Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711206315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Vašut
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3711206315.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobkyne P.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. - W. XX, U., právne zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom
Advokátskej kancelárie, M.R. Štefánika 71, Žilina, proti žalovanému Ľ. Š. - Autobazár, Autopožičovňa,
IČO: 32882912, G. právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom Advokátskej kancelárie,
Centrum 18/23, Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie 21.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 452,34 € z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 6.020,- €, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
6.020,- € od 11.10.2010 do zaplatenia, v 500,- € mesačných splátkach, splatných vždy do 15. dňa v
mesiaci, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že prvá splátka je zročná 15. deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, a v prípade neuhradenia čo i len jednej
splátky v lehote jej zročnosti sa stáva celý dlh zročným.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 42,66 %, do rúk
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Róberta Faturu s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne
súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa požiadala súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 21.000,- €, s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 11.10.2010 do zaplatenia. Uviedla, že dňa 20.09.2010 jej vnuk G. T. na
základe plnomocenstva, uzavrel so žalovaným ako sprostredkovateľom sprostredkovateľskú zmluvu č.
SZ 201017, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja osobného motorového vozidla žalobkyne
zn. NISSAN 350Z ev.č.: Z. XXX Q. za cenu 21.000,- €, s právom na províziu 1.000,- € v prípade predaja.
Uvedené vozidlo bolo odovzdané žalovanému v jeho autobazáre v Považskej Bystrici. V čase medzi
22.00 hod. dňa 09.10.2010 a 7.45 hod. dňa 10.10.2010, došlo k odcudzeniu vozidla z autobazára

žalovaného. Kľúče od vozidla a technický preukaz žalovaný neuzamkol v certifikovanom trezore.
Žalovaný vozidlo prevzal za účelom splnenia záväzku a zodpovedá za spôsobenú škodu do výšky ceny
vozidla. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podala žalobkyňa trestné oznámenie.
Na výsluchu žalobkyňa vysvetlila, že hoci je v sprostredkovateľskej zmluve uvedené, že auto patrí jej
vnukovi G. T., skutočným vlastníkom vozidla je žalobkyňa, ktorá ho kúpila prostredníctvom syna Y. P.,
ktorý žalobkyňu na dopravnom inšpektoráte zapísal ako vlastníčku vozidla. Kúpu vozidla sa rozhodla

žalobkyňafinancovaťtak,ževložilanavkladnúknižkudeťompeniaze.Nakúpuvozidlaudelilažalobkyňa
synovi plnomocenstvo. Žalobkyňa nevedela uviesť, od koho bolo kúpené vozidlo a za akú kúpnu cenu.
Vo vozidle sa viezla, ale nešoférovala ho, pretože nemá vodičské oprávnenie. Vozidlo bolo povinnezmluvne poistené. Dva roky od kúpy vozidla sa rozhodla ho predať prostredníctvom autobazáru a
splnomocnila na to svojho vnuka, ktorý aj určil kúpnu cenu vozidla. Nemala v pláne predať vozidlo
prostredníctvom leasingovej spoločnosti.

Keď bolo odcudzené vozidlo zaistené políciou v Rumunsku, žalobkyňa, ktorá je prestárla, splnomocnila
vnuka G. T., aby vykonal všetky potrebné úkony spojené s prevozom vozidla na územie Slovenska.
Vnuk žalobkyne, ktorý ju pôvodne zastupoval, na pojednávaní uviedol, že do Rumunska šiel osobne
a na prepravu vozidla z Rumunska si objednal súkromného prepravcu, ktorý na vozidle Volkswagen
Sharan s prívesným vozíkom dopravil auto na Slovensko. Po vrátení vozidla bolo zistené, že oproti stavu

tachometra v čase odovzdania vozidla žalovanému do autobazáru, bolo na ňom najazdených o 10.000
km viac inou osobou a vozidlo bolo celé poškodené.
Žalobkyňa v písomnom podaní z 23.05.2012 žiadala, aby jej žalovaný nahradil škodu spôsobenú na
vozidle vo výške 18.882,- €, podľa znaleckého posudku č. 8/2012 znalca N.. Y. W.. Zároveň uplatnila
náhradu nákladov spojených s prevozom vozidla z Rumunska vo výške 1.236,- €, za odtiahnutie vozidla
súkromným prepravcom na prívesnom vozíku, nákladov 177,66 € za úradný preklad plnomocenstva od

žalobkyne pre jej vnuka do rumunského jazyka, nákladov na znalecký posudok N.. Y. W. vo výške 252,-
€. Keďže v úhrne uplatnila o 452,34 € menej oproti pôvodnej žalobe, súd jej podanie vyhodnotil ako
čiastočné späťvzatie žaloby.
Vytýkala súdom ustanovenému znalcovi N.. Y. I., že pri určovaní výšky škody na vozidle nevykonal
skúšobnú jazdu vozidlom a pri výpočte škody znalec nepostupoval v súlade s relevantnými právnymi

predpismi.

