Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/16/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111010160
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111010160.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich
Anny Mikušovej a Viery Záujecovej v trestnej veci obžalovaného F. U. a spol., pre obzvlášť závažný
zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), d), odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) a § 140 písmeno b) Trestného zákona, sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 03.
júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1) F. U. nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom Q. U.. XX,
2) H. Q., nar. XX.XX.XXXX v H.,
trvale bytom W., N.. XXX,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
3) T. H., nar. XX.XX.XXXX v U.,
bytom J., A. V. XXX/XX (u matky),
4) F. Q., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom U. - U., ul. H. č. XXXX/XX,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
5) Y. H., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom M. nad U., Q. R. č. XXX,
6) T. T., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom Q. U. č. XXX,
7) R. T., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom Q. U. č. XXX,
8) M. Y., nar. XX.XX.XXXX v Y.,
trvale bytom v meste Y. - T., W.
T. F. X/XX,

sa uznávajú vinnými že :

po tom ako F. U. pre predchádzajúci konflikt s poškodeným na presne nezistenom mieste v okrese
Topoľčany v priebehu mesiaca máj roku 2008 navrhol a následne naplánoval spolu s H. Q., I. H., ktorého
trestná vec vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/16/2011 bola vylúčená na samostatné
konanie, T. H. a F. Q. únos poškodeného R. Y., ktorého mal F. U. pôvodne v úmysle usmrtiť, zavolali
M. Y. a T. T., ktorí striedavo v čase od 08.00 hod. do 10.00 hod. v dňoch 04.06.2008 až 06.06.2008
pozorovali dom R. Y. na ulici J. Y. č. XXXX/XX v M. a dňa 06.06.2008 okolo 08.00 hod. telefonicky nahlásili
jeho odchod z miesta bydliska I.H., H. Q., Y. H. a F. Q., ktorí čakali pripravení v osobnom motorovom
vozidle Škoda Octavia Combi EČ: PD XXX CR na ceste medzi Topoľčanmi a Partizánskym, pričom
I.H. a Y. H. boli oblečení v uniformách dopravnej polície a H. Q. a F. Q. ozbrojení dvoma samopalmi v

odevných doplnkoch policajnej zásahovej jednotky s označením POLÍCIA, ktoré oblečenie zabezpečil
T. H., následne po uvedenom telefonáte všetci štyria nasadli do spomínaného osobného motorového
vozidla a v čase od 08.15 hod. do 08.30 hod. na štátnej ceste číslo I/64 v obci Q. Z., I. H. a Y. H.
zastavili za účelom fingovanej policajnej kontroly vozidlo zn. Mercedes Benz ML, EČ: TO XXX BV, ktoré
viedol poškodený R. Y., toho pod zámienkou vykonania kontroly prinútili vystúpiť z vozidla a následne
ho F. Q. a H. Q. znehybnili, spútali, dali mu na hlavu vrece, naložili do auta a všetci štyria R. Y. odviezli
motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia Combi, EČ: T ktorej robil doprovod T. H. na aute Škoda Fabia,
nezisteného EČ na chatu v rekreačnej oblasti Duchonka, kde pod hrozbou jeho zabitia ho prinútili
telefonicky sa skontaktovať s družkou V. F. s tým, aby k mestu Trenčín priniesla z ich domu všetky
peniaze, následne ešte v uvedený deň v čase medzi 12.00 až 13.00 hod. od nej na základe telefonických
pokynov, prevzali na parkovisku pred OD Billa v Bánovciach nad Bebravou sumu cca 3.000.000,- Sk
(99.581,75 €) sčasti v slovenských korunách a sčasti v eurách, kde jej bolo na mieste oznámené, že
žiadajú zaplatiť ďalších 5.000.000,- Sk (165.969,59 €) s tým, že podľa ďalších telefonických inštrukcií
mala uvedenú sumu doniesť vo večerných hodinách do mesta Handlová, kde si však vzhľadom na
monitorovanie priestoru políciou už požadované peniaze nikto neprevzal. F. U. spolu s F. Q. spútaného
poškodeného R. Y. následne previezli na vozidle zn. Škoda Octavia EČ: PD XXX CR na chatu rodičov
T. T. a R. T. v katastrálnom území obce Q. U., kam sa následne dostavil T. T., ktorý poškodeného R.
Y. za sľubovanú finančnú odmenu vo výške 30.000,- Sk (995,84 €) strážil a v ranných hodinách dňa
07.06.2008 ho F. U. spolu s R. T. zaviedli k už vykopanému hrobu v priľahlom horskom teréne, ktorý
vopred F. U. pripravil pre R. Y., kde nakoniec F. U. od naplánovaného usmrtenia poškodeného upustil,
tento bol naďalej spútaný a striedavo bratmi R. a T. T. strážený na ďalšej chate s názvom „U X.“ vo
vlastníctve Y. Y. až do doobedňajších hodín dňa 11.06.2008, kedy bol poškodený R. Y. prepustený F.
U. na slobodu,

t e d a:

obžalovaný F. U.
iného uniesol a hrozbou jeho usmrtenia si od tretej osoby vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej
povahy, ktorý čin spáchal z osobitného motívu - pomsty, závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
násilím, lsťou a organizovanou skupinou, týmto činom získal pre seba a iné osoby značný prospech a
svojim konaním bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu mal v úmysle získať pre seba
a iné osoby i majetkový prospech veľkého rozsahu,

obžalovaní H. Q., T. H., F. Q., Y. H., T. T., R. T. a M. Y.
iného uniesli a hrozbou jeho usmrtenia si od tretej osoby vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej
povahy, ktorý čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, násilím, lsťou a organizovanou
skupinou, týmto činom získali pre seba a iné osoby značný prospech a svojim konaním bezprostredne
smerujúcim k dokonaniu trestného činu mali v úmysle získať pre seba a iné osoby i majetkový prospech
veľkého rozsahu,

t ý m s p á c h a l i:

obžalovaný F. U.
obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), d), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona ako dokonaný a v odseku 4 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) a § 140 písmeno
b) Trestného zákona,

obžalovaní H. Q., T. H., F. Q., Y. H., T. T., R. T. a M. Y.
obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona ako dokonaný a v odseku 4 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1) obžalovanému F. U.
Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

2) obžalovanému H. Q.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno j) písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po použití § 39 odsek 1 Trestného zákona
pri aplikácii § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

3) obžalovanému T. H.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s
použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22
(dvadsaťdva) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

4) obžalovanému F. Q.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), písmeno o) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po použití
§ 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, pri aplikácii § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

5) obžalovanému Y. H.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno j) písmeno n), písmeno o) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri aplikácii § 39 odsek 2
písmeno e) Trestného zákona, pri aplikácii § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

6) obžalovanému T. T.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona pri
aplikácii § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

7) obžalovanému R. T.
Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona, pri aplikácii § 39 odsek 3
písmeno b) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

8) obžalovanému M. Y.Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno b), písmeno d) písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po použití § 39 odsek 1
Trestného zákona, pri aplikácii § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným, aby poškodenému maloletému R.
Y. nar. XX.XX.XXXX k rukám opatrovníčky maloletého V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. E. XXXX/
X, nahradili spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu vo výške 71 200,96 eur (2 145 000 Sk).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje V. F., nar. XX.XX.XXXX., bytom M., ul. E. XXXX/X.
opatrovníčku maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske
súdne

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Nitre podal na Okresný súd Nitra dňa 16.02.2011 obžalobu pod sp. zn. Kv 48/2008
pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), d), odsek

4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) a § 140 písmeno b)
Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné, na obvinených
F. U., K. Q., F. Q., H. Q., T. H.,Y. H., R. T., T. T., M. Y.. Obžalovaný K. Q. začal dňa 02.01.2013 držať
protestnú hladovku a od 16.01.2013 bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v
Trenčíne. Z lekárskej správy zo dňa 06.06.2013 oboznámenej na hlavnom pojednávaní súd zistil, že
jeho hmotnosť počas hladovky klesla z 92 kg na 46 kg a jeho aktuálny zdravotný stav vykazoval známky
terminalizácie, obžalovaný vyjadril nesúhlas s parenterálnou komplexnou výživou. Pre zhoršujúce sa
parametre vitálnych funkcií bol dňa 05.06.2013 preložený na JIS. Dňa 06.06.2013 v ranných hodinách
prestal reagovať na slovné podnety, po aplikácii liečiva infúziou nadobudol vedomie a dôrazne žiadal
ukončiť jej aplikáciu. Na základe zhodnotenia aktuálneho zdravotného stavu lekári konštatovali, že v
priebehu najbližších dní môže dôjsť k akútnym komplikáciám ohrozujúcim jeho život, resp. k jeho úmrtiu.
Dňa 07.06.2013 súd na základe nepriaznivého zdravotného stavu obžalovaného uznesením podľa §
21 odsek 1 Trestného poriadku vylúčil zo spoločného konania trestnú vec K. Q., ktorá je vedená na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn.2T 76/2013.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie výsluchom všetkých obžalovaných,
prečítaním výpovede poškodeného J. Y., ktorý zomrel, výsluchom svedkyne poškodenej V. F., výsluchom
svedkov Z.Y. A. Y., M. W., R. L., G. H., D. Q., P. V., M. F., J. L., P.Q., D.C., M.Q., R.S., A.S., J.U.,
M.F., J.W., M.C., P.Martiníkovej, M.S., M.W., F.F., Ľ.F., P. V., Ľ. Y., P. F., R.V., P. U., I.V., I.U.,T.Q., R.
Q.,J.N.,L.F.,D.U.,M.J.,B.Z., Ľ.W.,M.V., M.Z.,V.T., M.T., M.T., D.Y., J.G., M.Q., M.Y., V.R., J.J., J.V., P.U.,
P.U., P.V., S.R., R.F., R.S., A.F., P. Z., T. R., P. R. a prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania Ľ.
Q., R. U., M. T., Š Q., M.Q.-S., D. L., S. L., W. V., J. U., L. U., J. T., T. T., J. L., I. V.. Ďalšie dokazovanie súd
vykonal prečítaním znaleckých posudkov, listinných dôkazov zabezpečených v spise a oboznámením
pripojených spisov ČVS:PPZ 03/BOK-2-2009, ČVS ORP 472/ZA-TT-2008, Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 2T 133/2007, Okresného súdu Prievidza sp. zn.3T 39/2008, Okresného súdu Galanta sp. zn.
1T 251/2008, Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 112/2009.

Obžalovaný H. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2013 po vykonaní rozsiahleho dokazovania
požiadal o slovo a priznal sa v plnom rozsahu k spáchaniu zažalovaného skutku, pričom uviedol, že
priznanie urobil dobrovoľne, bez nátlaku a bez ovplyvňovania. Vypovedal zhodne, ako to urobil v svojej
prvej výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia dňa 30.04.2010 napriek tomu, že vo výpovedi
z prípravného konania zo dňa 24.11.2010 a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2011
spáchanie skutku a niektoré skutkové okolnosti popieral, čo odôvodnil najmä nesúhlasom s právnou
kvalifikáciou, danou výškou majetkového prospechu, ktorý mali trestným činom získať. Uviedol, že na
skutku sa zúčastnili obžalovaní Q., H., Q., H., U. a T. T.. Zotrval, na tom, že M. Y., ktorý je mu takmer
príbuzný, ho na chatu iba doviezol a neskôr odišiel autobusom domov. V podrobnostiach uviedol, že na
únos R. Y. bola použitá Octávia striebornej farby bez označenia.Dopravnú uniformu mali oblečenú Q. a
H., Q. a on mali oblečené čierne maskáče. Policajné oblečenie bolo na chate. Počas únosu mali v aute
zbrane, ktoré doniesli Q. a Q.. Y. bol pri únose spútaný, mal prehodené tričko cez tvár. V telefonátoch
Y. s družkou sa nehovorilo o konkrétnej sume peňazí, ktoré mala doniesť. V priebehu skutku boli na
chatách na Duchonke a v Horných Vesteniciach. Rozdelili si 2,1 milióna korún doma u Q.. O peniazoch
rozhodoval Q. po odpočítaní nákladov, on dostal 180.000,- Sk. Vlastnú zbraň nikdy nemal. O konflikte
medzi U. a Y. nevedel. Q. a U. mali blízky vzťah, boli si vekovo blízki a na skutok ho oslovili buď Q.
alebo U.. Octáviu zabezpečoval Q. a ostatné autá boli súkromné. Biela Fábia bola osobné auto H.. O
sledovaní Y. na Duchonke hovoril U. a zabezpečoval to T. T.. Neplánovali zabiť Y., mal byť prepustený a
boli robené opatrenia aby nikoho nemohol opoznať, kvôli čomu sa Q. zamaskoval. Cieľom únosu bolo
získať peniaze, uvažovalo sa o sume cca 10 miliónov, informácie o peniazoch mal U.. Y. zastavili tak,
že predbehli jeho auto a H. alebo Q. ho vystrčenou rukou z auta zastavili. Y. pred naložením do auta
spútali a večer mal byť prepustený. O tom, že U. ďalej držal Y. na chate sa dozvedel až neskôr. Q. U.,
aby zistil či je všetko v poriadku, ale stretol sa len s pani W.. Keď sa dozvedel, že U. je na polícii tak z
bezpečnostných dôvodov odcestoval. Y. telefón bol zničený kvôli prípadnému zameraniu, hodinky mal
mať U., ale nevedel ako s nimi naložil. Retiazku zobrali do Grécka a bola darovaná jednému známemu
za služby, ktoré im zabezpečoval v Grécku. Nevedel akým spôsobom bolo naložené s autom Y.. U.
zabezpečoval chaty, a podieľal sa na Y. sledovaní a bol s ním v lese. Čo sa dialo po odovzdaní Y. U.
nevedel.

Obžalovaný K. Q., ktorého vec bola dňa 07.06.2013 vylúčená zo spoločného konania na samostatné
konanie, na hlavnom pojednávaní uviedol že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku, osoby H., T., Y.
pozná iba zo súdnej siene. Pozná H., U., Q. a Q.. Q. sa poznal s Y., robili spolu DPH-čky a kolky. V
máji 2008 odcestoval do Grécka, kde pracoval uU. L. a zdržiaval sa tam do začiatku septembra 2008.
V júni 2008 tam pricestoval Q.. V polovici júla 2008 zistil, že ich hľadajú. Nakontaktoval sa na nich Q.
a požadoval, aby Q. veci okolo Y. vyrovnal. Q. mu vybavil nové doklady na meno R. V.. Q. s Q. mali v
J. konflikt a Q. utiekol na hotel. Potom, ako boli v Grécku riešení políciou, odišli do Maďarska. F. Q. mu
rozprával o Y., že mal byť unesený kvôli peniazom, ktoré bol dlžný svojím svojim obchodným partnerom
a ktoré im nechcel zaplatiť a prezentovať to tak, že musel zaplatiť výkupné. Riešil to so U.. Q., Q. a Q.
mali byť únoscovia.Q. odcestoval na Slovensko za Y., aby veci vyrovnal, ale dozvedel sa, že Y. najal
nejakú zločineckú organizáciu na ich odchyt a likvidáciu. Odišli do Francúzska a v novembri 2008 išiel
s Q. na Slovensko, U. bol zatvorený, boli za H., ktorý im povedal, že policajti ho ešte nevyšetrovali. S
únosom R. Y. nemá nič spoločné, jednalo sa len o divadlo. U., Q. ani Q. ho v tejto veci neoslovili.Y.
osobne nepoznal, nikdy sa s ním nestretol.

Obžalovaný T. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a nie je osoba s prezývkou T.. Asi 20 až
30 rokov mu hovoria „T.“. Vyjadril sa, že zo spoluobžalovaných pozná len F. U., ostatných nie a nemá s
nimi nič spoločné. Žiadne policajné oblečenie nezabezpečoval, s Y. sa nepoznal, nevie nič o jeho únose,
nezúčastnil sa ho. Dodal, že meria 185 cm, je invalidný dôchodca a žije z obchodovania s náhradnými
dielmi. F. U. ho nemohol poznať pod menom H., ale pod prezývkou T.. Vlastnil bielu Fábiu TT XXX DJ,
ale v Topoľčanoch v roku 2008 na nej nebol.

Obžalovaný R. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku. V ten
piatok prišiel domov z roboty až o 22.00 hodine a k prejednávanej veci nevedel uviesť nič. Zatvorili ho a
zobrali do väzby. Nechápal, prečo Y. tvrdil, že ho strážil. S bratom T. cez ten víkend nebol, bol iba so U..
Sobotu prespal, cez víkend bol s otcom, mamou a švagrom. Do F. do roboty išiel v nedeľu večer, alebo
v pondelok ráno. Bolo bežné, že požičiavali kľúče od ich chaty aj U.. Nevedel uviesť, či Y. stretol, ani
či ho poznal jeho brat a U.. Y. na ich chate nevidel, nedržal ho tam, nebol prítomný ani pri vykopanom
hrobe pre Y.. Spoluobžalovaných Q., Q., H., Q., H. a Y. nepozná. Nepožíval a nepožíva drogy, nefajčí
marihuanu. Vyšetrovateľ na neho nátlak nerobil, lebo v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Obžalovaný Y. H. na hlavnom pojednávaní uviedol chronologicky všetky podrobnosti ohľadne
skutkových okolností ako aj osôb zúčastnených na skutku. K spáchaniu skutku sa priznal, avšak popieral
svoj úmysel smerujúci k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu vydieračského únosu,
pretože tvrdil, že mu nebolo známe do čoho ide a svoju účasť na skutku odôvodnil nátlakom zo strany
obžalovaného Q.. Uviedol, že bol na chate pri Topoľčanoch spolu s Q., Q., U., Q., T. T. a H., kde videl aj
zbrane. Mali auto Škoda Octavia s tmavými fóliami. On a Q. boli pri únose oblečení v zelenom, sedeli
v aute vpredu. Q. a Q. oblečení ako kukláči s označením „Polícia“, ozbrojení samopalmi, sedeli vzadu.
Až na tretí deň zastavili Y.. Q. ho skontroloval a potom zaregistroval Y. s prekrytou hlavou až v aute. Q.
odviezol Y. Mercedes, Q. odviezol na Octavii Y., jeho a Q. na chatu na Duchonke. Videl ako U. na chate
kopol Y. do tváre. Potom išiel s Q. a Q. prevziať peniaze pred Billu. Videl ako Q. doniesol z čierneho
Mercedesu obálku s peniazmi a ukazoval ich Q.. Neskôr Y. strážil s Q. a U. v lese a previezli ho na
ďalšiu chatu. Domov išiel s Q. a Q.. Zastavili pri Mercedese, Q. polial auto benzínom a zapálil ho. Na
druhý deň ho kontaktoval Q., aby prišiel do Paty a dal mu obálku s peniazmi, bolo tam 120.000,- Sk.
Na polícii vykonal opoznávanie z fotoalbumov, opoznal Q., osobu s prezývkou T. (H.), Q., U., Q. a T.
T.. Na opoznávanie na polícii ho nikto nenavádzal, vyšetrovateľ na neho nerobil žiadny nátlak, nesľúbili
mu ochranu za výpoveď. Y. nepoznal.
Obžalovaný ďalej uviedol, že ak v prípravnom konaní v podrobnostiach vypovedal inak, tak je pravda to,
čo je napísané v zápisnici z prípravného konania, pretože pred súdom už na to zabudol. Po oboznámení
sa s touto výpoveďou, ktorú súd na účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného
poriadku prečítal, obžalovaný potvrdil, že Q. už predtým videl, keď prerábal dom a čo sa týkalo toho, že
T. robil doprovodné vozidlo, túto časť on nevypovedal a nie je pravda ani to, že dostal 150 000,-Sk.

Obžalovaný F. U. po výsluchu všetkých obžalovaných a svedkov požiadal, aby na hlavnom pojednávaní
mohol vypovedať. Pôvodne na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2011 využil svoje právo a odmietol
vypovedať, a preto boli jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 02.07.2008, 10.07.2008 a
12.09.2008 prečítané na hlavnom pojednávaní podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku. Rovnakým

postupom bola prečítaná aj zápisnica z konfrontácie so spoluobžalovaným F. Q. zo dňa 05.03.2010 a
poškodeným R. Y. zo dňa 20.10.2008, ktorý v priebehu prípravného konania dňa 20.07.2010 zomrel.
Takto súd zistil, že obžalovaný U. vo výpovedi z prípravného konania uviedol, že ho oslovili Q. a Q.,
aby 06.06.2008 dvíhal telefón, že mu povedia, čo má robiť, inak ho zabijú alebo ublížia jeho rodine. Q.,
Q., Q. a Y. zo U. prišli na striebornej Octavii s tmavými sklami a osoba s menom T. na bielej Škode
Fabia, išli na chatrč na Duchonke. Dali mu telefón a poslali ho čakať na Fieste ku Decodomu, mal ísť
za bielym Jeepom Mercedes ML smerom na Bojnú. Jeep šoféroval Q., ale patril Y., počkal na Q. a išli
na Duchonku. Kázal mu presadnúť do striebornej Octavie, vzadu sedel muž v kukle s Q. a ako šofér Q..
Toho muža prehodili do Lady a on s Q. zostali pri ňom, vedel, že je to Y. a bol spútaný. Q. a Q. odišli na
Octavii, Q. nechali telefón, z ktorého Y. telefonoval. Potom sa vrátili a preložili Y. do Octavie. Q. ho poslal
do Vesteníc požičať chatu za 1.000,-Sk, starý T. mu dal kľúče. Na chate T. bol Q., Q., Y. a Y.. Q. s Q. mu
kázali vykopať jamu, povedali, že musí Y. zabiť a dali mu pištoľ. Q., Q. a Y. odišli, prišiel T. T., ktorému
kázali, aby zostal s Y.. Odišiel do Uhrovca a s R. T. boli pri malých tigroch. Dňa 07.06.2008 doniesol Y.
piť. Q. s Q. zisťovali, či Y. zabil, prisahal im, že to spraví večer. Chcel Y. pomôcť, tak požičal chatu od
Y. a spolu s T. ho tam presťahovali. S Y. zostal T. T., Y. nemal putá a mohol sa voľne pohybovať. Q. a
Q. povedal, že všetko urobil. Y. mu kázal, aby mu išiel kúpiť nejaké veci, prezliekol sa a chcel, aby mu
ukázal, kde bývajú Q. a Q.. Y. nechcel ísť domov, chcel porozmýšľať ako to spraví a prespal u neho.
Dňa 11.06.2008 T. T. viezol Y. do Nitrianskej Blatnice, jemu Y. povedal, aby sa schoval pred Q. a Q.. Dňa
01.07.2008 sa išiel prihlásiť na políciu. Nevedel sa vyjadriť, či strážil Y. na chate aj R. T., ale vykopanú
jamu nikomu neukazoval.
V druhej svojej výpovedi obžalovaný U. doplnil, že nevedel, čo sa ide robiť 06.06.2008, domyslel si to,
keď videl Q. šoférovať Y. auto. Q. a Q. mu kázali schovať Škodu Octavia, ktorú schoval u Katrinca z
Motešíc. Nevidel nikoho v uniforme ani v černákoch (maskáčoch). Za to, čo urobil, peniaze nedostal,
únosu sa nezúčastnil. Nebol svedkom telefonátov Y. s družkou. Y. peňaženku, telefón a retiazku zobrali
Q. s Q. a hodinky zostali na chate. Y. sa smrťou nevyhrážal.
V poslednej svojej výpovedi z prípravného konania doplnil predchádzajúce dve výpovede o opoznanie
„T.“ z fotoalbumov ako T. H., ktorý prišiel do Topoľčian na bielej Fabii. Uviedol, že R. T. určite nebol pri
únose a nemal s ním nič spoločné. Na chate videl vaky, ktoré patrili Q. a Q., v ktorých boli kukly, dlhé a
krátke zbrane, videl aj hlaveň samopalu. Do únosu Y. boli zainteresovaní Q., Q., Q.,Y. a T..
K týmto výpovediam z prípravného konania sa obžalovaný vyjadril, že nie sú pravdivé, robil ich pod
psychickým nátlakom a kázali mu tak vypovedať policajti (Z. z ÚBOK-u) a R. Y. na chate u T.. Sľúbili mu,
že Y. povie na konfrontácii, že on nie je organizátor, aby mohol vystupovať ako svedok. Q. a Q. označil
ako organizátorov únosu, lebo mu to kázal Y.. Y. pri konfrontácii nehovoril pravdu. Ku konfrontáciis F.
Q. uviedol, že všetky výpovede sú vymyslené. Vyšetrovatelia mu sľúbili, že nepôjde do väzby a keď
zmení výpoveď, že ho neprepustia z väzby. Nesprávne ho poučil aj obhajca R.. U., vyšetrovatelia ho
navádzali pri rekognícii H., že to je T.. Nepodal žiadne námietky ani sťažnosti voči postupu vyšetrovateľa,
podpisy na zápisniciach sú jeho, pri výsluchoch bol prítomný jeho obhajca a bol poučený o práve odoprieť
vypovedať, o konaní o dohode o vine a treste a aj o inštitúte chráneného svedka.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o samoúnos so súhlasom Y., ktorý to vymyslel, aby nemusel
svojim obchodným partnerom vyplatiť dlhy. Poskytol mu na tieto účely kamarátsku pomoc a skontaktoval
ho s Q.. Poprel konflikt s Y. a teda aj dôvod uniesť ho, či zabiť.V podrobnostiach uviedol, že zoznámil Q.
s Y. a oni sa dohodli. Y. sľúbil za únos 2 milióny. Y. ho do skutku musel zapojiť a keďže predčasne zomrel,
nestihol ho očistiť. Povedal, že má kamarátov na ÚBOK-u a dohodne, aby do toho nešprtali. Boli na
Duchonke a jeho Q. poslal dávať pozor na policajtov do Topoľčian. Na Duchonke bol Q. a nespútaný Y..
S Q. a Y. išli na Lade Niva do lesa a Y. odtiaľ volal žene, aby zobrala igelitku s peniazmi a zaniesla ju. Bol
vybaviť kľúče od chaty T.. Y. vymyslel vykopať jamu, aby to nafúkli. Keď Y. zistil, že mu zhorel Mercedes
a že niekto iný ešte zobral peniaze, nahneval sa. Y. s V. sa dohodli, že u neho ukryje Octaviu, W. mala
zabezpečiť, aby ju tam našli. Y. chcel, aby mu Q. vrátil peniaze, ale ten nesúhlasil. Y. povedal, že musí
ísť do F. všetko dohodnúť a jemu kázal, aby sa schoval. S T. T. sa Y. dohodol, že sa stretnú v Bratislave a
odkázal mu, aby bol skrytý pokiaľ to dohodne v ÚBOK-u. Cez W. mu potom odkázal, aby sa išiel prihlásiť
na políciu do Bratislavy a čo má vypovedať. Stretol sa s Z., ktorý mu vysvetľoval ako má vypovedať, že
do väzby nepôjde a vybavia mu, že bude chránený svedok. V Trnave sa všetko zmenilo, výpoveď mu
zmeniť nedovolili. O Y. pláne vedeli W., F. a V.. O odovzdaní peňazí nevedel nič, ani kto riadil presuny na
chatu. V súvislosti s touto vecou neprišiel do kontaktu s R. T., Y., Q. ani s H.. Prišiel do kontaktu iba s T.
T., o ktorom vypovedal. O samoúnose vedeli Q., H. a T. T., povedal im to Q.. R. Y. dňa 06.06.2008 nebol
obmedzovaný v slobode pohybu, ani inak. Žiadnu odmenu od nikoho nedostal, robil to ako vzájomnú
pomoc. Na akcii videl Q., Y., H. a T. pri chate. Nikoho z Y. rodiny osobne nepozná, nikdy nebol u nich v
rodine. S W. bol pohádaný ohľadne peňazí a kvôli jeho sestre. S Y. konflikt nemal, iba s jeho známym X.,

ktorý na neho Y. nahuckal a Y. ho prišiel potom riešiť. Únos Y. nezorganizoval, nezabezpečoval chatu na
Duchonke, iba chaty od T. a Y.. Y. ani Q. mu žiadne peniaze za sprostredkovanie samoúnosu nevyplatili.
Výpovede Q., U. a W. nie sú pravdivé. Sú to Y. kamaráti, s ktorými robil DPH-čky, podvody a boli mu
zaviazaní. Výpoveď svedka F. sú nezmysly, svedok T. bol Y. kamarát, potom ho dal Y. dorezať a posekali
sa. Výpoveď svedkyne W. a svedka R. Q. nie sú pravdivé. Výpoveď svedka S. označil za pravdivú. Po
akcii mu Q. sľúbil, že pôjdu spolu za Y. a všetko mu vysvetlia.

Obžalovaný T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky jeho výpovede z prípravného konania sú
klamstvo. Nepozná H. ani Y.. Na chatu na H. ho priviezol Q., mal dávať pozor okolo chaty. Ospravedlnil
sa Q., Q., Y. a H., že boli obvinení kvôli jeho výpovedi. To, čo sa odohralo na ich chate, bolo na
myšlienkovom základe Y. a Q.. Nátlak na neho vyvíjal Y. aj vo väzbe. Y. poznal z chaty Y. Y., kde sa Y.
hral na mafiána a trávili tam asi dva dni. Y. mal oblečené krátke nohavice Nike, tričko Adidas, tenisky
Nike. Tieto jeho veci mal spáliť, ale zostali v igelitke na chate. Na chatu chodili U. a Q. na striebornej
Octavii. Y., U. a Hipp sa na chate stále vadili. Y. z chaty zaviezol do Nitrianskej Stredy na Audi Allroad,
ktoré patrilo U. sestre. Stretol sa s človekom, ktorý dal Y. peniaze a telefón a čakali na Y. brata. S Y.
si dohodol stretnutie v Bratislave a jeho človek mu ukázal domy v Šali a v Pate a povedal mená „K. a
F.“. V dedine sa v roku 2007 rozprávalo, že U. a Y. mali spolu konflikt. Na troch chatách boli dokopy 4
dni. Chatu mu kázali strážiť U., Y. a Q.. Pri upratovaní Y. chaty našiel krátku zbraň striebornej farby a
krabičku s nábojmi, ale dal to do lavice pred chatou. Únosu Y. sa nezúčastnil, ani na jeho sledovaní. Q.
mu kázal, že svoje výpovede má prispôsobiť na Q., Q. a H.. Fingovaný únos naplánoval Y., ten nebol
zviazaný ani spútaný. Zo strany Q. a Y. mal obavu o svoj život. U. to robil pod nátlakom. Q., Q., H.,
svojho brata R. a Y. na chate nevidel, nemajú s tým nič spoločné. Nikto mu za to nezaplatil a nevedel
sa vyjadriť, prečo počúval Q..
Súd na účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpovede
obžalovaného z prípravného konania v ktorých uviedol skutočnosti a popísal udalosti ktoré sa odohrali
od 04.06.2008 a osoby (Q., Q., Q., T.-H., Y., U., Y.), ktoré sa zúčastnili týchto udalostí. Uviedol akú úlohu
vykonával on a Y. a že U. si požičal ich chatu, kde strážil Y.. K týmto prečítaným výpovediam obžalovaný
uviedol, že všetko je to len Y. habaďúra a on mal strach z jeho ľudí. Výpoveď v prípravnom konaní si
väčšinou vymyslel a čo sa týkalo rekognície T., tak vypovedal to, čo mu pasovalo. R. Y. mu na chate
povedal, že si má vymýšľať a klamať, tak si vymýšľal a používal výpovede U.. Nevedel vysvetliť odkiaľ
poznal H., keď ho opoznal.

Obžalovaný M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval u Q. v krčme, lebo Q. je priateľ jeho
sestry. Q. bol opitý a prišiel za ním, aby ho odviezol na Citroene T. k obchodnému domu TESCO do
Topoľčian za človekom s potetovanými rukami (Q.). Od Tesca išli k chatám, prišiel Q. a Q. mu kázal, aby
ho počkal v aute. Čakal asi 10 minút, nechal kľúče v zapaľovaní a odišiel odtiaľ na autobusovú zastávku.
Išiel do Topoľčian, do Nitry došiel okolo pol dvanástej, viac k tomu nevedel povedať nič. U. nepozná,
Y. nesledoval. Na polícii opoznal U. a T. T., lebo mu policajti v Trnave na výsluchu povedali ich mená
a prezývky. H. je T. T. a F. je F.G.. Ukazovali mu len tých dvoch. Vyšetrovateľ mu ukázal najprv fotky
na nástenke v kancelárii a na druhý deň mu ukázal fotoalbumy. Vypovedal tak po porade s obhajcom,
lebo nechcel ísť do väzby. Obhajca mu povedal, aby vypovedal podľa uznesenia o vznesení obvinenia,
v ktorom bolo vznesené obvinenie H. a jemu. Mená H. ani F. tam spomínané neboli, ale vytvoril si to
z toho, čo mu hovorili policajti pri zadržaní. To, že F. bol za ním a H. na strome, mu povedali policajti.
Vymyslel si, že U. je vysoký 175 cm aj to, o čom sa rozprávali s T. pri strome, ale nevedel vysvetliť
prečo si vymýšľal, keď predtým tvrdil, že policajti mu povedali ako má vypovedať. H. nepozná, stretol
sa s ním 22.06.2010 u policajtov, keď bol vypovedať vo veci R.. G., vtedy chcel zmeniť výpoveď. Po
zadržaní vypovedal až na druhý deň za prítomnosti obhajcu. Q. nepozná, vyšetrovateľ mu neukázal
jeho fotku. U. u Q. doma nevidel, T. T. videl prvýkrát na fotkách. To, koho mal sledovať, si vymyslel z
uznesenia o vznesení obvinenia.Obhajca mu nekázal klamať ani vymýšľať. Nevedel vysvetliť, prečo Q.
(potetovaného muža) neuviedol už pri prvom výsluchu.
Súd na účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, ku ktorej uviedol, že keď bol v cele predbežného zadržania, prišiel
za ním jeho advokát O. a dostali 20 minút na poradu. Obhajca mu povedal, že keď nebude vypovedať,
pôjde do väzby. Dňa 22.06.2010 dostal predvolanie na výsluch proti R.. G. a chcel zmeniť výpoveď.
Vyšetrovateľ R. mu povedal, aby si to 2-3-krát rozmyslel, nechcel mu dať papier o tom, že ho nechcel
vypočuť.

Obžalovaný F. Q. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa ustanovenia § 257 písmeno
b) Trestného poriadku, ktoré súd vo vzťahu k nemu prijal. Obžalovaný využil svoje právo a odmietol
vypovedať, preto boli podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítané jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 28.04.2009 a 26.08.2009. Obdobne boli prečítané konfrontácie medzi obžalovaným Q.
a U. zo dňa 05.03.2010 a medzi obžalovaným Q. a T. T. zo dňa 05.03.2010.
Obžalovaný F. Q. sa vzhľadom na námietky a návrhy spoluobžalovaných, prezentované v priebehu
hlavného pojednávania, rozhodol, že bude vypovedať a na hlavnom pojednávaní uviedol, že
objednávateľom únosu bol F. U., lebo mal s Y. spory kvôli drogám. Dôvodom únosu bola U. pomsta a
peniaze. O sporoch s Y. mu povedal Q. a potvrdil mu to aj U.. Y. prišiel riešiť U. a ten na neho vytiahol
samopal. Stretol sa so U., ktorý povedal, že zabije Y., W., F., F. a chcel od neho pomoc. Keď to spomenul
Q., ten povedal, že U. je blázon a jeho dôvody sú malicherné. Nechcel s tým mať nič spoločné. Niekoľko
mesiacov na to mu volal Q., stretli sa v Topoľčanoch pri HyperTescu, kde mu načrtli, že Y. by sa dal
uniesť, že ho od rána sledujú. U. sľuboval, že Y. má konšpiračné byty, kde sú drogy, samopaly a falošné
stravné lístky, že je možné z neho dostať 10 miliónov Sk. U. chodil so sestrou Y. W., preto o jeho
slovách nepochyboval. Chcel to prebrať s Q., lebo nešlo len o pomstu, ale o peniaze. Q. do toho ísť
nechcel. Po čase si to Q. rozmyslel a porozprával sa so U., ktorý ho ubezpečil, že podozrievať môžu
G. alebo podnikateľa z Bánoviec, s ktorými mal Y. spory. U. povedal, že na koniec chce Y. zabiť. Q.
sa ho snažil prehovoriť, ale U. neustúpil. Celý únos bol naplánovaný adekvátne koncu. Boli tam dvaja
dopravní policajti v prevlekoch. Q. s Y. rozprával zoči-voči, lebo vedel, že ho nebude nikto opoznávať.
Potom nasledoval kolotoč stretnutí a rozhovorov. H. zohnal uniformy polície. H. s ním zoznámil Q. a bol
mu predstavený ako T., patrí mu aj prezývka T.. T. ho volali U., Hipp a Q.. U. mal zabezpečiť informácie
o zvykoch Y., o jeho rodine, prípravy trvali asi mesiac. U. zabezpečil chatu na H., ktorá slúžila ako
základňa, mali k dispozícii tri kradnuté vozy, striebornú U. Octávia Combi s fóliami na všetkých sklách
okrem predného, Passat zlatej metalízy, šestkový model a biele Mitsubishi Pajero. Octávia a Passat boli
u U.. Telefóny a SIM karty na každý skutok zabezpečoval niekto iný. Keď všetko dohodli, stretli sa na
chate na Duchonke. H. na túto vec oslovil po dohode so spoločníkmi. Potrebovali schopného človeka,
ktorý sa nebojí a robil by dopravného policajta. Stretli sa pri Lídli v Šali, povedal mu, že sa jedná o niečo
veľmi vážne a sľúbil mu za to pol milióna. Podrobnosti mu povedal v Topoľčanoch, kde mu ukazovali
konkrétne veci. Odišli spolu do Horných Vesteníc k rozbitej chatke, kde mal do detailu vysvetlené, o čo
sa jedná. Keď mu povedal, že bude robiť dopravného policajta bez kukly, tak sa zdráhal a súhlasil, keď
mu U. povedal, že Y. sekne za ušiskami. Žiadny konkrétny človek nedával príkazy a pokyny, rozprávali
sa spolu U., H., Q., Q. a on. Niekoľkokrát si boli pozrieť cesty a Y. aj fotili. Fotiť ho boli v Topoľčanoch
Q., U. a on. Nevedel, kedy sa dohodli, že Q. osloví Y.. Y. a T. T. mali za úlohu sledovať Y. dom z dopredu
vyhliadnutej pozície, zo stromu. U. a H. mali robiť doprovod a sledovačku. Q. a H. boli dopravní policajti,
Q. a Q. kukláči. Stretli sa na H., pri únose boli ozbrojení, Q. mal 9 mm ČZ-tu, H. mal U. zbraň 9 mm
ČZ-tu, boli oblečení ako policajti a mali uniformy a nepriestrelné vesty. Q. a on mali samopaly vzor 58
a on aj pištol ČZ 75. U. pri samotnom únose nemal zbraň. Únos Y. im vyšiel až na tretí krát. Stáli pri
drevospracujúcom podniku, na strome bol T. T. telefonicky spojený s Q., on bol v spojení s H.. U. stál
pri Decodome. Keď odišla Y. družka, zo stromu nahlásili, že Y. odchádza smerom na T.. U. dostal pokyn
predbehnúť ho a zabezpečiť cestu od Partizánskeho. Vybrali sa za Y. a H. išiel za nimi, aby zabezpečil
cestu a nikto ich neprekvapil. Keď Y. telefonoval, chceli to využiť a začali ho predbiehať. H. stop terčíkom
Y. zastavil, Y. zastavil cca 2 metre za nimi. H. a Q. vystúpili, Q. išiel Y. skontrolovať a zistiť, či je sám.
Skontroloval mu doklady, Y. spolupracoval. Boli dohodnutí, že ho Q. prinúti vystúpiť a pošle smerom na
H. medzi dve autá. Keď bol Y. medzi autami, Q. s Q. vyskočili, spacifikovali ho, položili na zem, nasadili
mu putá a na hlavu čierne vrecko. Potom ho zdvihli, posadili na zadné sedadlá, z jednej strany sedel
Q., z druhej H., ktorý si nasadil kuklu a rukavice. On si sadol za volant Octávie a H. im robil doprovod
cestou na chatu. Q. sadol do Y. Mercedesu a spoločne zo U., ktorý mu robil doprovod, auto odviezli
na miesto, ktoré si boli vyhliadnuť. Únos sa odohral okolo 9.00 hod. doobeda. Kľúče od chaty na H.
zabezpečil U., Y. dávali dovnútra cez okno na kuchyni, aby ho nikto nevidel. Vo vnútri ho posadili na
stoličku, na hlavu mu dali obrus a zalepili lepiacou páskou. Y. sa nemohol voľne pohybovať, ale žiadne
násilie, okrem spacifikovania a kopanca od U., voči nemu nepoužili. Obžalovaný ďalej uviedol, že s Y.
sa rozprával on a povedal mu, že nie sú policajti, že im niekto zaplatil za jeho likvidáciu, ale keď to
preplatí, pustia ho a prezradia mu meno toho, kto ich najal. Y. povedal, že je ochotný dať 500.000,- Sk,
na čo U. vyskočil a kopol Y. do tváre. U. s Y. nerozprával, aby ho neopoznal. Y. povedal, že má doma
2,5 milióna a je ochotný ich dať. U., H., Q., Q. a on dospeli k rozhodnutiu, že bude „lepší vrabec v
hrsti“ a dohodli sa, že zorganizujú prebratie vykúpného. Mali v úmysle pýtať viac, sumu 5 miliónov asi
navrhol U., lebo vedel o Y. majetkoch. O taktike a ďalšom postupe sa rozprával s H., U., Q. a Q.. H. a Y.
neboli pri tomto rozhovore, ale mohli niečo počuť. Y. prvý telefonát družke urobil z chaty, povedal jej, aby

zobrala všetky peniaze, čo má doma a doniesla ich. Konkrétnu sumu jej nepovedal. Ďalšie telefonáty
prebiehali z lesa. Na prvú prebierku peňazí išiel spolu s Q. a H. na Octavii. S Y. v lese zostali Q. a U.
a mali podľa potreby spostredkúvať telefonáty medzi Y. a družkou. Prišli do Bánoviec nad Bebravou a
H. im robil doprovod. Prišli pred Billu na parkovisko, H. zabezpečil kruhový objazd a cestu k Bille. Cez
telefón zistili, že prišla Y. družka. Octáviu šoféroval on, Q. sedel na sedadle spolujazdca a vzadu sedel
H.. Mal na sebe černáky ako pri únose, Q. bol v civile, ale mal na sebe taktickú vestu s nápisom polícia.
Keď prišla Y. družka, postavili sa vedľa jej auta a Y. brat si sadol k H. dozadu, Q. nastúpil dozadu do
auta Y. družky, prebral výkupné a oznámil, že požadujú ďalších 5 miliónov Sk. Povedal, že sú policajti,
že Y. je v problémoch a keď zaplatí, tak ho pustia. Zábery, ktoré zabezpečil Y. známy sú autentické. Q.
doniesol papierové vrecko s peniazmi, Y. brat vystúpil a odišli späť do lesa, kde ostal Y. so U. a Q.. Q.
peniaze prepočítal v aute, bolo tam 2 100 000 v korunách. Y. mal pri sebe 54 tisíc Sk, ktoré mu zobrali
pri únose. Y. družka dostala niekoľko hodín, aby zabezpečila peniaze. V lese sa dohodli, že sa presunú
do Horných Vesteníc na chatu T.. U. išiel po kľúče k T., on zostal v lese s Y., ostatní išli na H. zbaliť veci
a T. T. chatu upratal. T. T. U. pomáhal zabezpečiť informácie o Y., dával pozor na strome, sledoval dom
Y. a mal upratať chatu na H., bol to U. človek. Z lesa išli s Y. do Horných Vesteníc na chatu. Rozhodli
sa, že druhú prebierku peňazí bude najvýhodnejšie zrealizovať na štvorprúdovej ceste medzi Novákmi
a Prievidzou, kde chceli Y. družku zastaviť a zobrať jej peniaze. Dohodli sa, že Y. jej povie, nech ide do
Handlovej a počítali, že pôjde najrýchlejšou cestou po štvorprúdovke. Premiestnili sa, vymenili autá a
peniaze s ním išiel prebrať Q. šestkovým Passatom. Q. mal zabezpečiť štvorprúdovú cestu od Novák,
H. od T.. H. a U. mali zostať pri Y. a sprostredkúvať hovory s družkou. U. a Q. videli policajtov, preto
sa s Q. stiahli do lesa. Zavolal H., aby s ním išiel do Skačian. Y. premiestnili na T. chatu. So U. potom
išiel na Forde Fiesta pre Q. a spravili mu doprovod do Vesteníc na T. chatu. Pred chatou sa spolu s
Q., Q., H., H. a U. dohodli, že únos ukončia. Y. prenechali U. na pomstu. Z chaty odišli pri zotmení. Q.
odišiel s H.. Q. a H. išli s ním na Forde Fiesta k Y. autu, kde sa dohodli, že je potrebné auto podpáliť
kvôli Q. DNA. Q. auto oblial benzínom a podpálil ho. Potom išli domov. Na druhý deň u Q. v Pate delili
peniaze s H., H., Q. a Q.. Hodinky bolo riziko predávať, tak sa mali zlikvidovať. Peniaze sa rozdelili podľa
aktivity, H. 250.000 Sk, U. 250.000 Sk, T. T. a Y. bolo rozrátané po 50.000 Sk alebo 30.000 Sk, ostatné
si nespomenul. Y. peniaze dali Q., U. dostal iba 250 000 Sk, lebo tam nebolo toľko, čo hovoril a dostal
Y.. U. peniaze odovzdali s Q. na druhý deň s peniazmi pre T. T., dali mu aj hodinky, lebo sa dohodli, že
ich treba zničiť. So U. sa dohodli, že si prídu pre zbrane a autá, ale U. ich nečakal, tak nahnevaní išli
domov. Neskôr, keď prišiel U., išli si spolu s Q. sadnúť do reštaurácie „Sýpka u Ludvíka“ pri Bábe. U.
povedal, že zabil Y. a je spokojný. Odvtedy im nedvíhal telefóny. Spolupracoval s Y. proti nim. Hľadal
ho spoločne s Q. a Q.. Dva týždne bol U. nezvestný. Keď prevážal Y. T. na opravu, bol prenasledovaný
neznámym autom. Po tej udalosti rozmýšľali, čo sa deje, volal vyplašený Q., že pozeral televízor, kde
hovorili, že unesený Y. je doma. L. sa u Q., zavolali aj H.. Q. navrhoval, aby opustili Slovensko, ale H. to
odmietol. Q., Q. a on išli do Grécka. Prenajali si dom, potom vznikli nezhody a Q. si zbalil veci a odišiel
do hotela. Keď chceli s Q. v Grécku vykradnúť obchod, zastavili ich policajti a našli krabicu nábojov a
zbraň. Podarilo sa im z toho dostať a odišli do Francúzska, Q. zostal v Grécku. Vo Francúzsku sa Q.
zamestnal na meno R. V., on mal doklady na meno H. S.. V Nemecku im colná správa kontrolovala
doklady. Človek, na ktorého meno mal doklady, mal zákaz vstupu do Nemecka, mali tam jeho odtlačky,
ukázali mu jeho fotku, zobrali mu odtlačky a porovnali ich. Tak zistili, že majú na neho zatykač a po
výsluchu ho eskortovali na Slovensko.V prípravnom konaní najskôr nevypovedal, lebo menil právnika.
H., F. ani H. neovplyvňoval, akým spôsobom majú vypovedať. Výpoveďou sa nechcel pomstiť U. za to,
že v iných trestných veciach vypovedá ako svedok. Nič také ako „tzv. samoúnos“ neexistuje. S Y. sa
nepoznal, nikdy sa nestretli, neobchodoval s ním. Zmenu U. úmyslov s Y. si vysvetlil tak, že U. si zobral
na plecia viac ako bol schopný uniesť a potom to hodil na nich.

