strate kontaktu s povinným,

k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Pri určení jej výšky navrhovateľ vychádzal analogicky podľa právnej praxe
Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur . Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 300,57 eur /55 EUR za každý mesiac, pričom exekučný súd bol

podľa jeho udania nečinný v danej veci 163 dní /.

Z rozsiahleho odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha
s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice v dôsledku nesprávneho úradného postupu,

ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti exekútora o vydanie poverenia, keď podľa jeho
názoru malo byť rozhodnuté do 15-dní od podania žiadosti, rozhodol o žiadosti až po 163 dňoch, čím
zapríčinil v konaní aj zbytočné prieťahy.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podania žaloby, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa§16ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao

zmeneniektorýchzákonov,vzneníúčinnomvčase podaniažaloby,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao
zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

NakoľkovpredmetnejvecizospisuOkresnéhosúduLevicevyplýva,žežiadosťovydaniepovereniabola
podaná dňa 16.7.2010, súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tomto čase.

Podľa§41ods.1 zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal navrhovateľom tvrdenými skutočnosťamio nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú
lehotunavydanierozhodnutia adĺžkavktorejrozhodoljeneprimeraná,čímdošloikprieťahomvkonaní.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15-tich
dní sa vzťahuje na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, s výnimkou ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom zákon na
vydanie zamietajúceho rozhodnutia nestanovuje žiadnu lehotu, čo má i logické zdôvodnenie v tom, že

skúmanie prípadného rozporu so zákonom je viazané na zabezpečenie ďalších listín, ich preskúmanie a
následné vydanie súdneho rozhodnutia s odôvodnením, čo je nepochybne odborne i časovo náročnejší
úkon ako vydanie poverenia v prípade riadneho a nespochybniteľného exekučného titulu.

V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 16.7.2010, pričom exekučným
titulom bolrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu SpoločnostiSlovenskározhodcovská

a.s. Bratislava sp. zn. SR 23016/09, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu prípadného rozporu
so zákonom. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
uznesením č.k. 14 Er 588/2010-14 zo dňa 8.10.2010 tak, že žiadosť zamietol, pričom rozhodnutie
obsahuje rozsiahle odôvodnenie. Napriek tomu, že zákon na vydanie zamietajúceho rozhodnutia
nestanovuje žiadnu lehotu, Okresný súd Levice o žiadosti o vydanie poverenia rozhodol v lehote 84

dní od jej podania, ktorú lehotu súd vzhľadom na potrebu preskúmania exekučného titulu ako aj s
ohľadom na množstvo vecí, ktoré v tomto období napadali na exekučné oddelenia súdov, nepovažuje
za neprimeranú.

Súd tiež poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd

SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Všeobecný súd v tomto konaní nie
je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah, preto sa touto otázkou ani nezaoberal. Pokiaľ by

súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Súd v tomto
prípade iba konštatuje, že z predložených dokladov nevyplýva, že by sa viedlo konanie, v ktorom sa
konštatovali prieťahy v konaní.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je

potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný
predpokladprenároknanáhraduškodyatoprotiprávnyúkonresp.škodováudalosť,t.j.vdanomprípade

nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa rozhodol o žiadosti
na vydanie poverenia s omeškaním
viacako163dní,čosaukázaloakotvrdenienepravdivé. Súdvykonanýmdokazovanímdospelknázoru,
že vydaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v lehote 84 dní,
pre ktoré zákon inak ani nestanovuje povinnosť rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti a pre

uvedený prípad nie je zákonom stanovená žiadna lehota, nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcom v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty. Zároveň nebolo ani preukázané,
že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť
považované za nesprávny úradný postup. Preto ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,nemoholnavrhovateľovivzniknúťaninároknanáhraduškodyanemajetkovejujmyataknebolopotrebné
sa týmto nárokom ďalej zaoberať, keď existencia zodpovednostných predpokladov pre jej vznik nebola
preukázaná.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu

spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.