Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/730/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na spojenie veci do jedného konania s ďalšími vecami oddelenia 13C totožných
účastníkov konania z a m i e t a .

Súd návrh na zaplatenie majetkovej škody vo výške 1.405,09 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 615,60
eur z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom

pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4820018
dlžníkom - povinným Q. V., nar. XX.XX.XXXX pričom spôsobom odporujúcim zákonu uvedený súd
vykonal procedúru preskúmania exekučného titulu. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody
vo výške 1 280,09 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 256,02 eur ako aj náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi
vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla voči špecifikovanému dlžníkovi zo Zmluvy
o úvere č. 4820018. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX10252/2010 a ním

spísaný návrh na vykonanie exekúcie, spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom,
doručil Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
30.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom konanie začalo 19.7.2010.
Teda k rozhodnutiu exekučného súdu došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 195 dní. Za nesprávny úradný postup žalobca podľa návrhu považuje popri nevydaní rozhodnutia
v zákonom určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov aj skutočnosť, že

exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu - spôsobom odporujúcim zákonu, pričom
exekučný súd nie v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. (ZoRK) súdom, do právomoci ktorého
patrí zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonalopätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny vyvolal formálne stav, ktorý založil
prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, ktorý je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, pričom existenciou rozsudku

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Preto zo strany žalobcu
nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom. V danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá

by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným nesprávnym postupom exekučného súdu mala
vzniknúťmajetkováškodavovýške1.280,09eurpredstavujúcanáhraduistinyspríslušenstvom,ktoráuž
nemôže byť priznaná voči dlžníkovi žalobcu právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu zo Zmluvy o
úvere.Taktiežmumalavzniknúťajnemajetkováujmu,ktorúžalobcavyčíslilvovýške20%zuplatňovanej
istiny s príslušenstvom, a to sumou 256,02 eur. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca by vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Žalobca súčasne vzniesol
námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky. O tomto návrhu

sa konalo pod sp. zn. 9C/263/2012.

Ďalším návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom

určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4820018
dlžníkom - povinným Q. V., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo
výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 359,58 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať

exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla voči špecifikovanému dlžníkovi zo Zmluvy o úvere č.
4820018. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX10252/2010 a ním spísaný návrh na
vykonanie exekúcie, spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom, doručil Okresnému
súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobného návrhu
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom konanie začalo 19.7.2010. Teda k
rozhodnutiu exekučného súdu došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako
195 dní. Žalobca podľa návrhu mal vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom konaní,
keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konanie a
dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalobcovi nesprávnym

postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala
vzniknúť majetková škoda, ktorú paušálne vyčíslil sumou 125,- eur, pozostávajúcou z paušálnych
nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu úhrnnou sumou 359,58 eur (zo základu
660,- eur za rok), počas ktorých bol exekučný súd bezdôvodne nečinný. Žalobca svoj nárok na

náhradunemajetkovejujmyodôvodniltým,žemárnymplynutímčasubolireálneohrozenéjeholegitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej
lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti

jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu
exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nové Zámky. O tomto návrhu sa konalo pod sp. zn. 6C/407/2012.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/452/2012-9 z 22.10.2012 vo veci vedenej Okresným súdom

NovéZámkypodsp.zn.9C/263/2012auznesenímč.k.8NcC/289/2012-10z22.10.2012vovecivedenej
Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 6C/407/2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové
Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 5.12.2012, resp. 18.12.2012.Súd uznesením z 17.12.2012, resp. 29.1.2013 žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na
doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z 1.2.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje

rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na
predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu, spolu s
prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní
vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu

obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že
v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný.
Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva
spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal
konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia
uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis (len) návrhu vo veci sp. zn.
9C/263/2012, aj keď v sprievodnom liste označenom v dolnom ľavom rohu internou značkou žalobcu
6561 - ISTINA RS odkazuje, na rozdiel od písomného návrhu, na inú zmluvu o úvere (č. 1100078),
uzavretú s iným dlžníkom (Róbert Máthé), odkazuje na iné číslo exekučného spisu (EX12704/2009) a

inú značku uvedenú v dolnom ľavom rohu návrhu (6359 - ISTINA RS).