Svedok - poškodený R. Y. dňa 20.07.2010 zomrel, a preto jeho výpovede z prípravného konania boli
na hlavnom pojednávaní prečítané podľa § 263 odsek 3 Trestného poriadku, a to konkrétne zo dňa
13.06.2008, 18.06.2008, 08.09.2008 a zo dňa 08.03.2010, tiež konfrontácia medzi R. Y. a T. T. zo dňa
13.09.2008 a konfrontácia medzi R. Y. a F. U. zo dňa 20.10.2008.
Poškodený uviedol, že dňa 06.06.2008 asi okolo 8:30 hod. išiel na vozidle zn. Mercedes Benz ML EČ
TO-XXX BV bielej farby z Topoľčian do Partizánskeho na stretnutie s T. Q.. Cez obec Horné Chlebany išla
za ním policajná Škoda Octavia bielej farby, pomaľovaná zeleným pásom a čiernym nápisom „POLÍCIA“,
s majákom na streche, EČ BA-XXX a s tmavými fóliami na sklách. V obci Horné Chlebany ho policajná
Octavia predbehla a spolujazdec mu ukázal zastavovacím terčíkom, že má zájsť ku krajnici. Z Octavie
vystúpil spolujazdec oblečený v uniforme dopravného policajta, mal bielu čiapku a bielu bundošku.
Bol asi 180 cm vysoký, mal snedú pleť, nakrátko strihané čierne vlasy, slnečné okuliare a bradu.

Vodič Octavie z auta nevystúpil, mal oblečenú dopravácku policajnú uniformu, čiapku na hlave, slnečné
okuliare a v uchu handsfree sadu k mobilu, bol nakrátko ostrihaný. Spolujazdec z Octavie prišiel k
vozidlu, spýtal sa ho, prečo počas jazdy telefonuje a nie je pripútaný, vypýtal si jeho doklady, doklady
od auta, skontroloval EČ, spýtal sa ho, či môže vystúpiť a prejsť k ich vozidlu. Z oboch zadných dverí
vybehli kukláči v čiernych policajných uniformách s nápisom„POLÍCIA“a v rukách mali samopaly vz. 58.
Kukláči zakričali „policajná akcia“ a rozkázali mu ľahnúť si na zem. Neuposlúchol to, preto ho jeden z
nich podkopol a druhý mu pomohol úderom do chrbta, zvalili ho na zem, dali mu ruky za chrbát a nasadili
putá. Vodič Octavie v policajnej uniforme sedel v aute a ten, ktorý robil kontrolu dokladov, si sadol do
jeho Mercedesu a snažil sa s ním odísť. Po tom, ako mu nasadili putá, naložili ho do Octavie a dali mu na
hlavu kuklu. Títo muži používali na komunikáciu mobilné telefóny Nokie. Jazdili veľmi rýchlo. Počul, že
išli po poľnej ceste, zastavili pri nejakej stavbe, kde ho vyložili z auta a vzali dnu. Hodili ho na zem, nohy
mu zviazali umelohmotnými putami, na hlavu dali deku, oblepili páskou, dali ho na stoličku a bavil sa so
šéfom. Povedal mu, že vzal peniaze za jeho fyzickú likvidáciu, ale môžu sa dohodnúť, ak ponúkne viac.
Začal licitovať na 500.000,- Sk, dostal úder do čela, že je to málo, tak povedal, že vie dať 2 až 3 milióny,
čo má doma. Šéf povedal, že je to málo, ale že sa dohodnú. Naložili ho do auta, jazdili s ním po poľných
cestách a zaviezli ho do hory a povedali, že idú telefonovať. Družke kázal, aby vzala všetky peniaze,
čo majú doma a išla s nimi na Trenčín, neskôr do Bánoviec nad Bebravou pred Billu. Počul, že peniaze
sú odovzdané. Šéf mu povedal, že peniaze, ktoré priniesla družka, berie ako zálohu a že treba ešte
päť miliónov korún. Volal družke, že ich zoženie u jeho strýka T. Y. a jeho priateľov. Keď volal družke,
povedala mu, že má len 3,5 milióna, šéf povedal, že ich vezme. Družke povedal, nech ide smerom na
Handlovú. Potom mu povedali, že všetko prebehlo v poriadku, že peniaze majú a zaviezli ho na chatu
vo Vesteniciach. Šéf povedal, že ho pustí až v sobotu ráno, lebo všade sú policajti. V chate bolo viac
osôb, ktoré sa podľa zvukov prezliekali a potom odišli. Zostal tam s ním iba jeden človek, ktorý ho mal
strážiť. V sobotu ráno asi medzi 6:00 až 7:00 hodinou ho strážca zobudil, prišli tam ešte dvaja a povedali
mu, že idú telefonovať žene, naložili ho do auta, potom zastavili a viedli ho lesným porastom. Jeden sa
ho spýtal, či vie kto je, povedal mu, že od včera vie podľa hlasu, že sa volá F.G.. Keď mu zložili kuklu,
videl aj druhého, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá R. T.. Pred ním v zemi bola vykopaná jama,
na dne bolo nasypané vápno a vedľa aj pozinkovaný plech, aby ho v jame nenašiel vrtuľník s termo
kamerou. U. mu povedal, že to zorganizoval ako odvetu za to, že sa dohodol s „ušatým“ na tom, že U.
dohodí piko a dá U. zavrieť, že preto ho chce zabiť a zakopať do pripravenej jamy. U. sa ho pýtal, či
chce ranu do hlavy alebo do srdca, či ho má zabiť on alebo T., ten mu na to povedal, nech si ho zabije
sám, že je to jeho akcia. Potom si U. sadol k nemu a pýtal sa ho, prečo je arogantný, že by mohli byť
kamaráti a spolu zarobiť peniaze, ďalej sa ho pýtal, že keď ho nechá žiť, či ho nezabije on, alebo či ho
neudá polícii. Potom sa rozprávali stále o tom istom dokola, išli k autu Lada Niva, posadili ho dozadu,
presunuli sa ku chate vo Vesteniciach. U. potom odišiel, zostal na chate celú sobotu s R. T.. V sobotu
večer prišiel T. T.. Zo soboty na nedeľu spal s ním v chate R. T. a boli v chate aj celú nedeľu, kuklu nemal,
len spútané ruky putami. V nedeľu večer prišiel na chatu T. T. na bielom pickupe Citroen a povedal, že sa
musia presunúť na druhú chatu. Prešli k druhej chate a zostali tam do utorka večera. R. a T. T. na chate
fajčili marihuanu, v pondelok ráno prišiel U., odišiel, vrátil sa a doniesol obed. Keď U. prišiel, dal mu dolu
putá. U. spomenul, že bol s druhou partiou na obed a týmto povedal, že ho zabil. V pondelok bol s ním
T. T., lebo R. T. musel ísť do roboty do Bratislavy. V utorok popoludní priniesol U. na chatu samopal,
nepriestrelné vesty, aby sa mohli brániť, keď ich napadne druhá partia a potom sa rozhodol, že pôjdu
spať k nemu domov. Obliekol si nepriestrelnú vestu, U. si vzal samopal a T. T. mal pištoľ. Jedna pištoľ
zostala v senníku. Prespali u U. a v stredu ráno išli za T. T., ktorý ho zaviezol autom AUDI ALL ROAD do
Topoľčian, potom do Uhrovca, kde mu U. oznámil nejaké veci ohľadom druhej partie. Išiel domov, potom
do T. a do Bratislavy, kde sa zdržiaval až do 13.06.2008. Doma sa dozvedel, že jeho Mercedes niekto
podpálil. T. T. mu rozprával o druhej partii, v ktorej mal byť nejaký F. zo Šale, ryšavý a celý potetovaný, K.
z Paty, nejaký človek z Trnavy, ktorý údajne zabezpečoval policajné oblečenie, nejaký chlapec z Nitry,
asi 20 ročný boxerista a ešte nejaký zlodej áut z Nitry. Neutrpel žiadne zranenia, trestným činom mu
bola spôsobená škoda vo výške 7.000.000,- Sk. Na doplňujúce otázky vyšetrovateľa pri výsluchu dňa
18.06.2008 popísal páchateľov (R. T., T. T., F. U.) a ich oblečenie. Pri únose mu zmizli zlaté náramkové
hodinky zn. Breitling For Bentley 6,75, ktoré stáli 33.000,- EUR. U. mu na chate povedal, že ich má doma
a že mu ich vráti. Ďalej mu zmizla cca 200g zlatá retiazka zo 14-karátového zlata, pilovaný vzor, dĺžku
nevedel, asi 1 cm široká, mal ju asi 5-6 rokov, doklad od nej nemal a jej hodnotu nevedel. Z vrecka
3 bielych gatí zn. NIKE mu zmizlo 45.000,- Sk v hotovosti. V utorok 10.06.2008 mu doniesli veci na
prezlečenie. Po odchode z chaty v utorok večer tam zostali jeho biele tenisky zn. NIKE, veľkosť 44,5
a aj tie 3 biele nohavice zn. NIKE. Jeho osobné doklady boli v aute, čierny mobil zn. NOKIA typ 6600
slide mu zobrali z vačku a U. mu neskôr povedal, že mobil osobne rozbil kladivom, aby ho podľa neho

nemohli nájsť, mobil mal hodnotu 10 - 15.000,- Sk, bol starý 3 dni, mal v ňom SIM kartu č. XXXX XXX
XXX. Nevedel, v ktorom objekte bol ako v prvom, potom bol na chate T. vo Vesteniciach a ešte na druhej
chate. U U. nikoho z domácich nestretol. Podľa slov U. sa na jeho únose podieľalo viacero ľudí, ktorí
takto už spravili viacero podnikateľov. R. T. mu v sobotu alebo v nedeľu rozprával, že robí v Bratislave a
že domov chodí len keď ho zavolajú, že treba dokončiť veci. Jamu kopal U. štyri hodiny. T. T. mu povedal,
že mu majú dať 30 alebo 40 tisíc korún za to, že ho strážil. Z fotoalbumov opoznal F. U., R. T. a T. T..
Pri opätovnom výsluchu dňa 08.09.2008 uviedol skutočnosti, ktoré nastali bezprostredne po jeho
prepustení. Dňa 11.06.2008 ráno povedal U., že potrebuje niekam zaviezť. Išli za T. T., ktorý ho odviezol
do Nitrianskej Stredy za jeho známym, aby povedal jeho rodine, že je v poriadku. Urobil to zámerne,
lebo si chcel zistiť a chytiť všetkých páchateľov, ktorí sa podieľali na jeho únose. Mená ostatných ľudí
mu U. nepovedal, bál sa, že ho zabijú, lebo on nezabil Y.. Do Nitrianskej Stredy prišiel pre neho brat E.
a išiel s ním domov. S T. sa dohodol, že sa stretnú v Bratislave, kde ho požiadal, aby s jeho človekom
išiel do Galanty a ukázal mu, kde bývajú tí ďalší únoscovia. Mal sa s T. T. stretnúť aj na druhý deň, ale
už neprišiel. Dňa 13.06.2008 celú vec nahlásil na políciu v Nitre. Uviedol, že neverí, že by tento únos
zorganizoval F. U. a vyslovil presvedčenie, že tento iba niekoho kryje. Na polícii na 95% opoznal osobu
T. H., ktorá bola v čase jeho únosu oblečená v uniforme dopravnej polície ako vodič policajnej Octavie,
ktorého videl v spätnom zrkadle. O tom, že ho ako druhý policajt legitimoval K. Q., mu povedal T. T.,
keď ho na chate strážil a F. U., ktorý sa ho pýtal, či si ho nevšimol na Forde Fiesta. Počas únosu a
následného stráženia sa od U. a bratov R. a T. T. dozvedel o ďalších osobách, o ryšavom F. zo U., K. z
T., ďalej spomínali boxeristu z Nitry, zlodeja áut z Nitry a človeka z Trnavy, ktorý mal zabezpečiť policajné
veci. Podľa neho U. ani R. T. nemali na to, aby ho zabili, len to hrali. F. s nábojmi na chatu priniesol T. T..
Pri výsluchu dňa 08.03.2010 uviedol, že s F. U. mal nedorozumenie, pri konfrontácii so U. si to vysvetlili.
Q., Q., Q., H., Y. a H. v živote nevidel, nemal s nimi nikdy žiadne obchodné styky.
Z konfrontácie medzi obžalovaným T. T. a R. Y. zo dňa 13.10.2008 vyplynulo, že T. T. poznal Y. z chaty U
X.. Y. naproti tomu uviedol, že pozná T. T. aj z chaty v Horných Vesteniciach, kde ho strážil, ktoré tvrdenie
T. T. poprel, uviedol, že na chate bol na príkaz K. Q., aby ho čakal a strážil. Y. zotrval na tom, že videl
T. T. v sobotu večer na chate v Horných Vesteniciach, keď mu U. doniesol jesť a bol tam aj R. T.. Na
chatu U X. ho v nedeľu večer priviezol R. T. spolu s T. T. na Citroene Pick Up bielej farby. F. U. na chate
U X. videl v prítomnosti T. T.. R. T. ho strážil na prvej chate celú sobotu a nedeľu a bol tam nepretržite.
F. U. na chaty len prichádzal a odchádzal. T. T. poprel, že by prevážal Y. spolu s bratom R. na chatu
U X., jeho brat ani U. tam neboli. Y. zotrval aj na tom, že U. spolu s R. T. ho v sobotu ráno zaviedli k
vykopanej jame. Iniciátormi jeho prepustenia boli T. T. a F. U.. T. T. sa k nemu správal ako jeho dlhoročný
kamarát a myslí si, že bol zneužitý U.. T. T. pri konfrontácii uviedol, že keby ho Y. požiadal o prepustenie,
urobil by to. Na základe príkazu U. odviezol Y. kam to potreboval. Pri strážení nebol ozbrojený, ale Y. mal
spútané ruky. Y. uviedol, že už od soboty rána, odkedy ho U. spolu s R. T. pri vykopanej jame nezastrelili,
vedel, že mu nič nehrozí. To, že U. bol únoscom, mu povedal sám, zotrval aj na tom, že T. T. bol počas
stráženia ozbrojený. Únos nechcel bezprostredne po prepustení oznámiť polícii, lebo neveril policajtom,
potreboval zistiť, kto skutočne stál za celým únosom, lebo T. T. a R. T. boli len figúrky zneužité U..
Z konfrontácie medzi obžalovaným F. U. a R. Y. zo dňa 20.10.2008 vyplynulo, že Y. poznal U. asi päť
rokov z mesta Topoľčany, čo potvrdil aj U.. Y. potvrdil, že U. ho priviedol k jame spútaného putami,
remeňom a s kuklou na hlave, vyčítal mu, že je arogantný a nedá sa s ním rozprávať. Pri jame bol aj
druhý T., ten blondiak. U. mu nakoniec povedal, že ho nezabije a odviezli ho spolu s T. naspäť na chatu.
U. naproti tomu uviedol, že Q. a Q. mu prikázali, aby vykopal jamu, ale Y. pri žiadnej jame nebol, o jame
mu iba povedal, nevyhrážal sa mu zabitím a T. tam nebol. Y. naopak tvrdil, že U. mu povedal, že ho ide
zabiť. U. zotrval na tom, že Y. chceli zabiť Q. a Q. a od neho chceli, aby to urobil. S Y. sa dohodli, že to
neurobí, ale im povie, že Y. zabil. Y. zotrval na tom, že pri jame bol a potvrdil dohodu, že U. povie Q. a Q.,
že ho zabil. Y. zotrval na tom, že organizátor je U., lebo mu to povedal sám a že po ňom mali nasledovať
W. a Q., toto U. poprel a uviedol, že to Y. nahovoril W., čo zas Y. poprel a upresnil, že to mu na chate
povedal Q.. Y. potvrdil, že U. bol ozbrojený, s čím U. nesúhlasil, pripustil jedinú zbraň, ktorú mu dali Q. s
Q., aby zastrelil Y.. Y. zotrval na tom, že pri presune z chaty mal U. samopal a T. T. pištol, čo U. poprel,
že pri presune neboli ozbrojení a boli tam len on s Y.. Y. potvrdil, že pondelok mu U. dal putá dole. Q.
a Q. po dohode s Y. povedal, že ho zastrelil a zakopal, zbraň rozpílil ako mu prikázali. Y. prepustil, lebo
spor, ktorý mali, vyriešili pred únosom. Y. za prepustenie U. nesľúbil nič, žiadal len mená únosov, aby si
to vybavil po svojom. Na šéfa sa mal hrať Q., U. sa tak správal akurát pri jame. Y. si nakoniec myslel,
že U. nebol ani organizátor, ani objednávateľ.

Svedkyňa poškodená V. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bývala v dome spolu s Y., ako druh a
družka žili sedem rokov. H. 06.06.2008 išla k lekárovi, Y. odišiel do Partizánskeho, mal oblečené krátke

nohavice a tričko. Volal jej E. Y., že H. neberie telefóny, keď mu skúšala volať, mobil mal vypnutý. Okolo
9.00 hodiny išla do firmy Euromont, ktorá patrí A. Y.. Y. jej v prítomnosti W. a E. Y. oznámila, že p. V. jej
povedal, že H. zastavili policajti prezlečení za kukláčov, dali ho na zem a odišli s ním preč. Okolo 9.15
hodiny jej volalo cudzie telefónne číslo, ozval sa H., že je u právnika v A., že má zobrať všetky peniaze,
ktoré doma majú a bude ju kontaktovať. Povedal jej, že doma by malo byť 2,5 milióna v korunách a
v eurách, peniaze neprepočítavala, nevedela v akých bankovkách bola tá suma, boli ešte zviazané z
banky a vložila ich do papierovej tašky. A. Y. doložila 500.000 Sk, lebo Y. druhýkrát povedal sumu, akú má
zobrať a zaniesla ich do Trenčína s E. Y.. Do Trenčína išiel aj Q. v inom aute. V Trenčíne mala telefonát
od Y., aby išla do F. pred Billu, že tam príde vyšportovaný policajt, ktorému má dať peniaze. Potom ešte
volal, aby E. z auta vystúpil. Medzi 11.00 až 11.15 hodinou prišla k nim strieborná Octávia Combi bez
označenia, v ktorej sedeli traja muži v kuklách, jeden z miesta spolujazdca vystúpil a presadol si dozadu
do jej auta a pýtal si peniaze, E. nastúpil do Octavie. Muži z Octavie mali kukly na hlavách a ten, čo
si ku nej sadol, mal čierne tričko, čiernu vestu a na hlave kuklu a rifle modrej farby, na oblečení mali
napísané polícia, mužov popísať nevedela, zbrane nevidela. Ten, čo si prisadol, povedal, že ešte treba
5.000.000,- Sk a o tom, kde sa to bude odovzdávať, ju bude Y. informovať. Mišenka jej dával inštrukcie
telefónom asi 6x z dvoch čísel, ale naspäť sa nedovolala, Ten muž si presadol naspäť do auta, E. k
nej a išli zháňať peniaze do Topoľčian do firmy. Vtedy si už myslela, že ide o únos. Q. povedal, že to
treba nahlásiť, tak to išla okolo 14.00 hodiny nahlásiť na políciu. Keď volal Y., že treba ešte 5 miliónov,
povedala mu, že banky sú zavreté a zohnali len 3.500 000 Sk. Sumu dávala dokopy A. Y. a potom už
robila, čo jej kázali policajti. Išla autom do Q. s policajtami v aute, ale po peniaze nikto neprišiel a H. sa už
neozval. Potom dokončila výpoveď na polícii. H. prišiel domov dvanásteho alebo trinásteho v normálnom
stave, mal chrasty na chrbte a na zápästiach, ale nepovedal ako k nim prišiel. Povedal, že ho uniesli,
držali ho na chate, na hlave mal vrece, spútané ruky a vozili ho v aute. Nepovedal jej mená páchateľov.
R.. G. prišiel do firmy a povedal, že vie nejako pomôcť, že pozná ľudí, ktorí by mohli vedieť, kde Y. je.
Odovzdali mu 3.500.000,-Sk do úschovy. O tomto sa vedie úplne samostatné konanie. R..G. s týmto
nemá nič spoločné. Y. volala G., lebo bol H. právnik. U. nepoznala, ani nepočula také meno. Y. sa jej o
obchodných aktivitách nezdôveroval. Osobu Y. H. nepoznala a nevedela by identifikovať osobu, ktorej
dávala peniaze, ani dalšie osoby, lebo mali kukly na hlave.

Svedkyňa poškodená A. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bolo v piatok ráno, tri dni predtým
bol H. chorý. Išla do práce a prišiel tam za ňou Klačanský, ktorý jej povedal, že išiel smerom do
Partizánskeho, pred ním išiel H. v Mercedese. H. auto zastavili policajti, z auta vyšli dvaja kukláči, ktorí
H. atakovali na zem. Jeden si sadol do Mercedesu a odišli smerom asi na Partizánske. Následne sa
pokúšala H. telefonovať, ale telefón nebral. Prišla F., že jej volal H., že je u právnika. Volala jeho dvom
právnikom, F. a G.. H. sa nedovolal ani E.. Z trezoru zobrala 500.000,- Sk, doložila ich k peniazom, s
ktorými mala F. ísť do Trenčína. Bála sa o ňu, tak k nej posadila E., ktorý zavolal Q. a medzitým H.
volal, že peniaze príde zobrať vyšportovaný muž, policajt. Pokyny o tom, kam majú ísť, dostávali po
ceste. Peniaze odovzdali v Bánovciach pred Billou, ale požadovali ešte 5 miliónov. Začala teda zháňať
peniaze od svojich kamarátov a známych, ale zohnala len 3,5 milióna korún. Q. povedal, že to treba
nahlásiť policajtom, tak F. bola urobiť oznámenie. Potom volal H., či už sú peniaze, policajti ištruovali F.,
aby zdržovala, že ešte zháňa peniaze. V. išla s peniazmi do Trenčína, v aute sedeli kukláči a po ceste
dostávala pokyny kam má ísť, ale únoscovia si po peniaze už neprišli. Zavolala chalanom do Bratislavy
a začali H. hľadať, prešli trasou cez Chlebany, Bojnú, na Duchonku. V Bojnej bol zhorený Mercedes, ale
H. nenašli. R.. G. sa ozval dňa 06.06., tak mu povedala čo sa stalo. Na druhý deň prišiel a povedal, že
potrebuje 4 milióny a zabezpečí, že H. bude v stredu o 12.00 hodine sedieť doma v kuchyni. O odovzdaní
peňazí R..G. spísali papiere. V tejto veci voči R..G. prebieha trestné konanie, ktoré nie je skončené.
R..G. povedal, že pozná chlapcov z Bratislavy a že sa ich opýta a donesie jej syna do kuchyne, ale
nevedel nič, oklamal ich. Potom jej volal K.. J., aby E. prišiel do Nitrianskej Stredy. H. tam priviezol jeden
z obžalovaných T.. E. zobral H. do auta a odviezol ho do Piešťan, kde mal stretnutie s S. F.. Videla
ho až v piatok večer, keď ho doviezol F., volali policajtom a išli na KR PZ do Nitry. Vypovedal vo veci
únosu, kde bol, kto ho uniesol, ako s ním zaobchádzali. Povedal, že ho zobrali dvaja policajti a dvaja
kukláči. U. ani Hatinu nepoznala. Po únose H. spomenul mená Q., Q., Q., U. a T., ale nepovedal, kto
ho prepustil, len kto ho doviezol. Mená Y. a H. poznala len zo súdu. H. nemal žiadne dlžoby, inak by
nekupoval Mercedes. Peniaze, ktoré odovzdávali neprerátala. Udalosti okolo H. sa určite nestali s jeho
súhlasom. Y. miloval svojho syna a miloval aj autá. Určite by si auto, ktoré kúpil za 3.750 000,-Sk a
nebolo poistené, nepodpálil.

Svedok E. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 06.06.2008 v dopoludňajších hodinách prišiel na
firmu, kde mu povedali, že sa niečo deje. Prišla F. s peniazmi v papierovej taške, ktoré letmo prepočítal,
bolo tam cca 2,5 mil. korún v korunách a v eurách, mama tam doložila 500.000,- Sk a V. mala tieto
peniaze zaniesť do Trenčína, odtiaľ do Bánoviec pred Billu. Išiel s ňou, ale pred F. H. volal V., aby z auta
vystúpil. Ku V. autu prišla šedá Octávia, nastúpil na jej zadné sedadlo, jeden z mužov vystúpil z auta a
nastúpil ku V.. Mali na hlavách kukly a vesty s nápisom polícia čiernej farby a ten vzadu mal samopal.
Keď nastúpil naspäť ku V., tak povedala, že treba ešte 5 miliónov korún, tak začali zháňať peniaze.
V. to oznámila na polícii. K odovzdaniu ďalších peňazí malo dôjsť v Handlovej, ale po peniaze už nikto
neprišiel. V stredu popoludní mu mama zavolala, že má ísť na Nitriansku Stredu, videl tam Audi 6 All
road. R. mu povedal, že ho priviezol jeden z T., zobral ho domov, osprchoval sa v maminej kúpelni a
ukazoval mu zranenia po putách. Brata potom odviezol za F.. R. mu povedal, že ho zastavili policajti,
naložili ho do auta, bol spútaný, nútili ho počítať a potom ho T. doviezol. Nepoznal H., Y. ani H.. Osoby
z Octavie počas odovzdávky peňazí by opoznať nevedel, mali rukavice, tričká s dlhými rukávmi a kukly.
Octavia Combi bola striebornej farby, špinavá od blata a mala zadné tmavé sklá. Mená U., Q., Q. a Q.
pred tým, než boli v televízii, nepočul. O tom, ako brata uniesli, mu hovoril Klačanský u nich vo firme,
mama volala právnikom, ale tí o ničom nevedeli, preto sa na polícii neinformovali. Keď išli odovzdať s V.
peniaze, autami išli aj Nechala, Y.. U. a H. Q., ktorý mal V. zobrať späť domov z Trenčína, lebo si myslel,
že on tam zostane s H.. Q. stihol odovzdávku natočiť a povedal, že to treba nahlásiť na polícii.

Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v piatok ráno išiel do roboty, okolo 08.30 hodiny prišiel
V. a povedal, že H. zobrali policajti a kukláči, smerom na Rajčany. Y. volala advokátom R.. G. a R.. F..
Vtedy prišla V. a povedala, že jej volal H. a povedal, že má zaviesť peniaze do Trenčína a Y. jej dala ešte
500.000,- Sk z trezoru. Do Trenčína išiel s V. E. Y. a keďže mu to bolo čudné, išiel so U. cez Trenčianske
Teplice smerom na Trenčín. Prechádzali okolo policajtov a kontrolovali, či tam H. nemá auto. Z Trenčína
išli do Bánoviec pred Billu, keď tam prišli E. a V. povedali, že peniaze už odovzdali, ale že chcú ďalších
5 miliónov. H. mal zavolať kde ich treba odovzdať, neskôr volal, že peniaze treba doniesť do Handlovej.
Peniaze zháňala Y.. X. L., T. Y. a V. jej pomohli zohnať 3,5 milióna. V. išla v aute s policajtami a za ňou
kopa policajných áut. Po peniaze už nikto neprišiel. Q. pozná asi šesť rokov, natáčal odovzdávku peňazí
na telefón. S Y. žije 20 rokov a pozná rodinu aj rodinné pomery, s H. vychádzal dobre a tento sa mu
nezveril, že má s niekým problémy. Po únose mu povedal, že „sa dal takým buzerantom nachytať, že už
nikdy nevystúpi z auta žiadnym policajtom, že sa radšej zamkne v aute, pokiaľ ho odtiaľ nevytiahnu.“ H.
v súvislosti s únosom hovoril väčšinou s mamou a spomínal U., Q., Q., Q.. Doviezol ho nejaký T.. Hovoril,
že ho kukláči dali na zem a hodili do auta. Keď počul, čo sa stalo Y., myslel si, že ho zobrali kukláči,
podozrenie v ňom skrslo až keď si pýtali peniaze, lebo sa mu nepozdávala tá suma. Aby si overili, či ho
skutočne zadržali policajti, volala Y. advokátom, advokáti povedali, že nevedia o ničom. Nepozdávalo
sa mu ani to, že sa mali presunúť z Trenčína do Bánoviec. Pri jednaní G. a Y. nebol. Y. mu povedala,
že Uj od nej pýtal peniaze. H. si určite únos sám nezorganizoval, nebol by si kvôli tomu podpálil auto.
Obžalovaných predtým nikdy nespomínal ani nevedel o tom, že by s nimi mal nejaké obchodné vzťahy,
určite za tým boli peniaze. H. to nahlásil na polícii až v piatok a povedal, že U. išli hľadať až po štyroch
dňoch, Q., Q. a Q. až po dvoch týždňoch.

Svedok H. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už nevie dátum, ale bolo teplo, mal ísť na firmu A.
Y. vyplatiť okná pre rodičov. Volal mu E. Y., či tam príde a keď prišiel, tak sa ho opýtal, či má čas ísť
do Trenčína, že stadiaľ zoberie V. späť a E. s H. pôjdu niečo riešiť. E. Y., F. a Y. mu povedali, že treba
zaniesť nejaké papiere. Išiel autom do Trenčína na parkovisko pred Tesco, V. telefonovala s H., že majú
ísť do Bánoviec k Bille na parkovisko. Zaparkovali pred vchodom do Billy a on zastal vedľa Billy. Išiel si
do obchodu niečo kúpiť a keď vchádzal do Billy, išiel oproti nemu muž, ktorý sústredene pozeral na V.
vozidlo, čím ho zaujal, držal telefón, alebo vysielačku a zachytil, že niekomu hovorí „už sú tu“. Táto osoba
mala defekt pri chôdzi, stretli sa im pohľady, bol nižší ako on, mal niečo s obočím, alebo s pohľadom a
to bola vec, podľa ktorej ho opoznal na fotografii na polícii. Keď čakal na platenie pri pokladni, ku V. autu
prišla strieborná Octávia s EČV BA a zaregistroval ako E. vystúpil z auta a sadol si do Octávie dozadu.
Keď si E. sadol do Octávie, spredu z Octávie, z miesta spolujazdca, vystúpila osoba, ktorá nasadla
do vozidla za V.. Všimol si, že táto osoba mala od pása hore oblečenú taktickú vestu polície čiernej
farby a na hlave kuklu, zapísal si do telefónu EČ Octavie, prepol na nahrávanie a zachytil, ako tá osoba
už vystupuje z V. vozidla. Odišli do Topoľčian a on za nimi. Nenahlásil to hneď, lebo podobné vozidlo
Octávia Combi striebornej farby s fóliami používa aj polícia a osoba, ktorá vystúpila z Octávie, pôsobila
suverénne. Nahrával to preto, že nevidel úplne jasne EČV a zaujalo ho, že tam mal prísť H., tak prečo
sú tam zrazu policajti. Všimol si tiež, že policajt, ktorý z auta vystúpil, nemal na stehne zbraň. Krívajúcu

osobu z Billy si nenahrával. Keby vedel, kvôli čomu tam ide, tak by všetko nahrával od začiatku do
konca. Telefón s nahrávkou mu zhabali policajti, ktorí konštatovali, že bola vyhotovená v súvislej časovej
osi po napísaní sms-ky (EČV). Q., L. a W. nepoznal. Vo firme sa E. pýtal, čo sa to stalo a ten mu povedal,
že boli zaniesť peniaze, lebo H. uniesli a že to pôjdu oznámiť. Keby vedel, k čomu ide, ako policajt by
nešiel sám a neozbrojený, išiel by to nahlásiť a zmobilizoval by policajtov. H. mu neskôr rozprával, že
bol na chate, že ho tam držali a chceli zastreliť, ale že sa im zasekol samopal. Následne mal kvôli tej
veci problémy v práci. H. videl asi tri týždne po únose. U. nepoznal.

Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno išiel autom do práce, na konci obce Chlebany
stálo biele auto a za ním nejaké osobné auto, potom on a za ním domiešavač, oproti išli autá. Keď prešli
okolo bieleho Mercedesu, stála pred ním strieborná Felícia s bratislavským evidenčným číslom, z jeho
pohľadu najskôr stál Mercedes, potom strieborné auto a medzi tým Mercedesom a strieborným autom
stál policajt v zelenej uniforme a v zelenej reflexnej veste. Videl dvoch kukláčov a na zemi zvaleného
chlapa, nevedel opísať polohu kukláčov ani chlapa na zemi, zbrane nevidel ani u kukláčov ani u policajta.
Keď si vybavil veci, išiel do Euromontu na kávu a hovoril im, čo videl. Y. povedala, že taký Mercedes má
jej syn. Tak jej povedal, že „syna ti zobrali kukláči“, bola prekvapená, išla mu telefonovať, ale nedvíhal,
tak jej povedal, že „keď ho zobrali kukláči, určite mu telefón nenechali“. Potom si išiel vybavovať svoje
veci a okolo obeda mu volala Y., že potrebuje požičať peniaze na výkupné. Požičal jej 600.000,- Sk,
ktoré mu Y. vrátila. Q. pozná z videnia od roku 2009, najskôr robil na dopravnej hliadke a teraz robí na
evidencii motorových vozidiel.

Svedok H. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v kamióne v Horných Chlebanoch ako spolujazdec
a pred nimi zastavili auto, ktoré míňali. Ľudia odetí v čiernom a zahalení spacifikovali Y., ktorého spoznal
šofér. Y. mal Mercedes bielej farby. Videl v spätnom zrkadle, že ho zvalili na zem, ale bola tam už zákruta,
takže viac nevidel. Nevedel, koľko ľudí tam bolo. Videl policajta, čo im ukazoval terčíkom, výšku osôb
a vek odhadol od oka. Pri obchádzaní áut najskôr bol Mercedes a potom asi 5-10 m Octávia s pásmi
a nápisom, pri nej boli policajti. Hustota premávky bola klasická, ale keď je odstavené auto na krajnici,
tak sa premávka spomalí a zhustí. Vodič kamiónu bol objednaný súkromník, na podniku AG stav je jeho
meno aj evidenčné číslo.

Svedok T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pochádza z Preselian, v čase skutku bol živnostník
a firma AG Stavbet ho najala na vykonanie dopravy. Obžalovaných ani poškodeného Y. nepoznal. Išiel
na kamióne do Partizánskeho odviesť palety, a keď prechádzal okolo policajného auta bielej alebo
striebornej farby, videl dvoch policajtov ako kontrolujú vodiča veľkého motorového vozidla, Mercedesu.
Keď videl to auto, pomyslel si, že vie, komu patrí, lebo také auto v Topoľčanoch nikto iný nemal. Tá
situácia ho zaujala, lebo mu vytvorila prekážku v jazde. Nevšimol si ako vyzerali tí dvaja policajti, ktorí
kontrolovali vodiča. Boli oblečení v zelenej veste s nápisom polícia, ale kukláčov nevidel. Keď sa o tom
rozprávali so strojníkom H., tak vydedukovali, že sa jedná o R. Y., spoznal ho podľa auta, ale či tam
sedel nevie, lebo osobne ho nepoznal. Keď ich obchádzal, vodič sedel v aute, jeden policajt stál pri
vodičových dverách a druhý pri prednej časti Y., pripadalo mu to, že kontrolujú papiere. V smere jeho
jazdy od Topoľčian na Partizánske prvé bolo policajné auto a druhé Mercedes, bolo to doobeda medzi
09.00 hod. až 10.00 hod. Tú kontrolu bral ako bežnú policajnú kontrolu.

