Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112208267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112208267.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky: P. W., nar.
XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom F. nad M., W. hájom č. XXXX/XX, práv. zast. Mgr. Tomášom Balážom,
advokátom so sídlom v Žiline, Štúrova č. 1 proti odporcovi: V. A., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom D.,
Za školou I. XXX/X o zaplatenie 7.000 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľke3.000€do3dní odprávoplatnostirozsudku.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 29.3.2012 domáhala zaplatenia 7.000 € a náhrady trov
konania. Uviedla, že postupne v rokoch 2009 - 2010 požičiavala odporcovi po čiastkach peňažné
prostriedky z čoho 1100,- € malo byť na zaplatenie hypotéky, 800 € na daň z príjmu a zvyšok na jeho
výdavky, ktorých výška dosiahla 3.000 €, o čom navrhovateľka s odporcom uzavreli dohodu o uznaní
dlhu zo dňa 23.11.2010. Uviedla, že dostala len v 9/2011 sumu 20,- €, čo nepovažuje za splátku istiny,
ale len za dohodnutý úrok. V roku 2009 mu požičala ďalšie sumy, celkove 4.000,- €, ktoré mu poslala na

3x na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ona si tieto peniaze požičala niekedy v roku 2009, v celkovej
sume cca 4.200,- € a tieto peniaze poslala odporcovi, za účelom úhrady pokuty za ilegálne napálené CD
a na zaplatenie DPH na auto, pričom z týchto súm jej nevrátil odporca ani len časť. Odporca požičané
peniaze nevrátil, napriek mnohým výzvam.

Odporca uznal pohľadávku za opodstatnenú len do výšky 500 € a zvyšok neuznal ani čo do dôvodu ani
čo do výšky, lebo išlo o sumu, ktorá bola použitá na spoločné výdavky a náklady počas ich spolužitia v

spoločnej domácnosti. Poprel, že si požičal sumu 3.000 €, a dohodu o uznaní dlhu podpísal len preto,
lebo mu tento doklad podstrčila navrhovateľka a on ho podpísal len za účelom zachovania ich vzťahu.
Účet, na ktorý mu navrhovateľka poslala 4.000 € je jeho, avšak nešlo o pôžičku, ale o peniaze určené na
splatenie DPH za auto dovezené zo zahraničia, poplatky na kontrolu originality, STK a ďalšie poplatky
súvisiace s týmto autom. Oni s navrhovateľkou uzavreli ústnu dohodu o tom, že ona prispeje na tieto
výdavky a on bude splácať leasing na ich spoločné auto, avšak v žiadnom prípade sa s navrhovateľkou
nedohodli na tom, že jej 4.000 € vráti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkyňu P. A., oboznámil dohody o uznaní
dlhu zo dňa 23.11.2010, 10.2.2012, výpis z účtu navrhovateľky, zmluvu navrhovateľky o úvere zo dňa
7.7.2009 a zistil nasledovný skutkový stav veci:Navrhovateľka a odporca uzavreli písomne dňa 23.11.2010 dohodu o uznaní dlhu, v ktorej odporca ako
dlžník uznal dlh voči navrhovateľke ako veriteľke v sume 3.000 € spolu s 5% úrokom ročne z tejto sumy
od 1.10.2011 do zaplatenia titulom pôžičky. Dlžník sa zaviazal dlh hradiť v splátkach po 300 € mesačne,

počnúc dňom 30.12.2010, pričom dlh neuhradil.

Navrhovateľkazosvojhoúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXposlalanaúčetodporcu č.XXXXXXXXXX/
XXXX nasledovné sumy : dňa 7.7.2009 sumu 1.000 €, dňa 8.7.2009 sumu 1.000 € a dňa 8.7.2009 sumu
2.000 €. Tvrdila, že titulom pôžičky.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods.1-3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa ust. § 558 sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh
v čase uznania trval. Na to, aby uznanie malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal,
že zaplatí svoj dlh, učený čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka,
adresovaný veriteľovi. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná; čo znamená,
že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase jeho uznania už

netrval. Táto námietka môže mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná. Uznať možno aj premlčaný
dlh, takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Dňa 23.11.2010 bola oboma účastníkmi podpísaná Dohoda o uznaní dlhu, kde dlžník - odporca uznal
svoj dlh z viacerých pôžičiek v sume 3.000 € spolu 5% ročným úrokom z dlžnej sumy od 1.10.2011 do

zaplatenia a zaviazal sa ho splácať po 300 € mesačne, počnúc dňom 30.12.2010. V čl. 2 dohody je
uvedené, že "strany prehlasujú, že si túto dohodu o uznaní dlhu prečítali, porozumeli jej, podpisujú ju s
plnou vážnosťou a na základe slobodnej vôle".

Navrhovateľkazosvojhoúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXposlalanaúčetodporcu č.XXXXXXXXXX/
XXXX nasledovné sumy: dňa 7.7.2009 sumu 1.000 €, dňa 8.7.2009 sumu 1.000 € a dňa 8.7.2009 sumu

2.000 €. Tvrdila, že titulom pôžičky, za účelom úhrady pokuty za ilegálne napálené CD a na zaplatenie
DPH na auto. Odporca poprel, že by si požičal 3000 € a nepoprel, že mu na účet od navrhovateľky prišlo
4.000 €, avšak nešlo o pôžičku, ale o úhradu spoločných nákladov na auto dovezené zo zahraničia.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka

alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník
písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí
zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi
procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný
úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okremoznačenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť
i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí).

V danom prípade z obsahu žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi podľa navrhovateľky malo byť

uzavretých viacero zmlúv o pôžičkách, pričom navrhovateľka tieto peniaze mala požičiavať odporcovi
na rôzne platby postupne. Povinnosťou navrhovateľky bolo uniesť dôkazné bremeno, a preukázať
existenciu konkrétnych pôžičiek na celkovú sumu 7.000 €, s tým, že odporcovi tieto peniaze v takejto
výške aj reálne odovzdala a že odporca sa zaviazal tieto peniaze vrátiť. Len časť pôžičiek bola krytá
dohodou o uznaní dlhu, pričom je nepochybné, že peniaze, ktoré si mal odporca požičať v sume 3.000

€ v rokoch 2009-2010 aj skutočne od navrhovateľky obdržal, o čom svedčí výpis z účtu navrhovateľky,
že v dňoch 7.7. až 8.7.2009 mu poslala na účet na sumu 4.000,- €. Odporca nepoprel, že tieto peniaze
mu na účet prišli, avšak popieral, že by boli z pôžičky od navrhovateľky. Účel, na ktorý mali byť peniaze
použité sa menil tak zo strany navrhovateľky ako aj odporcu, pričom odporca tvrdil, že 4.000 € malo
byť použité na splatenie DPH za auto dovezené zo zahraničia, poplatky na kontrolu originality, STK
a ďalšie poplatky súvisiace s týmto autom. Tvrdenia odporcu ohľadne účelu použitia peňazí vyvrátila

svedkyňa P. A., ktorá uviedla, že auto zo zahraničia v skutočnosti doviezla ona ako živnostníčka a sama
platila všetky poplatky s dovozom spojené, pričom účastníci ho iba užívali a až keď bolo auto splatené,
toto svedkyňa prepísala na odporcu.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno ohľadne uzavretia zmlúv o pôžičkách
na celkovú sumu 3000 €, pričom peniaze boli nepochybne odporcovi odovzdané prevodom na jeho

účet v roku 2009. Dohoda o uznaní dlhu uľahčuje dôkazné bremeno navrhovateľke v tom smere, že
povinnosť preukázať, že dlh v takejto výške nevznikol zaťažuje odporcu. Tvrdenia odporcu, že dlh v tejto
výške neexistuje a zmluvu podpísal len z dôvodu zachovania ich vzťahu nebolo ničím podložené a jeho
svedectvo, že navrhovateľke nič nedlhuje mal súd za nevieryhodné. Klamal pokiaľ ide o účel použitia
sumy 4.000 € a neskôr uznával, že navrhovateľke dlhuje len 500 €. Odporuje princípu právnej logiky,

aby veriteľ uznával (písomne) neexistujúci dlh z pôžičky. Na základe vyššie uvedeného súd priznal
navrhovateľke nárok na zaplatenie pôžičky v sume 3.000 € krytej dohodou o uznaní dlhu a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo existencia ústnej zmluvy o pôžičke na ďalšiu sumu 4.000 €, ktorú
by mal odporca vrátiť nebola ničím preukázaná. Vo zvyšku súd žalobu preto zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov súd

náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.