Súd uznesením č.k. 13C/730/2012-23 z 1.3.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/730/2012 (sp. zn. 9C/263/2012 Okresného súdu Nové Zámky) a sp.zn.
13C/869/2012 (sp. zn. 6C/407/2012 Okresného súdu Nové Zámky) na spoločné konania, ktoré bude

vedené pod sp.zn. 13C/730/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 5.4.2013 doručilo súdu návrh na spojenie veci s ďalšími vecami, ktoré
napadli do oddelenia 13C a požiadalo o predĺženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia.

Žalobca dňa 15.4.2013 doručil súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 13.5.2010 sp. zn. SR
03656/10.

Dňa 6.5.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že

dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na

náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §

16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti
SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým

žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa

nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011
z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť exoffo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti
SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k
porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná

nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca
nepreukázal vznik škody v uplatnenej výške, nepreukázal existenciu dlžníka a ani nevymožiteľnosť

pohľadávky. Konštatovalo, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, Pokiaľ to nevykonal, vlastnou
nečinnosťou prispel k situácii namietanej v žalobe. Upozornilo na to, že žalobca má preukázať, že

by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal nárok voči dlžníkovi vo výške, pre ktorú žaluje
žalovanú a preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia exekučného súdu.
Ďalej poznamenalo, že v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb nemôže byť
štát sukcesorom, preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky zmluvných strán, pokiaľ je ich
uspokojenie možné dosiahnuť iným spôsobom. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy

vo výške 20% z tvrdenej škody poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011,
podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne konštatovalo, že požadovaná náhrada
nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Ministerstvo naostatok akcentovalo

potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.

V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu po skončení úradných hodín súdu (o 18.18 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred
Okresným súdom Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a
aj troch koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa
ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v

plnomocenstvách z 20.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 22.3.2013. Z činnosti
súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu
na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súdpojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť
s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd návrh žalovaného na spojenie veci s ďalšími vecami oddelenia 13C totožných účastníkov konania
zamietol uznesením vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 28.5.2013 z dôvodu, že podľa § 112 ods.
1 O.s.p. súd môže, no nemusí, spojiť na spoločné konanie veci. Z dôvodu prehľadnosti súd danú vec
už nespojil s inými vecami totožných účastníkov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodnými listami k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 25.9.2012, doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR toho
istého dňa, najmä č. 6561 (ISTINA RS) a 4435 (NZP), ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1026/2010 a úradným záznamom z 28.5.2013.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.

2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup

Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX10252/2010 až dňa 30.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 195 dní, pričom za nesprávny úradný postup žalobca považuje aj preskúmanie exekučného titulu

spôsobom, ktorý podľa žalobcu odporuje zákonu.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1026/2010 vyplýva,
že dňa 19.7.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako
oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Q. V., pričom za exekučný titul je

označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava zo dňa 13.5.2010 sp. zn. SR 03656/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 22.9.2011
doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 19.7.2010
obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere. Okresný
súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 18.11.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.12.2010, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému,
ale aj súdnemu exekútorovi doručené 29.11.2010. Žalobca ako oprávnený prípisom z 19.1.2011
exekučnému súdu oznámil, že odvolanie vo veci sp. zn. 10Er/1026/2010 berie späť. Exekučný súd
žalobcovi ako oprávnenému prípisom z 26.1.2011 oznámil, že jeho späťvzatie odvolania považuje

za bezpredmetné, pretože takéto odvolanie oprávneného neexistuje. Uznesením z 7.2.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 16.8.2011, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto

návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) za nesprávny úradný postup

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho vrozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby,
s omeškaním viac ako XXX dní, keď z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky

sp. zn. 10Er/1026/2010 vyplýva, že dňa 19.7.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Q. V.. Súdny
exekútor až dňa 22.9.2011 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu
so zápisnicou z 19.7.2011 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul.
Teda zo strany súdneho exekútora nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok. V prípade preukázania
vzniku škody žalobcovi z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v jeho
prípadnom rozhodnutí po určenej lehote, by však tento nesprávny úradný postup súdneho exekútora
nepochybne bol dôvodom absencie priamej príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu a škodou žalobcu, keďže príčinou vzniku škody by bola aj iná skutočnosť,

a to nedodržanie 15 dňovej lehoty určenej súdnemu exekútorovi v § 44 ods. 1 EP, keď žiadosť o
udelenie poverenia spolu s návrhom súdny exekútor doručil exekučnému súdu až v 65. deň od spísania
(teda aj doručenia) návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
18.11.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo

rozhodnuté dňa 30.1.2011. Uvedené uznesenie podľa pripojenej doručenky bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu v procesnom postavení oprávneného dňa 29.11.2010 a nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.12.2010.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre

prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd
má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,

táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -
Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala

ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu -
rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v danom prípade rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora v primeranej lehote (57. deň od doručenia žiadosti), zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej

praxi súdov, a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v exekučnej veci Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 10Er/1026/2010 bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či
bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových stránkach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania

splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa
exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,

v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie

v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je

teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o

návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Uvedený postup exekučného súdu v danej exekučnej veci nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti

rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44
ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej
podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu
exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V
danej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal,

či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka,
ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a neplatného
zmluvného dojednania, preto takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu
vydať označený rozhodcovský rozsudok, je súladný so zákonom. Preto exekučný súd predmetný

rozhodcovský rozsudok správne nepovažoval za vykonateľný exekučný titul. Keďže exekučný súd zistil
už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný titul vo forme rozhodcovského
rozsudku predloženého žalobcom ako oprávneným, je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu
záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ exekučný súd predmetnú žiadosť zamietol uznesením z 18.11.2010, nešlo o prípad
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že
pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval (vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) postavenie

odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).
Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutieoznačené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec
znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok

alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými
istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcoviapôvodnýchúčastníkovkonania,čiužzdôvoduuniverzálnejalebosingulárnejsukcesie.Toto

procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky, rovnako ani z obsahu žalobného návrhu nevyplýva, že konaniu
v exekučnej veci medzi žalobcom ako oprávneným a povinným Oto Riška, týkajúcej sa vymoženia
sumy 200,- eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 610,- eur od 22.10.2009 a ďalším
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/1026/2010 na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 13.5.2010 sp. zn. SR 03656/10
by predchádzalo iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa týkalo tých istých
účastníkov.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovskýrozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo
forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré

je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva,že jehovýsledkommôžebyťibatitul,splneniaktoréhosamožnodomáhaťvykonanímexekúcie.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 227/2012 z 27.5.2013 Rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv.
„duplicitnej“ exekúcie. Ani ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky,

a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej.

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia
EP a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu a až po uplynutí
zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 195 dní. Právoplatné uznesenie exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nie je takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého by bolo možné
konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu, keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené, je
právoplatné. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o prieťahoch v konaní exekučného súdu.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik škody, ktorej náhradu vo
výške 1 280,09 eur a 125,- eur si uplatnil v konaní. Naopak, súd zistil, že žalobca pohľadávku voči svojmu
dlžníkovi Q. V. postúpil (nepochybne za odplatu) spoločnosti CD Consulting s.r.o., ktorá sa ako žalobca
návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky (13C/72/2013) proti žalovanému: Q. V. domáha
zaplatenia sumy 200,- eur spolu s príslušenstvom zo zmenky, zabezpečujúcej splnenie záväzku Q. V.

zo Zmluvy o úvere č. 4820018, ako to vyplýva aj z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 13.5.2010
sp. zn. SR 03656/10. Uvedený spis bol postúpený Okresnému súdu Nitra, ktorý vo veci koná pod sp.
zn. 26CbZm/34/2013.

Tvrdeniežalobcu,že dňa2.7.2009,23.9.2009,13.11.2009,25.2.2010podalžiadosťoinformáciuostave

konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní je zavádzajúce,
keďže žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená až 22.9.2010. Preto je vylúčené,
aby sa žalobca vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo, resp. sa sťažoval
na prieťahy v čase po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Žalobca
existenciu tvrdených žiadostí a sťažností nepreukázal a ani z pripojeného exekučného spisu Okresného

súdu Nové Zámky existencia tvrdených žiadostí a sťažností žalobcu nevyplýva.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škodypodľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých

základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať
ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom v danej exekučnej veci

bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach
žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010
z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie

Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE
138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ F. C-76/10 zo
dňa 16.11.2010. Žalobca v konaní ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy či už vo výške 256,02 eur

alebo vo výške 359,58 eur, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná
nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné
bremeno ani o tejto časti návrhu.

Vzhľadom na skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz

oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú
Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa
25.9.2012 pod číslom 6561 (ISTINA RS) a 4435 (NZP). S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich
vzájomné súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.