Svedok T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že koncom týždňa v piatok ráno okolo 08.15 hodiny mu
volal Y., že ide k nemu do Partizánskeho. Obliekol sa a išiel ho čakať, ale nechodil, tak mu skúšal volať,
ale telefón mal vypnutý. Volal aj jeho bratovi, E. mu volal späť, aby prišiel do firmy. Vo firme boli E., Y.
a W., ktorí mu povedali, že H. zobrali policajti. Okolo 09.00 alebo 09.15 hodiny prišla H. žena, povedala
im, že volal H., že ho majú policajti a má doniesť peniaze do Trenčína, aby ho pustili. Zavolal W., aby
prišiel a povedal mu, čo sa stalo. F. prišla s peniazmi, ale neukazovala ich. Na odovzdávku peňazí išiel
s F. E. Y., za nimi na autách išiel W. s niekým a on s W.. Do Trenčína išli cez dediny, telefonicky bol v
kontakte s W.. Keď prišli do Trenčína, oni už boli v Bánovciach, do Bánoviec už nešli, išli do Topoľčian. F.
hovorila, že stáli na parkovisku, postavilo sa k nim auto, nastúpil chlap, odovzdala mu peniaze a spýtala
sa, kedy príde H. domov a on povedal, že poobede. Prvé výkupné malo byť 3 milióny a druhé výkupné
malo byť 5 miliónov. Na výkupné neprispel, ale dal auto do zálohy. W. dal na výkupné 500.000,- Sk.
Čo sa týka Škody Octavie, nejaký človek jeho a W. v nedeľu po únose kontaktoval prostredníctvom W.
sestry, že má doma auto, ktoré doniesol U. a že o takom aute hovorili v televízii v súvislosti s únosom.
Tento človek bol z toho vystresovaný a chcel sa poradiť cez sestru W., čo má robiť. Spolu s W. ho
zaviedli za policajtom Vidom a policajti potom robili ďalšie úkony. Pri odovzdávke peňazí osobne nebol,

o odovzdávke peňazí mu povedali V. alebo E.. Spolu s W., F. a L. chodili po horách v Topoľčianskom a
Bánovskom okrese, hľadali Y., lebo poznali miesta, kde by sa mohol zdržiavať. Bol prítomný, keď prišiel
R.. G., ktorý povedal, že má nejaké informácie a zabezpečí, aby sa H. vrátil. Peniaze mu dávala Y., boli
tam W., F., W. a E. Y.. Bolo o tom spísané potvrdenie, ktoré podpísali. Keď sa H. vrátil, tak povedal, že
to spravil U., strážil a držal ho niekde na chate a mal ho zabiť. Po zverejnení sa bavili o tom, či poznal
tých ľudí, ale povedal, že ich nepoznal. Keď prišiel Y. domov, nemal hodinky ani retiazku. Povedal, že
hodinky mu mal zobrať U.. Prvý krát videl Y. po únose, keď ho viezol na políciu, ale po konfrontácii s jeho
výpoveďou z prípravného konania, kedy si veci lepšie pamätal, svedok uviedol, že Y. videl už vo štvrtok
u F. v byte. H. bol unavený, napätý aj uvoľnený. Povedal, že bol v horách na chate vo Vesteniciach a
u U. doma. O dohode so U. nehovoril. U. s T. ho strážili na chate, hovorili mu, že ho zabijú. F. vytiahol
na neho pištoľ a pýtal sa, kde to chce dostať. H. im povedal, aby ho nehádzali do jamy, ale na cestu,
nech ho mama môže pochovať. F. sa ho pýtal, že koľko mu dá, ak ho pustí a H. mu povedal, že mu
nedá nič, že už dal dosť. Y. nemal problém s F., boli to klebety. U., že Y. mal strach a že mu išlo o život.
To, že žil, bolo kvôli tomu, že U. zlyhal. Možno uvažoval, že si to vybaví po svojom, bez polície, keby tí
ľudia neboli viacerí. Údaje o únoscoch mal Y. od U. a odovzdal ich policajtom. O T. hovoril, že ho strážili
a potom ho mali so U. zabiť. A. spred F. mu dal E. Y.. Y. ho platil v roku 2007, lebo nemal vodičský
preukaz, tak ho vozil asi do roku 2008.

Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná U. aj bratov T.. So U. sa pohádal asi pred 10
rokmi. Q. pozná cez kamarátov zo Zbehov. Stretol sa s ním 1 alebo 2-krát, veľa rokov dozadu. Ostatných
nikdy nevidel. To, že Y. uniesli mu zavolala Y. mama. Keď prišiel do firmy, bol tam W., Q., Y. a E. Y.. V. a E.
práve odchádzali s peniazmi, za nimi na druhom aute išiel W., na ďalšom aute on s Q.. Peniaze odovzdali
a povedali im, že majú zohnať ďalších 5.000.000,- Sk. Volali do Mercedesu a žiadali pomoc, lebo Y. mal
v aute navigačný systém, ale bez príkazu sudcu im nechceli poskytnúť žiadnu informáciu. Po odovzdaní
prvých peňazí prišiel Y. T. a ten zavolal svojho známeho policajta. H. peniaze išli odovzdávať s políciou.
Pri odovzdávaní peňazí nebol. Y. mu povedal, že ho uniesli U. a dvaja T.. Účasť U. ho prekvapila, vedel,
že nemá spor so U.. Únos spolu s Y. extra nerozoberali. Sumu 2,7 milióna mal Y. doma, patrili rovným
dielom jemu, Q. a Mišenkovi. K U. nemá dobrý vzťah, nemá ho rád. Keď sa Y. objavil, hovoril, že ho
zadržali v dedine na ceste z Topoľčian do Partizánskeho policajti a zvalili ho na zem. Išiel okolo nejaký
známy Y., ktorý to videl a povedal jej to. Potom Y. hovoril, že ho niekam previezli, bol na chate so U. a
dvomi T., jeden bol R. a druhý s prezývkou „H.“. U. vysvetľoval Y., že sa chcel s ním len porozprávať. Y.
nevedel rozpoznať tých čo ho zadržali, lebo mali kukly, ale U. mu povedal ich mená Q., Q. a Q.. Keď
únoscovia žiadali ďalších 5 miliónov, prispel sumou 500.000,- Sk. Tie druhé peniaze už nikto neprevzal.
Prvé peniaze boli odovzdať E. Y. a Y. žena v Bánovciach pred obchodom, kde prišla strieborná Octávia,
existuje o tom záznam. Keď peniaze odovzdali, povedali im, že Y. pustia, ale prišiel iný telefonát, že
chcú ďalšie peniaze. Bol prítomný pri rozhovore, keď volal Y. a dával inštrukcie. Medzi prvou a druhou
odovzdávkou išiel T. na políciu. S kamarátmi F., L., Hnykom a F. chodili po horách a hľadali Y.. Boli aj
na lúke, kde našli spálené auto. Y. sa nakoniec ohlásil sám, zavolal domov a stretli sa v Bratislave u F.
spolu s Q. a L.. Povedal, že ho prepustil U., ukázali mu nejakú jamu a povedali, že ho zabijú. Po jeho
prepustení sa mal U. stretnúť s Y. a ukázať mu, kto sú únoscovia a kde bývajú, ale na stretnutie neprišiel.
F. s H. boli pri domoch únoscov, ale nikoho tam nevideli. U. volal jeho sestre (J.W.), povedal o tom Y.
a ten odkázal U., aby išiel na políciu a všetko nahlásil, že bude mať menší trest. U. na políciu išiel a
nahlásil to. Nevedel o tom, že by Y. niekomu dlžil peniaze. Bol prítomný pri stretnutí s advokátom R..G.,
ktorý povedal, že je schopný Y. priviesť domov do druhého dňa za 5 miliónov korún, že pozná ľudí, ktorí
majú na to páky, ale Y. na druhý deň domov neprišiel. R.. G. prišiel iba zneužiť a využiť situáciu.V tom
čase vlastnil tri Mercedesy, autá si s Y. vzájomne požičiavali, Y. na autá trpel a rád ich kupoval. Čo sa
týka striebornej Octávie, za jeho sestrou prišiel nejaký K., ktorého sestra poznala cez U., že má doma
presne takú Octáviu, akú ukazovali v televízii a že ju tam nechal U.. Odkázal mu, nech to ide oznámiť
na políciu. Policajta C. U. poznal, dal mu na seba kontakt, keď uniesli Y..

Svedok S. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná, prišiel do kontaktu len s T. T.,
volali ho H.. Dlhodobo poznal poškodeného a celú jeho rodinu. Do firmy do Topoľčian prišiel poobede
okolo jednej. T. už bol vo firme. Volal mu Y. otčim, že H. uniesli a bude treba za neho zaplatiť výkupné. Vo
firme čakali, kedy H. pustia. Bol tam kopec policajtov, ktorí sa na kadečo vypytovali. Keď volali Y. družke,
že chcú ďalšie výkupné, prebrala to už polícia. Druhé výkupné bolo päť miliónov, prvé tri milióny. Všetko
to trvalo asi týždeň, Y. telefóny boli hluché, chodili po okolí s Q., L. a W. a hľadali Y.. Boli aj na mieste,
kde zhorelo auto. Potom sa stretol s Y. na pumpe v Piešťanoch, zobral ho k sebe do Bratislavy na čas,
kým polícia neurobí záťah na páchateľov. Y. sa stretol s vysokopostaveným pánom z archívu, ten mu

povedal, aby sa schoval a nevychádzal, pokiaľ ich nepochytajú. Stretával sa s tým pánom každý večer
o šiestej pred políciou v Petržalke, ten pán mu kázal, aby nikoho nekontaktoval, s nikým nerozprával,
nikde sa neukazoval, pokiaľ sa to celé nedorieši. Y. bol v spojení s H., ktorý ho prepustil a spoznal ho až
pri únose. S H. sa stretol v Rači a boli spolu v Galante, Pate, okolo Šale, hľadali strieborný Mercedes,
Octáviu a Nivu. H. sa mal ukázať aj druhý krát a ísť s nimi na políciu všetko oznámiť, ale už sa neukázal.
Keď chodili s H. okolo Šale, Galanty, Paty, písal si na papier mená, adresy, autá a overoval, či sedí,
čo fyzicky vidia. Informácie, ktoré pozbieral, odovzdal Y.. T. T. spomínal aj účasť svojho brata, ale jeho
meno neuvádzal. Y. doniesol na políciu do Nitry v noci, bolo zariadené, že ich čakali, bol tam Vida a
ešte jeden vyšetrovateľ. Čakal na Y. 4-5 hodín, pokiaľ ho vypočuli. Y. bol policajtom ukázať miesta, kde
ho držali a tak išli domov. Y. bol u neho v Bratislave asi 3-4 dni, dokiaľ nešiel na políciu. Prišli k nemu
aj Q., W., L., ktorých zavolal Y.. O únose veľa nerozprával. Nehovoril o tom, že prespal u U., ani to, že
U. a T. prisľúbil ochranu. Mená tých, ktorí mali byť do toho zapletení Y. povedal T., spomínal mená K. a
H.. Keď mal na hlave kuklu, počul známy hlas, ktorý patril U.. Y. povedal, že ho uniesli kvôli peniazom
a bude to riešiť polícia. Po únose mal Y. chrasty na rukách. O vrátení peňazí nehovoril, bral to tak, že
o peniaze, hodinky aj retiazku prišiel. Keď ho spútali, zobrali mu hodinky, retiazku, dva mobily a nejakú
hotovosť. Y. prepustil T. s prezývkou H.. Y. mu tiež povedal, že bratia, čo ho strážili, tam počúvali hudbu,
nosili im tam jesť a piť. R. J. nepoznal, vedel len to, čo mu povedal Y.. Po únose Y. sám nechodil nikam,
vždy s ním niekto bol, okrem dňa, kedy ho zastrelili. Keď spolu chodili von, tak družka išla so synom v
jednom aute a on v druhom. Večer nechodil nikde, neostával sám ani vo firme. Nevedel o tom, že by
mal Y. s niekým problémy, nezdôveril sa mu so žiadnymi obavami.

Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi v piatok mu volal Y., či s ním neskočí do Nitry do
Metra. Nemohol lebo mal o 9.00 hodine výsluch, po výsluchu volal Y.,ale nedvíhal mu telefón, tak išiel
do firmy Euromont. Vo firme bol chaos, boli tam A. Y., W., Y., P. Y., W., Q. a Q.. Rozprávalo sa o únose,
ale rozmýšľali kto to môže byť. E. Y. povedal, že H. uniesli. Y. plakala, že H. uniesli a požadujú výkupné.
F. čudné, že únoscovia si vypýtali približne rovnakú sumu akú mal Y. doma. Q., že ho uniesli na ceste
do T..Zastavili ho policajti, že musí vystúpiť z auta, potom ho naložili do policajného auta s policajnými
príslušníkmi a jeho auto odšoférovali preč. Najskôr mysleli, že sú to policajti, ale musel by byť nejaký
dôvod zadržania. Volali a zisťovali na polícii, či nie je v CPZ-tke a zisťovali či to boli policajti. S únoscami
komunikovala F. a pri druhom odovzdávaní peňazí už asistovala polícia. Výkupné išli odovzdať družka
F. a E. Y., za nimi išiel Q.,v treťom aute išiel on a W.,v ďalšom Q. a W.. Išli do Trenčína cez dediny,
prešli popred policajnú stanicu, aby si overili, či to nie je nejaká policajná hra a zaparkovali v Trenčíne
pred Tescom. E. alebo V. volali W., že s výkupným sa ide sa do Bánoviec nad Bebravou pred Billu. Keď
tam prišli,výkupné bolo odovzdané a únoscovia žiadali vyššie výkupné. Y. si začali požičiavať peniaze,
prispel sumou 100.000,- Sk. Na ďalšie odovzdávanie išla F.,ale k prepusteniu Y. nedošlo. Prvé peniaze
nevidel, druhé fyzicky videl keď ich Y. ukladala. Potom s W. hľadali Y. po okolí. Keď do firmy prišiel R..
G. volala mu Y., aby sa s ním poradila o dohode, ktorú chceli podpísať a o peniazoch za nájdenie Y..
Nevie kedy a ako prepustili Y., rodina túto informáciu neposkytovala z bezpečnostných dôvodov. S Y.
sa stretol po piatich dňoch, o únose s ním nikdy poriadne nehovoril. Y. nemal dôveru k policajtom z
istých regiónov, lebo mal na sebe viac trestných stíhaní a nevedel, či v tom nie je aj polícia. Povedal
konkrétne, že keby to robili Topoľčianski policajti, že by to zamietli pod koberec. Nevie či Y. podnikal
nejaké aktivity na odhalenie únoscov.Vie,že Y. sa rozprával o únose s obžalovaným U. v ÚVV Nitra, kde
započul vetu čo H. povedal U., „že aby povedal pravdu, ako to bolo, že všetko bude v poriadku“,bolo to
odporúčanie v dobrom, bez nátlaku. Y. bol jeho priateľ aj obchodný partner a tým, že sa mu nezdôveril
ho možno nejakým spôsobom chránil. O únose určite rozprával s matkou. Nevie o tom, že by mal U. s
Y. obchodné aktivity alebo vzájomné problémy. Q., Q., H., Q., H., R. a T. T. ani Y. nepozná. H. únosu
boli peniaze. Kto Y. prepustil nevie, chovali sa k nemu celkom dobre a nosili mu jedlo. Povedal, že za to
že žije môže ďakovať svojej papuli, že ich ukecal. V čase únosu Y. strach nemal, ani dlžoby, po únose
bol o dosť opatrnejší. Pred firmu Euromont prišiel aj Y. T., bral to ako strašnú akciu, chcel byť užitočný.
S. F. prišiel do firmy s E. L..

Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne pozná H. s ktorým športoval, pozná Q., Q., Q.
aj U.. So U. sa stretol cca 7 krát, s Q. bol v lepšom vzťahu, s Q. sa vídal častejšie ako so U.. Najčastejšie
sa stretával s Q., bol s ním niekoľko krát u Q., lebo jeho otec opravuje autá. So U. sa stretol u Q. a
bol aj u neho pozrieť levy. O únose nevedel nič. V auguste 2008 mal domovú prehliadku v Jahodnej pri
Dunajskej Strede v rodinnom dome. Na druhý deň prišli za ním F. s K.. Na prelome rokov 2007-2008
mal v prenájme chatu v Jahodnej, o ktorej vypovedal v súdnom konaní v Trnave. V máji 2008 odovzdal
kľúče od chaty majiteľke. Kľúče po prenajatí chaty odovzdal F. Q., ktorý mu dával peniaze na prenájom.

Nepamätal si, kto vymenil zámky na chate. Po skončení nájmu tam vrátili pôvodné zámky. V roku 2008
mal auto Renault Laguna a Mercedes. Renault používal Q., ktorý platil leasing a na tom aute bol chytený
v Nemecku. V roku 2008 nahlásil krádež tohto vozidla, lebo nebol schopný auto vrátiť. Za Mercedes platil
leasing do roku 2007 Q., ktorý ho užíval. V roku 2007 mal Seat Leon, ktorý predal a zobral si Mercedes.
Ford Fiesta patril jeho rodičom a leasing postúpili prostredníctvom F. Q. na F. U., ale papierovo sa to
nezrealizovalo. Je obvinený za obzvlášť závažný zločin lúpeže s obžalovaným Q., Q., Q. a U..
Svedok rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že v prípravnom konaní bol v strese, na hlavnom
pojednávaní si nepamätal dátumy, kedy mal chatu požičanú, ale narodeniny tam neoslavoval. Výpoveď
z prípravného konania si už nepamätal.

Svedkyňa R. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase bola priateľkou U. a 2-3 dni v čase,
keď bol frmol okolo Y., sa mu nemohla dovolať. Z obžalovaných poznala Q., Q. a Q., ktorí chodili za U.
do Vesteníc ešte pred únosom a hľadali ho aj potom. R. a T. T. boli so U. dlhoroční kamaráti. V čase,
keď boli hľadaní, U. prišiel domov a povedal, že sa mu vyhrážali Q., Q., Q., že to musel urobiť. Povedala
mu, aby išiel na políciu a on to urobil. Celá udalosť bola v televízii a ukazovali aj auto v ktorom uniesli
Y.. Kamarát V. prišiel za ňou do Vesteníc a povedal, že strieborná Octávia je u neho a nechal ju tam
U.. Chcel sa poradiť, čo má robiť. Octaviu si dala do súvisu s únosom a U., lebo to videla v televízii a
medzitým bol u nej aj U. a povedal jej, že on, Q., Q. a Q. uniesli Y.. V. išiel potom na políciu. Nemala
vedomosť, či U. a Y. boli v nejakom vzťahu. W. so U. mali spor, do ktorého sa nemiešala. Brat jej hovoril,
že Y. držali na nejakej chate, chceli výkupné,vyhrážali sa mu, a že ho uniesol U..

Svedkyne Y. F., Y. C. a R. L. na hlavnom pojednávaní uviedli, že do Bojnej pred bytovku niekto doviezol
Mercedes, na ktorom bola otvorená nádrž na tankovanie a nemal sklopené spätné zrkadlá. Chlap, ktorý
auto priviezol, mal slnečné okuliare a kapucňu na hlave a na sebe športové oblečenie. Večer o deviatej
tam Mercedes stál, ráno už nie. Ten biely Mercedes potom zhorel, hovorilo sa o tom a bolo to aj v
televíznych novinách.

Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel ako zamestnávateľ R. T., F. U.
a T. T.. Ku skutku nevedel uviesť nič. Pracovali v montážnej skupine a tieto skupiny fungujú samostatne,
dochádzkové listy si vedú sami. Dovolenku v tom čase nemali, kontrola na stavbách sa robila námatkovo.
Na dochádzkových listoch dňa 06.06.2008 figurovali na stavbe na Kramároch.

Svedok Y. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel až keď ich pracovníci boli
zadržaní na ceste do práce. R. T. a U. si pamätá, boli u nich zamestnaní, nemal s nimi žiadne problémy.
V tom čase realizovali bytový dom Kramáre a bol tam aj T..

Svedok M. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s R. T. boli kamaráti, robili spolu približne pol roka,
poznali sa z práce. Nepamätal si, na akej stavbe robili. Chodili s R. T. na týždňovky autom, vozil ich T.
V., niekedy išli aj vlakom. Obžalovaných nepozná. Na deň 06.06.2008 si nevedel spomenúť, nevedel,
kde bol ani čo robil.
K rozporom vo výpovedi, ktorá mu bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná, uviedol, že
dňa 06.06.2008 bol R. T. v práci, je o tom aj záznam z dochádzky, celá partia bola na Kramároch, končili
spolu a spolu išli aj domov. Do Bratislavy chodili v nedeľu a niekedy až v pondelok. Na R. T. si po tom
víkende nevšimol žiadne podozrivé správanie. Cez víkendy s ním nebýval, v súkromí sa nestretávali.

Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná R. T. z práce. Nevedel uviesť,
či bol dňa 06.06.2008 R. T. v práci. S R. T. chodievali po týždňovkách domov, spolu s nimu chodil F.,
Y. a Q.. T. T. pozná z Vesteníc, ale s ním nepracoval. Nevedel si spomenúť, kedy sa vrátili domov dňa
06.06.2008. Do Bratislavy išli ráno okolo piatej.

Svedok M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná len U. a R. T.. U. zo susednej
dediny a R. T. z práce. Do práce chodievali na týždňovky vlakom, autobusom aj služobným autom. Dňa
06.06.2008 mal dovolenku, znovu išli do Bratislavy v pondelok ráno, išiel s nimi ešte V. a F..

Svedok Y. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná R. a T. T. aj U., bývajú v susednej dedine a mali
medzi sebou len štandardné pracovné vzťahy. Keď prišlo k trestnému činu, v ten deň pracovali s R. T.
v Bratislave na Kramároch, robili od rána od 07.00 do 17.00 hod. Celý deň videl R. T. na stavbe, lebo
robil to isté, čo on. Bol tam F., Y., V., V., R. T. a on. Z práce odchádzali na firemnom aute, ktoré šoféroval

a odviezol R. T. na ubytovňu v Bratislave Rači. Nepamätal si presne, kedy končili, ale viezol celú partiu
piatok domov. R. T. zvykol vykladať pred domom. Cesta z Bratislavy trvala dve až dve a pol hodiny. Po
víkende niekedy odchádzali v nedeľu a niekedy v pondelok.

Svedok Y. S. na hlavnom pojednávaní uviedol že, U. pozná zo školy a pred tromi rokmi mal s ním
problém, odvtedy sa nekamarátia. R. a T. T. poznal z vedľajšej dediny, sú to kamaráti. Q., Q. a Q. pozná
z videnia cez U.. T. H. ani osobu s prezývkou T. alebo T. nepozná. Uviedol, že nepozná ani Y., H. a Y..
O únose nevedel nič, s obžalovanými o únose nerozprával. Je trestne stíhaný pre trestný čin lúpeže
na Orave spolu s Q., Q., Q., P.T.. Nevedel uviesť, či je tam U. obvinený alebo svedok a ani či tam je
H.. Na únose Y. sa nezúčastnil, nepamätal si, v ktorom období mal U. strach z K. a F.. Q. mal v tom
období Mercedes aj Fiestu, nevedel, aké auto mal Q.. U. ho raz ovplyvňoval ako má vypovedať, ale s
touto vecou to nesúviselo.

Svedok E. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, prečo bol vypočutý v prípravnom konaní
a ku skutku nevedel uviesť nič. Na polícii v Žiline vypovedal len k telefónnemu číslu z ktorého sa mu
mali vyhrážať. Podľa hlasu poznal, že mu volal K. Q. deň alebo dva po lúpeži v Rabči. U. pozná, viezol
ho na chatu na Oravskej priehrade, ktorú im sprostredkoval a na ktorú prišli U., Q., Q. a H., ktorého
poznal ako krívajúceho a opoznal ho z fotoalbumov, kde sa dozvedel jeho meno. Q. a Q. poznal dva
roky predtým ako sa stal skutok na Orave (2008), v ktorom je stíhaný. Y. nepoznal, neobchodoval s ním.
Nikto z obžalovaných s ním o únose nehovoril, ani ho na únos neoslovil. Je stíhaný za lúpež v Rabči,
za kolky bol vo väzbe.

Svedok Y.. Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako veterinár a v lete roku 2008 bol pre
U. ošetrovať nejaké zvieratá. Záznamy o tom, kde a kedy bol ošetrovať zvieratá, si väčšinou píše. U U.
bol, ale nezaznačil si to do svojej evidencie. Spomína si, že mu ošetroval koňa a leva. So U. majú len
pracovný vzťah, nie sú priatelia. Pozná ho asi tri roky a ako zverolekár bol u neho viackrát.

Svedkyňa T. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s Q. žije sedem rokov, majú spolu dcérku. Q. pozná
ako jeho kamaráta. U. videla na oslave. Q., H., R. T., T. T. a H. nepoznala. O únose nevedela povedať
nič. V júni roku 2008 bol Q. doma, striedali sa v starostlivosti o dcéru a neopustil spoločnú domácnosť.
M. Y. je jej brat, chodil im pomáhať do krčmy, nevedela si vysvetliť, prečo je v tejto veci obžalovaný.
V Grécku jej Q. povedal, že ho kamaráti do niečoho namočili a Q. ho chce zastreliť. Kázal jej, aby sa
stretla s vyšetrovateľom V. a povedala mu, že sa bojí.

Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná Q. 10 rokov, Q. a Q. tri alebo štyri roky a
zoznámil sa s nimi prostredníctvom Q.. O vydieračskom únose Y. nevedel nič, len to, čo videl v televízii a v
novinách. S obžalovanými sa o únose nebavil.Vypovedal k DNA, ktorá sa našla na niektorých zaistených
stopách. Nikto z obžalovaných mu nie je dlžný peniaze.

Svedkyňa C. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nič nepamätá. Obžalovaných nepozná a nevedela
si spomenúť na nič v súvislosti s únosom Y..

Svedok T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vypočúvaný k okolnostiam týkajúcim sa jeho
zbrane, ktorá mu bola odcudzená, keď ho prepadli. Touto zbraňou mal byť zastrelený Y.. Zbraň mu bola
odcudzená dňa 19.03.2008 v rodinnom dome v obci Rabča. O vydieračskom únose sa dozvedel z médií.
Obžalovaných pozná z médií a zo súdu v Trnave. T. videl na fotke u vyšetrovateľa. Nepozná H., Y. ani
H.. Na ÚBOK-u mu vyšetrovateľ povedal, že jeho zbraň sa našla niekde na chate. Informácie o tejto
trestnej veci má len z médií, zbraň mu bola vrátená.

Svedok K. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol riaditeľom žrebčína, prišiel za ním U., že chce
uskladniť u neho kone. Manželka vlastnila objekt letného majera pri Y., tam si U. dva kone pre svoju
priateľku p. W. uskladnil. Raz prišiel s autom, že sa mu po ceste pokazilo, či si ho môže u neho nechať,
povedal mu, nech ho dá do garáže. Sľúbil, že na druhý deň príde, ale keď ani o dva dni neprišiel, volal
jeho priateľke a povedal jej, že je u neho Octávia Combi a ona sa pýtala, či s ňou nemanipuloval. Prišli
policajti, nafotili to a jeho vypočuli. Bolo mu čudné, že W. mu kázala volať policajtov, ale keď došiel za
ňou, povedala mu, že U. s tým autom niečo spáchal. Do Hradišťa za policajtami prišiel aj W.. Skúšal
volať aj U., ale nebral mu telefón. Keď policajti zabavili auto, U. sa už neozval.

Svedok K. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná Q. z detstva a mali spolu aj konkrétne obchodné
aktivity. Z videnia poznal Q., ale nikdy sa s ním nerozprával. Q. chodieval za Q.. O vydieračskom únose
nevedel nič, počul o tom len z médii. Vo väzbe za Q. bol v septembri 2011, ale neovplyvňoval ho.

Svedok M. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná Q., Q. a H.. Q. pozná od
mala, Q. je jeho blízky rodinný priateľ, bol mu na svadbe ako svedok. H. má blízko neho pneuservis. O
vydieračskom únose nevedel nič, s nikým o tom nehovoril, Y. nepoznal. Je držiteľom zbrojného pasu a
na strelnici v Mojmírovciach robil Q. inštruktora. Nikto ho neovplyvňoval pred výpoveďou u vyšetrovateľa
ani na súde. Keď bol raz s Q. tankovať na pumpe a stál tam aj H. a Q. o ňom povedal, že raz ho do
niečoho natiahne. Čestné vyhlásenie o tomto Q. vyjadrení pre H. napísal sám, ale informácie mal od H..

Svedok C. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná R. a T. T., Q., U., Q., Q., H.. H. a Y. nepozná.
U. pozná z Uhrovca, robil u neho v bare asi 3 roky späť. R. T. pozná cez U., robil pred ním čašníka v
bare. T. T. pozná tiež z baru. Q. chodieval za U. raz do týždňa, pár krát tam bol aj s Q. a Q.. T. H. videl pár
krát u U. vo Vesteniciach pred domom, ale nepamätá si na akom aute chodil. Osobu T. ani T. nepozná.
Y. nepoznal, nikdy v živote ho nevidel. Podrobnosti k únosu si nepamätal, nijako sa na ňom nezúčastnil.
U. mu povedal o únose v Uhrovci, až keď ho hľadali. Chcel, aby bol stále pri ňom, asi sa bál policajtov,
otravovalo ho to, a preto bol na F. nahnevaný.

Svedok R. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku nevie nič. Obžalovaných nepozná. Bol
vypočúvaný k nejakému telefónnemu číslu,viac si nepamätal.

Svedok Y.. N. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných nepozná. Je majiteľkou chaty na
Duchonke, obec Prašice, U. č.XXXX, vlastní ju spolu so svojimi deťmi K.. R. F., E. F., Y.. Y. V.. Kľúče
od chaty mala ona, chatu nikomu nepožičiavali. Viac krát mali chatu vykradnutú, je to zaznamenané na
polícii v Topoľčanoch.

Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako policajt v tejto trestnej veci nevykonával žiadne
procesné úkony. Poznal túto vec, lebo bola medializovaná. Vykonával eskortu obžalovaného Q. z Nitry
do Trnavy. V roku 2008 robil na KR PZ, osobu K. Q. pozná je to švagrov kamarát a mal pneuservis v
Krškanoch. O únose Y. sa s ním nebavil. C. U. bol jeho priateľ, nevedel aké úkony vykonával v prípade
únosu Y., ale nemal vedomosť o tom, že by sa U. kamarátil s Y..

Svedkyňa Y. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná U., R. a T. T. z dediny Q. U.. Žije v Prievidzi, je
sestra Y. Y., má kľúče od jeho chatky a brat má kľúče od jej chatky. Chaty majú v Horných Vesteniciach,
časť Presmerie. Nikomu kľúče od svojej ani od Y. chatky nepožičiavala, keď požičala svoje kľúče, tak
len pre rodinu, nikdy nikomu cudziemu a od Y. chatky nepožičala kľúče vôbec nikomu.

Svedok U. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že T. a R. T. sú jeho bývalí švagrovia a poznal aj U.. Vedel,
že vypovedal o tom, že prišli s bývalou ženou k jej rodičom v sobotu, ale dátum si presne nepamätal a
videl tam R. T. spať pri televízii, čo bolo okolo obeda, presný čas si nepamätal.
K rozporom vo výpovedi z prípravného konania, ktorá mu bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítaná, uviedol, že to bolo dňa 07.06.2008 od obeda až asi do 18:00 hodiny, kedy počas návštevy
svokrovcov boli v obývačke, kde ležal po celý čas R. T.. Nespomenul si, či tam videl aj T..

Svedok Y. T. (t.č. v ÚVTOS Martin - Sučany) na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná
iba U.. Vo výkone väzby bol na cele v N. s Y. a v Banskej Bystrici so U.. S Y. vychádzali dobre, hovoril
mu ako prebiehal únos, že to bolo zinscenované, aby nemusel zaplatiť nejaké peniaze. Povedal, že ho
uniesol U. s kamarátmi, ale nehovoril, za aké peniaze ho mali uniesť. Nepovedal, kto to vymyslel, ani
koľko za to U. zaplatil. So U. sa vo väzbe v novembri 2010 rozprávali o tom, že bol vo väzbe s Y. a čo mu
povedal o únose. U. sa pýtal, či by to mohol povedať na súde. F. o únose nič nehovoril. S Y. bol na cele od
augusta 2009 do februára 2010. So U. bol vo väzbe od novembra 2010 do marca 2011. Žiadny obhajca
ho nekontaktoval za účelom jeho výpovede, nebol ho navštíviť ani U.. U. sa mu vo väzbe nezdôveroval.

Svedok Y. T. (t.č. v ÚVV Ilava) na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď sa to stalo, bol kamarát
s Y., chodili spolu na dovolenky a na diskotéky, navštevovali sa s rodinami.Vlastnil dve diskotéky v
Topoľčanoch, kde sa stretávali. Rozprávali si bežné veci, obchodné aktivity spolu nemali. Keď sa to stalo,
zavolala mu Y. matka, aby prišiel na firmu Euromont. Pred firmou bola celá Y. rodina, skladali dokopy

peniaze (5.000.000,- Sk) na výkupné, pýtali sa ho, koľko má doma, ale mal len cca 2000 eur. Vo firme sa
hovorilo o policajtoch, že Y. bol zadržaný kvôli nejakému prípadu a tie peniaze mali byť ako úplatok, aby
ho vykúpili z prípadu. Y. o tie peniaze zavolal sám a jeho rodina to pochopila tak, že sa jedná o úplatok
pre policajtov. Vedel o tom, že boli vyplatené tri milióny, ale či policajtom alebo niekomu inému, nevedel.
Z rodiny mu povedali, že skladajú peniaze pre policajtov, že tri milióny im už dali a potrebujú ešte ďalších
päť miliónov. Vysvetlili mu, že Y. bol zadržaný kukláčmi, že to videl nejaký šofér zo Solčian. Povedal im,
že keď policajti zobrali tri milióny, tak je volovina, aby pýtali ďalších päť miliónov. Preto oslovil policajta,
s ktorým boxoval a zorganizoval policajnú akciu. Y. trvala na tom, aby to nebolo oznámené policajtom z
Topoľčian, lebo si mysleli, že sú v tom policajti z ich regiónu, aby policajti nevedeli, že po nich idú policajti.
Kontaktoval policajtov z Nitry a Nitra to nakoniec celé organizovala. Tých päť miliónov išla odovzdať Y.
družka, ale nič z toho nebolo, bolo to celé dopletené. Nitra neverila, že ide o únos, nitrianski policajti
tvrdili, že je doma. Prvý deň bola rodina ešte nervózna, ale potom už bola kľudná. Zobral si dovolenku
a hľadali Y. spolu s rodinou. Neskôr sa dozvedel od Y., že bol na chate vo Vesteniciach so U. a T., že
tam s nimi fetoval, že mu nosili jedlo, kupovali oblečenie, vodu. Y. nevyhovovalo, že to robí Nitra, chcel
to dať robiť svojim ľudom do Trnavy, lebo bol informátorom ÚBOK-u Trnava a mal tam nadštandardné
vzťahy. V čase, keď sa to stalo, bol Y. stíhaný pre DPH a vydieranie v Bánovciach, ale svedok nevedel
o stíhaní Y. za vraždu. Y. drogoval a šňupal kokaín, videl to osobne u neho v bare. Navyše sa do toho
zamiešal nejaký advokát, ktorý zobral 2,4 milióna za to, že ho vydajú a keď to nevybaví, nechá si 700.000
Sk. Advokáta nakoniec vyšetrovali nitrianski policajti. Čo sa týka ľudí, ktorí sa mali podieľať na únose
Y., spomínal nejaké mená a nejaký T. bol ukazovať domy, kde tí ľudia bývajú. Tvrdil, že bol dva dni na
chate a niekde v Bratislave u svojho známeho. Tých päť miliónov nakoniec rodina nezložila, zložili len
2,4 milióna. Pri prvej prebierke peňazí bol aj policajt, ktorého oslovila rodina, ktorý ich natáčal a mal
opoznať, či sa jedná o policajtov. Ten policajt mal kvôli tomu problémy, vyšetrovala ho inšpekcia.Vedel,
že tam ide kvôli policajtom, že policajti majú prevziať úplatok, ale nevedel, čo mu všetko vysvetlili a čo
vlastne vedel. Svedok nevedel uviesť, prečo ho policajti nevypočuli, rodina (Z. Y. a A. Y.) určovala, kto
môže ísť vypovedať a kto je podozrivý. Zábery, ktoré urobil ten policajt, preposlal nitrianskym policajtom.
Y. auto bolo zapálené, boli ho pozerať F. a L.. Y. mal dobrý vzťah k autám a konkrétne s tým autom
boli problémy okolo poistky, buď nebolo poistené, alebo sa to nejako vybavovalo a nitrianski policajti po
tom išli, preto Y. chcel, aby to robili tí z Trnavy. Problémy boli aj s tým, že policajti tvrdili, že bol doma a
ešte sa neprihlásil. Na chate bol asi dva dni, potom bol už doma, ale policajtom sa prihlásil po piatich
dňoch. Y. popisoval policajtom z Nitry, na akej chate bol a čo tam bolo. O únose vedel len toľko, že
vodič zo Solčian, kamarát A. Y., poskytol informácie o tom, že bol Y. zadržaný a že Y. osobne volal,
aby doniesli peniaze. Táto udalosť bola pre Y. taký výsmech, ako keby mu niekto narušil jeho ego, ale
nezačal sa správať inak, neurobil žiadne opatrenia, kúpil si nové auto. Kamery na dome mal, doma sa
cítil bezpečne. Svedok tiež uviedol, že vedel o tom, že Y. dával zatvárať ľudí a peniaze, ktoré mali ísť tým
ľuďom, dostal nakoniec on. Keď si Y. požičal peniaze, tak ľudia, ktorým dlhoval, sa báli pýtať peniaze
späť. Y. peniaze nepožičiaval, on ich investoval. Mal také kšefty, že zobral niekoho do obchodu a peniaze
z toho obchodu nevyplatil, zostali jemu. Nevedel, či mal Y. obchodné aktivity so U., toho pozná len z
médií. U. a Y. boli jednu dobu kamaráti, aj na chate sa rozprávali o nejakých obchodných aktivitách.
Nevedel nič o tom, že by Y. pripravoval odvetnú akciu, lebo vtedy už v celej veci bola zamontovaná
polícia a bol by podozrivý. O úlohe T. vie toľko, že mu na chatu nosili jesť a že tam spolu fetovali. Y. mu
hovoril, že U. do svojej výpovede nezamieša, ale potom ho tam zamiešať musel. Y. U. a Y. bola dohoda,
ale do toho sa nemiešal. Vyzeral ako idiot pred policajtami, že ich aktivizoval a Y. bol doma, preto začal
od neho bočiť. E. jeden a pol týždňa po únose mu Y. povedal, že si tú vec vyžiadali policajti z Trnavy.
Na Y. nevidel žiadne zranenia po jeho návráte domov. Svedok dodal, že je stihaný za bombový útok vo
firme Euromont a za vraždu Y.. Stíhanie Y. za DPH nebolo uzavreté, bol prepustený na slobodu.

Svedok C. F. (t.č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová) na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne
poznal obžalovaného U. a Q.. O únose Y. mu nebolo nič známe. Nijakým spôsobom sa nepodieľal na
únose, ani nikomu nepomáhal. Má prezývku C., ale s Y. sa nepoznal, nikdy v živote sa s ním nestretol.
Y. nemal dôvod na neho podávať trestné oznámenie, nevie nič o jeho kontaktoch so skupinou R. a ani
on sám s nimi žiadny kontakt nemal. R. L. poznal, bol s ním stíhaný. Vedel, že R. L. bol blízky priateľ a
obchodný partner Y., L. ho natiahol do problémov za ktoré dostal 9 rokov. Nevedel, či Q. pozná osobne
R. L., R. Y., W. a T. Q..

Svedok E. F. ( t.č. v ÚVV Nitra) na hlavnom pojednávaní uviedol, že list, ktorý zaslal súdu, ho nikto
nenútil napísať. Napísal ho, lebo mu bolo ľúto Y., ktorú videl v televízii plakať, tak sa rozhodol vypovedať.
Po napísaní listu (2-3 týždne) prišiel za ním vyšetrovateľ s prokurátorkou, ktorá chcela, aby sa k tomu

vyjadril, ale nenútila ho, aby vypovedal, ani mu nesľubovala žiadne výhody, žiadny obhajca s nimi nebol.
Poznal obžalovaného U., zoznámil sa s ním vo vyšetrovacej väzbe v Nitre v roku 2008 - 2009, osobne
ho predtým nepoznal, len vedel, že existuje. Povedal mu, že je vo väzbe za únos Y. a hrozí mu 20-25
rokov. Hovoril, že najlepšie by bolo, keby povedal, že si to Y. objednal sám, lebo sa chcel z toho dostať.
Jedna z verzií U. bola, že Y. si to vymyslel sám, aby obtiahol o peniaze nejakú družku, čo mali spolu
firmu. So U. nemal žiadny konflikt, nebohého Y. nepoznal. U. mu povedal, že v Chlebanoch na križovatke
mali zastaviť Y. prezlečení za policajtov, potom ho spacifikovali, zobrali preč, dali mu kuklu na hlavu a
zatvorili ho do chaty. U. mu povedal, že do F. mala doniesť Y. žena peniaze, o okolnostiach prepustenia
Y. mu nehovoril. Y. zobrali do väzby niekedy na jar za ekonomickú trestnú činnosť a dali ho do koridoru,
kde bol U. a ten, keď ho videl, sa skoro posral. U. mal z Y. veľký strach, kričal mu, aby vypovedal v jeho
prospech, že on mu všetko vráti, že mu hrozí vysoký trest. Dozorca U. viac krát napomenul, aby nekričal
a nerozprával sa. S Y. sa vo väzbe nerozprával. Nepamätá si žiadne mená, ktoré by U. spomínal, len
povedal, že komplicov má na úteku. Raz spomenul, že s ním boli aj bratia T.. U. chcel, aby T. povedal
to isté, že si to vymyslel Y. sám. Jeden T. bol na bloku A a jeden na bloku C, jeden vedel, čo má hovoriť,
tomu na bloku C napísal lístok a on mu ten lístok odovzdal. Keď bol vonku v júni 2009, U. na neho
kričal, aby išiel za jeho bratom a že mu má poslať balík a že chce masť, kde mal byť ukrytý telefón. K.
za jeho bratom, ale ten mu povedal, aby si dal s tou vecou pokoj, že on je blázon a povie hocičo, aby sa
z väzby dostal. C. M. (prezývka W.) nepoznal, neplatil mu advokáta. Nestretol sa ani so L. F. (priateľka
W.), žiadny list jej neodovzdával, žiadne peniaze od nej nepýtal.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala k osobe U., lebo
bola u neho zamestnaná. Zdôveril sa jej, že má strach, že sa mu niečo stane, na podrobnosti si už pre
odstup času nepamätala.
K rozporom vo výpovedi z prípravného konania, ktorá jej bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítaná, uviedla, že u U. pracovala približne trištvrte roka, stretávali sa spolu často. C. Q. a jeho
kamarátov poznala z G.. Q. pracoval v N. bare, ale spravil tam manko. Občas ho videla opitého a ľudia
sa obsluhovali sami. U. ho vyhodil a pohádali sa. Nevidela Q. fetovať ani fajčiť trávu. V bare pracoval
aj R. T., ale v roku 2008 len ona. Y. S. poznala z N. baru, je to kamarát Q., U. aj jej. Y. v bare nevidela,
všimla by si ho, lebo v televízii jej bol nesympatický.

