Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/599/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221850
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu,
že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 409400013 dlžníkom - povinným Y. J., nar. X.X.XXXX., zo Zmluvy o
úvere č. 4570719 dlžníkom - povinným Q. U., nar. X.X.XXXX, zo Zmluvy o úvere č. 4500344 dlžníkom
- povinným N. L.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,- eur v každej z

uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 275,- eur, resp. 275,- eur, resp. 330,- eur ako aj
náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktorá mu vznikli voči označeným
dlžníkomzuvedenýchZmlúvoúvere.Súdnyexekútorpridelilkaždejzuvedenýchexekučnýchvecíčíslo,
a to v prípade povinného Y. J. č. EX6844/2011, v prípade povinného Q. U. č. EX7589/2010, v prípade
povinnéhoN.L.č.EX11052/2008.Spísanénávrhynavykonanieexekúciespolusožiadosťamiovydanie
poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a

vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného Y. J. až dňa 25.7.2011 vydaním poverenia
(s omeškaním viac ako 5 mesiacov); vo veci povinného Q. U. až dňa 23.9.2010 vydaním poverenia
(s omeškaním viac ako 5 mesiacov); vo veci povinného N. L. až dňa 29.1.2009 vydaním poverenia (s
omeškaním viac ako 6 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadostiach súdneho exekútora došlo v uvedených
exekučných veciach podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej lehoty. Tvrdeným nesprávnym
postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala

vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou
125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca
mal dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí
mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivosumou 275,- eur, resp. 275,- eur, resp. 330,- eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v
dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé

riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol
námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 9NcC/215/2012-9 z 19.10.2012, č.k. 26NcC/222/2012-10 z
19.10.2012, č.k. 26NcC/129/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 12.11.2012 pod sp. zn. 13C/599/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka Y. J.), dňa 29.11.2012 pod sp.zn. 13C/696/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka Q.
U.) a dňa 5.12.2012 pod sp.zn. 13C/745/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka N. L.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania.

Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie
podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov,
označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu,
aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje

len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len
uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka
žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie
Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a

tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu
odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov vo veciach vedených
tunajším súdom pod sp. zn. 13C/599/2012 a sp. zn. 13C/745/2012, dňa 13.2.2013 doručil tunajšiemu

súdu rovnopis návrhu vo veci sp. zn. 13C/696/2012, pričom v sprievodných listoch upozornil na chybu v
písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia (každého) povinného, ktorého správny tvar je uvedený
v navrhnutom žalobnom petite.

Súd uznesením č.k. 13C/599/2012-25 z 30.4.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno

vedených pod sp.zn. 13C/599/2012, sp.zn. 13C/696/2012 a sp.zn. 13C/745/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/599/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 3.6.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,

ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona

a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,
keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K
žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde
po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2

písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu,
ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V
súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS

16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú
môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa

mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003

Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na

začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako

následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Ministerstvo spravodlivosti SR podaním z 28.5.2013 doručilo súdu zoznam žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nárokov súvisiacich s činnosťou Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu a

doložilo príkladmo aj fotokópiu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou
odoslanou súdu po skončení pracovnej doby súdu (o 18.24 hod.) deň pred pojednávaním vo veci,

pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním
vedeným pred Okresným súdom Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch
členov a aj troch koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998,
podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch,

o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným
predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď
žalobca v plnomocenstvách z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba
zástupcu. Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho

zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo
substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala
ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam

o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 27.4.2012, ktorý bol doručený Ministerstvu
spravodlivosti SR toho istého dňa (č. 1661, 6647, 5821) ako aj obsahom pripojených exekučných spisov
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4Er/894/2011, 4Er/841/2010, 14Er/13/2009.Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade

povinného Jozef Dvorský č. EX6844/2011 až dňa 25.7.2011 vydaním poverenia, a tak k vydaniu
poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 5 mesiacov; v prípade
povinného Q. č. EX7589/2010 až dňa 23.9.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo
dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 5 mesiacov; v prípade povinného Igor
Perský č. EX11052/2008 až dňa 29.1.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po
uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/894/2011 vyplýva, že dňa
28.4.2011 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 9.2.2011 sp.

zn. SR 14702/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.6.2011 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz28.4.2011obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie
ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 25.7.2011 vydal
poverenie sp. zn. 4Er/894/2011-10, číslo exekútorského spisu: EX 6844/11, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v

návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Y. J.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky
náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo podľa pripojenej doručenky súdnemu exekútorovi
doručené dňa 3.8.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/841/2010 vyplýva, že dňa

9.6.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Q. U., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 10.3.2010 sp. zn. SR 00709/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 4.8.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 9.6.2010 obsahujúcou návrh

na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
dňa 23.9.2010 vydal poverenie sp. zn. 4Er/841/2010-8, číslo exekútorského spisu: EX 7589/10, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Q. U.. Uvedené poverenie, ktoré
má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo, podľa pripojenej doručenky, súdnemu

exekútorovi doručené dňa 7.10.2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/13/2009 vyplýva, že dňa
6.12.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému N. L., pričom za exekučný titul je označený rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 27.8.2008
sp. zn. SR 07930/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 6.1.2009 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz6.12.2008obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie
ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 29.1.2009 vydal
poverenie sp. zn. 14Er/13/2009-7, číslo exekútorského spisu: EX 11052/08, ktorým poveril súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v
návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je N. L.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky
náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo, podľa pripojenej doručenky, súdnemu exekútorovi
doručené dňa 5.2.2009.