Žalovaný potvrdil uzavretie predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy, prevzatie vozidla, ako aj
odcudzenie vozidla z jeho autobazáru. Žiadal však žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými sú

porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a
škodou, a zavinenie škodcu. Nie je vôbec preukázaný vznik požadovanej škody a spôsob jej výpočtu.
Ďalej uviedol, že vozidlo bolo umiestnené spolu s ostatnými vozidlami v prevádzkových priestoroch
autobazáru žalovaného, ktoré boli riadne uzamknuté. Páchateľ prekonal prekážku oplotenia, keď ucvikol
zámok na kovanej bráne. Prekonal aj prekážku uzamknutia administratívnych priestorov a prekonal

aj prekážku riadne uzamknutej skrinky, v ktorej boli uložené kľúče od motorového vozidla. Páchateľ
vypáčil rozvodovú skriňu elektriny a vypol hlavný istič prívodu elektriny. Páchateľ pravdepodobne použil
rušičku signalizačného zariadenia. Opatrenia žalovaného pred krádežou boli dostatočné a zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaného použiť certifikovaný trezor.
Autobazár prevádzkuje žalovaný od roku 1992 a pred krádežou predmetného vozidla ani po nej nebolo

z autobazáru odcudzené žiadne vozidlo.
Keď bolo vozidlo nájdené políciou v Rumunsku, ponúkol žalovaný vnukovi žalobkyne, že mu zabezpečí
tlmočníka, ktorý mu pomôže s vydaním vozidla na Slovensko, no vnuk žalobkyne si pre auto do
Rumunska šiel sám.
Výšku škody na vozidle, ktorú vyčíslil znalec N.. Y. W. považoval žalovaný za nereálnu, pretože vozidlo je

funkčné, pojazdné, a jeho súčasná trhová hodnota nedosahuje škodu vyčíslenú menovaným znalcom.
Žalovaný je presvedčený, že vozidlo z autobazáru odcudzil vnuk žalobkyne G. T., na ktorého preto podal
žalovaný trestné oznámenie.
Žalobkyňa uplatňuje škodu duplicitne, a to tak v trestnom konaní vedenom pre podozrenie z trestného
činu krádeže, ako aj v tomto občianskoprávnom konaní.

Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, ktorá nie je vlastníčkou vozidla, pretože
vozidlo v skutočnosti vlastní jej syn, ktorý dal vozidlo na ňu napísať na dopravnom inšpektoráte.
Žiadal, aby súd vychádzal z objektívneho znaleckého posudku znalca N.. Y. I. a povolil žalovanému
primerané splátky.

Svedok N.. Y. W. trval na ním vypracovanom znaleckom posudku č. 8/2012, v ktorom určil škodu
spôsobenú na vozidle na 18.882,- €. Vozidlo obhliadol v Bytči. Ohliadkou zistil, že jedna pneumatika bola
rozrezaná, bolo poškodené šitie na sedačke, bol poškodený systém otvárania plátennej strechy tak, že
keď sa zatvorila, netesnila riadne s dverami. Ľavá zadná pneumatika vozidla mala zimný dezén a ostatné
letný dezén. Uviedol, že východiskovú hodnotu vozidla 1.900.000,- Sk, stanovil na základe podkladu

získaného od autorizovaného predajcu vozidiel v Žiline. Škodu ohodnotil na základe počtu najazdených
kilometrov a veku vozidla. Tvrdil, že nepoznal cenu, za ktorú mal žalovaný predať predmetné vozidlo.Súd ustanovil znalca z odboru doprava cestná N.. Y. I., ktorému uložil určiť hodnotu škody, spôsobenej
na vozidle žalobkyne v čase odcudzenia vozidla z autobazáru žalovaného, od 10.10.2010 do vrátenia
vozidla vnukovi žalobkyne.