Svedok R.. R. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 Trestného
poriadku, pretože je trestne stíhaný v tejto trestnej veci a jeho vec bola vylúčená na samostatné konanie.
Súdu predložil písomnú námietku proti vypočutiu s tým, že v tejto veci je obvinený a nemôže vypovedať
ako svedok a ako prílohu predložil Uznesenie NS SR.

Svedok Y. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo odoprieť
vypovedaťpodľa § 130 Trestného poriadku s odôvodnením, že R.. G. je jej druh a je obvinený v trestnej
veci, ktorá súvisí s touto trestnou vecou, a preto by prípadnú jeho ujmu pociťovala ako ujmu vlastnú.

Svedok Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v pondelok večer medzi 17.00-18.00 hodinou prišiel za
ním U. na Forde Fiesta do Minibaru a chcel požičať chatu, že tam budú mať žúrku s babami. Kľúče mu
dal. Chceli ju na 2-3 dni, ale nakoniec z toho bol týždeň. U. mu v sobotu doniesol kľúče a povedal, že ide
za bratom do Bratislavy. V nedeľu išiel pozrieť na chatu, bol tam neporiadok, ktorý upratal a išiel domov.
Na druhý deň prišli na chatu policajti, našli tam zbraň, oblečenie a povedali, že tam bol únos, vypočúvali
ho ku kľúčom a k dôvodu požičania chaty. O zbrani nevedel, veci videl na vešiaku, policajti veci zobrali
s tým, že sú U.. Pri domovej prehliadke bol prítomný. Vonku v otváracej fotelke našli zbraň a náboje v
papierových krabiciach a nejaké rukavice. Nikdy predtým si U. od neho chatu nepožičal. Z obžalovaných
poznal len U. a bratov T.. Poškodeného Y. nepoznal. Kľúče od chaty má aj sestra Y. Z..V chate nenašiel
nič, čo by dokazovalo, že tam prišlo k násiliu. Fotelka pred chatou bola prístupná pre všetky osoby.

Svedok K.. R. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom na Ministerstve vnútra. S
rodinou Y. sa poznal z detstva, vyrastal v meste Topoľčany, A. Y. poznal do roku 1972, potom odišiel z
Topoľčian a žil striedavo v Bratislave a v Pezinku, kde pracoval ako vojak z povolania. V roku 2001 sa
vrátil do Bratislavy, kde má trvalý pobyt a zastával pozíciu vedúceho archívu. V Topoľčanoch sa stretával
aj s pani Y., ale od roku 2004 tam nebol a jej život nepoznal. Topoľčany navštevoval sporadicky kvôli
matke a plnil tam aj služobné povinnosti. Y. deti osobne nepoznal, vedel len, že má dvoch synov, že
je rozvedená a žije s jeho bývalým priateľom W.. Z médií zistil, že došlo k únosu jedného zo synov Y.,
ale nevenoval tomu pozornosť.

K rozporom vo výpovedi z prípravného konania, ktorá mu bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítaná, uviedol, že Y. má dvoch synov, jeden je silnejší, druhý chudší, jeden mladší a druhý starší a
za ním v Nitrianskej Strede bol silnejší a vyzeral akoby by bol po prebdenej noci. Keď bol za ním v aute,
okrem neho tam bol strapatý chalan strednej postavy, chudý mladšieho vzhľadu, počerný, výška cca 175
cm. Rozprávali sa krátko, bol šokovaný, prečo ho Y. vyhľadal. Nevedel vysvetliť, prečo nič neriešil, keď
sa objavil unesený Y.. Nevedel si vybaviť, o čom bol rozhovor s p. Y., keď jej zavolal, že syn žije. Nevedel
nič o tom, že by mal Y. na polícii v Topoľčanoch výsadné postavenie a či spolupracoval s políciou ako
informátor, ale žiadne stretnutie s policajným funkcionárom mu nesprostredkoval. Auto, na ktorom prišiel,
bolo veľké, čierne a špinavé. Y. nemal spútané ani ruky ani nohy. Mal oblečené športové oblečenie,
mikinu, tepláky. Túto návštevu nezaevidoval, lebo neprekročili bránu. Je možné, že mu pracovník na
bráne povedal, že ho hľadá Y., muselo to byť meno, ktoré ho primälo vyjsť k návšteve. Na Y. nevidel
nijaké zranenia. Y. nikdy nebola za ním na pracovisku. Po únose sa s Y. už osobne nestretli. Štátno-
zamestnanecký pomer s archívom ukončil po neúspešnom konkurze na miesto riaditeľa výpoveďou ku
dňu 01.11.2011.

Chránený svedok R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tomto prípade počul od U. Y. a policajtov.
Vedel, že Y. mali držať niekde na chate Q. a jeho kamaráti a že sa to stalo 06.06.2008. V tom čase bol
na ranči pod Babicou na hudobnom festivale. Z obžalovaných poznal Q. z výkonu trestu. U. poznal z
U., pretože tiež choval levy. Ostatných obžalovaných poznal len z počutia a z médií. S Y. boli do roku
2004 kamaráti, od roku 2005 sa nerozprávali. Boli spolu pri jednom trestnom čine, v ktorom vypovedá
ako svedok, po ktorom začal Y. fetovať a piť. V roku 2005 ho Y. spolu s dvomi kamarátmi napadol, ale
podmienku za to dostal on. Po únose v auguste alebo septembri 2008 ho vyhľadal Y. v práci a chcel sa
mu ospravedlniť, podali si ruky, ale viac sa nestretávali. O únose mu nerozprával. Dozvedel sa o tom
ešte 06.06.2008 večer, lebo prišli za ním policajti z kriminálky a pýtali sa ho, kde bol a čo robil. Volal U.
Y. a pýtal sa ho, čo sa deje, ten prišiel za ním a povedal mu, že Y. uniesli. Nevedel, kedy sa Y. po únose
objavil. Dňa 10.06.2008 bolo povedané, že je doma. U. Y. a R. Y. v období únosu neboli v dobrom vzťahu
kvôli obchodom, nerozprávali sa. V roku 2007-2008 chodil pod Babicu aj U. s kamarátmi, chodieval tam
aj Q. s manželkou a dcérou. R. Y. od marca 2005 na ranč nechodil, lebo vedúci ranču to zakázal. F. U.
začal chodiť na ranč v máji roku 2007. O dlhoch Y. nevedel nič. Vyjadril sa, že v roku 2007 v mesiaci
máj alebo jún navštívil R. Y. s ďalšími X ľuďmi U. vo U. a „prišli ho riešiť“. Od U. vedel, že vytiahol na
nich zbraň a oni odišli. Mali nejaké nezhody kvôli kradnutým autám. Y. užíval drogy od marca 2003. Bral
kokaín a požíval veľa alkoholu. Q. a Q. poznal len z médií. O každom z Y. sa rozprávalo, že sú potkani
a podvodníci a takisto sa to rozprávalo o ľuďoch, s ktorými spolupracovali. Y. vyvolával konflikty, keď
bol pod vplyvom drog alebo alkoholu, pokiaľ nebral drogy, bol to super chlap. V roku 2008 bol Y. s T. v
kamarátskom vzťahu, T. mal eminentný záujem o jeho nájdenie. R.. G. nepozná.

Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v marci 2012 bol prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Z obžalovaných poznal U., R. a T. T.. S týmito osobami je v kamarátskom vzťahu. O skutku
nevedel nič, v tom čase bol vo výkone trestu v Sučanoch. O tom, že U. bol obvinený, pretože uniesol
podnikateľa z Topoľčian, sa dozvedel zo správ, toho podnikateľa osobne nikdy nevidel. Nepamätal si,
prečo vypočúvali jeho ani jeho vtedajšiu priateľku Y.. V súčasnej dobe mu bolo vznesené obvinenie spolu
s Q.. Vo výkone trestu prišiel za ním vyšetrovateľ a tlačil na neho, aby sa priznal k tomu skutku. W. sa
so U. ani T. o tomto skutku nerozprával. V čase, keď sa stal vydieračský únos, jeho priateľka pracovala
u U. v bare, tento bol plachý a nervózny, ale nepovedal z čoho.
K rozporom vo výpovedi z prípravného konania, ktorá mu bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítaná, uviedol, že U. mal strach z Q., a čo sa týka K., to sa pomýlil. V prípravnom konaní uvádzal
pravdu. Dňa 26.11.2008 bol na slobode, dňa 30.03.2010 bol vo výkone väzby a ani po tejto výpovedi
ho neprepustili z väzby. Vyšetrovateľ V. mu na predchádzajúcom pojednávaní hovoril, že vie o jeho
problémoch so U. a či na neho nechce podať trestné oznámenie. U. mu predstavil Q., s Q. sa nepoznal,
o konflikte medzi U., Y. a W. počul v krčme. O Y. počul, že je mafián a že mu patria M..

Svedok U. R. (NÚ SIRENE Bratislava) na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná len
K. Q. titulom svojej práce, pretože ho dňa 20.03.2009 bol prevziať v Nemecku na účely jeho vydania
na Slovensko na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR) Okresného súdu (OS) Nitra zo dňa
28.08.2008. K. Q. bol zadržaný na základe EZR vydaného OS Nitra, o trnavskom EZR vedomosť nemal
a odovzdanie osoby prispôsoboval EZR z Nitry, kde bola osoba eskortovaná. Vo veci pokusu K. Q. o
útek podľa informácií nemeckých justičných orgánov podal K. Q. na neho trestné oznámenie. Keď prišiel
po Q. s dvomi príslušníkmi osobitného určenia, Q. bol v ošetrovni, preväzovali mu rany na nohách alebo

na rukách a policajt z miestneho policajného oddelenia na letisku sa opýtal, či mu nechcú založiť putá
aj na nohy, čo zo svojich skúseností ešte nezažil. Vysvetlil mu, že Q. sa pokúsil vo väzbe o útek. Keď sa
rozhodovalo o jeho vzatí do väzby, tak sudkyni povedal, čo sa dozvedel pri jeho prebratí v Nemecku.

Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tejto trestnej veci sa nepodieľal na vyšetrovaní, viedol
ako vyšetrovateľ iné trestné veci v súvislosti s obžalovanými. Konkrétne túto trestnú vec viedol kolega
R.. S pani Y. sa stretol v súvislosti s trestnou vecou, ktorá sa vedie na súde v Trnave. Vypočúval ju v
procesnom postavení svedka v kancelárii v Trnave, o čom je zápisnica o výsluchu s dátumom. Nikdy sa
s ňou nestretol v Martine v Tescu, ani nevedel, kde tam Tesco je. Osoby S., H., S., Q., F. a U. poznal
v súvislosti s vyšetrovaním v iných trestných veciach, ktoré sú v prípravnom konaní a na Okresnom
súde Trnava. Y. nepoznal, nikdy v živote sa s ním nestretol. V tejto trestnej veci s Q. nerobil žiadny
úkon a pokiaľ sa týka iných trestných vecí, bol riadne poučený podľa Trestného poriadku, o každom
úkone bola spísaná zápisnica a buď tam bol prítomný jeho obhajca, alebo obhajca iných obvinených. V
rámci poučenia bol poučený o tom, že môže mať určité výhody ako spolupracujúci obvinený v zmysle
Trestného poriadku, pokiaľ nie je organizátor trestného činu. Nenahováral ho, ako má vypovedať. V roku
2008 v Trnave na ÚBOK-u bol riaditeľom na 90% mjr. Z., U. nebol nikdy riaditeľom ÚBOK-u v Trnave, ale
robil tam. S kolegom R. si zákonným spôsobom vymieňali zápisnice, ktoré súviseli s ich trestnými vecami.
Napríklad, keď boli vykopávať zbrane, kde bola nájdená uniforma dopravného policajta, na ktorom vyšla
Q. DNA a vedel, že Y. bol unesený dopravným policajtom, tak tieto veci predložil kolegovi R.. Vymieňali
si aj poznatky o svedeckých výpovediach, ak mali súvis s ich konaniami. V prípade, že prišli znalecké
posudky, po oboznámení s nimi ich predložil R., ak mali súvis s jeho trestnou vecou a niektoré mohli
byť postúpené aj prostredníctvom Krajskej prokuratúry. Nedisponoval zoznamom informátorov, s Y. sa
nikdy nestretol. Na Q. dával podnet na vydanie EZR v iných trestných veciach a v podnete mohlo byť
spomenuté, že je stíhaný aj za iné skutky. Pripustil, že mohol byť prítomný pri výsluchoch obžalovaných
alebo svedkov v tejto trestnej veci, lebo sedeli s R. v jednej kancelárii. Nespomenul si, či bol za T. T. vo
väzbe v tejto trestnej veci, ale nemal dôvod, aby mu v tejto trestnej veci ponúkal nejaký návrh dohody.

Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá trestnú vec únosu Y., bol v nej činný
ako vyšetrovateľ. Výsluchy obvinených a svedkov prebiehali zákonným spôsobom, obžalovaní boli pred
výsluchom poučení o svojich právach a každá zápisnica bola riadne podpísaná, o každom výsluchu
obžalovaného bola spísaná zápisnica. Neovplyvňoval obvinených ako majú vypovedať. Pripustil, že je
možné, že pri výsluchoch bol prítomný aj vyšetrovateľ V., lebo sedeli spolu v kancelárii. Z jeho strany
nebol na obvinených vyvíjaný fyzický ani psychický nátlak. Boli poučení v zmysle Trestného poriadku,
boli im vysvetlené všetky možnosti v zmysle Trestného poriadku a nad rámec im nebolo nič ponúknuté.
Nevedel o konkrétnom treste alebo sľube beztrestnosti, ktorý by bol obvineným ponúknutý v prípade
priznania. Nespomenul si na konkrétny priebeh rekognícií, odvolal sa na zápisnice o nich. R.. G. bol
vylúčený na samostatné konanie z dôvodu urýchlenia trestného konania. Okolnosti zadržania H. si
nepamätal a nespomenul si ani na to, či navštívil vo väzbe T. T. mimo úkonov, ktoré sú zapísané v
zápisniciach. Určite mu v rámci Trestného poriadku ponúkal formu spolupráce. Nikomu z obvinených
neodoprel možnosť zmeniť výpoveď. Vysvetlil, že ÚBOK má výberovú príslušnosť, čiže podľa závažnosti
si nadriadený vyberie úrad, ktorý bude vec vyšetrovať.Táto vec už bola rozpracovaná, spis mu bol
pridelený a v zmysle Trestného poriadku musel pokračovať v tom, čo tam bolo. Nebol oboznámený so
žiadnym plánom vyšetrovania alebo pokynom na výsluchy nejakých osôb. Nevedel sa vyjadriť, prečo
nevypočuli šoféra kamiónu a Y. T.. Meno E. L. mu nič nehovorilo. Všetky listiny, ktoré mu dali, sú v
spise. To, či bola vykonávaná operatívno pátracia činnosť, podlieha utajovaným skutočnostiam. H. bol
vypočúvaný na základe dôkaznej situácie a po jeho ustálení mu bolo vznesené obvinenie. Na podanie
návrhu na vzatie do väzby neboli u neho dôvody. Nepamätal sa, či vo veci R..G. vypočúvali všetkých
obžalovaných v tejto trestnej veci. Všetky vykonané úkony sú v spise. O stretnutí V. s Y. nevedel nič.
T., že by povedal U., že ak bude vypovedať, tak nedajú návrh na jeho vzatie do väzby. O kontaktoch
Z. s Y. nevedel. Túto trestnú vec vyšetroval s C. S., ale úkonov sa zúčastňovali aj iní vyšetrovatelia.
Poprel, že by T. T. nahováral, aby vypovedal proti U.. Konfrontácia U. a Y. bola napísaná v zmysle
Trestného poriadku, obe strany zápisnicu podpísali, nežiadali nič opraviť ani doplniť. Y. s prezývkami
obvinených neoboznamoval a nespomenul si na to, že by Y. chcel zmeniť výpoveď ani na to, že U.
požiadal o dodatočný výsluch. Meno R. J. mu nič nehovorilo. Kamerové záznamy z Billy nežiadal, lebo
sa uchovávajú len niekoľko hodín a na začiatku s tým robil vyšetrovateľ z Nitry. Vyšetrovateľ V. mal do
jeho spisu prístup v prípade, že ho zastupoval a aj to len s jeho súhlasom.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného F. Q. a svedka L. R. bola po ich zákonnom poučení a
súhlase vykonaná konfrontácia, z ktorej vyplynulo, že vyšetrovateľ poskytol obžalovanému Q. prefotenú

mapu M., kde Q. nakreslil celý priebeh únosu Y. a potom ju zaslal vyšetrovateľovi poštou. Obžalovaný
si nespomenul na to, že by mu vyšetrovateľ poskytol informácie z iných trestných spisov. Svedok R.
uviedol, že si na mapu nespomína, ale ak ju poskytol, nachádza sa vo vyšetrovacom spise a potvrdil,
že obžalovanému neposkytoval žiadne informácie.

Svedok C. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá na akých úkonoch sa podieľal v tejto veci
ako vyšetrovateľ. Nikoho z obžalovaných neovplyvňoval ako majú vypovedať. Výsluchy obžalovaných
prebiehali zákonným spôsobom, obvinení boli pred výsluchom poučení o svojich právach, o každom
výsluchu bola spísaná zápisnica. Obvinených vo väzbe nenavštevovali tak, že by o úkone nebola
spísaná zápisnica. Pri výsluchoch boli prítomné tie osoby, ktoré sú uvedené v zápisniciach. Nebol
svedkom toho, že by bol na obvinených vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak, alebo že by obvinení mali
poskytnuté nejaké výhody ak sa priznajú, alebo usvedčia iných obvinených. Nemal vedomosť, že by Y.
mal nejaké kontakty s osobami ÚBOK-u. Pamätal si, že v tejto veci Z. doviedol U., že chce vypovedať a on
ho vypočúval. Z. mu nedával žiadne pokyny, pretože vyšetrovateľ je procesne samostatný. Pracoval na
veci s R., pričom V. nemal k spisu prístup, ale pripustil, že je možné, že sa zúčastnil domových prehliadok.
Výsluch U. prebehol na ÚBOK-u v Trnave a po výsluchu bol eskortovaný do cely predbežného zadržania.
Nevedel, že U. sa 01.07.2008 pokúsil o samovraždu. ÚBOK mal výberovú príslušnosť, riaditeľom bol
Z.. U. mu síce hovoril, že Z. mu sľúbil, že nepôjde do väzby, ale Z. mu o takom sľube nepovedal. U.
vysvetlil, aké má procesné postavenie, keďže podľa Y. bol organizátorom, nebolo možné vo vzťahu k
U. použiť postupy v súlade s Trestným poriadkom. Vedel, že U. sľúbili inštitút chráneného svedka, ale
nebolo to realizované, lebo Y. ho označil ako organizátora únosu.

Svedok Y.. T. Z. (rozhodnutím Ministra vnútra SR oslobodený od povinnosti mlčanlivosti) na hlavnom
pojednávaní uviedol, že z obžalovaných osobne pozná iba U., vzťah k nemu je v profesionálnej rovine,
poznal ho iba z policajnej práce a z fotografie. Stretol sa s ním mesiac potom, ako bolo vyhlásené pátranie
na základe iniciatívy U.. Nakontaktoval sa na neho z toho dôvodu, že ako osoba, ktorá bola v pátraní,
chcel vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa mu kládli za vinu. L. sa v F. v reštaurácii. Keď na stretnutie so
U. išiel, telefonicky kontaktoval kolegov z Bratislavy. Počas stretnutia U. povedal, že okrem tohto prípadu
chce vypovedať o ďalších dvoch skutkoch, o vražde v Y. a ozbrojenej lúpeži v Rabči. Povedal, že ho ďalší
obvinení hľadali v mieste trvalého bydliska, že navštívili jeho sestru, priateľku alebo niekoho z rodiny.
U. odviezol do Trnavy, kde si ho prevzal vyšetrovateľ. U. prišiel sám, nemal dôvod ho inštruovať ako
má vypovedať, lebo vypovedal o skutočnostiach, o ktorých nevedeli a nebol dôvod sľubovať mu nejaké
výhody. S poškodeným Y. sa nikdy osobne nestretol, netelefonoval s ním, ak ho poznal, tak z fotografií,
alebo iných prípadov. Y. sa na neho nepokúšal nakontaktovať osobne ani prostredníctvom iných osôb.
Nepočul, že by Y. mal osobný, alebo profesionálny vzťah s nejakým jeho kolegom. Na obmedzenie
slobody U. nebol nijaký dôvod, išiel sám, dobrovoľne a nekládol aktívny odpor. U. nebol dôvod sľubovať
inštitút chráneného svedka, alebo iné výhody, lebo rozprával sám. U. sa väzbou nevyhrážali, ani na neho
nijakým spôsobom netlačili, lebo prišiel dobrovoľne a sám. Výberová príslušnosť znamená, že ÚBOK si
v zmysle príslušných predpisov môže vybrať do vyšetrovania akýkoľvek prípad. V zmysle príslušných
interných predpisov konkrétnu výberovú príslušnosť určuje prezident Policajného zboru opatrením, ale
môže byť určená do vyšetrovania aj prokurátorom na základe jeho návrhu. U. nemal žiadne požiadavky,
aby vypovedal, prišiel sa prihlásiť sám a dobrovoľne. Svedok sa vyjadril, že si nemyslí, že U. bol v tom
čase na tom psychicky zle a ak by sa sťažoval, bol by privolaný lekár a bolo by mu poskytnuté ošetrenie.
Nikto mu nehlásil, že F. U. si chcel zobrať život. Nepripustil možnosť, že by výberová príslušnosť ÚBOK-u
mohla byť určená na základe požiadavky Y., tento postup je taxatívne určený v príslušných nariadeniach,
v súčasnej dobe je to nariadenie NMV č. 175 z roku 2010.

Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si spomína na túto trestnú vec, ale v čase spáchania
skutku mal dovolenku. Keď sa Y. prihlásil večer na polícii, mal dosahovú pohotovosť, prišiel do práce
a urobil s ním výsluch a odovzdal jeho výpoveď kolegovi, ktorý túto trestnú vec riešil. V inej veci sa
do kontaktu s Y. nedostal, predtým ho nepoznal, stretol sa s ním prvý krát. Y. nijakým spôsobom pri
výpovedi neovplyvňoval. Vypovedal sám a spontánne, nevšimol si nič nezvyklé pri jeho výpovedi. Žiadny
nadriadený orgán ani iný pracovník zboru ho neovplyvňoval, aby nejakým spôsobom korigoval jeho
výpoveď. Nepamätal si presne na obsah výpovede Y., vypovedal to, čo sa stalo, kde ho držali, ako sa
odtiaľ dostal. Táto výpoveď bola urobená zákonným spôsobom, bol poučený, dodržal pri výsluchu všetky
právne normy. Svedok nepodal žiadnu námietku voči tomuto výsluchu a jeho vedeniu. Vyhotovenú
výpoveď dal vyšetrovateľovi C.. Y. vypovedal spontánne, nemal dôvod klásť mu otázky. Svedok nevedel,

prečo im bola vec odňatá a kto dal taký príkaz. Nepamätal si, či pri výsluchu zaregistoval U., ale U. u
neho neintervenoval.

Svedkovia H. U., Y. J., M. W. a F. Z. na hlavnom pojednávaní nevedeli ku skutku nič uviesť, obžalovaných
nepoznali.
Podľa § 263 odsek 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R.
L. zo dňa 14.10.2008 a z 08.03.2010 z dôvodu, že v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra
sp. zn. 6T 112/2009 , kde bol v pozícii obžalovaného bol vypracovaný posudok z odboru zdravotníctvo,
podľa ktorého trpí dlhodobo vážnou chorobou ohrozujúcou jeho život, ktorá mu bráni zúčastniť súdneho
konania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že osoby U., T. T., R. T., Q., Q., Q., H., Y. a H.,
nepozná. Prechodne býva v meste Topoľčany a pracuje ako súkromný podnikateľ. R. Y. je jeho kamarát.
V deň, keď Y. uniesli, mu volal o 08:00 hodine a dohodli sa, že príde k nemu domov. Stretli sa okolo
08:30 hodine a boli spolu 7 - 10 minút, bavili sa o obchodných veciach. Potom sa rozišli a Y. nasadol
do svojho vozidla Mercedes Benz bielej farby. Išiel pred ním a vizuálny kontakt stratil pred Dekodomom
v Topoľčanoch. Počas dňa sa Y. pokúšal dovolať ale nezdvihol. Okolo 10:00 hodiny prišiel k nemu T.
Q. a povedal, že Y. zobrali kukláči. Okolo 12:30 hodiny išiel do firmy Y. a tá mu povedala, že to nebol
zásah polície, ale že ho uniesli a pýtajú výkupné 3.000.000,- Sk. Išiel na východné Slovensko, zohnal asi
500.000,- Sk a vrátil sa okolo 18:00 hodiny.Y. povedala, že to nahlási na polícii, pričom F. niesla peniaze
pre únoscov do Q., ale odovzdávka neprebehla. Následne spolu s policajtami prehľadávali okolie miesta,
kde došlo k únosu. Niekedy v strede ďalšieho týždňa mu volala Y. a povedala, aby prišiel do firmy, že
sa jej ozval R.. G., ktorého oslovili ľudia, ktorí majú dosah na tých, ktorí uniesli jej syna. Keď prišiel do
firmy R.. G. tam už bol spolu so svojou priateľkou, povedal, že má styky a vie zariadiť, že Y. bude do 48
hodín doma. Dohodli si podmienky, ktoré následne spísali a všetci prítomní to podpísali. R.. G. peniaze
prevzal a odišiel. R. Y. sa do 48 hodín nevrátil. Viac sa Y. nepýtal, ale pár dní nato mu povedala, že Uj
peniaze vrátil. Potom sa stretol s Y. až ďalší týždeň asi v utorok, Y. však o svojom únose nechcel moc
hovoriť. Viac sa o túto záležitosť nezaujímal, lebo Y. bol doma.

Podľa § 263 odsek 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka K.
V. z prípravného konania zo dňa 29.09.2008, ktorý bol pre súd nedosiahnuteľný. Svedok v prípravnom
konaní uviedol, že z osôb U., T. T., R. T., Q., Q., Q. a H., pozná R. T., T. T. a U., nakoľko sú z rovnakej
obce ako on. S R. T. pracuje vo firme T. s.r.o. v Bratislave od februára 2008, chodili spolu na pivo do
krčmy. R. bol v pohode, nebol násilný typ. Pamätá si, že 06.06.2008 bol v robote lebo s ním býval na
izbe na ubytovni a práve ten týždeň sa vrátil z maródky. Robili spolu na stavbe na Kramároch, skončili
okolo 18:00 hodiny a potom spolu prišli domov okolo 22:00 až 23:00 hodiny. Viezol ich Q. v aute boli
okrem neho a Q. R. T., F. a V.. Cez víkend 07.06.2008 a 08.06.2008 s R. nebol a išli do práce až v
pondelok 09.06.2008 v skorých ranných hodinách. Celý týždeň bol R. v práci a v nedeľu 15.06.2008 ho
volal na kofolu. Prišiel pred T. dom a R. sa ho spýtal či by U. nezaviezol do Prievidze. U. mu dal 500.-
Sk na benzín, tak ho odviezol a vysadil na železničnej stanici. Do Vesteníc sa vrátili okolo 22:00 hodiny.
Nevidel, že by sa R. nejako schovával, alebo bol nervózny. Na druhý deň 16.06.2008 išiel ráno pre R.
T., išli spolu do Bratislavy a zastavili ich policajti - kukláči a R. T. zobrali.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola prečítaná na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka M. Q.
zo dňa 08.07.2008 a 11.03.2010 z prípravného konania, ktorý ako príbuzný obžalovaného (otec) F. Q.
odoprel vypovedať podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku Vo výpovedi uviedol že F. Q. je jeho syn, s
obvinenými nie je v príbuzenskom pomere. Q. a U. pozná z videnia. Dňa 08.07.2008 bola v mieste jeho
trvalého bydliska, v jeho rodinnom dome vykonaná domová prehliadka, kde boli zaistené rôzne veci,
odevné zvršky, nože a rôzne ďalšie veci o čom bola spísaná zápisnica. Všetky veci sú pravdepodobne
jeho syna, kupoval si ich v tzv. Army shope a iných obchodoch. Nevie, komu patrí baranidlo modrej farby,
predpokladá, že ho tam uložil jeho syn, alebo iná osoba so synovým súhlasom. Motorové vozidlo Lada
Niva, EČ: SA-XXXAY používa on a jeho syn, ktorý na ňom naposledy jazdil niekedy v máji alebo júni
2008. Syna videl naposledy v polovici mája 2008. Potom odcestoval na neznáme miesto, a následne mu
manželka povedala, že išiel pracovať do Mníchova. Od mesiaca máj 2008 sa neozval jemu, manželke,
ani svojej družke W. V.. Ku skutku, ktorý je synovi kladený za vinu sa vyjadrovať nebude, nič o ňom nevie.
Čo sa týka domovej prehliadky, bola vykonaná v zmysle zákona a nebolo mu pri nej nič poškodené.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne
W. V. z prípravného konania zo dňa 17.09.2008 a z 11.03.2010. Svedkyňa odoprela na hlavnom
pojednávaní vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku ako družka obžalovaného F. Q. s ktorým žije

6 rokov. Dňa 17.09.2008 a dňa 11.03.2010 v prípravnom konaní odoprela vypovedať, nakoľko F. Q. je
jej druh, žije s ním v spoločnej domácnosti a majú spolu dcéru Z..

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne C.
U. zo dňa 10.09.2008 a zo dňa 09.03.2010, ktorá na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať podľa
§ 130 odsek 1 Trestného poriadku ako sestra obžalovaného F. U.. Vo výpovedi uviedla, že v noci z
utorka na stredu začiatkom mesiaca jún 2008 prespala u nich v rodinnom dome č.XX, lebo brat R. mal
zdravotné problémy. V noci v obývačke videla spať neznámeho muža prikrytého dekou na jednej strane
gauča, na druhej strane spal brat F.. Nevšimla si nič podozrivé. V stredu ráno o 8.00 hod už v izbe nikto
nebol ani v dome. O dva dni jej volal F. na mobil, pýtal papiere od tigrov, že ide do Prahy. Potom ho
stretla pri návšteve brata R. v nemocnici a následne jej volal v deň keď sa išiel prihlásiť na políciu.Pozná
R. aj T. T. z Horných Vesteníc, sú to kamaráti jej brata F.. Mená Q., Q., Q. nepozná. Audi All Road je
jej auto, požiavala ho bratovi, keď potreboval, kľúče a doklady boli doma.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne R.
U. zo dňa 15.07.2010. Svedkyňa odoprela na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa § 130 Trestného
poriadku ako matka obžalovaného F. U.. Uviedla, že k únosu Y. sa nevie vyjadriť, z obvinených nepozná
nikoho. F. U. je jej syn. Pri priebehu domovej prehliadky vykonanej 16.06.2010 v Horných Vesteniciach,
v rodinnom dome XX a na pozemkoch k nemu patriacich prítomná nebola. V druhom rodinnom dome
bez čísla pri prehliadke bola spolu s pani Z., nebolo voči nej použité žiadne násilie alebo poškodené
zariadenie, či dom. Dom užíva vyše 30 rokov na chov kôz, husí, kačíc. Pred vykonaním domovej
prehliadky tam bola ráno, lebo dojila kozy, otvorila morky a nasypala im krmivo. Do toho domu sa môže
dostať ktokoľvek, dom, ani garáže a ostatné priestory nezamyká nie je tam kľúč. Čo sa týka miestnosti,
kde boli nájdené pod vozíkom náboje, putá, rozbušky, disketa, pečiatka, k tomu uviedla, že ten vozík
tam videla už dlhšie, aj vo štvrtok, kedy dávala dnu seno aby nezmoklo, tie igelitové tašky si nevšimla a
ani ich predtým nevidela. Nevie kto tam tie veci doniesol a ani komu patria.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka N. U.
zo dňa 15.07.2010, svedok odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku
ako otec obžalovaného F. U.. Uviedol, že obvinených nepozná. F. U. je jeho syn. Čo sa týka únosu Y.,
k tomu sa nevie vyjadriť. Pol roka pred tým prišiel Y. na štyroch autách s nejakými ľuďmi a chcel s F.
hovoriť,vyšiel von a vyhnal ich. Y. sa vyhrážal, že F. dostane do basy. Nevie kvôli čomu prišli, chceli
F. vybiť.Čo sa týka domovej prehliadky v rodinnom dome bez čísla, pri tejto prehliadke nebol prítomný,
bola tam jeho manželka. Čo sa týka vecí nájdených pri domovej prehliadke pod vozíkom teda nábojov,
rozbušiek, pút, diskety, papierov v igelitových taškách, o tomto nič nevie, nič také si nevšimol. Nevie sa
vyjadriť kto to tam dal. Do toho domu sa môže dostať ktokoľvek, lebo nie je zamknutý a je prístupný
zo všetkých strán.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne Y.
T. zo dňa 01.10.2008 a z 10.03.2010, ktorá na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať podľa § 130
odsek 1 Trestného poriadku ako matka obžalovaných R. a T. T. Vo výpovedi uviedla, že T. T. a R. T. sú
jej synovia, z obvinených pozná iba U. z dediny. Chodil za R. kvôli baru v Uhrovci a starali sa spolu o
levov. Dňa 06.06.2008 bol R. v Bratislave v práci, kde bol T. nevie. Okolo 19:00 hodiny mala pracovný
úraz, volala manželovi ktorý bol na nočnej, aby si zobral dovolenku. Prišla domov okolo 21:00 hod. a
manžel okolo 22:00 hod. R. bol doma vyzliekal sa a išiel sa sprchovať. T. sa objavil, chvíľu bol doma,
potom zas nebol. Keď prišiel manžel, pozerali televízor s R. do 24:00 hod. T. bol doma, ale nepozeral
televízor. Ráno mal R. pustený televízor, potom si pral svoje veci a bol so psami. Navštívil ich R. kolega
K. a išli spolu na kofolu. Je si istá že do 16:00 hodiny bol R. doma, bola u nich vtedy dcéra so zaťom.
T. sa len ukázal a zasa odbehol.V nedeľu spolu obedovali ona, jej manžel a obaja synovia R. aj T.. V
pondelok ráno budila R. do práce, ale či bol doma T. to nevie. Nevie, čo robil T. cez týždeň. Od muža
vie, že v piatok večer požičal kľúče od chaty U. za 1.000- Sk. Kto vrátil kľúč nevie. U synov nikdy zbrane
nevidela. Na druhú sobotu 14.06.2008 prišiel k nim neznámy muž, vysoký asi 190 cm, športovej postavy,
na krátko ostrihaný s tmavými prešedivenými vlasmi na modrom Peugeote novšej výroby a hľadal T..
Volala mu, ale mobil mal vo svojej izbe.Ten muž odišiel s tým, že sa ešte vráti a že T. má povedať, že
ho hľadal kamarát z Q..

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R.
T. st. zo dňa 01.10.2008 a z 10.03.2010. Svedok odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa §

130 Trestného poriadku ako otec obžalovaných R. a T. T.. Uviedol, že z obvinených pozná iba F. U.
z dediny. Chodieval za jeho synmi, za R. chodieval kvôli baru a tiež sa starali spolu o levy. Na deň
06.06.2008 si spomína, išiel na nočnú a volala mu manželka okolo 21:00 hodiny, že mala úraz, preto si v
robote vybavil dovolenku. Vrátil sa spolu s manželkou domov okolo 22:00 hodiny. Synovia T. a R. sedeli
pred televízorom. R. a T. majú samostatnú izbu, išli do svojej izby a pustili si tam ešte televízor. Dňa
06.06.2008 prišiel za ním U. požičať chatu za 1.000,- Sk. V sobotu ráno 07.06.2008 sa musel postaraťo
domácnosť, počas dňa videl R. a T. doma, občas odbehli, ale dlhšie ako pár minút neboli z domu preč.
Večer odchádzal na nočnú a obaja synovia boli doma. Ráno 08.06.2008 sa vrátil, zobudil sa okolo 13:00
hodiny a spolu so synmi sa naobedovali, ale potom ich nesledoval čo robia. Keď o 20:45 hod. odchádzal
na nočnú synov nevidel. R. išiel do Bratislavy do práce, T. nesledoval, kde chodil a čo robil nevie, nevie
či bol doma. Na T. ani na R. si žiadne podozrivé správanie nevšimol, zbrane u nich nevidel. Nevie kedy
mu U. vrátil kľúče od chaty.Nevie povedať, čo robili jeho synovia v čase od 06.06.2008 do 13.06.2008,
sú dospelí, nestráži ich

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne
M. T. zo dňa 01.10.2008 a z 10.03.2010, lebo odoprela na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa § 130
Trestného poriadku ako sestra obžalovaných R. a T. T.. Uviedla, že z obvinených pozná iba U. z dediny,
chodil za jej bratmi T. a R.. Väčšinou chodieval za R. kvôli baru a tiež sa spolu starali o levov. S R. sa
rozišli kvôli peniazom, nakoľko U. neplatil. O celej záležitosti nevie nič, býva v Uhrovci s manželom od
01.12.2007. Dňa 07.06.2008 v poobedňajších hodinách boli spolu s manželom na návšteve v Horných
Vesteniciach, sedeli v obývačke s mamou a otcom, R. ležal na gauči a zahliadla aj T., odchádzali okolo
17:00 až 18:00 hodiny. V sobotu R. pôsobil normálne, T. iba zahliadla, ale spomína si, že v stredu sa u
nej zastavil okolo obeda, najedol sa, pozrel si telku a z jeho správania sa jej zdalo, ako keby sa niekoho
alebo niečoho bál.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka U.
Q. z prípravného konania zo dňa 08.07.2008 a z 11.03.2010. Svedok odoprel vypovedať podľa § 130
Trestného poriadku ako otec obžalovaného K. Q.. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že K. Q. je jeho
syn, pozná aj F., ktorý chodieval za jeho synom. Mená U., T. T., R. T., Q. mu nič nehovoria.F. naposledy
videl pred mesiacom,kedy mu požičal miešačku.Ohľadne únosu Y. nevie nič, bol z toho prekvapený.
K. používa Y. XXX, občas používal aj biely Pick Up Citroen, ktorý bol na dvore, ale je to len pracovné
vozidlo. Svojho syna K. videl naposledy asi 2 - 3 týždne dozadu, pričom povedal, že ide do Čiech za
robotou a odvtedy sa neozval. Čo sa týka domovej prehliadky v dome v Pate, prebehla korektne, nedošlo
k poškodeniu zariadenia ani interiéru. K veciam, ktoré sa našli v zelenom vreci na povali, k tomuto sa
nevie vyjadriť, nevie kto to tam dal. Z fotoalbumu opoznal na 100 % osobu F. Q.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne
Y. Q. - S. z prípravného konania zo dňa 08.07.2008, 25.11.2008 a z 11.03.2010. Svedkyňa odoprela
na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku ako manželka obžalovaného K.
Q.. Svedkyňa dňa 08.07.2008, 25.11.2008 a 11.03.2010 v prípravnom konaní odoprela vypovedať ako
manželka obvineného, nesúhlasila z odberom DNA u svojho syna..

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka H. L.
z prípravného konania zo dňa 08.07.2008.Svedok odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať podľa §
130 Trestného poriadku ako priamy bratranec obžalovaného K. Q.. Uviedol, že dňa 08.07.2008 ráno bola
v jeho dome na U. ulici č. XXX v T. vykonaná domová prehliadka. Dobrovoľne a bez nátlaku policajtom
vydal kolt Arminus so 7 nábojmi a 1 nábojnicou. Zakúpil ho pred 3 rokmi v Rakúsku na burze vo Viedni
za 200 Eur. Odkedy ho priniesol domov, bol stále v skrini, nie je držiteľom zbrojného preukazu. S K. bol
naposledy v novembri 2007, kedy oslavovali narodeniny jeho manželky v reštaurácii „U L.“ v Pate. Je
jeho bratranec, ale vie iba to, že bol voľakedy v cudzineckej légii.

Podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. L.
z prípravného konania zo dňa 08.07.2008, ktorý na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať podľa §
130 Trestného poriadku ako priamy bratranec obžalovaného K. Q.. V prípravnom konaní uviedol, že dňa
08.07.2008 bola v jeho dome vykonaná domová prehliadka, pri ktorej našli v obývačke pod televízorom
v igelitovej taške zn. Tesco čiernu kuklu, kožené puzdro v ktorom bolo nočné videnie, olej na zbrane,
plynovú masku a filter na plynovú masku. Tú tašku s vecami priniesol k nim ujco U. Q.. Bolo to v zime,v
mesiacoch január až marec 2008 a opýtal sa, či si môže tú igelitku u nich nechať, potom na igelitku

zabudli a žena ju odložila pod televízor. K. k nim chodieval veľmi zriedka. Naposledy sa s ním rozprával
1. apríla 2008. Našli u neho aj brokové náboje, ktoré boli v skrini 15 rokov a patrili S. Z., ktorý žil s ich
matkou a zomrel v roku 1999.Nevedel o tom, že sa tam také veci nachádzajú.