Podľanázorusúdunávrhyžalobcuvdanejvecizodpovedajúustanoveniu§79ods.1O.s.p.,keďžalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto
návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostižalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasné.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vydaním poverenia
s omeškaním viac ako 5 mesiacov (vec 4Er/894/2011, v ktorej bola doručená žiadosť 23.6.2011 a
poverenie bolo vydané 25.7.2011), resp. viac ako 5 mesiacov (vec 4Er/841/2010, v ktorej bola doručená

žiadosť 4.8.2010 a poverenie bolo vydané 23.9.2011), resp. viac ako 6 mesiacov (vec 14Er/13/2009, v
ktorej bola doručená žiadosť 9.1.2009 a poverenie bolo vydané 29.1.2009).

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP v čase doručenia návrhov na vydanie poverení vo veciach sp. zn.
4Er/841/2010 a sp. zn. 14Er/13/2009 exekučnému súdu bolo možné vydať poverenie na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu.
Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z., na
základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP stali exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu je vykonateľný rozhodcovský
rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmto tvrdením nesúhlasí. Aj keď

vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP
novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s
právnymnázoromžalobcu,žerozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulompodľaustanovenia§41ods.
2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný
úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41

ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Podľa názoru súdu potom od účinnosti zákona č. 144/2010
Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na
základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s
účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné
konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Z uvedeného

dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu vo veciach sp. zn. 4Er/894/2011 a sp. zn. 4Er/841/2010, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu
poverení došlo až po uplynutí zákonom určenej lehoty, keďže exekučný poriadok súdu neurčoval lehotu
na vydanie poverení v uvedených exekučných veciach, v ktorých exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodcovské rozhodnutie, pričom poverenia boli podľa názoru súdu vydané v primeranej lehote. V

prípade exekučnej veci sp. zn. 14Er/13/2009 bolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným
súdom v piaty deň po uplynutí poriadkovej lehoty určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP v znení účinnom do
31.5.2010. Žalobca preto v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že k vydaniu poverenia
došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Pokiaľ žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný
postup pri výkone verejnej moci v dôsledku konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, je

bez významu, kedy poverený súdny exekútor vydal v uvedených exekučných veciach Okresného súdu
Nové Zámky upovedomenia o začatí exekúcie.

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením

žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov

vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri vydaní poverení v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods.1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o
rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním poverení, žalobca si v každej zo spojených vecí

uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov
pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval
pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu.
Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu. Vydanie poverenia pre súdneho exekútora vo veci sp. zn. 14Er/13/2009 v 20. deň

od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému
súdu nemohlo v danom prípade nielenže vyvolať stav právnej neistoty žalobcu, ale nemohlo byť v
danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej paušálnej škody vo výške 125,- eur. V súvislosti
s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže
mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany
súdneho exekútora nebola ani v jednej z predmetných exekučných vecí dodržaná lehota určená v §
44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu
s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia. Žalobca by nepochybne mal náklady na
zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobcu voči dlžníkom až do ich uhradenia, resp. odpísania a

obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému, pričom takéto náklady mal
aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia žiadostí súdneho exekútora o
vydanie poverení exekučnému súdu. Keďže v uvedených exekučných veciach zatiaľ súdny exekútor
nevrátil poverenia, je zrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami od svojich
dlžníkov náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky žalobcu až do ich uhradenia, resp.

odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu

a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom

omeškaní 5 mesiacov sumou po 275,- eur, resp. pri tvrdenom omeškaní 6 mesiacov sumou 330,- eur.

V danom prípade už súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, keď nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverení v žalobcom
tvrdenej dĺžke, pričom súd mal za preukázané, že v exekučnej veci sp. zn. 14Er/13/2009 bolo

poverenie pre súdneho exekútora vydané po uplynutí lehoty určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP
v znení účinnom do 31.5.2010, v spojení s § 41 ods. 2 písm. d/ EP. Avšak súdny exekútor JUDr.
R. Krutý ani v jednej z predmetných exekučných vecí nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP
na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu. Rovnako ako pri
vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť

skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie, resp. nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí ovydanie poverení. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do
samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu,
nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní,
že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu
v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už

spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.
4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010
z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 z 30.8.2012,

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19
z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ Iveta
Korčkovská C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných

vecí realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou,
nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
je nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na

vydanie poverenie súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení
s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav
neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností
dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má
slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania

uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného
súdu, ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného
stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti
vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať
vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil

žalobca dňa 27.4.2012 pod číslami 1661, 6647, 5821. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.