Svedok T. U. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že je brat obžalovaného F. U. a
preto využil svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku. V prípravnom
konaní vypočutý nebol

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckých posudkov, a to v súlade s
ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku.

Zo záverov Znaleckého posudku číslo 29/2008, číslo 56/2008 vypracovaného znalcami Y.. Y. Y. a Y.. K. L.
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo dňa 20.10.2008 vyplýva, že obžalovaný F. U.
nie je postihnutý žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, v čase činu mohol rozpoznať protiprávnosť
svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať v celom rozsahu. Je plne schopný chápať
zmysel trestného konania.

Zo záverov Znaleckého posudku číslo 2/2009, číslo 1/2009, vypracovaného Y.. Y. Y. a Y.. K. L., znalcami
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 30.01.2009 vyplýva, že obžalovaný T.
H. trpí duševnou poruchou (Organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa a Organická depresívna
porucha).V čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť,
ale svoje konanie mohol zmenšene ovládať. Je schopný chápať zmysel trestného konania v celom
rozsahu. Je v pravidelnej a dlhodobej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, ktorú znalci pokladajú za
dostatočnú, preto nenavrhujú uloženie ochrannej psychiatrickej ambulantnej liečby.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 29.03.2010
pod číslom PPZ-3158/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky,
predmetom ktorého bolo skúmanie biologických stôp zaistených pri ohliadke motorových vozidiel (Škoda
Octavia combi, T., AUDI Allroad, M a porovnávavacích vzoriek DNA. Z vyhodnotenia stôp zaistených pri
obhliadke osobného motorového vozidla Škoda Octavia combi, T vyplýva, že z biologického materiálu v
stope č. 13 (oter spúšťacieho mechanizmu predných okien vodiča) bola izolovaná H. mužského pôvodu
zhodná s DNA profilom s označením „T. H.“. DNA profil ľudského chlpu predloženého v stope č. 22 je
zhodný s DNA profilom s označením „R. Y., nar.D.“.DNA profil biologického materiálu v stope č. 3 (osobné
motorové vozidlo Škoda Octavia combi, T je zhodný s DNA profilom s označením „K. Q., nar.XXXX“.
DNA profil krvnej stopy č. 1 je zhodný s DNA profilom s označením „F. Q., nar.XXXX“. DNA profil zistený
z ľudského chlpu zaisteného v stope č. 21 (osobné motorové vozidlo Škoda Octavia combi, T. ) je zhodný
s DNA profilom s označením „Y. H., nar.XXXX“. Z vyhodnotenia stôp zaistených pri obhliadke osobného
motorového vozidla AUDI Allroad, M., vyplýva že DNA profil biologického materiálu zaisteného v stope
č. 4 pochádza od dvoch osôb mužského pohlavia, pričom osobu, ktorá je pôvodcom stopy č. 5 a osobu,
od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením „T. T., nar.XXXX“ nie je možné vylúčiť ako
pôvodcov prímesi v stope č. 4. DNA profil biologického materiálu v stopách č. 7, 8, 10, 11, 15 je zhodný
s DNA profilom s označením „T. T., nar.XXXX“. DNA profil biologického materiálu v stopách č.12, 22 je
zhodný s DNA profilom s označením „R. Y., nar. XX.XX.XXXX“.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru L. M. bol dňa 29.03.2010 pod číslom
PPZ-3158-2/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky, predmetom
ktorého bolo skúmanie vecí, vzoriek a stôp zaistených pri domových prehliadkach u F. U., R. T., v
chate „U X.“, u U. Q., M. Q., H. Q., L. L., pri obhliadkach motorových vozidiel zn. Mercedes GL,
EČ: M., zn. Škoda Octávia, EČ: T., zn. Citroen C 15 EČ: W. a pri obhliadkach miesta činu na „Chate
U X.“, nálezu hrobu. Predmetné stopy boli preskúmané a boli z nich izolované a analyzované rôzne
DNA označené číslami, prípadne na niektorých nebola zistená prítomnosť viditeľných stôp. Z výsledkov
DNA analýzy a porovnania vyplýva že: DNA profil biologického materiálu zo stôp A1, B6 je zhodný s
DNA profilom s označením „U. F., nar.XXXX “ DNA profil biologického materiálu zo stôp č. B3, B4,
C7 (oter hlavne pištole), F32 (päť cigaretových ohorkov) je zhodný s DNA profilom s označením „R.
T., nar. XXXX“.DNA profil biologického materiálu zaisteného z trička, krvnej škvrny z vnútorného švu
ľavej nohavice a biologického materiálu z vnútorného lemu nohavíc predložených v stope č. C17, oteru
vnútornej strany pút predložených ako stopa č. C8, z lupín zaistených z kukiel č. 3,4 v stope č. C9 je
zhodný s DNA profilom s označením „R. Y., nar.XXXX“. DNA profil krvnej stopy zaistenej z vrchnej časti

kukly č. 4 predloženej ako stopa č. C9 je zhodný s DNA profilom s označením „Y. Y., nar.XXXX“. DNA
profil krvnej škvrny zo stopy č. C17 (na spodnom leme pravého vrecka) a biologického materiálu z okolia
úst kukly č. 4 v stope č. C 9 je zhodný s DNA profilom s označením „Y. H., nar.XXXX“. Zmiešaný DNA
profil biologického materiálu zaisteného zo škvrny pod pásom na prednej strane nohavíc predložených
ako stopa č. C17 pochádza od dvoch osôb mužského pohlavia, pričom jednou je neidentifikovaná
osoba mužského pohlavia a ako druhú osobu nie je možné vylúčiť osobu „R. Y., nar.XXXX“, DNA profil
biologického materiálu z bundy a vesty v stopách č. H37, H38, z vnútornej strany kukly v stope č. H40,
krvnej stopy z elastického pásu čelovky v stope č. CH 48, je zhodný s DNA profilom s označením „K.
Q., nar.XXXX“. DNA profil biologického materiálu zaisteného zo stôp č. CH42 a CH44 je zhodný s DNA
profilom s označením „F. Q. nar.XXXX“. DNA profil lupín zo stopy č. CH 51, biologického materiálu zo
stopy č. CH52 (chránič na lakeť, vnútorný šev nohavíc čiernej farby s fľakmi bielej farby, chirurgické
rukavice), biologického materiálu zo stôp č. I56, K61 pochádza od osoby mužského pohlavia a je vhodný
na individuálnu identifikáciu pôvodcu.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bolo dňa 17.09.2010
pod číslom PPZ-2782/KEU-SL-EXP-2010 vypracované doplnenie znaleckého posudku z odboru
kriminalistiky, predmetom ktorého bolo získanie biologického materiálu od H. Q., nar.XXXX a izolovanie
a analyzovanie DNA a porovnanie s nestotožnenou izolovanou DNA v prípade poškodeného Y. ako aj
so zbierkou DNA v objasnených aj neobjasnených prípadoch. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania
vyplýva, že zmiešaný DNA profil biologického materiálu zaisteného z krvnej škvrny pod pásom na
prednej strane nohavíc predložených ako stopa č. C17 je kombináciou DNA profilov osôb s označením
„R. Y., nar.XXXX“ a „H. Q., nar.XXXX“. DNA profil vzorky zaistený od osoby T. F. nar. XXXX bol zistený
zo stôp č. CH51,CH52,I56, K61.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 26.04.2010
pod číslom PPZ-1881/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky,
predmetom ktorého bolo skúmanie vecí, vzoriek a stôp a porovnávacieho materiálu od osôby „T. F.,
nar. XXXX“. Rovnaký DNA profil bol zistený zo stôp č. 1, 8, 19, 23, 24, 29, 40 a predmetov č. 1, 2, 4,
5, 6, 7. DNA profil vzorky označenej „F. T., nar.XXXX“ bol vložený do národnej databázy. Porovnaním
bola zistená zhoda s rovnakým DNA profilom lupín zo stopy č. CH51, biologického materiálu zo stopy č.
CH 52 (chránič na lakeť, vnútorný šev nohavíc čiernej farby s fľakmi bielej farby, chirurgické rukavice),
biologického materiálu zo stôp č. I56, K61 skúmanými na KEU PZ pod č. p.: PPZ-3158-2/KEU-SL-
EXP-2008.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 07.08.2008 pod
číslom PPZ-3158/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
daktyloskopia, predmetom ktorého bolo spracovať a vyhodnotiť kontrolné odtlačky obvinenej osoby R.
T., nar. XXXX. Daktyloskopická karta osoby R. T., nar.XXXX bola uložená do databázy systému AFIS,
kde bola porovnaná s daktyloskopickými zbierkami s negatívnym výsledkom.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 22.01.2009
pod číslom PPZ-3158-2/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a
odvetvie kriminalistická chémia, predmetom ktorého bolo skúmanie stôp, zaistených pri domových
prehliadkach a obhliadkach motorových vozidiel. Z predložených stôp boli odobraté stopy na
špeciálne terčíky za účelom skúmania povýstrelových splodín a boli zaslané na pracovisko KEÚ
PZ Bratislava.Výsledky skúmania sú predmetom osobitného znaleckého posudku KEÚ Bratislava
PPZ-7236/KEUBA-EXP-2008.V závere znaleckého posudku sa uvádza, že vzhľadom na veľmi široké
spektrum zistených vlákien polyestru a bavlny čiernej farby v materiáloch predložených odevných
zvrškov, pre vzájomnú podobnosť farebných odtieňov ako aj ich mikroskopickú štruktúru, nie je možné
jednoznačne určiť zhodu s konkrétnym odevným zvrškom.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 18.08.2008
pod číslom PPZ-3158-2/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a
odvetvie kriminalistická balistika, predmetom ktorého bolo preskúmať predložené strelné zbrane a
strelivo zaistené pri domových prehliadkach v chate „U X.“ (C), u U. Q. (H), u L. L. (K). Pri domovej
prehliadke na chate u X. boli zaistené stopa č. 7 - samonabíjacia pištoľ českej výroby, značky ČZ model
83, kalibru 9 mm Browning Court, výrobné číslo XXXXX, zbraň je streľby schopná, zistená prítomnosť
povýstrelových splodín. Ide o zbraň kategórie B, podliehajúca povoľovaciemu konaniu a evidenčnej

povinnosti a 11ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom predložených v streľby schopnom stave,
v zmysle zákona ide o náboje. Stopa č. 10 - 21 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom v streľby
schopnom stave, v zmysle zákona ide o náboje. Stopa č. 11 - 2 ks puškové náboje so stredovým zápalom
v streľby schopnom stave, v zmysle zákona ide o strelivo s priebojnou strelou, ktoré je zakázané .Stopa
č. 12 - 1 ks dvojradový schránkový odnímateľný zásobník o kapacite 15 ks nábojov kalibru 9 mm Luger,
nejedná sa o hlavnú časť zbrane; 14 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom v streľby schopnom
stave, v zmysle zákona ide o náboje. Stopa č. 13 - 1 ks dvojradový schránkový odnímateľný zásobník
o kapacite 15 ks nábojov kalibru 9 mm Luger, nejedná sa o hlavnú časť zbrane; 15 ks pištoľových
nábojov so stredovým zápalom v streľby schopnom stave,v zmysle zákona ide o náboje. Stopa č. 14
- 28 ks puškových nábojov so stredovým zápalom v streľby schopnom stave, v zmysle zákona ide o
náboje.Stopa č. 15 - 840 ks puškových nábojov so stredovým zápalom v streľby schopnom stave, v
zmysle zákona ide o strelivo s priebojnou strelou, ktoré je zakázané. Pri domovej prehliadke u U. Q. bola
zaistená Stopa č. 36 - krátka expanzná opakovacia zbraň - revolver nemeckej výroby, továrenskej značky
ME 38 Compact, kaliber 9 mm R Blanc, výrobné číslo 132885, používajú sa do neho nábojky kalibru 9
mm R Blanc so stredovým zápalom, použité môžu byť akustické nábojky, slúžiace na akustickú imitáciu
výstrelu, alebo nábojky obsahujúce dráždivé, príp. slzotvorné látky, zbraň je streľby schopná. V zmysle
zákona patrí medzi zbrane kategórie D. Stopa č. 41 - 20 ks puškových nábojov so stredovým zápalom
v streľby schopnom stave, v zmysle zákona ide o strelivo s priebojnou strelou, ktoré je zakázané; 2
ks náboje so stredovým zápalom v streľby schopnom stave, zmysle zákona ide o náboje. Pri domovej
prehliadke u L. L. boli zaistené stopy č. 62 - 9 ks pištoľových nábojov v streľby schopnom stave, podľa
zákona ide o zakázané strelivo; 1 ks pištoľový náboj v streľby schopnom stave, v zmysle zákona ide o
strelivo s priebojnou strelou, podľa zákona ide o zakázané strelivo; 3 ks pištoľových nábojov v streľby
schopnom v zmysle zákona ide o náboje; 6 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom v streľby
schopnom stave, v zmysle zákona ide o zakázané strelivo; 42 ks puškových brokových nábojov so
stredovým zápalom v streľby schopnom stave,v zmysle zákona ide o náboje; 2 ks puškových brokových
nábojov so stredovým zápalom v streľby schopnom stave, v zmysle zákona ide o náboje. Stopa č. 63 -
krátka opakovacia zbraň - revolver nemeckej výroby, zn. Arminius, model HW 3, kaliber 22 Long Rifle,
výrobného čísla 1379224, zbraň je streľby schopná. V regionálnej zbierke nie je evidovaný trestný čin
spáchaný touto zbraňou. Z konštrukčného hľadiska je to zbraň kategórie B, podliehajúca povoľovaciemu
konaniu a evidenčnej povinnosti; 7 ks malokalibrových nábojov s okrajovým zápalom v streľby schopnom
stave, 1 ks vystrelená poniklovaná nábojnica z revolvera značky Arminius, výrobného čísla 1379224.
Výtermi vývrtov hlavní a nábojových komôr predložených strelných zbraní bola zistená prítomnosť
povýstrelových splodín. Čo sa týka predloženého streliva, pri zásahu životne dôležitých orgánov človeka
je možné ním spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví i smrť.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 26.09.2008
pod číslom PPZ-3158-2/KEU-SL-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a
odvetvie daktyloskopia, predmetom ktorého bolo zistiť a zaistiť na predložených stopách daktyloskopické
stopy. Povrch vecných stôp bol preskúmaný optickou metódou, pričom neboli zistené žiadne viditeľné
daktyloskopické stopy. Následne boli na týchto stopách vyhľadávané latentné daktyloskopické stopy
chemickou metódou, pričom zviditeľnené daktyloskopické stopy neobsahovali dostatočný počet
individuálnych charakteristických znakov papilárnych línií a preto boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava bol dňa 03.09.2008 pod číslom
PPZ-6794/KEU-BA-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
balistika, predmetom ktorého bolo expertízne skúmanie zaistených predmetov: 50 ks nábojov, 1 ks
pružina, 1 ks záver, 1 ks lúčik, 2 ks skrutiek, 1 ks pliešok, 1 ks čelo puzdra záveru. Zo záveru znaleckého
posudku vyplýva, že čo sa týka stopy č. 1 (50 ks brokových nábojov so stredovým zápalom, je v zmysle
zákona strelivo a môže ich nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu. Pri stopách č. 2,
3, 4, 5, 6, 7 ide o súčasti ruského samopalu PPD model 34/38 alebo 40. V zmysle zákona o strelných
zbraniach a strelive ide u predloženého mechanizmu záveru o zbraň kategórie A, teda zbraň zakázanú,
ktorú je zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava bol dňa 19.02.2009 pod číslom
PPZ-7236/KEU-BA-EXP-2008 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
kriminalistická chémia, predmetom ktorého bolo skúmanie na prítomnosť povýstrelových splodín z
predložených špeciálnych terčíkov so stopami zaistenými z vecných stôp. Zo záveru znaleckého

posudku vyplýva, že prítomnosť povýstrelových splodín bola zistená iba na terčíkoch ozn. C/18
(rukavica), CH/49 (pravý a ľavý rukáv), K/61 (kukla), CH/50 (vonkajšia strana).

Doc. K.. Y. Y. Z..,znalcom z odboru elektronika, bol dňa 24.08.2008 vypracovaný znalecký posudok
č. 16/2008. Na vypracovanie posudku boli znalcovi predložené mobilný telefón zn. NOKIA, typ 3510i,
bez SIM karty, s batériou, IMEI 351462/80/212379/1 a mobilný telefón zn. SONY ERICSSON, typ
K750i s batériou a so SIM kartou č. 541019413315B (bez PIN kódu), pamäťovou kartou zn. SONY č.
G420S5B, IMEI 356551000120594. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec zistil a zaistil
všetky kontakty, audio - video nahrávky, fotografie uložené v pamäti mobilného telefónu zn. SONY
ERICSSON K750i, na SIM karte mobilného telefónu, ako aj v pamäti mobilného telefónu zn. NOKIA
3510i a na SIM karte mobilného telefónu. Všetky zistené dáta sú napálené na nosiči CDR, ktorý tvorí
prílohu znaleckého posudku. .

Doc. K.. Y. Y. Z.., znalcom z odboru elektronika, bol dňa 10.09.2008 vypracovaný znalecký posudok
č. 20/2008.Na vypracovanie posudku boli znalcovi predložené mobilný telefón zn. NOKIA, typ 6820 s
batériou, IMEI 352505/00/68/7045/7, SIM karta spoločnosti ORANGE č. 110006283139B, SIM karta
spoločnosti ORANGE č. 566102164285B. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec zistil
všetky kontakty, záznamy, fotografie, SMS správy a nahrávky uložené v pamäti mobilného telefónu zn.
NOKIA 6820a a na 2 ks SIM kariet na nosiči CDR, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku. Predložený
skúmaný telefón neobsahuje žiadne relevantné dáta.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 06.07.2010 pod
číslom PPZ-3881/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
kriminalistická balistika, predmetom ktorého bolo expertízne skúmanie zaistených stôp. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že čo sa týka stopy č. 7a - v 4 ks papierových škatuliek s označením
7,65, sa v plastových nosičoch nachádzalo 100 ks nábojov kalibru 7,65 Brownig, predložené v streľby
schopnom stave, v zmysle zákona ide o náboje (75 ks) a strelivo s priebojnou strelou (25 ks), ktoré
je zakázané; stopa č. 8 - 7 ks nábojov so stredovým zápalom streľby schopné, v zmysle zákona ide
o strelivo; stopa č. 9 - 2 ks oceľových nábojových pásikov s označením bxn 52 a 22 ks nábojov so
stredovým zápalom,streľby schopné, v zmysle zákona ide o zakázané strelivo; stopa č. 13 - 2 ks
oceľových nábojových pásikov, s obsahom 16 ks nábojov so stredovým zápalom ,streľby schopné, v
zmysle zákona ide o zakázané strelivo; stopa č. 14 - 11 ks nábojov so stredovým zápalom v streľby
schopnom stave, v zmysle zákona ide o náboje. (čl.1678 - 1686)

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 23.07.2010 pod
číslom PPZ-3881/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
pyrotechnika, predmetom ktorého bolo expertízne skúmanie zaistených stôp označených č. 3b - 11
ks rozbušiek s medenou dutinkou. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že ide o iniciátory na
vytvorenie detonácie - elektrickými rozbuškami, slúžia na iniciovanie trhavinových náloží v priemysle,
všetky iniciátory boli plne funkčné. Uvedené elektrické rozbušky je možné použiť na výrobu výbušných
systémov. Elektrické rozbušky je možné nadobúdať len na základe povolenia na odber výbušnín,
vydaným príslušným obvodným banským úradom.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 26.07.2010 pod
číslom PPZ-3881/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
daktyloskopia, predmetom ktorého bolo zistenie, zaistenie a vyhodnotenie daktyloskopických stôp na
predložených vecných stopách. Povrch vecných stôp bol preskúmaný optickou metódou, pričom neboli
zistené žiadne viditeľné daktyloskopické stopy. Následne boli na týchto stopách vyhľadávané latentné
daktyloskopické stopy chemickou metódou, pričom zviditeľnené daktyloskopické stopy neobsahovali
dostatočný počet individuálnych charakteristických znakov papilárnych línií a preto boli vyhodnotené ako
neupotrebiteľné

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča bol dňa 20.09.2010 pod
číslom PPZ-3881/KEU-SL-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a odvetvie
kriminalistická biológia a genetická analýza, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie biologického
materiálu na predložených vecných stopách.Na predložených stopách nebola zistená prítomnosť
viditeľných biologických stôp. Z predpokladaných kontaktných miest bola izolovaná a analyzovaná DNA.

V analyzovaných oteroch nebolo zistené dostatočné množstvo biologického materiálu potrebné na
úspešné vykonanie DNA analýzy.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava bol dňa 12.08.2010 pod
číslom PPZ-10639/KEU-BA-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok z odboru kriminalistiky a
odvetvie kriminalistická informatika, predmetom ktorého bolo preskúmanie predložených vecných stôp.
Expertíznym skúmaním neboli zistené žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli napomôcť objasniť danú
vec.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Zo zápisnic o domových prehliadkach, fotodokumentácii a popisov súd zistil, že na základe príkazov
jednotlivých sudcov pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra boli vykonané domové prehliadky v
rodinnom dome u F. U., u R. T., v chate Y. Y. „U X.“, v rodinnom dome u H. a L. L., u U. Q., v chate u
M. W., v rodinnom dome u M. Q., u H. Q. a v rodinnom dome u R. U. a F. Z.. Zaistené stopy nájdené pri
domových prehliadkach boli predložené na znalecké skúmanie. Pri domových prehliadkach na chate R.
T., v prevádzke LEO BAR (prevádzkovaná F. U.), v chate u J. H., v prevádzke pohostinstva „U Q.“ u K.
U. a v rodinnom dome u F. Z., neboli zaistené žiadne stopy.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov v budove JRD v Horných Vesteniciach,
popisu a fotodokumentácie vyplýva, že neboli zaistené žiadne stopy. Pri prehliadke motorového vozidla
zn. Citroen C15d NR XXXCU boli zaistené ako stopy 1 ks ďalekohľad FMV 4875 a 1 ks čierna rukavica.
Zo zápisnice o obhliadke motorového vozidla, fotodokumentácie a popisu súd zistil, že pri obhliadke
motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi PD XXX CR bolo zaistených 9 stôp a zadokumentovaných
22 fotozáberov, dňa 03.07.2008 pri dodatočnej obhliadke tohto motorového vozidla boli zobraté stery
- biologické stopy v počte 31 a bolo zadokumentovaných 44 fotozáberov. Zo zápisnice o obhliadke
motorového vozidla, fotodokumentácie a popisu súd zistil, že pri obhliadke motorového vozidla zn.AUDI
All Road TO XXX BN a boli zobraté a vyhľadané biologické stopy v počte 22 ks a vyhotovených 26 ks
fotografií. Pri obhliadke motorového vozidla zn. Mercedes GL TO XXX BN boli zaistené 2 svetlé vlasy,
biely chlp a červené vlákno. Zo zápisnice o odbere biologického materiálu vyplýva, že odberu DNA a
snímaniu daktyloskopických otlačkov sa podrobil dobrovoľne F. U., T. T., R. T., Y. Y., R. Y. odberu DNA
Y. H., H. Q., F. Q., E. Y., maloletý H. Y.. S odberom nesúhlasil U. Q.. Y.. V. vydal na základe zápisnice o
vydaní veci obväzový materiál z ošetrenia zranenia K. Q. na odber biologického materiálu

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, fotodokumentácie a popisu vyplýva, že dňa 17.06.2008
bola vykonaná obhliadka miesta činu v rodinnom dome č. XX v Q. U.,bola fotograficky
zdokumentovaná,neboli zaistené žiadne stopy, dňa 17.06.2008 bola vykonaná obhliadka miesta činu na
chate „U EDA“ v obci Horné Vestenice, bolo zaistených 7 biologických stôp a miesto bolo fotograficky
zadokumentované, dňa 19.06.2008 bola vykonaná obhliadka miesta činu v lesnom poraste v Horných
Vesteniciach - nález pripraveného hrobu pre poškodeného Y. 170 x 59 x 85 cm (D-Š-H), hliníkový plech
vlnitý 150 x 90 cm, v rohu jamy 2 lopaty, na dne jamy nerovnomerná vrstva vápna, igelitové vrece
s obsahom 40 kg mletého vápna, boli zaistené vecné stopy - lopaty a miesto činu bolo fotograficky
zadokumentované. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu - motorové vozidlo Škoda Octávia striebornej
farby vyplýva , že pri obhliadke motorového vozidla boli zaistené 2 ks biologických stôp pomocou
LUMINOLU.

Zo zápisnic o vydaní veci vyplýva, že R. T. (XXXX) dobrovoľne vydal MT Nokia a 2 kusy SIM kariet
ORANGE za účelom ich skúmania. K. V. dobrovoľne vydal OMV Škoda Octavia 1,9 Tdi combi striebornej
metalízy PD XXX CR (odložené F. U.). Zo spisu ČVS ORP-520/2-OSV-2008 bolo zistené, že motorové
vozidlo Škoda Octavia 1,9 Tdi combi striebornej metalízy, r.v. 2002, PN XXX AU bolo odcudzené
v areáli PSA Peugeot v Zavare poškodenému R. F.. Uznesením zo dňa 14.10.2008 bolo motorové
vozidlo vrátené spoločnosti Allianz-SP a.s.Bratislava. T. Q. dobrovoľne vydal obrazový záznam z MT
Nokia v trvaní 8 sekúnd z odovzdávania peňazí počas únosu J. Y., ktorý bol oboznámený na hlavnom
pojednávaní. Prípisom vyšetrovateľa PZ boli veci zaistené pri domových prehliadkach (pištol ČZ vz.
83 v.č. 98976 a 1 kus zásobník, baranidlo modrej farby, modrý maják so špirálovým káblom a dvomi
kocovkami spolu s čiernymi a čiernobielymi plastovými úlomkami) odstúpené na ďalšie konanie k veci
ČVS: PPZ-91/BOK-Z-2008 vedenej na ÚBOK Západ Trnava. Prípisom boli 2 kusy EČV BA XXX OK

zaistené pri domovej prehliadke zaslané na KDI PZ Bratislava, lebo lustráciou bolo zistené, že bola
nahlásená krádež tohto evidenčného čísla.

Z vyšerovacieho spisu ČVS ORP 196/JP-TO-2008 súd zistil, že uznesením zo dňa 07.06.2008
vyšetrovateľ OR PZ Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (zhorený Mercedes). Uznesením ČVS:
PPZ-119-BOK-ZA-2008 zo dňa 14.10.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona( nájdené
náboje, záver samopalu PPD- Pata). Uznesením ČVS: PPZ-244-BOK-ZA-2010 zo dňa 12.10.2010
bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a iné (nájdené náboje- Horné Vestenice).Uznesením ČVS:
PPZ-163-BOK-ZA-2010 zo dňa 18.06.2010 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona (nájdené náboje-
Pata). Uznesením ČVS: PPZ-107-BOK-ZA-2008 zo dňa 11.09.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre
trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona (nájdené náboje a kolt Arminius- Pata).

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené záznamy o dočasnom odložení vznesenia obvinenia F.
U. (ČVS:PPZ-91/BOK-Z-2008) a F. Q. (ČVS: PPZ-22/BOK-ZA-2009) z dôvodov uvedených v § 205
odsek 1 Trestného poriadku, uznesenia vyšetrovateľa PPZ ÚBOK Trnava Západ o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia (ČVS: PPZ-91/BOK-Z-2008, ČVS: PPZ-92/BOK-Z-2008, ČVS: PPZ-22/
BOK-ZA-2009) pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona, pre trestný čin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona a iné, pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 188 odsek 1, odsek 2
písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona a iné, pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, uznesenia vyšetrovateľa PPZ ÚBOK
Trnava Západ (ČVS:PPZ-248/BOK-ZA-2012,ČVS:PPZ-231/BOK-ZA-2012) o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona
a pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Trestného zákona, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a uzneseníe Obvodného oddelenia Policajného zboru Nováky
ČVS:ORP-1043/Ny-PD-2012 o začatí trestného stíhania pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona.

Z mapy od obžalovaného F. Q. súd zistil, že F. Q. na mape zaznačil základné body a miesta, cesty,
smery pohybu k popisu únosu R. Y., mapu zaslal vyšetrovateľovi PZ L. R., ktorý ju prevzal 09.05.2010
a tvorí súčasť spisu. Archív Ministerstva vnútra SR v Nitrianskej Strede, kde bol v čase skutku riaditeľom
K.. R. J. zaslal správu s menným zoznamom pracovníkov, ich osobnými číslami a adresami, vrátane
vyhodnotenia služby dňa 11.06.2008, evidenciiu dochádzky a zapísaných návštev. Z fotokópie knihy
návštev Archívu Ministerstva vnútra SR za obdobie od 01.05.2008 do 31.07.2008 súd zistil, že v knihe
návštev nie je záznam o návšteve T. T. a R. Y. dňa 11.06.2008.Podľa oznámenia Archívu Ministerstva
vnútra SR žiadne kamerové záznamy z toho obdobia už nie sú k dispozícii.Z e-mailového oznámenia
spoločnosti BILLA s.r.o. súd zistil, že nemajú možnosť zabezpečiť videozáznam z Bánoviec nad
Bebravou zo dňa 06.06.2008 z dôvodu taxatívne zadefinovanej archivácie videozáznamu v lehote 7 dní.
V rámci listinných dôkazov boli oboznámené zápisnice o rekognícii osôb vrátane fotoalbumov použitých
pri rekogníciach. Súčasťou oboznámených listín bola aj inštruktáž pre hliadky OO PZ Topoľčany dňa
06.06.2008 od 7.30 hod do 07.06.2008 o 7.30 hod.,rozdelenie, zloženie hliadok a ich úlohy.

Podľa správy spoločnosti ORANGE t.č. XXXX XXXXXX je vedené na firmu Euromont Topoľčany A.
Y. a t.č. XXXXXXXXXX je vedené na E. F., Topoľčany, súčasťou správy je výpis prichádzajúcich a
odchádzajúcich hovorov a sms správ za obdobie od 05.06.2008 do 10.6.2008 .Číslo XXXX XXXXXX
od 09.06 hod. dňa 06.06.2008 nebolo možné lokalizovať.Analýzou telefónnych hovorov boli zistené dňa
06.06.2008 kontakty medzi F. a žiadateľmi výkupného na čísla ( XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX)
evidované na osoby T. F. a S. Y., ktoré sú fiktívne osoby, ich údaje sú zostavené z údajov rôznych
existujúcich osôb čo vyplýva zo správy spoločnosti T MOBILE, súčasťou správy sú výpisy hovorov
zaevidované aj na CD nosiči.

Súd ako listinný dôkaz prečítal list obžalovaného T. T. doručený 20.10.2008 vyšetrovateľovi, v ktorom T.
T. uviedol, že na chate sa nenachádzal aj F. U. a túto skutočnosť zamlčal, lebo sa obával o svoju rodinu.
Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný list obžalovaného F. Q. adresovaný vyšetrovateľovi, z ktorého
obsahu vyplýva, že chcel uviesť všetky podrobnosti a okolnosti, týkajúce sa únosu R. Y.. V liste popísal
čo únosu predchádzalo, konflikty U. a Y. ľudí, plán U., sledovanie Y., plán únosu, jeho priebeh, osoby
zúčastnené na skutku ich úlohy, prebierku výkupného, plán na prebierku druhého výkupného, upratovací
plán a rozdelenie zisku. Bol oboznámený list obžalovaného F. Q. adresovaný prokurátorke zo dňa
28.12.2009, v ktorom píše, že napriek spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní nebol prepustený
z väzby naopak prokurátorka poukázala na viacero jeho stíhaní pre závažné trestné činy a naznačil, že
na súde bude vypovedať inak Súd prečítal poznámky obžalovaného H. Q. roztrhané pri jeho výsluchu,
ktoré používal pri svojej zmenenej výpovedi v prípravnom konaní. Boli oboznámené písomnosti autorom
ktorých je obžalovaný T. T., žiadosť na Generálnu prokuratúru SR o prekvalifikovanie skutku, list T. T. F.
U., kde sa sťažuje na podmienky vo väzbe, žiadosť na KP Nitra a ÚBOK o zmenu právnej kvalifikácie.
Bola oboznámená žiadosť obžalovaného F. U. o zmenu právnej kvalifikácie a žiadosť o zastavenie
trestného stíhania podľa § 215 odsek 3 Trestného poriadku. Z úradného záznamu vyšetrovateľa bolo
zistené, že dňa 12.09.2009, že mu R. Y. doručil list, ktorý mu písal F. U. z väzby a obsahom ktorého je aj
skutočnosť, že Y. na U. nahuckal M.N.(Y. W.). Ako listinný dôkaz bolo oboznámené trestné oznámenie
R. U. na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu porušovania domovej slobody a marenie
spravodlivosti, v ktorom uviedla, že má dôvodné podozrenie, že príslušníci PZ sa snažia „vyprodukovať“
nezákonným spôsobom „dôkaz“ proti jej synovi. Súd prečítal vyjadrenie odsúdeného U. Q. k únosu R.
Y., ktoré doručil súdu. Uvádza, že od 23.06.2006 bol do roku 2009 v Ústave na výkon väzby Nitra s R.
Y., ktorý mu povedal, že konal z pomsty voči H. Q. a spol. Únos, pre ktorý sú Q. a spol. obžalovaný, bol
zo strany R. Y. zinscenovaný, vymyslel to R. Y., ktorý sa dal sám uniesť a požiadal o to H. Q. a spol..
Žiadal, aby v tejto veci bol vypočutý ako svedok. Súd oboznámil vyjadrenie M. Q., zo dňa 20.01.2010, v
ktorom uviedol že, F. Q. mu povedal, že „Y. H. raz do niečoho zatiahne a ani o tom nebude vedieť“.

Dňa 17.12.2009 bola vykonaná previerka výpovede F. Q. na mieste. Cieľom previerky bolo potvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi dňa 26.08.2009 uviedol F. Q.. Previerka začala po poučení a
inštruktáži osôb, F. Q. navigoval vodiča k miestu,kde čakali na vozidlo R. Y. pred únosom, označil stromy,
z ktorých bolo vykonávané sledovanie Y., križovatku kde bol U. v aute a miesto kde došlo k zastaveniu
vozidla R. Y., označil parkovisko kde čakal H.. Na H. označil chatu č. XXXX, kde po únose zaviezli
R. Y.. Priebeh úkonu bol zdokumentovaný fotograficky. Previerkou výpovede na mieste boli potvrdené
skutočnosti, ktoré F. Q. uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 26.08.2009, označil miesto, kde čakali na
Y., miesto, kde k únosu došlo, trasu, po ktorej sa pohybovali, ako aj chatu na Duchonke, kde bol Y. po
únose zavezený. Vo fotodokumentácii k previerke výpovede obžalovaného F. Q. sa nachádza 22 kusov
fotografií miest, ktoré označil F. Q..

Z úmrtného listu Matričného úradu mesta Topoľčany bolo zistené, že poškodený R. Y. zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 06.10.2010, spisová značka 1Tp/1208/2010-3,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010 bol poškodenému R. Y. podľa § 48 odsek 3 Trestného
poriadku ustanovený opatrovník V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Topoľčany, E. ulica č. XXXX/X. Podľa
potvrdenia zo dňa 10.06.2008 R.. G. dňa 10.06.2008 prevzal peňažnú sumu 3.500,000,- Sk. Na tejto
potvrdenke sú podpísaní A. Y., V. F., E. Y., R. L., Y. W., T. Q., Y. Q. a R.. R. G.. Súd oboznámil v rámci
listinných dôkazov aj plnomocenstvo, zo dňa 09.06.2008, ktorým A. Y. splnomocňuje R.. R. G. advokáta
vo veci únosu R. Y. na zastupovanie a rokovania s policajnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom
konaní, na zastupovanie a rokovanie s tretími osobami za účelom prepustenia R. Y. a jeho vydania. Súd
oboznámil listinu, ktorej obsahom je upresnenie nároku na náhradu škody splnomocnenou zástupkyňou
poškodených vo výške 99581,757 eur za zaplatené výkupné, hodinky Breitling za 11 990 eur, zlatú
retiazku v hodnote 5000 eur, mobilný telefón za 350 eur, celkovo škodu vo výške 116 921, 757 eur. Podľa
dokladu na meno R. Y. hodinky Breitling boli zakúpené 12.10.2007 za sumu 11.990,- Eur. Ako listinný
dôkaz súd oboznámil celkový zoznam zaistených vecí pri domových prehliadkach, jednotlivé zaistené
veci sú konkretizované v zápisniciach o vykonaní domových prehliadok, ako aj v znaleckých posudkoch.

Súd oboznámil mailovú správu od svedka Y.. Y. F., že žiadne záznamy o svojej činnosti z daného obdobia
nenašiel. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 09.02.2012 vyplynulo,
že neevidujú vlámanie do chaty č. XXXX na Duchonke, ktorej vlastníčkou je Y.. N. F.. Svedkyňa Y..
N. F. dňa 08.03.2012 súdu písomne oznámila, že nemá doklady ohľadom vlámania do chaty č. XXXX
na Duchonke, iba jedno potvrdenie zo dňa 25.05.2001,že urobila ústne trestné oznámenie o krádeži

vlámaním do chaty. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, detašované
pracovisko Šaľa zo dňa 11.04.2012 nebol rodinný dom F. Q. v U. - U., ul. H. č. XXXX/XX policajtami
operatívneho oddelenia Šaľa sledovaný. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Hlohovci
súdu dňa 06.04.2012 bolo zistené, že v evidenčnej karte vodiča F. Q. nie je evidovaný zápis o uložení
blokovej pokuty dňa 06.06.2008 za nerešpektovanie dopravného značenia ,blok na pokutu sa neeviduje,
archivuje sa po dobu dvoch rokov a potom sa skartuje. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave
súdu oznámilo, že archiváciu blokov na pokutu zaplatenú na mieste upravuje Nariadenie prezidenta PZ
č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov. Nariadenia prezidenta PZ č. 16/2004, č. 3/2009 a č. 15/2010 dopĺňajú pôvodné nariadenie.
V prípade, že pokuta bola uložená dňa 06.06.2008 a bola zaplatená na mieste, časť bloku „A“ mohla
byť skartovaná od 01.01.2010.

Podľa vyjadrenia oddelenia informatiky Krajského súdu v Nitre, oddelenie nemá podmienky a prostriedky
na vyhotovenie zostrihu videa, ktoré vyhotovil svedok Q. svojím mobilným telefónom a ktoré je súčasťou
vyšetrovacieho spisu. Podľa oznámenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite odbor Západ Trnava nie je možné zistiť či nebohý R. Y. a Y. H. boli evidovaní ako informátori
polície, nakoľko to systém evidencie informátorov neumožňuje. Na opätovnú žiadosť súdu týkajúcu sa
zaslania informácie, či osoby R. Y. a Y. H. boli vedení ako informátori polície Prezídium Policajného zboru,
Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ - oddelenie odhaľovania Trnava dňa 26.10.2012
oznámilo, že činnosť informátorov polície a súvisiace administratívne veci upravuje Nariadenie ministra
vnútra SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti. Nakoľko sa jedná o utajovanú písomnosť, ktorá
obsahuje utajované skutočnosti, nie je možné súdom požadované informácie pre prekážku vyplývajúcu
zo zákona poskytnúť. Podľa vyjadrenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného
zboru k žiadosti súdu o zaslanie kamerových záznamov z hraničného priechodu Rusovce - Rajka z
prvej polovice mesiaca máj 2008 sa hraničná kontrola na vnútornej hranici vykonávala iba do vstupu
Slovenskej republiky medzi krajiny Schengenského priestoru, t.j. do 20.12.2007 do 23:59 hod., preto
nie sú k dispozícii žiadne informácie ani záznamy o osobách a vozidlách, ktoré v máji 2008 prekročili
vnútornú hranicu. Evidovanie prechodov cez štátnu hranicu Slovenskej republiky je v súčasnosti
na vonkajšej hranici využívaný informačný systém Centrálna lustračná konzola (CLK), ale ani CLK
neobsahuje kompletné údaje o osobách a motorových vozidlách, ktoré cez príslušné hraničné priechody
prekročili štátnu hranicu SR. Zo správy Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica bolo zistené, F. U. a
Y. T. boli umiestnení na spoločnej cele, a to od 19.11.2010 do 22.03.2011. Zo správy Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bolo zistené, že nebohý R. Y. a Y. T. boli v
období od 24.08.2009 do 11.02.2010 spoločne ubytovaní. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bolo
zistené, že E. F. a F.G. boli v období od 31.03.2009 do 11.06.2009 umiestnení v ústave v Nitre a mali
možnosť sa vzájomne stretnúť vo vychádzkovom priestore.

Na základe návrhov obžalovaných boli súdom zabezpečené správy a informácie k poškodenému R.
Y.. Z lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 28.02.2012 bolo zistené, že proti R.
Y., nar.1976 bolo vedené trestné konanie pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 1T/182/2005,
ktoré bolo právoplatne zastavené.Uznesením Krajskej prokuratúry Nitra bolo zastavené trestné stíhanie
proti obvinenému R. Y. pre zločin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 276
odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného
zákona a pre trestný čin neodvedenia dane a poistného formou účastníctva podľa § 10, odsek 1
písmeno a) k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona z dôvodu neprípustnosti (zomrel). Zo správy
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch bolo zistené, že proti R. Y. bolo vedené
konanie pod ČVS: ORP-376/JP-TO-2010 a toto bolo ukončené dňa 17.12.2010 odložením. Podľa
oznámenia Okresnej prokuratúry Topoľčany R. Y. bol evidovaný iba ako podozrivý pre spáchanie prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, táto vec bola dňa 24.05.2011 postúpená na
Okresnú prokuratúru Partizánske. Z oznámenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.07.2012 súd zistil,
že proti R. Y., nar. XX.XX.XXXX bolo vedené trestné konanie pod sp. zn. 1T/182/2005 pre trestný čin
vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Na návrh obžalovaných a žiadosť súdu ohľadom preverenia skutočnosti, či v súdnom spise ohľadom
vraždy R. Y. existuje dôkaz o hodinkách, ktoré mal poškodený R. Y. na sebe v čase vraždy, Najvyšší súd
Slovenskej republiky zaslal súdu písomnosti, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní, menovite
Zápisnicu o vydaní veci zo dňa 20.7.2010 ČVS:KRP-159/OVJ-NR-2010, Zápisnicu o vrátení veci zo dňa
25.08.2011 ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010, Zápisnicu o ohliadke miesta činu zo dňa 20.07.2010 ČVS:

KRP-159/OVK-NR2010 - miesto obhliadky - ul. Mojmírova, Topoľčany, Zápisnicu o ohliadke mieste činu
zo dňa 20.07.2010 ČVS: KRP-159/OVK-NR2010 - obhliadka vozidla, Zápisnicu o ohliadke mieste činu
zo dňa 20.07.2010 ČVS: KRP-159/OVK-NR2010 - obhliadka zhoreného vozidla v objekte autocampingu
Duchonka, Zápisnicu o ohliadke mieste činu zo dňa 20.07.2010 ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010 - miesto
obhliadky - pitevňa + vysvetlivky k dokumentácii, 1 strana zo znaleckého posudku z pitvy poškodeného
R. Y., Zápisnicu o obhliadke veci - motorového vozidla, ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010, Úradný záznam
zo dňa 22.11.2010 ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010. Z predložených listín súd zistil, že jediná zmienka
o hodinkách, ktoré mal mať poškodený Y. v čase vraždy na sebe je v Zápisnici o vydaní veci zo dňa
20.07.2010, z ktorej vyplýva, že hodinky spolu s hotovosťou 200,- eur prebral od personálu nemocnice
rodinný príslušník. Na hlavnom pojednávaní matka poškodeného predložila k nahliadnutiu pánske
náramkové hodinky Longines s hnedým koženým náramkom, ktoré mal R. Y. v čase vraždy na sebe.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu PPZ-03/BOK-ZA-2009 proti R.. G. boli oboznámené uznesenie o
začatí trestného stíhania, o vylúčení trestnej veci obvineného R. G., návrh na zastavenie trestného
stíhania, uznesenie o zastavení trestného stíhania ,zápisnice o výsluchu obvineného, o výsluchu
poškodeného R. Y., o výsluchu svedkyne A. Y., svedkyne Y. Q., o výsluchu svedka R. L.. Z
oboznámených listín vyplynulo, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Nitre, Úrad justičnej a kriminálnej polície Nitra ČVS: KRP-52/OVK-NR-2008 zo dňa 06.06.2008 bolo
začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe v ňom uvedenom. Uznesením zo dňa 26.01.2009
bola vylúčená trestná vec obvineného R.. R. G. na samostatné konanie.Vylúčená trestná vec bola ďalej
vedená pod ČVS: PPZ-3/BOK-Z-2009.Uznesením Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 6/09-15 zo dňa
15.06.2009 bolo trestné stíhanie obvineného R.. R. G. zastavené. Uznesením Generálnej prokuratúry
SR sp. zn. XIV/1 GPt 64/09-22 zo dňa 13.04.2012 bola sťažnosť A. Y. a V. F. proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania JUDr. R. G., zamietnutá.

K osobným pomerom obžalovaných súd zabezpečil odpisy z registra trestov hodnotenia z ÚVV a
ÚVTOS, správy z obcí, Obvodných úradov, Okresných riaditeľstiev PZ, Sociálnej poisťovne, Úradu
práce, rozsudky súdov Slovenskej republiky.

Podľa ORT bol obžalovaný R. T. dňa 28.05.1999 odsúdený Okresným súdom Patrizánske sp. zn. 1T
64/99 pre trestný čin podľa § 9 odsek 2, §8 odsek 1 k § 247 odsek 1 písmeno b) TZ č. 140/61 Zb. na
podmienečný trest odňatia slobody 1 mesiac so skúšobnou dobou 1 rok do 28.05.2000, amnestovaný
dňa 14.07.1999, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený (oboznámený rozsudok), dňa 26.09.2007 bol
odsúdený Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T 133/07, právoplatným 26.09.07 pre trestný čin podľa §
310 odsek 1 TZ na podmienečný trest odňatia slobody 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky do 26.9.2009 s
uložením obmedzenia nahradiť škodu,rozsudok zrušený (oboznámený pripojený spis+ rozsudok). Dňa
23.04.2009 bol odsúdený Okresným súdom Topoľčany sp.zn. 3T 114/05, právoplatným 04.06.2009, pre
trestný čin podľa §187 odsek 1 písmeno c) TZ na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody 2 roky so
skúšobnou dobou 2 roky do 26.09.2009 pri súčasnom zrušení trestu uloženého rozhodnutím sp. zn. 2T
133/07, osvedčil sa 27.09.2011, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený (oboznámený rozsudok, spis
na MS SR). Zo správy Obce Horné Vestenice súd zistil, že R. T. prihlásený na trvalý pobyt v obci Horné
Vestenice, je slobodný, do verejného života v obci sa nezapája, pred komisiou na ochranu verejného
poriadku riešený nebol.Zo správy z Obvodného úradu Prievidza,odbor všeobecnej vnútornej správy
bolo zistené, že R. T. v evidencii priestupkov od roku 2006 nemá žiadny záznam. Podľa správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, pracovisko Nováky R. T. nebol ani nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie. Zo správy Obvodného oddelenie PZ Nováky bolo zistené, že R. T. sa zdržiava
v mieste trvalého bydliska, o požívaní alkoholu alebo iných návykových látok nemajú vedomosť. V dobe
po 16.02.2011 nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin.

Podľa ORT bol obžalovaný T. T. rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.07.2003, sp.zn.
1T/169/2003 (§9 odsek 2, § 250 odsek 1 Trestného zákona) odsúdený na trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 05.08.2004, dňa
08.09.2005 sa osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21.10.2005, sp.zn. 1T 207/2005 (§ 223 Trestného zákona) bol odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 1 rok a 6 mesiacov,
do 23.05.2007, osvedčil sa 30.10.2007, bol mu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky,
trest bol vykonaný 11.08.2006, odsúdenie zahladené, podľa § 70 odsek 1 Trestného zákona sa na neho

hľadí akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.02.2008 sp.zn.
3T/39/2008 (§ 20, § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 1 rok a 3 mesiace do 19.07.2009
osvedčený podľa § 50 Trestného zákona záznamom dňa 27.07.2011, hľadi sa na neho akoby nebol
odsúdený (trestný rozkaz+oboznámený pripojený spis). Zo správy Obce Horné Vestenice súd zistil,že
T. T. je v obci Horné Vestenice prihlásený na trvalý pobyt, je slobodný, do verejného života v obci sa
nezapája, pred komisiou na ochranu verejného poriadku bol dňa 25.03.2003 riešený za neprimeranú
rýchlosť motorovým vozidlom po obci. Zo správy z Obvodného úradu Prievidza, odbor všeobecnej
vnútornej správy bolo zistené, že T. T. v evidencii priestupkov od roku 2006 nemá žiadny záznam. Podľa
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, pracovisko Nováky T. T. bol poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 01.08.2010 do 30.09.2010, ku dňu 15.12.2010 nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Nováky bolo zistené, že
T. T. sa zdržiava v mieste trvalého bydliska, o požívaní alkoholu alebo iných návykových látok nemajú
vedomosť.V dobe po 16.02.2011 nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin.

Podľa ORT bol obžalovaný F. U. rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.07.2003,
sp.zn.1T/169/2003 (§9 odsek 2, § 250 odsek 1 Trestného zákona) odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 1 rok do 06.08.2004, dňa
08.01.2005 sa osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 02.06.2006 sp.zn.1T/68/2006 (§ 181c/1 odsek 4a Trestného zákona)mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou
dobou 1 rok a 4 mesiace do 04.11.2007, osvedčil sa 14.10.2008 a hľadí sa na neho akoby nebol
odsúdený. Zo správy Obce Horné Vestenice súd zistil, že F. U. je v ich obci prihlásený na trvalý pobyt,
je slobodný, do verejného života v obci sa nezapája. Pred komisiou na ochranu verejného poriadku bol
dňa 25.03.2003 riešený za neprimeranú rýchlosť motorovým vozidlom po obci. Zo správy Obvodného
úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že F. U. má jeden záznam (2006/447-
P), priestupkové konanie bolo zastavené. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Nováky bolo zistené, že
obžalovaný F. U. sa zdržuje v mieste trvalého bydliska, o požívaní alkoholu alebo iných návykových látok
nemajú vedomosť. V dobe po 16.02.2011 nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin. Podľa odvodného
rozhodnutia Územnej vojenskej správy Prievidza branec F. U. bol neodvedený na základe posúdenia
zdravotného stavu lekármi odvodnej komisie, bol uznaný trvale nespôsobilým vykonať povinnú vojenskú
službu. Z lekárskych správ bolo zistené, že bol evidovaný v pedopsychiatrickej ambulancii Nemocnice
s poliklinikou Prievidza.

Podľa ORT bol obžalovaný F. Q. rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa 11.07.2001,
sp.zn.1T/82/2000 (§ 234 odsek 2 Trestného zákona) odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov v III. NVS, bol mu uložený trest prepadnutia veci, podmienečne bol prepustený dňa
22.10.2003 Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 6Pp/43/2003, so skúšobnou dobou 4 roky, zvyšok trestu
1 rok 6 mesiacov 6 dní, osvedčil sa 22.10.2008 (oboznámený rozsudok). F. Q. má trvalý pobyt v Šali, je
slobodný, má jedno maloleté dieťa narodené v roku 2008, v evidencii priestupkov riešených Mestskou
políciou Šaľa nemá záznam. Zo správy z Obvodného úradu Šaľa, odbor všeobecnej vnútornej správy
bolo zistené, že, F. Q. v evidencii priestupkov nemá žiadny záznam Zo správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Šali zo dňa 01.06.2012 bolo zistené, že F. Q. za obdobie od 16.02.2011 nespáchal
žiaden priestupok, adresu trvalého pobytu nezmenil.

Podľa ORT bol obžalovaný H. Q. rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 08.06.1994, sp.zn.
3T/181/1993 (§9 odsek 2, § 247 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona) odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou do 08.12.1995,
trest bol zrušený (oboznámený rozsudok) Rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 18.10.1994,
sp.zn. 2T/78/1994 právoplatným dňa 18.10.1994 (§ 221 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona) bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom so
skúšobnou dobou do 18.10.1996 (zrušený rozsudok sp.zn. 3T/181/1993), trest zrušený (oboznámený
rozsudok). Rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.1995, sp.zn. 1T/137/1992 právoplatným
dňa 22.03.1995 (§ 202 odsek 10, § 9 odsek 2, § 221 odsek 1 Trestného zákona) bol odsúdený na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou do
22.09.1997(zrušený rozsudok sp. zn. 2T/78/1994) trest zrušený (oboznámený rozsudok) Rozhodnutím
Okresného súdu Nitra zo dňa 13.09.1995, sp.zn. 3T/67/1995 (§ 251 odsek 1 Trestného zákona) bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou

dobou do 30.08.1999 (zrušený rozsudok sp. zn. 1T/137/1992), odpustenie trestu 03.03.1998 amnestiou,
hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 04.06.1996,
sp.zn. 2T/40/1996 (§ 9 odsek 2, § 247 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona) bol odsúdený
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou do
12.08.1999(zrušený rozsudok sp.zn. 1T/137/1992), odpustenie trestu 03.03.1998 amnestiou, hľadí sa
na neho akoby nebol odsúdený (oboznámený rozsudok). Rozhodnutím Krajského súdu Nitra zo dňa
28.04.1999, sp.zn. 1T/16/1998 (§ 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a), § 257 odsek 1, § 202 odsek 1,
odsek 2, § 9 odsek 2 Trestného zákona) odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4
roky v I. NVS, podmienečne prepustený dňa 10.01.2001 Okresným súdom Trnava sp.zn. 2Pp/576/2000,
so skúšobnou dobou 3 roky, osvedčil sa 10.08.2004 (oboznámený rozsudok). Zo správy z Obce Lehota
bolo zistené, že H. Q. je prihlásený na trvalý pobyt v obci Lehota č. 733, ale v obci sa nezdržiava. Do
obce sa nasťahoval 10.04.2008 so svojou dcérou Ninou a priateľkou T. Y.. Zo strany spoluobčanov
nie sú na nich žiadne sťažnosti, ich správanie nebolo riešené v komisii ochrany verejného poriadku. Zo
správy z Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že H. Q. v evidencii
priestupkov od roku 2006 nemá žiadny záznam. H. Q. podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra poberal v období od 01.02.2001 do 30.08.2002 dávku v hmotnej núdzi, v súčasnej dobe
nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre vyplýva, že H. Q. je umiestnený v Ústave na výkon väzby v Nitre. V dobe od 16.02.2011
nespáchal žiadny priestupok,v období rokov 2008-2009 bol na úteku a bol na neho vydaný príkaz na
zatknutie.

Podľa ORT bol obžalovaný T. H. rozhodnutím Okresného súdu Karviná zo dňa 28.04.1987, sp.zn.
12T/82/1987 (§ 176 odsek 1 Trestného zákona, prečin podľa § 8 odsek 1. 3/1c) odsúdený a bol mu
uložený peňažný trest vo výške 3.000,- Kčs, náhradný trest odňatia slobody na 6 týždňov, peňažný
trest zaplatil dňa 04.12.1987 (oboznámený rozsudok). Rozhodnutím Okresného súdu Poprad zo dňa
14.09.1998, sp.zn. 5T/187/1998 (§ 247 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno c), § 9 odsek 2, § 185
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 2 roky so skúšobnou dobou do 14.03.2001, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený (oboznámený
rozsudok). Rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.1998 sp.zn. 2T/12/1998 (§ 201d, § 208
Trestného zákona) bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Rozhodnutím Okresného súdu Galanta
zo dňa 04.11.1998 sp.zn. 2T/12/1998 (§ 201d Trestného zákona) mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou do 15.06.2002; nariadený výkon trestu 01.07.2003
v I. NVS; zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky; podmienečné upustenie od výkonu zvyšku
trestu zákazu činnosti 15.10.2001 so skúšobnou dobou na 2 roky (oboznámený rozsudok).Rozhodnutím
Okresného súdu Galanta, zo dňa 16.10.2001 sp.zn. 1T/130/1999 (§ 259 odsek 3, § 249a odsek 4
Trestného zákona) mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky v I. NVS, vykonanie
trestu 02.06.2010 (oboznámený rozsudok, spis na KP) Zo správy Mestského úradu Galanta bolo zistené,
že T. H. je prihlásený k trvalému pobytu v meste Galanta, je rozvedený, na adrese trvalého bydliska býval
s manželkou a so synom, ktorý bol zverený do pestúnskej starostlivosti starej matky. Podľa informácií
však na uvedenej adrese nebýva, presťahoval sa bez udania adresy. Zo správ z Obvodného úradu
Galanta, odbor všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že T. H. v evidencii priestupkov od roku
2006 nemá žiadny záznam. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Galante sa T.
H. nachádzal od 08.04.2005 do 02.06.2012 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou. V období od 16.02.2011 nemá záznam v evidencii priestupkov ani trestných činov.

Podľa ORT bol obžalovaný M. Y. rozhodnutím Okresného súdu Martin zo dňa 28.05.2004 sp.zn.
3T/43/2004 (§ 247 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona)odsúdený a bol mu uložený podmienečný trest
odňatia slobody na 3 mesiace so skúšobnou dobou do 28.07.2005, osvedčil sa 04.07.2006, hľadí sa na
neho akoby nebol odsúdený (oboznámený rozsudok). Zo správy o povesti Mesta Martin bolo zistené,
že M. Y. je podľa evidencie slobodný, adresu trvalého pobytu má od 05.12.2008 len „Mesto Martin“, nie
je vlastníkom nehnuteľnosti,je evidovaný ako dlžník poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
poplatky za obdobie od roku 2005 do roku 2009 vrátane. Mesto Martin ani Mestská polícia na M. Y.
neeviduje žiadny priestupok, alebo inú protiprávnu činnosť. Zo správy z Obvodného úradu Martin,odbor
všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že M. Y. v evidencii priestupkov od roku 2003 nemá žiadny
záznam. M. Y. podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine bol evidovaný ako
spoločne posudzovaná osoba spolu s matkou, ktorá bola poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej
núdzi v období od 01.03.2004 do 31.03.2008, v období od 21.02.2005 do 16.05.2005 bol evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, ku dňu 16.09.2010 nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin - západ bolo zistené, že M. Y. v evidencii
priestupkov nemá záznam, má záznam ako podozrivý zo spáchania trestného činu, dňa 08.08.2010 mu
bolo vznesené obvinenie (ORP-992/OV-MT-2010) za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona. Dňa 25.02.2011 bolo trestné stíhanie prerušené len pre neprítomnosť
obvineného. Dňa 04.05.2011 bol vypracovaný návrh na podanie obžaloby podľa § 209 odsek 1 Trestného
zákona a návrh na postúpenie veci. Obvodné oddelenie Policajného zboru Martin - západ na žiadosť
súdu oznámilo, že vykonanou lustráciou v policajných evidenciách bolo zistené, že M. Y. nemá záznam
o trestnom čine a nemá záznam o priestupku, v mieste svojho bydliska užíva dobrú povesť.

Obžalovaný Y. H. nemá žiadny záznam v registri trestov. Zo šetrenia k osobe obžalovaného Y. H.
vykonaného Mestskou políciou Šaľa bolo zistené, že sa nejedná o konfliktnú osobu, jeho miestnu
znalosť mestská polícia viac krát využila pri objasňovaní rôznej protispoločenskej činnosti a aj na základe
poskytnutých informácií sa podarilo objasniť viacero priestupkov. Zo šetrenia Obecnej polície Trnovec
nad Váhom bolo zistené, že má v obci dobrú povesť, nebol prejednávaný za priestupok, spolu so
svojím bratom vykonávajú opravy pneumatík, prácu si plní svedomite. Bol nápomocný obecnej polícii pri
odhaľovaní trestnej činnosti v obci, v lete 2009 zadržal páchateľa lúpežného prepadnutia. Alkoholické
nápoje nepožíva, v kolektíve priateľov, aj v obci je obľúbený. Zo správ o povesti z Obce Trnovec nad
Váhom bolo zistené, že Y. H. býva spolu s manželkou a nezaopatreným dieťaťom v rodinnom dome,
ktorého je vlastníkom, je súkromným podnikateľom, priateľskej a slušnej povahy, nepožíva nadmerné
množstvo alkoholu, nerobí výtržnosti na verejnosti, obecnou políciou riešený nebol. Y. H. bol podľa
oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 09.12.2008 do 30.06.2009, od 01.07.2009 nie je v evidencii Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Šaľa. Vyradený bol z dôvodu začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej
činnosti. V rokoch 2000, 2001, 2002, 2003, 2007, 2008 poberal dávky v hmotnej núdzi. Zo správy z
Obvodného úradu Šaľa, odbor všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že Y. H. v evidencii priestupkov
nemá žiadny záznam.Súd oboznámil listinné dôkazy, predložené obhajkyňou obžalovaného sobášny
list, rodný list, list vlastníctva č. XXX, výplatnú pásku U. H., Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202563864
v SLSP a.s., z ktorých bolo zistené, že Y. H. je ženatý, má maloletého syna Y., manželia H. vlastnia
rodinný dom v obci Trnovec nad Váhom, na jeho postavenie si zobrali úver vo výške 980.000,- Sk,ktorý
splácajú po 232,49 eur mesačne, príjem manželky je vo výške 476,- eur. Zo správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Šali zo dňa 01.06.2012 bolo zistené, že Y. H. za obdobie od 16.02.2011 nespáchal
žiaden priestupok.

Súd si zabezpečil ku kompexnému posúdeniu osôb obžalovaných hodnotenia z jednotlivých ÚVV a
ÚVTOS, ktoré oboznámil v rámci listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Podľa posudku Ústavu
na výkon väzby Nitra

Obžalovaný F. Q. sa nachádza v Ústave na výkon väzby Nitra od 26.03.2009 na príkaz Okresného súdu
Nitra sp. zn. 33Tp/60/2009, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, dodržiava príslušné
ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku, počas výkonu väzby nebol disciplinárne
potrestaný, pracovne zaradený nebol.

Obžalovaný R. T. sa nachádzal v Ústave na výkon väzby Nitra od 19.06.2008 do 17.06.2010 na príkaz
Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Tp/93/2008, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni,
dodržiaval príslušné ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku, počas výkonu väzby
nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol.

Obžalovaný T. T. sa nachádzal v Ústave na výkon väzby Nitra od 26.06.2008 do 17.06.2010 na príkaz
Okresného súdu Nitra sp. zn. 21Tp/99/2008, jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej
úrovni, nedodržiaval príslušné ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku, počas výkonu
väzby bol jeden krát disciplinárne potrestaný „pokarhaním“ za porušenie zásad slušného správania voči
osobám, s ktorými prichádza do styku, pracovne zaradený nebol.

Obžalovaný F.G. sa nachádzal v Ústave na výkon väzby Nitra od 26.06.2008 do 17.06.2010 na príkaz
Okresného súdu Nitra sp. zn. 1Tp/103/2008, jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej
úrovni, nedodržiaval príslušné ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku, počas výkonu
väzby bol jeden krát disciplinárne potrestaný „pokarhaním“ za nadväzovanie nedovoleného kontaktu,

pracovne zaradený nebol. Dňa 18.06.2010 bol predvedený do Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica,
kde podľa hodnotenia jeho správanie a vystupovanie možno hodnotiť kladne, ústavný poriadok a
denný režim dodržiaval, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil. Disciplinárne odmenený ani potrestaný
nebol. Kontakt s príbuznými udržiava písomnou formou a návštevami. Nebol pracovne zaradený. Dňa
09.05.2011 bol z väzby prepustený.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou bol obžalovaný
T. H. dodaný do výkonu trestu dňa 08.04.2005 do ústavu Leopoldov. Do Hrnčiaroviec nad Parnou
bol umiestnený dňa 03.05.2005 a zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, pracovne zaradený nebol,
jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Mal zdravotné problémy. Pred prerušením
výkonu trestu bol nespokojný s podmienkami vo výkone trestu. Od 24.11.2005 do 18.01.2009 mal
prerušený trest zo zdravotných dôvodov. Do ústavu bol opätovne premiestnený dňa 20.01.2009. Jeho
správanie nebolo vždy v súlade s ústavným poriadkom.Bol viackrát upozornený na ustrojenosť a dva
krát disciplinárne riešený za nerešpektovanie budíčka a časového rozvrhu dňa. Vo voľnom čase čítal a
sledoval televíziu. Pracovne zaradený nebol, je invalidný dôchodca. Dňa 30.07.2010 bol preradený na
oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, tu sa jeho správanie a vystupovanie stabilizovalo. Čo sa týka jeho
rodinných pomerov, bol vychovaný v úplnej rodine, po základnej škole nastúpil na SOU - železničné,
na začiatku tretieho ročníka bol zo školy vylúčený. Zamestnal sa v ČSD. Základnú vojenskú službu
absolvoval v rokoch 1983 - 1985. Bol ženatý, v roku 2001 sa rozviedol, má syna. Pred výkonom trestu žil
s družkou, s ktorou má syna,doposiaľ bol päť krát súdne trestaný, vo výkone trestu nebol, v súčasnosti
sú proti nemu vedené štyri trestné stíhania.

Podľa posudku Ústavu na výkon väzby Bratislava zo dňa 10.09.2010 a Ústavu na výkon väzby Nitra
bol obžalovaný H. Q. dodaný do výkonu väzby dňa 16.04.2010 na príkaz Okresného súdu Nitra sp. zn.
33Tp/56/2008, väzba začala plynúť dňom 14.04.2010. Jeho správanie a vystupovanie voči osobám, s
ktorými prichádza do styku je na požadovanej úrovni, je umiestnený v štandardnom režime, disciplinárne
riešený nebol, osobnú hygienu dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva, zúčastňuje sa záujmovej
a športovej činnosti. Nie je pracovne zaradený, kontakt s rodinou udržiava písomne a zároveň má
pravidelné návštevy

Z lustrácií v evidencii Ministerstva spravodlivosti SR bolo zistené, že voči F. U. sa okrem tohto konania
na súdoch SR aktuálne vedie konanie pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 1T/57/2013. Pred
Okresným súdom Prievidza bolo vedené voči nemu trestné konanie pod sp. zn. 1T/68/2006, ktoré
bolo právoplatne skončené trestným rozkazom a v konaní pod sp. zn. 3T/191/2009 bol spod obžaloby
právoplatne oslobodený. Proti H. Q. sa vedie ešte aktuálne konanie pred Okresným súdom Trnava pod
sp. zn. 3T/80/2010. Proti F. Q. sa okrem tohto konania vedie ešte konanie pred Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 3T/80/2010. Proti T. H. sa okrem tohto trestného konania vedie konanie pred Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 3T/80/2010 a pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/251/2008, vo
veci bolo rozhodnuté. Proti Y. H. sa okrem tohto konania viedlo konanie pred Okresným súdom Galanta
pod sp. zn. 3T/108/2010, kde bolo právoplatne rozhodnuté o jeho oslobodení. Proti R. T. sa okrem
tohto konania viedli dve konania pred Okresným súdom Topoľčany a to pod sp. zn. 3T/114/2005 a
pod sp. zn. 2T/133/2007, v oboch bol právoplatne odsúdený. Proti T. T. sa okrem tohto konania vedie
konanie pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 3T/80/2010 a viedli sa dve konania pred Okresným
súdom Prievidza, pod sp. zn. 3T/39/2008 a 1T/207/2005, obe veci sú právoplatne rozhodnuté trestným
rozkazom. Proti M. Y. sa okrem tohto konania nevedú žiadne iné súdne konania.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného F. U. za vinného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno
b), d), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona ako dokonaného a v odseku 4 písmeno a) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d),
f), i) a § 140 písmeno b) Trestného zákona a obžalovaných F. Q., H. Q., T. H.,T. T., R. T., Y. H. a
M. Y. za vinných zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1,
odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona ako dokonaného a v odseku 4 písmeno a)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a), d), f), i) Trestného zákona podľa obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp.zn. Kv 48/2008 s úpravou
skutkovej vety a právnej kvalifikácie pri zachovaní totožnosti skutku a spôsobeného následku, nakoľko
bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného obzvlášť závažného zločinu, a že tento spáchali obžalovaní, ktorí svojim konaním po stránke
objektívnej aj subjektívnej naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b),odsek 3 písmeno a) Trestného zákona
ako dokonaného a v odseku 4 písmeno a) v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) a obžalovaný F. U. konal aj z osobitného dôvodu-pomsty.
Protiprávne konanie obžalovaných spočívalo v tom, že iného uniesli a hrozbou jeho usmrtenia si od tretej
osoby vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy, čin spáchali závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou, násilím, lsťou a organizovanou skupinou, týmto činom získali pre seba a iné osoby značný
prospech a svojim konaním bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu mali v úmysle získať
pre seba a iné osoby i majetkový prospech veľkého rozsahu.

Obžalovaní svojim úmyselným protiprávnym konaním, porušili záujem chránený zákonom, ktorým je
osobná sloboda a sloboda rozhodovania človeka. Objektívna stránka konania obžalovaných spočívala
v kumulatívnom splnení podmienok uvedených v ustanovení § 186 Trestného zákona (zmocnenie sa
iného proti jeho vôli, bránenie v užívaní osobnej slobody, hrozba usmrtenia a vynucovanie si poskytnutia
plnenia majetkovej povahy). Právna kvalifikácia v odseku 2 je daná závažnejším spôsobom konania
uvedeným v § 138 Trestného zákona. Obžalovaní pri spáchaní trestného činu použili zbraň, ktorá
slúžila na prípadné prekonanie alebo zamedzenie odporu a bola schopná reálne privodiť fyzické výhody
útočníkov pri prevádzaní fyzického útoku na osobu poškodeného. Zároveň pri útoku voči poškodenému
použili fyzické násilie smerované proti jeho telesnej integrite pôsobením fyzickej sily na jeho telo proti
jeho vôli. Trestný čin spáchali za použitia ľsti, kedy využili omyl poškodeného, ktorý sami vyvolali
a vytvorili u neho nezhodu medzi vnímaním reality a skutočnosťou. Obžalovaní sa spolčili na účel
spáchania trestného činu, rozdelili si úlohy, naplánovali postup a koordinovali svoje konanie, skutok tak
spáchali ako organizovaná skupina.Obžalovaný F. U. konal okrem toho z osobitného dôvodu- pomsty (§
186 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona). Právna
kvalifikácia v odseku 3 citovaného ustanovenia je daná reálne získaným majetkovým prospechom
väčšieho rozsahu pri dokonanej časti skutku a kvalifikácia v odseku 4 citovaného ustanovenia je
daná konaním obžalovaných, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a k získaniu
majetkového prospechu veľkého rozsahu. Pokus trestného činu kvalifikovaný v odseku 4 citovaného
ustanovenia bezprostredne smeroval k dokonaniu trestného činu, ale absentoval následok tohto
trestného činu, lebo obžalovaní pod tlakom okolností a po zásahu polície upustili od jeho dokonania,
napriek tomu je pokus trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. Po vykonaní
dokazovania bola v tomto zmysle právna kvalifikácia skutku pozmenená oproti obžalobe doplnením
odseku 3 písmeno a) citovaného ustanovenia, v ktorom bol trestný čin dokonaný.

Podľa vykonaného dokazovania možno únos R. Y. rozdeliť na tri vývojové etapy. Príprava a organizácia
únosu, samotný únos a odovzdanie poškodeného Y. obžalovanému U..V rámci prípravy pomsty R. Y. pre
vzájomné nezhody, ktoré vyvrcholili konfliktom v bydlisku obžalovaného, F. U. oslovil so svojim plánom
H. Q., následne spoločne oslovili F. Q., ktorý U. návrh prekonzultoval s K. Q.. Po prvotnom oddialení
plánu F. U. na likvidáciu poškodeného, v snahe úplne neodmietnuť U., ktorý sľuboval 10 miliónový zisk
naplánovali obžalovaní F. Q., K. Q., H. Q., F. U. a T. H. únos R. Y.. Obžalovaný U. zabezpečil T. Y. a P.
Pánisa na sledovanie poškodeného R. Y. v období minimálne od 04.06.2008 do 06.06.2008. Sledovanie
sa uskutočňovalo na strome, z ktorého bolo vidieť do okna domu J. Y.. Poškodený J.Y. dva dni pred
únosom v doobedňajších hodinách neopustil svoj dom, čo vysvetľuje skutočnosť, ktorú uviedla svedkyňa
Z. Y., že R. Y. bol chorý. Táto skutočnosť odôvodňovala fakt, že únos bol úspešný až na tretí deň. O tom,
že sa jednalo o sledovanie viac ako jeden deň, svedčil aj popis oblečenia poškodeného obžalovaným
T. Y. vo výpovedi z prípravného konania a následne porovnanie opisu vecí, ktoré mal R. Y. na sebe
v čase únosu, ktoré opisy sú rozdielne. Na príprave únosu sa podieľali obžalovaní Q., Q., Q., U., H.
zabezpečením informácií, áut, zbraní, policajných zvrškov, čiernych odevných zvrškov, telefónov, SIM
kariet, priestorov a ľudí. P. T. bol U. človek, Q. zabepečil H. a Q. zabezpečil Y.. C. si úlohy tak, že
obžalovaní P. T. a T. Y. sledovali poškodeného J. Y. z dopredu vyhliadnutej pozície na strome. Obžalovaní
Q. a H. vystupovali ako dopravní policajti, Q. a Q. ako kukláči, U. a H. ako doprovodné vozidlá. Všetci
zainteresovaní boli so svojimi úlohami a cieľom oboznámení, čo logicky vyplýva z následného priebehu
únosu, ktorý bol systematickou a organizovanou činnosťou a nevyznačoval sa z hľadiska realizácie

žiadnymi prvkami chaosu a dezorientácie zúčastnených obžalovaných, naopak svedčil o ich dokonalej
synchronizácii a disciplíne. Tieto konkrétne skutočnosti vyplývali najmä z výpovedí obžalovaných na
hlavnom pojednávaní (Q., H., Q.) a z výpovedí obžalovaných B.U., P. T., T. Y. v prípravnom konaní, z
vykonanej previerky výpovede na mieste činu, ohliadok miesta činu, znaleckých posudkov a z ďaľších
zabezpečených dôkazov.

Samotná realizácia únosu bola uskutočnená dňa 06.06.2008 (piatok) medzi 8.00-8.15 hodinou v
obci Horné Chlebany, kde K. Q. a Y. H. prezlečení za policajtov využili omyl poškodeného vyvolaný
uniformami, zastavili vozidlo poškodeného J. Y. a pod zámienkou kontroly ho vylákali k osobnému
motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia s tmavými sklami, kde ho proti jeho vôli obžalovaní F. Q. a H.
Q. prezlečení za kukláčov spacifikovali, spútali, naložili do Octavie a odviezli na chatu na Duchonku.
Obžalovaní boli ozbrojení pištoľami a samopalmi.Únos z jedného smeru zabezpečoval P.H. a z druhého
B. U.. Po naložení poškodeného do auta K. Q. nasadol do Mercedesu poškodeného a odviezol ho s
F. U. do F. pred bytový dom. Poškodený bol umiestnený na chatu, bol spútaný a mal prekrytú hlavu.
Vyjednávaním o výkupnom v mene skupiny bol poverený obžalovaný F. Q., ktorý od poškodeného pod
hrozbou usmrtenia vynucoval majetkové plnenie. Poškodený J. Y. povedal, že má doma 2-3 milióny
korún, ktoré im môže dať. Požiadal telefonicky, podľa pokynov únoscov svoju družku, aby zobrala všetky
peniaze čo doma má a zaniesla ich do Trenčína, že je u právnika. Z Trenčína sa mala presunúť a
doniesť peniaze pred Billu do Bánoviec na Bebravou, kde po peniaze prišli obžalovaní B. Q. (vodič)
M. H. (spolujazdec vzadu) a I. Q. (spolujazdec vpredu) na Octavii striebornej farby s tmavými sklami.
H. zabezpečoval miesto odovzdávky pred Billou ako doprovodné vozidlo. Po príchode Mercedesu F., z
miesta spolujazdca vystúpil I. Q. prevzal od nej peniaze a požiadal ju o odovzdanie ďaľších 5 miliónov
korún. Časť odovzdávky natočil na mobilný telefón svedok Q.. Po prepočítaní peňazí únoscovia zistili,
že im bolo odovzdané 2.100 000 Sk. Matka J. Y. so svojimi príbuznými začala následne zháňať peniaze
od príbuzných, známych a kamarátov poškodeného J. Mišenku. T. sa jej zohnať X,X milióna korún, ale
medzitým už únos nahlásila svedkyňa K. F. na polícii a preto druhá odovzdávka, ktorá mala byť v Q.
už bola koordinovaná a monitorovaná políciou. Vzhľadom na vysokú organizovanosť páchateľov, ktorí
mali zabezpečené oba smery štvorprúdovaj komunikácie do Handlovej T. H. a H. Q., zistili K. Q. a F.
Q., ktorí mali zabezpečiť druhé prevzatie peňazí, účasť a zainteresovanosť bezpečnostných zložiek.
Plánovanú prebierku pod tlakom týchto okolností už neuskutočnili. Z H. sa presunuli obžalovaní spolu s
poškodeným do chaty T. v Horných Vesteniciach. Chatu na Duchonke upratal P. T., ktorý odišiel spolu
s Y. do Vesteníc, kde mal Y. čakať na Q.. Po nezrealizovanej prebierke páchatelia poškodeného J. Y.
ubezpečili, že peniaze prevzali a jeho prepustia neskôr, ak tam nebude toľko policajtov. Akciu následne
ukončili. U. odviezol Octaviu s nestotožnenou osobou na letný majer do Y. k svedkovi I. V.. Chatu T.
opustili obžalovaní Q., H. a Q. spolu na S. a Q. s H.. Na druhý deň si v T. u I.Q. rozdelili peniaze z únosu
(2 100 000 Sk+ 45 000 Sk hotovosť od Y.), retiazku zobrali Q., Q. a Q. do Grécka, telefón a hodinky mal
zničiť U.. Ku konštatovaným skutočnostiam a zisteniam vypovedali na hlavnom pojednávaní obžalovaní
Q., Q. a H. a v prípravnom konaní B.U., P. T., T. Y.. Okrem obžalovaných k etape realizácie únosu
vypovedali poškodený J. Y., svedkovia K. F., Z. Y., A. Y., M. W., Q. (požiadavky únoscov, odovzdanie
peňazí) J. V., D. C., P. U. (policajná akcia v Z.), I. V. (uschovanie I.), svedkyne F., L., V., C. (k odparkovaniu
Mercedesu EČ TO XXX BV pred bytovkou v Bojnej), svedkovia Q., L., S., F., V., V. (spolupracovníci J.T.,
ktorí mu mali potvrdiť na deň 06.06.2008 prítomnosť v práci).

Po nezrealizovanej prebierke druhej časti výkupného odovzdali obžalovaní poškodeného J.Y. F. U., ktorý
na jeho stráženie vo večerných hodinách zavolal P. T.. U. mal pôvodne v úmysle Y. zlikvidovať pre
predchádzajúci konflikt a z pomsty, že ho so svojimi kamarátmi prišiel riešiť. Na likvidáciu poškodeného
mu partneri dali zbraň odcudzenú pri lúpeži u poškodeného U.. Obžalovaní U. a J. T. v sobotu ráno
spútaného J. Y. priviedli k vykopanému hrobu. Potom čo poškodený podľa hlasu obžalovaného U.
opoznal, mu tento dal dole kuklu a deku a začal s Y. vyjednávať či vôbec a ako ho má zabiť.Napokon
sa U. rozhodol, že to neurobí, ale nechal bratov T. spútaného Y. na chate strážiť. Snažil si poškodeného
Y. nakloniť a získať ponukou spoločného obchodu a poskytnutím informácii o druhej partii únoscov.
Medzitým sa U. stretol s Q. a Q., utvrdil, ich v tom, že Y. zabil a prevzal svoj diel peňazí z únosu.
Aby nebol v zavádzaní partnerov odhalený požičal chatu vo Vesteniciach od Y. Y. a pod zámienkou
že ich druhá partia chce zabiť, bratia T. previezli poškodeného J.Y. Citroenom Pick up v nedeľu večer
na požičanú chatu. Strážiacich bratov T. popísal J. Y. vzhľadom aj oblečením, navyše vedel aj to, že
obžalovaný J. T. ide v pondelok do roboty do Bratislavy, ktorú informáciu mohol mať len od neho osobne,
lebo nikto iný (U., P. T.) nemal dôvod R. T. a jeho odchod do práce spomínať, pokiaľ by tam R. T. nebol
osobne prítomný. Aj táto skutočnosť spolu so svedectvom poškodeného svedčila účasti obžalovaného

J.T. na strážení poškodeného Y.. V pondelok dal obžalovaný F. U. poškodenému Y. putá dole, prespal
s ním na chate, v utorok večer sa B. U., P. T. a J.Y. oblečení v nepriestreľných vestách pod zámienkou
nebezpečenstva hroziaceho od druhej skupiny presunuli k U. domov, kde Y. prespal. V stredu 11.06.2008
ráno P. T. na požiadanie B. U. a na aute jeho sestry zaviezol poškodeného J.Y. do Nitrianskej Stredy
za svedkom J. J., ktorý rodine oznámil, že Y. je živý a zavolal jeho brata E. Y.. Svedok E. Y. odviezol
poškodeného R. Y. domov, kde sa osprchoval a následne ho odviezol na stretnutie so svedkom F. F.,
ktorý ho potom ukrýval doma do 13.06.2008, kedy poškodený celú vec oznámil na polícii. U F. sa Y.
stretol so svojimi priateľmi Q., W. a L.. Čas od prepustenia do výsluchu na polícii využil poškodený J.Y. na
stretnutia s vysokopostaveným nestotožneným policajtom a na zháňanie mien a adries únoscov, ktorých
mu označili obžalovaní B.U. a P.T. a voči ktorým evidentne plánoval odvetu. Pokúšal sa aj o stretnutie
s obžalovaným B. U. ohľadne svojich hodiniek a získania ďalších informácií o únoscoch, ale U. na také
stretnutie nemal zrejme odvahu, lebo tam posielal P.T.. Správanie obžalovaného B. U. (vyhýbanie sa
svojim partnerom) a poškodeného J. Y. (skrývanie sa tri dni u F.F.) po jeho prepustení svedčí tomu, že
vyhľadávanie únoscov, plánovaná odveta a sľub o ochrane U. na polícii, bol dohodnutý plán U. a Y., ktorý
vznikol po oslobodení J.Y. s cieľom „riešiť veci po svojom“. Svoju časť plánu poškodený Y. nezrealizoval z
čisto pragmatických dôvodov (nebezpečenstvo odhalenia odvety zo strany polície, viacero páchateľov a
nespolupráca B. U.). Dňa 13.06.2008 oznámil poškodený J. Y. okolnosti únosu na Krajskom riaditeľstve
PZ Nitra spolu s informáciami ktoré mal o únoscoch. F. U. oznámil ako organizátora únosu, ktorý ho
držal na chate s bratmi T..Po zverejnení informácie o Y. nájdení v médiách sa stretli Q. ,Q., Q. a H. a
dohodli sa, že opustia Slovensko, čo H. odmietol. Obžalovaný B. U. sa po výpovedi poškodeného Y. na
polícii ešte skrýval dva týždne a dňa 01.07.2008 oslovil nestotožnenú osobu, ktorá mu sprostredkovala
kontakt s príslušníkom ÚBOKu svedkom Z.. Po rozhovore s ním bol B. U. dovezený do Trnavy, kde
pred vyšetrovateľom urobil svoju prvú výpoveď vo veci únosu J. Y. a podal trestné oznámenie v inej
trestnej veci. K objasneniu a ustáleniu skutkových zistení v tejto časti únosu prispeli svojimi svedectvami
v prípravnom konaní obžalovaní B.U., P.T., poškodený J. Y. a na hlavnom pojednávaní svedkovia K. F.
Z. Y., A. Y., M. W. (rodina poškodeného k okolnostiam a informáciam získaným po prepustení Y.) Q.,
U., W., F., T., L. (priatelia poškodeného J. Y.), W., Q., S., Y., Y. (priatelia a známi obžalovaného B. U.),
J.J. (riaditeľ archívu v W. L.), svedkovia R.U., L.U., M. T., J.T.,T. T. a V. T., Ľ. Q., Š. Q. P. Y. ( rodinní
príslušníci obžalovaných U., bratov T., Q., Q. a Q.).

V rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia F., N., U., Z., J., W.,
V., Z. ktorí ku samotnému zažalovanému skutku neuviedli nič podstatné. Ďalší svedkovia vypovedali
len k čiastočným informáciám prípadne udalostiam, ktoré majú vzťah k niektorým skutkovým zisteniam
prípadne k dôkazom zaisteným v tejto veci. V., svedok U. (nájdená zbraň na chate u EDA), svedok H. (k
autám Ford Fiesta, Seat Leon, Renault Laguna, MercedesE a k vykonanej domovej prehliadke), svedok
S. (osobe T. H. a jeho kontaktom s Q. a Q.), svedok V. ( k osobe J. Y. a B. U.),L. F. ( k chate č.XXXX na
H.), S. L. a D. L. ( k vykonanej domovej prehliadke a zaisteneným stopám ), I. U. (obchodný partner D.
Q. k domovej prehliadke a osobe D. Q.), T. Q. ( k zámeru B. Q. vo vzťahu k H.), P. F. (o zabezpečovaní
vecí na trestnú činnosť a ich používaní), T. R. (o vzťahu k obžalovaným). T. obžalovaných I.Q. a B.Q. a
brat B. U. nevypovedali v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní. Vypovedať odmietli aj Dr.G.
a jeho priateľka M. Q.. Vyšetrovatelia a príslušníci PZ (Z., V., R., S. a R.) boli na hlavnom pojednávaní
vypočutí k zákonnosti vyšetrovania a vykonaných výsluchov svedkov, obžalovaných, k rekogníciam a
konfrontáciam, svedok R.( k eskorte obžalovaného Q. na územie SR). Svedok T. (k samoúnosu J. Y.) a
svedok F. (k obrane F. U.), svedok F. (k motívu Y. na samoúnos).

Základnou výpoveďou usvedčujúcou všetkých obžalovaných okrem obžalovaného J. T. zo spáchania
skutku, ktorý sa im kladie za vinu v obžalobe je výpoveď obžalovaného F. Q., ktorý urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine, teda, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní a splnenie podmienok uvedených v Trestnom poriadku
toto vyhlásenie vo vzťahu k nemu prijal. Vo vzťahu k ostatným obžalovaným súd v plnom rozsahu
vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný pôvodne odmietol na hlavnom pojednávaní
vypovedať, a preto boli jeho výpovede z prípravného konania prečítané na hlavnom pojednávaní.
Výpovedi z prípravného konania predchádzal desaťstranový list obžalovaného F. Q. vyšetrovateľovi s
podrobným popisom skutku, vrátane podielu jednotlivých obžalovaných na jeho príprave a realizácii. V
dôsledku opakovaných požiadaviek spoluobžalovaných a po poukazovaní na jeho mlčanie sa rozhodol
obžalovaný Q. vo veci vypovedať a zodpovedal aj na všetky otázky spoluobžalovaných. Podrobne
detailne a chronologicky popísal čo viedlo k únosu J. Y., čo bolo jeho motívom, ako prebiehala príprava
únosu, kto a čo technicky zabezpečoval, aké boli úlohy jednotlivých obžalovaných na vykonaní skutku.

Popísal ako prebehol samotný únos, uviedol miesta kde sa skupina pohybovala, špecifikoval autá a
zbrane, ktoré pri únose a prebierke výkupného používali a aký bol plán na prebierku druhého výkupného.
Uviedol ako únos ukončili a odovzdali Y. U. a potom po zistení, že U. ich oklamal odišli do J. spolu
s Q. a Q., neskôr s Q. do S. a W., kde ich zadržali a eskortovali na Slovensko.Obžalovaný F. Q.
uviedol, že prvé výkupné im bolo vyplatené vo výške 2 100 000,-Sk , ktoré peniaze prerátal I. Q. v
jeho prítomnosti, čo je suma v rozpore so sumou výkupného vo výške 3.000 000,-Sk, ktoré mal
iba zbežne prerátať svedok E. Y.. Svedecky bolo preukázané že nikto iný z rodiny peniaze neprerátal.
ObžalovanýB. Q. potvrdil, že okrem toho zobrali Y. 54 000,-Sk, ktoré mal pri sebe. Podľa výpovede
poškodeného mal R. Y. však pri sebe v čase únosu iba 45 000,.- Sk. Hodinky poškodeného dali U.
zničiť a retiazku si zobrali do Grécka. F. Q. k vzájomným kontaktom medzi obžalovanými uviedol, že
s H. ho zoznámil K. Q. a bol mu predstavený ako T., medzi sebou ho volali aj T.. T. T. pozná asi od
r.2007 zoznámil ho s ním U., Y. povolal k veci Q.. F. Q. usvedčuje svojou výpoveďou priamo z účasti
na skutku B.U. I. Q., D. Q., P. H., M. H., T. T. a T. Y.. Výpovede obžalovaného F. Q. z prípravného
konania a na hlavnom pojednávaní navzájom korešpondujú, neboli účelovo menené a upravované podľa
vývoja dokazovania, majú vnútornú logiku a hlavne v nich obžalovaný nezľahčoval svoju úlohu a podiel
pri spáchaní trestného činu, neprenášal väčšiu zodpovednosť na iných obžalovaných, nekalkuloval s
Y. smrťou, ktoré skutočnosti svedčia vysokej miere vierohodnosti jeho výpovedí. Jeho výpoveď bola
overená aj previerkou výpovede na mieste. Priebeh únosu, trasu a miesta vzťahujúce sa ku skutku
obžalovaný zakreslil do mapy Topoľčian a okolia a zaslal vyšetrovateľovi. Obžalovaný F. Q. na svojej
výpovedi zotrval napriek tomu, že jeho osoba a charakterové vlastnosti boli na hlavnom pojednávaní
predmetom kritiky spoluobžalovaných, ktorých usvedčoval. Obžalovaný F. Q. zodpovedal na všetky
otázky spoluobžalovaných zrozumiteľne, bez emócii, napriek tomu, že bol nimi označený ako klamár
inštruovaný a dohodnutý s políciou a prokuratúrou. Súd konštatuje, že tento postoj spoluobžalovaných
k F. Q. a spochybňovanie jeho výpovede je motivovaný jeho priamou usvedčujúcou výpoveďou
odhaľujúcou vznik, mená, fungovanie a činnosť spoluobžalovaných a to nielen v prípade únosu J. Y.,
ale aj v iných trestných veciach. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že námietky obžalovaných
smerované voči F. Q. kvôli ich usvedčeniu boli neadekvátne, lebo ustanovenia Trestného poriadku
dávajú každému obžalovanému legálnu možnosť zvoliť si niektorú z alternatív pre prípadné zmiernenie
hroziaceho trestu a tým aj spôsob a postup pri svojej obhajobe. Obžalovaný F. Q. sa rozhodol pre
plné priznanie a usvedčenie spoluobžalovaných. V prípravnom konaní pred obžalovaným Q. vypovedali
F. U. a T. T., ktorí spoluobžalovaných zo spáchania skutku čiastočne usvedčili skôr ako F. Q., napriek
tomu, že na hlavnom pojednávaní svoje výpovede následne zmenili. Spoluobžalovaní prenášali hlavnú
zodpovednosť za spáchanie skutku na B.Q. a skonštruovali verziu samoúnosu poškodeného R. Y.,
čím tak zneužili jeho úmrtie a využili jeho nemožnosť brániť sa voči takýmto obvineniam. Žiadnym
dôkazom produkovaným v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané spojenie
medzi poškodeným Y. a obžalovaným Q. zodpovedajúce verzii samoúnosu ako to popísali obžalovaní U.
a P.T. na hlavnom pojednávaní, naopak práve výhradná komunikácia Q. s Y. pri dojednávaní výkupného
svedčí tomu, že sa B. Q. s poškodeným nepoznali. Z výpovede poškodeného J. Y. vyplýva, že podľa
hlasu počas únosu opoznal len F. U. s ktorým jediným sa poškodený poznal. J. Y. vedel označiť na
polícii len mená obžalovaných B.U. a bratov T., ostatné mená únoscov mu prezradil B. U. a P. T.. Z
týchto dôvodov vo výpovediach príbuzných, priateľov a obchodných partnerov poškodeného J. Y. k
únosu rezonovali najmä mená F. U. a bratov T. ako únoscov. Z jednoduchej logickej úvahy vyplynulo, že
pokiaľ by poškodený J. Y. mená a osoby obžalovaných poznal, nebolo potrebné plytvať silami a zisťovať
si cez T. T. mená a miesta kde únoscovia žijú, aby si to s nimi mohol vybaviť po svojom. Načrtnutý
plán odvety poškodeného J. Y. vyplýval z konkrétnych skutočností. Po prepustení sa poškodený
J.Mišenka správal neštandardne, nešiel okamžite domov k svojim blízkym ani vypovedať na políciu, ale
odďaloval svoj návrat domov, stiahol sa k priateľovi (F.F.) do F., kde sa stretol len s najbližšími priateľmi
a urobil si súkromné odhaľovanie identity páchateľov. Takéto konanie poškodeného evokuje myšlienku
plánovaného individuálneho riešenia s únoscami. Prípadná plánovaná odveta poškodeného J.Y. však
nie je predmetom obžaloby, ale zodpovedá neštandarnému konaniu poškodeného po jeho prepustení.
V každom prípade nebolo preukázané obchodné alebo osobné prepojenie medzi poškodeným J. Y. a
obžalovaným B. Q.. Verzii samoúnosu nenasvedčovala ani skutočnosť, že po únose bolo nájdené Y.
zhorené auto vysokej hodnoty, ktoré užíval pár mesiacov a navyše nevedel ani či je poistené. Podľa
príbuzných a priateľov Y. mal autá rád podobne ako svojho syna a je teda nanajvýš nepravdepodobné,
ako sa vyjadrili aj svedkovia (Y., W., F.), že by kvôli „fiktívnemu únosu“ obetoval svoje najnovšie auto.
Podobne ako spoluobžalovaní poukazovali na charakter, morálku a negatívne vlastnosti obžalovaného
F. Q., časť svojej obrany sústredili aj na povahové vlastnosti, charakter a morálku poškodeného. Súd
vzhľadom na vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní nemohol konštatovať, že R. Y. bol vzorom

ideálneho bezúhonného občana. Zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov vyplynulo, že mal
problém s drogami, dostal sa do konfliktu so zákonom, ale ani toto všetko neznamenalo, že by mu
Trestný zákon a Ústava SR neposkytovali ochranu ako každému inému občanovi, bez ohľadu na to
aký život viedol. Y., charakter a život poškodeného neboli predmetom trestného konania, ale práve
ujma na jeho osobných právach, ktorú utrpel v dôsledku porušenia zákona obžalovanými. Absurdne v
týchto súvislostiach vyznieva výpoveď svedka T., ktorý nemal k poškodenému žiadny blízky vzťah okrem
toho, že bol určitý čas jeho spoluväzňom. Je nepravdepodobné aby J. Y. bol tak neopatrný, že by sa s
verziou samoúnosu, ktorá mala byť výsostne utajená a mohla ho v konečnom dôsledku zosmiešniť a
zdiskreditovať zdôveril práve svedkovi T., ktorý takúto citlivú informáciu mohol posunúť tým, pred ktorými
mala zostať utajená. I. tejto vysokointímnej informácie však svedok T. o poškodenom nevedel nič, čo by
nebolo všeobecne známe z médii. V zmysle týchto úvah a vykonaných dôkazov vyhodnotil súd výpoveď
svedka T. ako nepresvedčivú, ovplyvnenú aj mediálnymi informáciami. Do smrti poškodeného J. Y. v
júli 2010 o fiktívnom únose zo strany obžalovaných nepadlo vo výpovediach obžalovaných ani slovo,
pretože by to R. Y. mohol vyvrátiť a osobne sa brániť proti takýmto obvineniam. Na hlavnom pojednávaní
nebolo preukázané ani obchodné prepojenie poškodeného cez svedka C. F. na skupinu R. a prípadné
zadĺženie J. Y. ako to uvádzal obžalovaný U..

Následne sa súd pri hodnotení vykonaných dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou jednotlivých
obžalovaných.

U obžalovaného Y. H. vychádzal súd z toho, že tento uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného
skutku. F. Q. mal poznať len z videnia a ten mu ponúkol peniaze za určitú robotu, ktorú mal urobiť. Vo
svojej výpovedi podrobne popísal udalosti, ktoré predchádzali únosu J. Y. aj samotný jeho priebeh,
vrátane účasti jednotlivých obžalovaných na skutku. I. miesta vzťahujúce sa k jednotlivým etapám únosu
a úlohy osôb na únose zainteresovaných. T. oblečenie páchateľov pri spáchaní skutku a usvedčuje z
účasti na spáchaní trestného činu okrem seba, spoluobžalovaných B.Q., I.Q., D.Q., B.U.,P.H. a P.T..
I. obžalovaného bola postavená na tom,že ho do spáchania trestného činu zatiahol obžalovaný B.Q.
a on vlastne nevedel o čo v skutočnosti ide, teda bránil sa absenciou úmyslu spáchať zažalovaný
trestný čin. F. Q. fakt o oslovení H. na akciu nepoprel, vysvetlil dôvody oslovenia H., ale na druhej
strane tvrdil, že jeho úloha na skutku mu bola podrobne popísaná, čo je logické, keďže H. sa priamo
a aktívne na únose zúčastnil, prezliekol sa za policajta a realizoval svoju úlohu pri zastavení vozidla
poškodeného, neskôr pri jeho presunoch a telefonátoch v lese a pri prebierke peňazí v F. nad F.. Na únos
ako bol zorganizovaný boli potrebné podrobné inštrukcie a zo strany obžalovaného aj prechádzajúca
príprava nielen vecná (oblečenie príslušnej veľkosti), ale aj osobná (neprítomnosť doma, na pracovisku).
Z vykonaných dôkazov neboli zistené skutočnosti svedčiace tomu, že by sa obžalovaný H. počas únosu
choval chaoticky a nevedel čo má robiť, prípadne, že by ho niekto hrozbami nútil čokoľvek konať. Žiadny
zo spoluobžalovaných nepotvrdil, že H. konal pod nátlakom. Obžalovaný Y. H. konal pri plnom vedomí,
vedel akým spôsobom a čo mal urobiť a dostal za to zaplatené. Pri dôslednosti plánovania únosu
je málo pravdepodobné, aby bol do akcie takéhoto rozsahu povolaný človek nespoľahlivý, zbabelý a
navyše neinformovaný. Nedostatkom informovanosti a zatajovaním informácií by páchatelia riskovali
neúspech akcie, zlyhanie a následne aj odhalenie. Obrana obžalovaného, že konal pod nátlakom F.
Q. a v nevedomosti je nepresvedčivá, keďže takéto skutočnosti neboli pred súdom inými vykonanými
dôkazmi preukázané. Vyhlásenie svedka Q., že Q. sa vyjadril na adresu H., že ho raz do niečoho
natiahne je všeobecné vyjadrenie, nevzťahuje sa konkrétne k tejto trestnej veci únosu a samo o sebe
neznamená, že H. v konečnom dôsledku nevedel do čoho ide. Obžalovaný H. nepoprel, že mal záujem
zarobiť peniaze a zlepšiť si svoje finančné možnosti, preto jeho motiváciou na spáchanie trestného činu
boli peniaze podobne ako u ostatných obžalovaných. Pokiaľ by jeho obrana bola pravdivá, úprimná a cítil
by sa zneužitý, najneskôr po vrátení z akcie by trestný čin išiel nahlásiť na políciu a nie prevziať odmenu
za svoje konanie. Obžalovaný potvrdil, že spolupracoval so Šalianskou políciou a pri objasňovaní
trestnej činnosti v Trnovci a v takomto kontexte jeho viac ako ročné mlčanie o spáchanom skutku
vyznelo pomerne kontroverzne k obrane, že bol na spáchanie trestnej činnosti donucovaný a nemal
vedomosť o čo ide. V jeho prospech však jednoznačne svedčalo, že po vznesení obvinenia v prípravnom
konaní a neskôr aj na hlavnom pojednávaní vypovedal podrobne o skutku a osobách, ktoré sa na ňom
zúčastnili. Výpovede nemenil, neprispôsoboval vývoju dôkaznej situácie, prejavil dostatok odvahy aj
zoči voči otázkam obžalovaných, zotrval na svojich tvrdeniach aj napriek prezentovanému strachu zo
spoluobžalovaných Usvedčoval spoluobžalovaných zo spáchania trestnej činnosti, v rámci rekognície
opoznal D. Q., P. H. ktorému patrí prezývka T., ktorú prezývku počul na chate. Opoznal obžalovaných
Q., U., Q. a T. T.. T., že na opoznávanie ho nikto nenavádzal, vyšetrovateľ na neho nerobil žiadny

nátlak, nesľúbili mu ani ochranu za výpoveď. V čase skutku mal úver, hypotéku, prerábal dom, mal
tehotnú snúbenicu a veľa výdavkov, bol riadne zamestnaný, ale potreboval si privyrobiť. V súčasnej dobe
podniká, má pneuservis a pracuje tam so svojím bratom. Výpoveď obžalovaného M. H. korešponduje
s výpoveďou obžalovaných B. Q. a D.Q. na hlavnom pojednávaní a prelína sa v základných bodoch
s výpoveďami U. a P.T. v prípravnom konaní. Výpoveď obžalovaného M.H. významným spôsobom
napomohla v prípravnom konaní orgánom činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní súdu,
pri objasňovaní trestnej činnosti, pri ustálení skutkového stavu a usvedčení páchateľov.

Pokiaľ išlo o obžalovaného H. Q., tento po vykonaní takmer celého dokazovania požiadal súd o
možnosť, aby mohol urobiť priznanie ku skutku. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v ktorej sa ku
spáchaniu skutku priznal a usvedčuje zároveň spoluobžalovaných Q., H., Q., H., U. a T. T. v podstate
korešponduje s jeho prvou výpoveďou v prípravnom konaní. Popísal vydieračský únos poškodeného J.
Y. a osoby podieľajúce sa na spáchaní skutku, vrátane opisu jednotlivých skutkových okolností. Výpoveď
obžalovaného D. Q. zapadá do rámca udalostí ako boli popísané B. Q. a M. H. a je usvedčujúcou
výpoveďou vo vzťahu k ostatným spoluobžalovaným vynímajúc osobu R. T. a T. Y.. Účelovo nepripustil a
bagatelizoval účasť brata svojej družky (T.Y.) na skutku v snahe neprivodiť mu trestný postih. Vo vzťahu
k R. T., o jeho účasti pri strážení Y. skutočne vedieť nemusel podobne ako ostatní obžalovaní mimo P. T.
a B. U., lebo obžalovaný J. T. vstúpil do deja až na druhý deň po únose. Obžalovaný D. Q. poprel verziu
fingovaného únosu, resp. únosu naplánovaného poškodeným Y. a podporil svojím priznaním verziu
vydieračského únosu v súlade s podanou obžalobou, ale aj so skutkovými zisteniami súdu. Napriek
priznaniu k spáchaniu skutku sa obžalovaný D. Q. snažil niektoré skutočnosti vyplývajúce z výpovede B.
Q. upravovať a zľahčovať. Nelogicky vyznieva jeho tvrdenie, že nevedel o plánovanej likvidácii J.Y., keď
následne na jeho nájdenie reagoval spolu s Q. a Q. útekom do zahraničia, na druhej strane však pomohol
objasniť spornú rekogníciu H. ako policajta, ktorý mal poškodeného J. Y. kontrolovať. Obžalovaní B.Q.
a M. H. uviedli, že poškodeného kontroloval ako policajt I.Q. a obžalovaný P.H. robil doprovodné vozidlo.
Obžalovaný D. Q. vysvetlil, že I.Q. sa kvôli prípadnému opoznaniu zamaskoval. Maskovanie potom
vysvetľuje fakt, že poškodený J.Y. pri rekognícii policajta, ktorý ho kontroloval opoznal H.. Obžalovaný
D. Q. svoju obranu pôvodne prezentovanú na hlavnom pojednávaní a postavenú na verzii fingovaného
únosu odôvodnil a vysvetlil obavami z trestu hroziaceho podľa právnej kvalifikácie skutku v odseku
4, zdôrazňujúc najmä, že k takému majetkovému prospechu, ktorý je kvalifikačným znakom skutkovej
podstaty nedošlo. Súd konštatoval, že priznanie obžalovaného D.Q. prišlo síce vo vysokom štádiu
dokazovania, ale má dostatočnú výpovednú hodnotu na strane usvedčujúcich dôkazov a absolútne
vyvracia verziu samoúnosu resp. fingovaného únosu, s ktorou prišiel práve obžalovaný D. Q. po smrti
J. Y.. Jeho nerozhodnosť, zmenu výpovede a váhanie s priznaním sa ku skutku súd chápal ako snahu
obžalovaného správať sa tímovo, byť solidárny, podržať partnerov a udržať si ich rešpekt.

Vo vzťahu k obžalovanému T. H. bral súd do úvahy, že tento na na hlavnom pojednávaní uviedol, že
má prezývku T., účasť na skutku od začiatku popieral a svoju obranu postavil na odlišnej interpretácii
prezývky v podobe T.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že prezývku T. použili vo vzťahu k H. vo
svojich výpovediach v prípravnom konaní obžalovaní D.Q. a B.U.. I. M.H. a P. T. vo svojich výpovediach
z prípravného konania hovoria o T. z čoho je zrejmé, že sa jedná o tú istú osobu, ktorá bola následne
pri rekognícii opoznaná obžalovanými ako P. H.. I. potvrdili, že T. H. sa na skutku zúčastnil a jeho
osobu s vozidlom na ktorom bol unesený poškodený J. Y. spája aj jeho DNA zaistená a identifikovaná
z oteru spúšťacieho mechanizmu na vozidle. Obžalovaný Q. vysvetlil, že prezývku H. v podobe T.
používali medzi sebou v užšom kruhu. Obžalovaný H. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná len B.U.
cez jeho brata s ktorým obchodoval. U. síce bielu S., ale v Topoľčanoch na nej nebol, únosu sa
nezúčastnil, nič nezabezpečoval, žiadne oblečenie. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný
výpoveďami obžalovaných B.Q., M.H., D.Q. na hlavnom pojednávaní a výpoveďami obžalovaných B.
U. a P. T. z prípravného konania. Krívajúcu osobu so zvláštnym pohľadom v budove Billy v Bánovciach
nad Bebravou počas prvej prebierky peňazí zaregistroval svedok Q., ktorý túto osobu pri rekognícii
identifikoval ako H.. Obžalovaný H. má skutočne kratšiu nohu po dopravnej nehode a pred Billou v
čase prvej prebierky peňazí podľa tvrdenia B. Q. bol, ale iba ako doprovodné vozidlo, nie priamo v
Bille. Takéto tvrdenie obžalovaného B. Q. by však súd mohol akceptovať iba v prípade, ak by bol H.
neustále počas prebierky peňazí spolu s B. Q.. Napokon svedok Q. opoznal obžalovaného P. H. s 99 %
istotou, čo je pomerne vysoká pravdepodobnosť opoznania.Obhajoba namietala rekogníciu H. svedkom
Q. pre rozpory vo výške opoznávanej osoby v jeho jednotlivých výpovediach. Súd v tejto súvislosti
poznamenáva , že sa nejedná o zásadné výškové rozdiely, ktoré je každý jednotlivec schopný postrehnúť
zmyslami. Schopnosť človeka odhadnúť výšku iného je limitovaná jeho individuálnymi psychickými

danosťami. V podstate však z hľadiska skutkových zistení nie je právne významné, či H. zabezpečoval
miesto prebierky len v aute ako to tvrdí obžalovaný Q., alebo aj v budove Billy, lebo to v žiadnom prípade
nespochybňuje účasť obžalovaného H. na skutku. Tvrdenie obžalovaného H., že nepozná D.Q., I.Q.,
B.Q. a ostatných obžalovaných vyvrátil výpoveďou aj svedok S., ktorý uviedol, že H. bol v roku 2008 spolu
s obžalovanými Q., Q. a U. na chate na Orave, čo svedčalo o inom vzájomnom vzťahu s obžalovanými
ako sa snažil naznačovať obžalovaný H.. O tom, že tvrdenie H. nie je pravdivé, svedčia aj výpovede
ostatných obžalovaných o kontaktoch s obžalovaným H.. I. T. T. v prípravnom konaní uviedol, že mu
T. (H.) požičiaval psa na krytie, D.Q. potvrdil, že H. pozná už 15 rokov, B.Q. ho pozná od roku 2007.
Obžalovaný P.H. sa podľa výpovede B.Q. aktívne zúčastnil na spáchaní skutku, zabezpečoval časť
policajného oblečenia pre obžalovaných, na únose, presunoch a prebierkach peňazí sa zúčastňoval ako
doprovod na bielej Fabii, funkciu doprovodu potvrdil aj obžalovaný D. Q. a jeho účasť na skutku aj M. H..
V prípravnom konaní o účasti obžalovaného P.H. na skutku vypovedali aj spoluobžalovaní B. U. a P.
T.. Zo všetkých popísaných dôvodov bola obrana H. vyhodnotená súdom ako nepresvedčivá a účelová
v snahe poprieť svoju účasť na skutku, neoznačiť radšej nikoho a nepovedať nič, ako čeliť akýmkoľvek
stretom s verziami ostatných obžalovaných.

Pri obžalovanom R. T. vychádzal súd z toho, že tento v prípravnom konaní nevypovedal a na hlavnom
pojednávaní poprel svoju účasť na skutku. Bránil sa tým, že bol v čase skutku v práci v Bratislave.
Dňa 06.06.2008 prišiel domov až o 22.45 hod. Svedecky mu tento fakt potvrdili kolegovia z práce
(zamestnanci firmy Promosys). S bratom T. sa nestretol, cez víkend bol s mamou, otcom, sestrou
a švagrom. Nepozná spoluobžalovaných Q., Q., Q., H., Y.. Z účasti na skutku ho usvedčuje najmä
poškodený J.Y., ktorý uviedol, že cez víkend ho strážili na chate bratia T., bratov presvedčivo popísal
podľa vzhľadu aj oblečenia. Súčasťou výpovede poškodeného Y. bola aj informácia, že R. T. musel odísť
v pondelok do práce do Bratislavy. Takúto informáciu nemal poškodený možnosť a dôvod získať od
iného, ako od samotného R. T., najmä preto, že zo žiadnych zadovážených dôkazov nebol preukázaný
akýkoľvek predchádzajúci osobný vzťah poškodeného Y. s obžalovaným R. T.. Súd v tejto súvislosti
vylúčil možnosť, že by poškodený alebo iní svedkovia napr. Q., F., W., ktorí boli o strážiacich bratoch
T. poškodeným Y. informovaní, mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení R. T., pretože
takýto motív konania zo strany poškodeného ani svedkov nebol v konaní žiadnym spôsobom vo
vzťahu k obžalovanému J.T. preukázaný. W. to vylučuje aj skutočnosť, že poškodený vlastne J. T. pred
skutkom vôbec nepoznal a nikdy sa nestretli. Osobu obžalovaného R. T. s chatou M. Y. (U X.), kde
mal strážiť poškodeného spája aj jeho DNA zabezpečená a identifikovaná na hlavni pištole svedka U..
Pištol bola svedkovi odcudzená pri lúpeži a nájdená na chate svedka M. Y., ktorú si od neho požičal na
ukrytie poškodeného J.Y. obžalovaný B. U.. Podľa výpovede F. Q. pištol si vyžiadal B.U. na likvidáciu
poškodeného Y.. Oter s DNA obžalovaného R. T. mohol teda na hlavni pištole vzniknúť logicky len
na chate Y. Y., čo svedčilo pravdivosti výpovede poškodeného. Poškodený R. Y. vo svojej výpovedi a
pri kofrontáciách s B. U. a P. T. zotrval na tom, že pri jeho strážení a privedení k hrobu bol prítomný
obžalovaný R. T.. Z faktu, že J. Y. popísal u J. T. na chate len jedno oblečenie (červenú mikinu a hnedé
nohavice) a u obžalovaného P. T. uvádzal aj zmenu oblečenia možno dedukovať, že J. T. skutočne cez
víkend neopustil chatu ako to tvrdí poškodený. Rozporné sú v súvislosti s obžalovaným R. T. výpovede
svedkov (M:T., J.T. st.,T., T.) a obžalovaných (P. T. a B. U.), kedy matka obžalovaného M. T. tvrdila,
že bratia T. a R. boli v piatok večer spolu doma a pozerali televízor, ale obžalovaný R. T. na druhej
strane tvrdil, že sa s bratom T. cez víkend nestretol, obžalovaný B. U. zas tvrdil, že za J. T. bol a boli
spolu z piatka na sobotu v Uhrovci pri narodených tigríčatách. L. a švagor obžalovaného J. T. vo svojich
výpovediach potvrdili, že R. T. videli v sobotu v čase ich návštevy doma u rodičov, ale otec J. T. st.
vo svojej výpovedi návštevu dcéry a zaťa nespomínal vôbec. Nie je pravdou ani skutočnosť, ktorú
uviedla matka obžalovaného M.T., že v nedeľu za J. T. prišiel jeho kolega I. V. a išli spolu na kofolu,
pretože svedok V. vo výpovedi uviedol, že to bolo o týždeň neskôr, keď viezol B. U. do T.. Výpovede
príbuzných a obžalovaných (P. T., J.T.,B. U.) sú navzájom nekompatibilné, z hľadiska súdu motivované
snahou príbuzných poskytnúť bratom T., najmä Jánovi alibi a chrániť ich tak pred nepriaznivým dopadom
trestného stíhania

Obrana obžalovaného T. T. spočívala v tvrdení, že všetky výpovede ktoré vypovedal v prípravnom
konaní, sú klamstvo. T. je len, že bol na chate, kde ho priviezol F. Q., aby tam dával pozor. Ospravedlnil
sa obžalovaným Q., Q., H. a Y. za to, že boli obvinení aj kvôli jeho výpovedi. Čo sa odohrávalo u nich na
chate bolo na základe R. Y. a F. Q. pod nátlakom. Nátlak na neho vyvíjal R. Y.. T., že H. pozná od roku
1997 z videnia, volali ho T.. Okrem F. U. pozná Q., Q., Q.. Obžalovaného H. prvý krát videl na fotografii
u vyšetrovateľa, Y. nepozná. Poškodeného Y. pozná z chaty u Y. Y.. Únos naplánoval poškodený Y.,

viedol to a mal tam hlavné slovo. Bol to fingovaný únos, lebo Y. sa mohol voľne pohybovať, nebol
zviazaný ani spútaný. Pripúšťa účasť obžalovaných Q., U. a Q.. O konflikte U. a Y. síce nevedel , ale
hneď na to povedal, že keď sa o tom v dedine rozprávalo bol v Českej republike. Q. mu kázal, aby
svoje výpovede prispôsobil podľa výpovedí Q., Q. a H.. Toto tvrdenie obžalovaného P. T. je nelogické,
pretože obžalovaný Q. nemohol v čase skutku vedieť kto vo veci v budúcnosti vypovedať bude,
akým spôsobom a či vôbec niekto bude vypovedať, resp. či niekoho polícia vôbec stotožní. Na takýto
argument však obžalovaný nevedel primerane reagovať. Okrem toho obžalovaný P. T. vypovedal v
prípravnom konaní podstatne skôr ako D.Q. (30.04.2010) a I.Q.(13.12.2010), ktorí boli na úteku mimo
Slovenska. Obžalovaný H. v svojej výpovedi všetko popieral, preto nemal obžalovaný P. T. ku komu
prispôsobovať svoje výpovede z prípravného konania, z čoho logicky vyplývalo, že poskytol výpoveď
vlastnú a neovplyvnenú. List ktorý napísal vyšetrovateľovi bolo pôvodne jeho rozhodnutie, no neskôr
tvrdil, že mu to kázal písať vyšetrovateľ Fodor. I. T. T. vzhľadom na zásadné rozpory v jeho výpovedi bol
konfrontovaný s jeho výpoveďami v prípravnom konaní, kde o žiadnom fingovanom únose nevypovedal,
svoju prvotnú výpoveď postupne dopĺňal, potvrdil konflikt F. U. s R. Y., čo korešponduje aj s výpoveďami
otca F. U., svedka V., obžalovaných Q., Q. a napokon aj samotného F. U., ktorý tvrdil, že problém, ktorý
s Y. mali, si vysvetlili. Obžalovaný P. T. v prípravnom konaní potvrdil, že R. Y. bol na chate spútaný a
obmedzený na pohybe, že ho tam na striedačku s F. U. strážil, že bol ľuďom Y. ukazovať domy K. a
F.. Tieto osoby opoznal obžalovaný P. T. aj pri rekognícii na polícii. Poprel účasť brata R. na strážení
poškodeného Y., vypovedal k osobe s prezývkou T., ktorú pri rekognícii opoznal z fotoalbumu ako H..V
svojej poslednej výpovedi z prípravného konania obžalovaný P.T. podrobnejšie rozviedol skutočnosti
okolo únosu, označil osoby, ktoré sa na ňom zúčastnili obžalovaných B.U., I.Q., B.Q., D.Q., Y., T. -
H. a Y..V prípravnom konaní priznal, že spolu s Y. sledovali zo stromu Y. dom a oznamovali telefónom
jeho pohyb, Y. bez pochybností vedel čo má na strome robiť, striedal ho bez zbytočných otázok. Okrem
sledovania Y. bolo jeho úlohou upratať chatu. Strážil Y. cez noc na chate v Horných Vesteniciach, na
druhý deň previezli Y. na chatu k Y., lebo U. povedal, že ich chcú pozabíjať B.Q. s I.Q.. Obžalovaný U. a
poškodený Y. sa v sobotu dohodli ako veci budú ďalej vyvíjať. T. Y. zložil U. v pondelok, v utorok večer
sa P. T. spolu s Y. a U. ozbrojení v nepriestrelných vestách presunuli k U.. V stredu J.Y. zaviezol do
Nitrianskej Stredy na aute U. sestry. Pri rekognícii opoznal z albumov Y. H.. Vedel, že U. mal s Y. problémy
ohľadne nejakých feťákov a preto si myslel, že ide medzi nimi o vyrovnávanie účtov. Svoju odlišnú
výpoveď v prípravnom konaní obžalovaný odôvodňoval tým, že všetko je Y. habaďúra a bál jeho ľudí.
Výpovede v prípravnom konaní si vymyslel a klamal v nich, lebo Y. sa mu vo väzbe vyhrážal. K rekognícii
„T.“ uviedol, že vypovedal čo mu pasovalo a B. Q. a J.Y. na neho tlačili. Poškodený R. Y. mu povedal už
na chate že si má vymýšľať a klamať, odvtedy sa držal jeho pokynov, vymýšľal si a používal výpovede
B.U.. Nevedel vysvetliť odkiaľ poznal H. pri opoznávaní, ani prečo ho označil, ako Y.. Vzhľadom
na obsah výpovedí obžalovaného P. T. z prípravného konania jeho zmenená a upravená výpoveď
na hlavnom pojednávaní vyznieva veľmi rozporuplne a úplne nepresvedčivo.Raz tvrdil, že vypovedal
podľa pokynov Q., potom zas podľa pokynov a pod hrozbou Y., raz podľa výpovede Q. neskôr podľa
výpovede U.. Obžalovaný T. T. prevzal verziu fingovaného únosu a tej sa snažil na hlavnom pojednávaní
prispôsobovať svoju výpoveď, v jeho vyjadreniach však chýbali logické prepojenia a súvislosti, popiera
účasť obžalovaných Q., H. a Y. hoc v prípravnom konaní ich z účasti na skutku usvedčoval. Opäť aj v
tejto výpovedi obžalovaného P. T. sa objavila snaha presunúť zodpovednosť na obžalovaného Q., ktorý
všetkých obžalovaných usvedčil. Opoznanie T. (H.) a M. H. obžalovaný P. T. nevedel logicky vysvetliť.
Prezentoval síce strach z Y., ale absolvoval s ním a jeho ľuďmi stretnutia v Bratislave ohľadne odhalenia
identity a bydliska únoscov, namiesto skutočne vystrašeného F. U.. Popieral účasť brata R. na strážení Y.,
čo je však v zásadnom rozpore s tvrdením poškodeného o tom, kto, kedy a za akých okolností ho strážil
na chate a ako s ním mali pôvodne naložiť. Obžalovaný T. T. bol usvedčovaný výpoveďami obžalovaných
B.Q., M.H., D.Q. na hlavnom pojednávaní a výpoveďami B.U., T.Y. a poškodeného J.Y. z prípravného
konania, nepriamo výpoveďami svedkov napr. Q., F., W. a príslušníkov Y. rodiny, ktorí mali o skutku
a páchateľoch len sprostredkované informácie. Zároveň výpovede obžalovaného P.T. z prípravného
konania štrukturálne korešpondovali s výpoveďami obžalovaných na hlavnom pojednávaní (Q., H., Q.),
výpoveďami obžalovaných v prípravnom konaní (U., Y.) a výpoveďou poškodeného J. Y., vynímajúc
účasť brata R. T. na skutku, ktorú T. T. z vysvetliteľných dôvodov popiera. Výpovede obžalovaného
P. T. z prípravného konania sú navzájom kompatibilné s výpoveďami spoluobžalovaných, čo ich robí
prijateľnými už aj z hľadiska ostatných vykonaných dôkazov.

Obžalovaný M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu. Podľa výpovede viezol len Q. na chatu pri Topoľčanoch, odtiaľ odišiel na autobus a vrátil
sa do Nitry. Nepozná U., Y. nesledoval. Opoznal P.T. a B. U., lebo mu policajti povedali ich mená a

prezývky. Vypovedal po porade s obhajcom tak, aby nešiel do väzby a podľa obsahu uznesenia o
vznesení obvinenia. Meno H. ani F. v uznesení síce uvedené nebolo , ale vytvoril si ich z informácii
od policajtov. Niečo si vymyslel, niečo tipol, ale nevedel na hlavnom pojednávaní presvedčivo vysvetliť
prečo si vymýšľal, keď mu už vlastne všetko povedali policajti. Obhajca mu nekázal klamať, ani vymýšľať.
Nevedel logicky vysvetliť prečo Q. (potetovaného muža), ktorého spomínal na hlavnom pojednávaní,
neuviedol už pri prvom výsluchu a prečo spomenul len „F. a H.“.Výpoveď obžalovaného Y. na hlavnom
pojednávaní bola v absolútnom rozpore s jeho výpoveďou z prípravného konania, kde popísal svoju
účasť na sledovaní Y. spolu s „H.“- P.T.. T., že na sledovanie bol povolaný „F.“ a uviedol aj reálne
auto na ktorom ho viezol, teda fakty, ktoré policajti vedieť nemohli, lebo ich neuvádzal ani B.U. vo
svojej výpovedi. V prípravnom konaní uviedol, že jeho úlohou bolo sledovať pána v bielom tričku a
modrých kraťasoch čo však nemohlo byť v deň únosu, kedy mal J. Y. preukázateľne oblečené zelené
tričko a krátke nohavice bielej farby. Oblečenie a obuv poškodeného J. Y. boli nájdené pri domovej
prehliadke na chate Y. Y.. Z tohto faktu vyplýva,že obžalovaní T. Y. a P. T. sledovali Y. minimálne dva dni.
Prítomnosť obžalovaného Y. na chate na Duchonke vlastne potvrdil aj obžalovaný D. Q., ktorý uviedol,
že ho tam Y. priviezol. Podľa výpovede P. T. z prípravného konania je vylúčené, že Y. odišiel do Nitry,
lebo večer ho zobudil na chate a priniesol mu odkaz, že má chatu upratať a potom išli k T., kde mal
Y. čakať na Q.. Úloha a účasť Y. pri sledovaní poškodeného zodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim
z výpovedí obžalovaného F. Q. na hlavnom pojednávaní a T. T. z prípravného konania. Obrana
obžalovaného, ktorú zvolil T. Y. je nepresvedčivá a opätovne z nej vyznievala snaha obžalovaného
poukázať práve na Q. (potetovaného chlapa), ktorého v prípravnom konaní nespomínal a spochybniť
účasť na skutku pôvodne označených osôb (U., P. T.), ktorých naopak svojou pôvodnou výpoveďou
z prípravného konania usvedčoval.Výpoveď v prípravnom konaní obžalovaný urobil spontánne, bez
nátlaku a uviedol fakty, ktoré mohol vedieť iba ako priamy účastník skutku. V prípravnom konaní
vypovedal za účasti zvoleného obhajcu, čo vyplýva z jeho zápisnice o výsluchu, pri podpise zápisnice
nevzniesol žiadnu námietku proti postupu vyšetrovateľa osobne alebo prostredníctvom obhajcu, ani
námietku proti rekognícii. Vyšetrovateľovi nezaslal žiadnu písomnú žiadosť o dodatočný výsluch, ktorá
by preukazovala nečinnosť a neochotu vyšetrovateľa ako ju popísal. L. Y. o zmenu výpovede vylúčil aj
vyšetrovateľ vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.Vzhľadom na logické nezrovnalosti a rozpory
aj vo vzťahu k výpovediam spoluobžalovaných súd vyhodnotil výpoveď T. Y. na hlavnom pojednávaní
ako účelovú a zavádzajúcu so snahou bagatelizovať svoju účasť na skutku a vyhnúť sa tak trestnej
zodpovednosti a zároveň spochybniť skutkové zistenia preukázané inými vykonanými dôkazmi.

Súd tiež vyhodnocoval aj obranu obžalovaného F. U., ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa citi
byť nevinný zo zažalovaného skutku. Najskôr využil svoje právo a odmietol vypovedať a preto boli jeho
výpovede z prípravného konania zákonným spôsobom prečítané. Vo svojich výpovediach z prípravného
konania označuje Q. a Q. ako ľudí, ktorí ho nútili niekde byť, niečo robiť, nútili ho kopať hrob a vyhrážali
sa mu zabitím a ujmou jeho rodine. Uviedol, kto sa stretol v Topoľčanoch (Q., Q., Q., Y., T.), popísal autá
na ktorých prišli na H. a úlohu, ktorú tam dostal. Videl spútaného muža s kuklou, zakrytého dekou,
ktorého potom rôzne presúvali. Boli na chate T. ktorú bol požičať. Q. mu dal pištoľ, ktorou mal zabiť Y.,
inak mali zabiť jeho. Aby pomohol Y. previezol ho na Y. chatu. Povedal o tom aj Y., dal mu dole putá a
kuklu, bol mu kúpiť veci na oblečenie a presunul ho k nemu domov. Potom ho T. T. odviezol kam chcel
poškodený. Najskôr nevedel či Y. strážil na chate aj R. T., neskôr to vylúčil. R., ktorú kopal nikomu
neukazoval, Octaviu mu kázali skryť Q. a Q., nevidel nikoho v uniforme ani v černákoch. Y. hotovosť,
telefón, retiazku zobrali Q. s Q., hodinky zostali na chate. V ďalšej výpovedi opoznal „T.“ pri rekognícii ako
P. H., uviedol, že na chate videl zbrane a kukly, ktoré patrili Q. a Q.. T., že do únosu boli zainteresovaní
obžalovaní Q., Q., Q., Y. a T.. Obžalovaný F. U. k prečítaným výpovediam uviedol, že jeho výpovede z
prípravného konania sa nezakladajú na pravde, tieto robil, lebo mu vyšetrovateľ sľúbil, že ho nedajú do
väzby a povedal mu aj ako má vypovedať.

Obžalovaný F. U. pred skončením dokazovania požiadal súd, aby na hlavnom pojednávaní mohol k
veci vypovedať. Uviedol, že žiadny únos sa nestal, ale išlo o samoúnos, so súhlasom R. Y., lebo
bol dlžný peniaze na východ R. a kamarátovi V. Y., kvôli C. (C. F.) z Nitry. Takéto tvrdenie sa však
výpoveďou svedka C. F. na hlavnom pojednávaní nepodarilo preukázať. Svedok R. F. poprel, že by
poznal poškodeného J. Y., že na neho Y. podával trestné oznámenie a nevedel nič o R.. Priznal, že bol
stíhaný s J. L. a právoplatne odsúdený, čo vyplývalo aj z oboznámeného trestného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 6T 112/2009. Nebolo preukázané ani tvrdenie U., že sa R. Y. a F. Q. poznali a
spolu obchodovali, jednak to nepotvrdil žiadny z Y. príbuzných, blízkych priateľov ani obchodných
partnerov, ale vyplývalo to reálne aj zo skutočnosti, že pri únose s Y. komunikoval práve obžalovaný Q.,

ktorého Y. nemohol opoznať podľa hlasu. Pokiaľ by sa J. Y. s obžalovaným B.Q. poznali, stretávali a
navštevovali a boli vopred dohodnutí ako to tvrdil U., nežiadal by Y. obžalovaného U., aby mu prezradil
mená únoscov a obžalovaného P. T., aby jeho človeku ukazoval ich domy.Cielená účasť ÚBOKu na
vyšetrovaní a spochybňovanie legality ich príslušnosti poukazovaním na kontakty Y. s ÚBOKOm neboli v
konaní preukázané. Z výpovedí vyšetrovateľov a svedka Z. vypočutých na hlavnom pojednávaní neboli
potvrdené kontakty Y. s nimi, prípadne ich nadriadenými. Poškodený R. Y. svoju prvú výpoveď nerobil
na ÚBOKu v Trnave, ale v Nitre na KR PZ a nič podstatné na jej obsahu nezmenil ani v nasledujúcich
výpovediach. Z výpovedí svedkov Q., W., F., a T. vyplynulo, že Y. im povedal, že únos urobil B.U.,
že bol na chate strážený bratmi T. a mená ostatných únoscov mu prezradili B.U. a P.T.. Nelogicky
vyznieva nielen celá výpoveď obžalovaného U. na hlavnom pojednávaní, ale aj jednotlivé detaily, ktoré
uviedol. Označil za únoscov osoby ktoré svoju účasť priznali a obžalovaného P. T., ktorého usvedčuje
poškodený J. Y.. L. sa vynechať podiel a účasť obžalovaných Q., H. a Y., teda osôb, ktoré pôvodne
usvedčoval sám a ktoré účasť na skutku popierali. Jeho odôvodnenie zmeny výpovede je vo vzťahu
k týmto osobám chaotické a nepresvedčivé. Zo strany U. nebolo potrebné Y. označovať I.Q. ako Q.
kamaráta pokiaľ sa ničoho nezúčastnil. T. Y. by tak nemal dôvod z vlastnej iniciatívy spomínať ho ako
jedného z únoscov a vyhladávať jeho bydlisko. Rekognícia P.H. obžalovaným B.U. prebehla zákonným
spôsobom, U. ho označil ako T., teda prezývkou akou ho volali ostatní z partie D.Q., B. Q. a I.Q.. I.
M.H. a P.T. označili P.H. vo výpovediach ako T.. Evidentne ide o tú istú krívajúcu osobu pohybujúcu
sa na bielej Fabii, čo vyplynulo z výpovedí ostatných spoluobžalovaných aj z vykonaných rekognícií.
T.Y. vo verzii na hlavnom pojednávaní označil obžalovaný U. len ako Q. švagra z krčmy, naproti tomu
obžalovaný Y. ho v prípravnom konaní označil ako „F.“, ktorý ho viezol na vozidle S. Fiesta na sledovanie
poškodeného Y.. Čo sa týka skutočnosti,ktorú uviedol B.U., že bol požičať chatu od T. st. spolu s B. Q.,
P. T. a J.Y. a boli tam 30 minút, toto nezodpovedalo výpovedi R. T. st., ktorý vypovedal, že chatu si bol
požičať len B.U. a hodil mu za to 1000,-Sk, žiadne iné osoby nespomínal. Obžalovaný P. T. vo svojej
výpovedi uviedol, že o požičaní ich chaty sa dozvedel až neskôr, teda pri požičiavaní chaty evidentne
nebol. Pravde nezodpovedá ani to, že U. kopal s Y. hrob aby sa celá vec nafúkla, v prípravnom konaní
naopak tvrdil, že hrob kopal na pokyn B.Q. a I. Q..Poškodený Y. sa k upravenej verzii F. U. už nemohol
vyjadriť, vo výpovedi z prípravného konania však poškodený takúto aktivitu neuviedol, a neuviedol to
ani U. pri konfrontácii s poškodeným Y.. Je nepravdepodobné aby si osoba ako bol poškodený J. Y.
sama kopala hrob, keď si podľa U. verzie platil fiktívny únos za dva milióny. U. U., že jeho priateľka
W. mu mala od Y. odkázať ako má vypovedať a zabezpečiť kde sa má nájsť hľadaná Octavia vylučuje
výpoveď svedkyne W., svedkov W., U.,Q. a V.. Podľa svedkov odkázal Y. U. aby sa išiel prihlásiť na
políciu a hovoril pravdu. K obrane obžalovaného U., že policajti ho nútili ako má vypovedať boli vypočutí
svedkovia Z., S., R. a V..Vyšetrovatelia vypočutí na hlavnom pojednávaní popreli akýkoľvek nátlak na
obžalovaného U., vypovedal sám a dobrovoľne, po zákonnom poučení, za prítomnosti obhajcov, ktorí
žiadne námietky proti výsluchu ani konfrontácii do zápisnice nevzniesli. B.U. vlastnoručne podpísal, že
s obsahom zápisníc súhlasí nechce na nich nič meniť, to sa týkalo aj konfrontácie s poškodeným J. Y.
Obrana U., že v prípravnom konaní vypovedal tak, aby nešiel do väzby tiež neobstojí, pretože návrh na
väzbu bol napriek jeho výpovedi daný a súdom akceptovaný. Neobstojí ani tvrdenie U., že vypovedal
tak, ako mu kázal poškodený Y., pretože ten nemohol nič vedieť o iných páchateľoch, ich menách a
konkrétnych faktoch, ktoré U. uvádzal vo výpovedi v prípravnom konaní. V. mená osôb zúčastnených
na únose vyplynuli až z výpovedí obžalovaných B.U. a P. T., ktorých identifikoval ako páchateľov R. Y..
U. sa prihlásil na polícii sám a určite mal aj strach ako vypovedali niektorí svedkovia (W.,Q.,Y., S.), nebál
sa však poškodeného Y., lebo sa na chate dohodli, čo potvrdil aj P. T. a svedok T.. I. U. prezradil J.Y.
mená únoscov, daroval mu veľkoryso život. Poškodený J.Y. si to chcel s únoscami vybaviť po svojom na
čo sa U. spoliehal a dva týždne sa stretnutiu s partnermi vyhýbal. Takúto dohodu odôvodňuje následné
konanie poškodeného,odchod ku kamarátovi F. do Bratislavy a zbieranie údajov o únoscoch. U. sa bál
hlavne svojich partnerov, sedel na dvoch stoličkách, lebo partnerov zavádzal, že Y. zabil, zobral si svoj
finančný podiel a nakoniec s poškodeným Y. začal spolupracovať voči nim. J.Y. ale nič voči páchateľom
nepodnikol, prihlásil sa na polícii, vypovedal proti U. a v takej situácii, najmä keď B.U. začali partneri
hľadať, bolo pre obžalovaného U. jediné východisko prihlásiť sa na polícii a vypovedať proti partnerom,
čím možno odôvodniť aj jeho postup v iných trestných veciach. U. očakával, že Y. mu svojou výpoveďou
pomôže, ale ten zotrval na svojich výpovediach až do konca a U. označil za organizátora únosu. To,
že Y. pri konfrontácii uviedol, že problém s F. si už vysporiadali, svedčí len tomu, že problém skutočne
medzi sebou mali. L., že Y. pri konfrontácii vyslovil názor, že U. nie je organizátor, keď predtým vypovedal
opak, nasvedčovalo snahe Y. pomôcť upraviť U. procesné postavenie, lebo ako poškodený v tejto veci
už nemal inú zákonnú možnosť disponovať s obvinením. Pokiaľ by poškodený Y. mal skutočne záujem
vynechať U. z celej veci nespomínal by na výsluchu jeho meno, neoznačoval by jeho ľudí a neuvádzal, že

ho U. s T. chceli zabiť. Procesné postavenie U. sa však neustálilo iba na základe výpovede poškodeného
Y., ale na aj na základe výpovedí spoluobžalovaných (Q., Q., P.T., M.H., T.Y.) a svedkov ktorým J.Y.
hovoril o únose. Y. o fiktívnom únose sa vôbec prvýkrát objavila vo výpovedi obžalovaného D.Q. dňa
24.11.2010, teda štyri mesiace po smrti poškodeného Y., kedy už tento nemohol vo veci vypovedať a
vyvrátiť takéto informácie osobne. Verziu o fiktívnom únose potom prevzali a rozpracovali aj obžalovaní
P.T. a B. U., ale ich výpovede sú navzájom nekompatibilné, zmätočné a plné rozporov. Naproti tomu ich
výpovede z prípravného konania sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a systematicky zapadajú do výpovedi
obžalovaných Q., Q. a H.. Obžalovaný U. spochybňoval výpovede Q., U.,W., F., T., ktorí o jeho účasti
na skutku mali sprostredkované informácie od poškodeného R. Y., čo odôvodňoval faktom, že sú to
Mišenkovi kamaráti, ktorí sú mu zaviazaní, čo však s ohľadom na úmrtie poškodeného nemalo logiku.
Spochybňoval aj výpoveď svojej vtedajšej partnerky J. W. aj R. Q., teda osôb, ktorým sa o únose zdôveril
a označil ich výpovede ako výmysly. F. U. dokonca spochybnil aj činnosť svojho zvoleného obhajcu.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že práve účasť obhajcu pri výpovedi obvineného garantuje ochranu
jeho zákonných práv v konaní a nie je dôvod vzhľadom na význam a postavenie obhajcu viazaného
pri výkone svojej funkcie ustanoveniami Trestného poriadku, zákonom o advokácii a pokynmi klienta
uvažovať o porušení práv obvineného pri jeho výsluchu, pokiaľ obhajca alebo obvinený takéto porušenie
nenamietal, lebo svoje práva v trestnom konaní môže obvinený realizovať aj sám alebo prostredníctvom
obhajcu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k únosu J. Y. došlo dňa 06.06.2008 na ceste smerom z
Topoľčian na Partizánske, kde obžalovaní pod zámienkou policajnej kontroly poškodeného spacifikovali,
spútali odviezli na chatu na Duchonke a pod hrozbou jeho likvidácie si vyžadovali výkupné, ktoré
aj prevzali a žiadali ďaľšie výkupné. Pod tlakom okolností spočívajúcich v zainteresovaní polície od
dokonania činu upustili a poškodeného odovzdali obžalovanému B. U., ktorý ho plánoval zlikvidovať.
U. od svojho plánu napokon upustil a poškodeného Y. po dohode prepustil. Dňa 13.06.2008 v Nitre
na polícii Y. vypovedal o okolnostiach únosu a označil ako organizátora únosu obžalovaného B. U.,
ktorý ho držal na chate spolu s bratmi T. a kde mu B. U. povedal mená ďalších páchateľov. Takéto
skutkové zistenia potvrdili obžalovaní (Q.,Q. a H.) na hlavnom pojednávaní a obžalovaní (U., P. T. a
Y.) a poškodený (R. Y.) v prípravnom konaní. Podporne k týmto zisteniam vypovedali svedkovia (V.,
U. a C.), ktorí videli policajný zásah na Y.. O požiadavkách únoscov a okolnostiach prevzatia peňazí
vypovedali rodinní príslušníci (F.,Y.,W.,A.Y.)a svedkovia(Q.,F.,Q.,U.,W., T.). Znaleckým dokazovaním
cez zaistenú a identifikovanú DNA bolo preukázané spojenie poškodeného J.Y. s autom použitým na
únos (Octavia), kontakt poškodeného s obžalovanými H. a Q. (nohavice J.Y.). DNA poškodeného bola
nájdená a identifikovaná aj na kukle a putách zaistených ako stopy na chate M. Y. a v tiež v aute U.
sestry (Audi Allroad), ktorým bol odvezený do Nitrianskej Stredy.

Výpovede obžalovaných (U., P.T.) na hlavnom pojednávaní zdôrazňujúce verziu fiktívneho únosu súd
vyhodnotil ako výpovede účelové, učinené v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, bagatelizovať
a spochybňovať zistené fakty. Obrana obžalovaných, že skutok bol zinscenovaný ako fingovaný únos
zo strany poškodeného J. Y. kvôli jeho neochote vyplatiť svojich partnerov sa nepreukázala, naopak
výpoveďami svedkov, obžalovaných, listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, pripojenými spismi bolo
preukázané, že skutok vydieračského únosu poškodeného J. Y. sa stal, je trestným činom, lebo boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu po stránke subjektívnej a objektívnej a že
skutok spáchali obžalovaní U., Q., Q., H., J. T., P. T., H., Y., ako členovia organizovanej skupiny. Súd v
tejto súvislosti vylúčil možnosť, že by niektorí z obžalovaných alebo svedkov, ktorí prispeli k usvedčeniu
páchateľov mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení niektorého z obžalovaných,
pretože takýto motív konania zo strany spoluobžalovaných, poškodených ani svedkov nebol v konaní
žiadnym spôsobom preukázaný. Súd v priebehu dokazovania nezaznamenal také rozpory, ktoré by
boli spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o skutkových zisteniach, prípadne o páchateľoch. Rozpory,
ktoré vznikli pri výpovediach svedkov súd odstraňoval prečítaním ich výpovedí z prípravného konania.
Namietané rozpory svedkovia a obžalovaní vysvetlili odstupom času a potvrdili prevažne svoje výpovede
z prípravného konania. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že dokazovanie minulých skutkových
okolností vrátane ich popisu je limitované u jednotlivca jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi
danosťmi. Pri hodnotení jednotlivých výpovedí a dôkazov je tak treba zohľadniť fakt, že stopercentné
dokázanie nejakej skutočnosti nie je prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami
zachytiť objektívnu realitu.

V rámci rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať niektoré navrhnuté
dôkazy zo strany obžalovaných týkajúce sa okolností, ktoré bolo možné zistiť inými už skôr navrhnutými
a zabezpečenými dôkazmi alebo týkajúce sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.V prípade návrhu
na odtajnenie operatívno-pátracej činnosti predchádzajúcej vykonaniu domových prehliadok, súd
vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za potrebné, pretože domové prehliadky boli vykonané
zákonným spôsobom, so súhlasom príslušného sudcu pre prípravné konanie a návrhy na ich vykonanie
vrátane odôvodnenia, príkazy sudcov a zápisnice sú súčasťou trestného spisu. Súd odmietol vykonať
dôkaz odtajnením pomocných spisov vyšetrovateľov (tzv.odstupováky), lebo ide o interné spisy
policajtov, ktoré nebývajú súčasťou trestného spisu, nevzťahuje sa na ne právo nazerať do spisov a
teda z tohto hľadiska neboli dôležité pre meritórne rozhodnutie. K postupu vyšetrovateľov pri vzájomnom
odstupovaní získaných dôkazov boli v konečnom dôsledku vypočutí jednotliví vyšetrovatelia na hlavnom
pojednávaní. Súd odmietol vykonať dôkaz odtajnením informácie o tom či obžalovaný H. a poškodený
Y. boli informátormi polície. Obžalovaný H. sa k spolupráci s políciou vyjadril na hlavnom pojednávaní
a činnosť poškodeného Y. ako prípadného informátora nemala význam pre rozhodnutie súdu vo veci
jeho únosu, ani v súvislosti so zmenou príslušnosti na vyšetrovanie z KR PZ Nitra na ÚBOK Trnava
ako to naznačovali obžalovaní. Rozhodovanie o výberovej príslušnosti bolo aj v tom čase upravené
Nariadením ministra vnútra SR a nebolo limitované prianím poškodeného. Policajti sú povinní konať
pri vyšetrovaní trestných činov len podľa zákona a v súlade so zákonnom bez ohľadu na príslušnosť
k vyšetrovacej zložke. Súd odmietol vykonať dôkaz na vyhotovenie fotografie z telefónneho záznamu
o prebierke peňazí, lebo ho považoval za nadbytočný a po konzultácii s technikom v podmienkach
súdu za nerealizovateľný. Procesným stranám bolo umožnené prehliadnuť si nahratý záznam z CD
nosiča, ale vyhotovenie fotografie nepovažoval súd za nevyhnutné pre rohodnutie vo veci. Súd odmietol
vykonať dôkaz oboznámením so spisom V. Y. a R. Y. vo veci vraždy z roku 2003 nielen z dôvodu, že
R. Y. v roku 2010 zomrel, ale aj na základe zistenia, že podľa trestného registra sa na Okresnom
súde Nitra sa nevedie žiadne súdne konanie proti obžalovaným K. Y. a J. Y. pre trestný čin vraždy.
Okresný súd Nitra nedisponuje spismi, v ktorých sa vedie prípadné prípravné konanie a napokon súd
nevidel ani súvislosť takéhoto dôkazu s prejednávanou vecou. L. odmietol vykonať dôkazy výsluchmi
obhajcov R.. J., R.. U., ktorí obhajovali P. H. a B. U., lebo tieto výsluchy nepovažoval za dôležité pre
rozhodnutie súdu, podobne ako výsluchy p. Z., V. Y., A. L., vyšetrovateľa C., príslušníkov polície T. a
C. k prezývke P. H.. W. sa týkali okolností, ktoré bolo možné zístiť už zo skôr vykonaných dôkazov
a výsluchov iných svedkov. Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom p.F., p.F. a p.W., z dôvodu,že
svedok W. bol na hlavnom pojednávaní dôsledne vypočutý a informácia či chodili s Y. hrať spolu
futbal nie je z hľadiska súdu relevantná pre jeho rozhodnutie. Súd odmietol vykonať dôkaz osobnými
výsluchmi R.. G. a svedkov v trestnej veci vedenej proti R.. G., lebo po právoplatnom skončení tejto
veci bol vyšetrovací spis pripojený a ako listinný dôkaz na základe žiadostí obžalovaných oboznámený
na hlavnom pojednávaní, okrem toho R.. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel
vypovedať v tejto trestnej veci. Súd odmietol vykonať dôkaz konfrontáciou svedkyne Y. a svedka V.,
lebo obaja boli riadne vypočutí na hlavnom pojednávaní aj k naznačovanému stretnutiu, ktoré svedok
V. radikálne poprel, a svedkyňa si ani nepamätala čo jej mal vyšetrovateľ na stretnutí povedať, navyše
svedok V. ani nevyšetroval prejednávanú trestnú vec. Súd odmietol vykonať dôkazy výsluchom R. Z.,
R. F. a R., ktorých identifikačné údaje neboli súdu poskytnuté a preto neboli pre súd dosiahnuteľní. Súd
odmietol vykonať dôkazy vypočutím svedka Q., svedkov, ktorí boli na spoločnej cele vo väzbe v Nitre s
obžalovaným F. U., konfrontáciou medzi obžalovaným T. T. a odsúdeným E. F. a F.G. a E. F. z dôvodu,
že informácie vyplývajúce z listu odsúdeného Q. a z výpovede odsúdeného F. súd v kontexte iných skôr
vykonaných dôkazov vyhodnotil ako tendenčné, ovplyvnené medializovanými informáciami o únose a
preto ich nepovažoval za dostatočne vierohodné a tým aj dôležité pre svoje rozhodnutie. Súd odmietol
vykonať dôkaz znaleckým vyšetrením obžalovaného F. Q. z odboru psychológia, lebo zo správania
obžalovaného nezistil potrebu vyhodnocovať jeho osobnosť z hľadiska vierohodnosti jeho výpovedí.
Súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca na ocenenie hodiniek J. Y., ktoré mu mali byť pri únose
odcudzené a poškodeného motorového vozidla Mercedes, ktoré si v nároku na náhradu škody uplatnil
poškodený Y. vzhľadom na to, že trestný čin poškodzovania cudzej veci predmetom, ktorého je zničenie
motorového vozidla Mercedes je vedená v inom trestnom konaní a vyhotovovanie znaleckého posudku
na hodinky by predlžovalo trestné konanie. Takéto dokazovanie je možné vykonať v občianskom súdnom
konaní a vo vzťahu k spáchanému skutku a jeho následku je ich hodnota nepodstatná.

Skutkové okolnosti prípadu ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčali tomu, že obžalovaní
spáchali prejednávaný trestný čin vydieračského únosu ako organizovaná skupina s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona. Obžalovaný U. vystupoval ako iniciátor myšlienky

únosu dobre znalý osobných a majetkových pomerov poškodeného Y., ktorý tejto myšlienke naklonil D.
Q. a spoločne presvedčili na jej uskutočnenie obžalovaných B.Q. a I.Q., ktorí z hľadiska postavenia
v skupine zastávali vyššie organizačné pozície a tvorili mozog skupiny. Obžalovaní D.Q. a P.H.
zabezpečovali prevažne technické a organizačné činnosti vrátane výkonu pridelených úloh. V rámci
tohto členenia boli do spoločného rozhodovania o taktike a postupoch konania skupiny prizývaní
obžalovaní U., Q., Q., Q. a H., ktorí únos spolu naplánovali, organizačne, materiálne a personálne
zabezpečili. Obžalovaného H. vzhľadom na jeho postavenie a zverené úlohy bolo možné označiť ako
výkonný článok skupiny bez vyššieho stupňa autority a obžalovaných P. T., T. Y. a J. T. ako najnižší stupeň
skupiny poverený výkonom pomocných prác sledovania, upratovania a stráženia. Každý z obžalovaných
mal svoje postavenie v skupine a to bolo aj charakterizované zverenou úlohou alebo vykonávanou
činnosťou. Už z tohto popisu konania obžalovaných je zrejmé, že medzi obžalovanými došlo k deľbe
úloh a konali koordinovaným spôsobom s cieľom spáchať trestný čin. Spôsob konania obžalovaných
zodpovedá charakteristike organizovanej skupiny uvedenej v § 129 odsek 2 Trestného zákona, ktorej
znaky sú uvedené v tomto ustanovení. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o spolčenie
viac ako 3 osôb s trestno-právnou zodpovednosťou, jej činnosť je charakteristická určitým rozdelením
úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného
činu, dodržiavanie plánu) a koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých
činnostiach), ktorá spáchanie činu uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a úspešného
spáchania trestného činu. Deľba úloh v skupine znamená, že členovia skupiny majú minimálne vo
všeobecných črtách určené akú úlohu majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po
spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny sa nevyžaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná
štruktúra založená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V
prípade posúdenia konania obžalovaných ako organizovanej skupiny sa nevyžaduje ani formálne a
výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne
zabezpečenie jednej z činností skupiny. Prvky svedčiace konaniu obžalovaných ako organizovanej
skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je možné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja
a nie je potrebné, aby takému konaniu predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o
spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom, dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky
konkrétne okolnosti vykonania činu. Prejav vôle participovať na spolčení môže byť výslovný alebo
konkludentný. Časový úsek, kedy musí spolčenie trvať nie je určený,môže ísť aj o krátku dobu a nemusí
dôjsť ani k dokonaniu trestného činu, postačuje ak sa dostane do štádia prípravy alebo pokusu. Takéto
konanie organizovanou skupinou je považované za závažnejší spôsob konania a zvyšuje nebezpečnosť
takéhoto konania pre spoločnosť.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní ako členovia organizovanej
skupiny naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vydieračského
únosu, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu, preto ich súd uznal za vinných zo spáchania skutku
podľa obžaloby s úpravou skutkovej vety zodpovedajúcej vylúčeniu obžalovaného K. Q. na samostatné
konanie a úpravou právnej kvalifikácie vo vzťahu k spôsobenému následku. Obžalovaní získaním
majetkového prospechu ( sumy výkupného) vyššieho ako 26 660 eur dokonali trestný čin vydieračského
únosu podľa § 186 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a konaním bezprostredne smerujúcim k
dokonaniu trestného činu sa pokúsili získať majetkový prospech veľkého rozsahu podľa odseku 4
písmeno a) citovaného ustanovenia Trestného zákona, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo (§
14 odsek 1 Trestného zákona). Získanie konkrétneho majetkového prospechu v príčinnej súvislosti s
trestným činom je kvalifikačným znakom, ktorý konanie páchateľov subsumuje pod jednotlivé skutkové
podstaty trestného činu. Majetkový prospech objektívne vyjadriteľný všeobecným ekvivalentom t.j.
peniazmi je súčasťou pojmu škoda v Trestnom zákone. Výška majetkového prospechu a jeho rozsah
zodpovedajúci príslušnej právnej kvalifikácii v odseku 3 a odseku 4 ustanovenia § 186 Trestného zákona
preto vyplýva z ustanovenia §125 Trestného zákona.

Z hľadiska konania obžalovaných dospel súd k záveru, že obžalovaní sa svojim protiprávnym konaním
dopustili trestného činu vysokej závažnosti (so zbraňou, násilím, ľsťou a organizovanou skupinou) a
konali v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chceli spôsobom uvedeným v
zákone porušiť záujem chránený zákonom a tento úmysel je zrejmý z ich aktívneho konania pri spáchaní
skutku.Motívom konania obžalovaných bolo získanie majetkového prospechu a u F. U. aj osobitný motív
pomsta poškodenému.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
5 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy,
akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu a do akej miery sa
konanie páchateľov priblížilo k dokonaniu trestného činu

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného F. U. na jeho osobné pomery a zistenie, že síce
bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Zo správy obce
vyplýva, že bol v obci riešený pred komisiou na ochranu verejného poriadku preto mu súd nepriznal
žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, z priťažujúcich okolností uvedených
v § 37 Trestného zákona nezistil súd u obžalovaného žiadnu takúto okolnosť. Postupom po zistení
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 0:0, aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2
Trestného zákona. Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne
uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie,
a ukladal mu trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov nad spodnou hranicou trestnej sadzby. Súd pri
ukladaní trestu zohľadnil nekritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, skutočnosť, že
konal z pomsty voči poškodenému a pod rúškom kamarátstva zneužil svoju autoritu voči obžalovaným
bratom T. ktorí pre neho pracovali a dlhodobo sa s ním kamarátili, využil ich dôveru, ochotu a servilitu
voči nemu na to, aby spolu s ním spáchali trestný čin. Zároveň súd pri ukladaní trestu zohľadnil podiel
obžalovaného na spáchaní skutku a skutočnosť že myšlienka únosu, tip a iniciatíva pochádzala práve od
obžalovaného U.. Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia
vzhľadom na to, že bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a uložil mu ochranný dohľad v trvaní tri roky,
počas ktorého bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno
b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovaný T. H. bol podľa odpisu registra trestov päťkrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd nezistil
u obžalovaného žiadnu takúto okolnosť,z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona
zistil súd u obžalovaného okolnosť v § 37 písmeno m), že už bol za trestný čin odsúdený (všeobecná
recidíva). Postupom po zistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 0:1, aplikoval súd
zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona. Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal
súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí
dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie a ukladal mu trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov
pri spodnej hranici trestnej sadzby vypočítanej po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby v rozmedzí
21 rokov 8 mesiacov až 25 rokov. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil nekritický postoj obžalovaného
k spáchanej trestnej činnosti, jeho kriminálnu minulosť a podiel na spáchaní skutku. Obžalovaného
zaradil na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že bol odsúdený za
obzvlášť závažný zločin a uložil mu ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný
povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovanému H. Q. súd ukladal trest vzhľadom na jeho osobné pomery a zistenie, že síce bol doposiaľ
šesťkrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, podľa správ o osobe neboli u
neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote, preto mu súd priznal z poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť uvedenú pod písmenom j), že viedol riadny
život a poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom l) že sa ku skutku priznal a tento oľutoval. M.
vyjadril verbálne na hlavnom pojednávaní smerom k opatrovníčke poškodeného, ktorej sa zároveň
ospravedlnil. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona nezistil súd u obžalovaného
žiadnu takúto okolnosť. Postupom po zistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0,
aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri výpočte trestnej sadzby
vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného zákona v
rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek
3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu,vypočítal súd sadzbu v
rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu trest odňatia slobody vo výmere 15
rokov pod spodnou hranicou trestnej sadzby po aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
v § 39 odsek 1 Trestného zákona pri prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím
na význam jeho priznania pri usvedčení spoluobžalovaných vrátane ospravedlnenia sa poškodeným.
Súd ukladal trest obžalovanému aj pri zohľadnení jeho osobných a rodinných pomerov (maloletá dcéra),
aplikujúc tak zásadu uvedenú v § 34 odsek 3 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy

jeho podiel na spáchaní skutku, ale aj jeho podiel na ustálení skutkového stavu a usvedčení páchateľov.
Obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že
bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a uložil mu ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého
bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
c) Trestného zákona.

Obžalovanému F. Q. súd ukladal trest vzhľadom na jeho osobné pomery a zistenie, že síce bol doposiaľ
jedenkrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Podľa správ o osobe neboli u
neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote, preto mu súd priznal z poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť uvedenú pod písmenom j), že viedol riadny
život, zároveň mu priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom l), lebo sa k skutku priznal už
v prípravnom konaní a urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, zotrval na svojej výpovedi
napriek všetkým atakom zo strany spoluobžalovaných smerujúcich voči jeho osobe a charakteru. Súd
priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona, že aktívne
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom o), že
prispel k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v pomere 4:0, aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona. Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v §
186 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie , po úprave
trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu vypočítal súd sadzbu v rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov 6 mesiacov po aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
v § 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, pri prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností s
prihliadnutím na to že obžalovaný sa zásadným spôsobom a zvlášť významnou mierou podieľal na
objasnení obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou a usvedčení páchateľov
tohto trestného činu poskytnutím dôkazov v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní.Obžalovaný
pri objasňovaní trestného činu aktívne uvádzal dôkazy na objasnenie skutkového stavu, ktoré sa
vysokou mierou podieľali na ustálení skutkového stavu a uvedčení spoluobžalovaných. Zásadný a
nemenný postoj obžalovaného, pri ktorom prejavil dostatok osobnej odvahy vo vzťahu k usvedčeniu
spoluobžalovaných a zároveň nepopieral, nezľahčoval svoj podiel viny sa vyznačoval vysokou mierou
sebakritiky.Takémuto konaniu obžalovaného zodpovedá pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v ustanovení § 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona
a preto mu súd ukladal trest pri spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby akceptujúc tak
obmedzenie uvedené v § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Súd obžalovaného podľa § 48 odsek
4 Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia berúc do úvahy síce závažnosť
trestného činu, ale súčasne aj mieru narušenia páchateľa v presvedčení, že toto zaradenie je pre
obžalovaného postačujúce pre jeho nápravu. Obžalovanému F. Q. súd uložil v súlade s ustanovení § 76
odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný povinný
plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovanému Y. H. súd ukladal trest vzhľadom na jeho osobné pomery a zistenie, že doposiaľ nebol
súdne trestaný, podľa správ o osobe neboli u neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom
živote, preto mu súd priznal z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť
uvedenú pod písmenom j), že viedol riadny život, poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom n),
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom o), že
prispel k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v pomere 3:0, aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.
Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186
odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po úprave
trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu vypočítal súd sadzbu v rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu trest
odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 10 rokov po aplikácii mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v § 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, pri prevažujúcom
množstve poľahčujúcich okolností s prihliadnutím na to, že významným spôsobom prispel k odhaleniu
a usvedčeniu organizovanej skupiny. Obžalovaný podrobne a chronologicky popísal skutkový dej, čím
prispel k objasneniu trestného činu a usvedčeniu páchateľov a tak sa aktívne podieľal sa na objasnení
trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na skutočnosti zistené zo zabezpečených správ o

povesti, že obžalovaný riadne podniká, je otcom maloletého dieťaťa, stará sa o svoju rodinu a aktívne
sa zúčastňuje na ochrane verejného poriadku v obci, pričom prihliadal na zásadu uvedenú v § 34 odsek
3 Trestného zákona. Súd obžalovaného podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia berúc do úvahy závažnosť spáchaného trestného činu, ale
súčasne aj mieru jeho narušenia v presvedčení, že toto zaradenie je pre obžalovaného postačujúce,
pre jeho nápravu.V súlade s ustanovením § 76 odsek 1 Trestného zákona mu súd uložil mu ochranný
dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek
1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovaný T. T. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený,
podľa správ o osobe neboli u neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote, preto
mu súd priznal z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť uvedenú pod
písmenom j), že viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd
u obžalovaného nezistil žiadne. Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v
pomere 1:0 aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri výpočte trestnej
sadzby vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného
zákona v rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po úprave trestnej sadzby podľa
§ 38 odsek 3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vypočítal
súd sadzbu v rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu trest odňatia slobody
pod základnou trestnou sadzbou. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd pri
ukladaní trestu aplikoval mimoriadne zmierňovacie ustanovenie v § 39 odsek 1 Trestného zákona,
pri prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností v presvedčení, že pôvodne vypočítaná upravená
trestná sadzba by bola pre obžalovaného neprimerane prísna, berúc zreteľ na jeho postavenie v skupine
ako pomocného a obslužného personálu a úlohy, ktoré v rámci spáchania trestného činu realizoval
(sledovanie na strome, upratovanie, pomocné práce). Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný bol
osoba bez riadiaceho autoritatívneho vplyvu na činnosť skupiny a vykonával len pokyny obžalovaného
U., čo sa prejavilo aj v jeho postoji k spáchanému trestnému činu, kedy v prípravnom konaní mimo
vplyvu obžalovaného Šuhajdu sa priznal a popísal skutkové okolnosti únosu a páchateľov, ale následne
na hlavnom pojednávaní označil skutok podobne ako obžalovaný U. „samoúnos“.Vzhľadom na hore
uvedené mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Obžalovaného zaradil
na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a vzhľadom na to, že bol odsúdený za
obzvlášť závažný zločin mu uložil ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný
povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovaný R. T. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, ale hľadí sa na nich akoby nebol odsúdený,
podľa správ o osobe neboli u neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote, preto
mu súd priznal z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť uvedenú pod
písmenom j), že viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona
súd nezistil žiadne Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0
aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri výpočte trestnej sadzby
vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného zákona v
rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek
3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vypočítal súd sadzbu
v rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov 4 mesiace a ukladal mu trest odňatia slobody vo výmere
14 rokov po aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v § 39 odsek 1 Trestného zákona,
pri prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností a s prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného.Obžalovaný R. T. podobne ako jeho brat T. bol vo veľmi blízkom vzťahu k obžalovanému
U. a evidentne konal pod jeho vplyvom, vyplýva to najmä z výpovede J.Y., ale zúčastnil sa len jednej
fázy únosu ako strážca poškodeného. Podiel akým sa obžalovaný zúčastnil na spáchaní skutku a
skutočnosť, že si ťažko a tvrdo zarába na živobytie (baník) viedli súd k presvedčeniu, že je namieste
použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia aj s prihliadnutím na zásadu uvedenú v § 34 odsek
3 Trestného zákona smerom k rodičom oboch obžalovaných P. T. a R. T.. Obžalovaného zaradil na
výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že bol odsúdený za obzvlášť
závažný zločin a uložil mu ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný povinný
plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Obžalovaný M. Y. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený
a podľa správ o osobe neboli u neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote,

preto mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona pod písmenom j),že
viedol riadny život, vzhľadom na vek obžalovaného v čase spáchania skutku mu súd priznal poľahčujúcu
okolnosť uvedenú pod písmenom d), že spáchal tresný čin vo 19 rokov, teda vo veku blízkom veku
mladistvých, ktorá okolnosť v spojení s jeho úlohou a postavením v skupine ako najnižšieho výkonného
článku v spojení s jeho vekom mala vplyv aj na jeho rozumovú, vôľovú a morálnu spôsobilosť a v
tejto súvislosti mu súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť pod písmenom b), teda nedostatok vedomostí
a skúseností najmä s prihliadnutím na charaktrer a povahu trestného činu spáchaného organizovanou
skupinou. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil
žiadnu. Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3: 0 aplikoval súd
zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal súd
zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej v § 186 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí dvadsať
rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona
a znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vypočítal súd sadzbu v rozmedzí dvadsať
rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10
rokov po aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v § 39 odsek 1 Trestného zákona, pri
prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností. Vzhľadom na okolnosti prípadu a mieru zavinenia
obžalovaného, jeho podiel na spáchaní skutku a osobné pomery páchateľa, súd použil u obžalovaného
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, keďže považoval vypočítanú
trestnú sadzbu vo vzťahu k obžalovanému za neprimerane prísnu. Súd obžalovaného podľa § 48 odsek
4 Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia berúc do úvahy síce závažnosť
trestného činu, ale súčasne aj mieru narušenia páchateľa a jeho vek v presvedčení, že toto zaradenie
bude pre obžalovaného postačujúce na jeho nápravu.Zároveň obžalovanému
uložil ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené
v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaných vzhľadom na všetky okolnosti
dosiahnutý uložením hore uvedených trestov s presvedčením, že takto uložené tresty sú zákonné,
spravodlivé a primerané a plnia nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovaným ale aj ochrannú funkciu
smerom k spoločnosti.

O náhrade škody, ktorú si v trestnom konaní uplatnil poškodený R. Y. zomrelý dňa 20.07.2010 rozhodol
súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku a uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť V. F. opatrovníčke poškodeného maloletého R. Y. narodeného XX.XX.XXXX spôsobenú škodu
vo výške 71 200,96 eur (2 145 000 Sk) pozostávajúcu zo sumy vyplateného výkupného vo výške 2 100
000,- Sk a sumy 45 000,-Sk , ktorú hotovosť zobrali obžalovaní poškodenému pri jeho únose. Táto výška
škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybostí výpoveďami obžalovaného
a poškodeného preukázaná.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd odkázal V. F. opatrovníčku poškodeného maloletého
R. Y. narodeného 19.08.2004 so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Dôvodmi vedúcimi súd k takémuto rozhodnutiu bola skutočnosť, že k hodnote vecí, ktoré boli
poškodenému odňaté pri trestnom čine (hodinky, telefón a retiazka) neboli spracované znalecké posudky
ani odborné vyjadrenia na výšku škody, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti na náhradu škody
v konkrétnej výške. Poškodený uviedol, že hodinky stáli 33 000,- eur, ale podľa fotokópie dokladu
založeného v súdnom spise bola ich hodnota 11 000,- eur. Skutočná hodnota hodiniek a s tým súvisiaca
výška škody by mohla byť určená len znalcom, podobne ako pri retiazke a telefóne. Súd teda nemal
jednoznačný podklad a všetky potrebné listinné dôkazy pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody. Súd
tiež nerozhodoval o výške škody a jej náhrade spôsobenej poškodením vozidla zn.Mercedes, pretože v
tejto veci sa vedie samostatné trestné konanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci, čo vyplynulo
z oboznámených listinných dôkazov.

O zaistených veciach pri domových prehliadkach bude súd rozhodovať v osobitnom konaní uznesením
(§ 83 Trestného zákona), prípadne rozhodnutím (§ 97,§ 98 Trestného poriadku) podľa charakteru
zaistených vecí, s vylúčením zbraní a streliva o ktorom sa vedú samostatné trestné konania pre trestné
činy nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a vecí, ktoré boli odstúpené na iné súčasti
k iným prebiehajúcim konaniam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.