Znalec N.. Y. I. vypracoval dňa 14.09.2012 znalecký posudok č. 31/2012, v ktorom vyčíslil výšku škody
spôsobenej na predmetnom vozidle na 6.020,- €. Škoda na vozidle spočíva v tom, že od 10.10.2010
do vrátenia vozidla dňa 05.04.2012, došlo k určitému technickému aj ekonomickému znehodnoteniu
daného vozidla vplyvom doby prevádzky, počtom najazdených kilometrov, zmenami ponuky a dopytu
na trhu používaných vozidiel, ako aj nešetrným zaobchádzaním. Potrebné náklady na opravu ľavého

prednéhoreflektora,výmenupneumatík,zakúpenielakýrnickýchmateriálovanákladovnaopravárenské
práce znalec špecifikoval a vyčíslil na 1.139,- € a cenu reflektora čerpal z internetového predajcu
náhradných dielov pre vozidlá zn. Nissan. Všeobecnú cenu vozidla stanovil znalec ku dňu odcudzenia
na 19.046,- € a ku dňu vrátenia na 13.384,- €, pričom vychádzal z vývoja cien pre daný typ, model, rok
výroby vozidla podľa grafov troch rôznych internetových predajcov vozidiel.
Na pojednávaní znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku. Posudok vypracoval podľa zákona

č. 382/2004 Z.z. a vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, jej prílohy
č. 6. Rozdielnosť výpočtu škody oproti posudku N.. W. zdôvodnil znalec v bode 2.4. znaleckého
posudku. Uviedol, že vozidlo malo na tachometri najazdených 18.445 km v čase jeho umiestnenia
v autobazáre žalovaného, 28.856 km v čase jeho vrátenia vnukovi žalobkyne, a 29.424 km ku dňu
07.09.2012, keď znalec vykonal ohliadku vozidla. Pre určenie hodnoty vozidla je počet najazdených

kilometrov len podporným dôkazom, rozhodujúcim faktorom je otázka dopytu a ponuky na trhu vozidiel.
Znalec vysvetlil, že vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla 51.915,- €, zistenej pre daný typ a
model vozidla s motorom 206 kW z výpočtového systému AUTOTAX 5.6. verzia z 3/2012, ktorý je
autorizovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Naproti tomu svedok N.. Y. W.
vo svojom posudku neuviedol presný prameň, na základe ktorého určil východiskovú hodnotu vozidla na

63.068,- €. Ohliadkou vozidla dňa 07.09.2012 v Považskej Bystrici znalec zistil poškodenie reflektora,
ojazdené pneumatiky a na rozdiel od svedka, ktorý bez predkalkulácie nákladov na opravu paušálne
znížil o 15 % technickú hodnotu ostatných skupín /motor, spojka, prevodovka, rozvodovka, predná
náprava, riadenie/, zistil znalec pri týchto skupinách len drobné poškodenia v dôsledku ich bežného
opotrebenia, ktoré znehodnocujú vozidlo len po stránke kozmetickej a vôbec nevyžadujú opravu.

Svedkom zvolený postup percentuálnej zrážky z hodnoty je obvyklý najmä v prípadoch totálnej škody,
kedy sa už vozidlo ďalej neopravuje, alebo u vrakov určených k rozobratiu na súčiastky. Pri ohliadke
bola niekoľkokrát plátenná strecha vozidla sklopená a doliehala správne. Z ohliadky znalec vyhotovil
farebnú fotodokumentáciu vozidla, jeho jednotlivých častí, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č.
31/2012. Podľa znalca svedok použil vo svojom posudku neprimerane vysoký koeficient predajnosti

vozidla, čo predovšetkým ovplyvnilo výšku vypočítanej škody s tým, že svedok výšku koeficientu nijako
nezdôvodnil, neuviedol preskúmateľný zdroj, z ktorého prevzal hodnotu koeficientu. Znalec koeficient
predaja čerpal z výpočtového systému AUTOTAX 5.6. verzia z 3/2012, ktorý obsahuje zabudovanú
databázukoeficientovpredajavšetkýchtypovamodelovosobnýchmotorovýchvozidielnatrhu,prevzatú
z cenníkov ojazdených vozidiel. Zníženie koeficientu predajnosti vozidla od jeho odcudzenia /0,5976/ do

času, keď bolo vozidlo vrátené /0,5261/ malo najväčší podiel na škode, pričom došlo k strmému poklesu
koeficientu, keďže sa jedná o vozidlo s obmedzenou použiteľnosťou.
Pokiaľ východisková cena vozidla podľa správy vyžiadanej súdom od importéra vozidiel Nissan,
prevyšuje o 1.826,- € východiskovú cenu určenú znalcom v posudku, znalec poukázal na to, že ním
stanovená cena je správna, pretože ju čerpal z programu AUTOTAX, ktorý je pravidelne dopĺňaný na

základe údajov z celej Európy, a importér určil cenu podľa výbavy vozidla, oznámenej súdom na základe
údajov žalobkyne, ktoré doplnky vozidlo v čase kúpy nemuselo, ale aj mohlo mať.
Skúšobnú jazdu na vozidle znalec nevykonal preto, lebo nehodnotil aktuálny stav v čase ohliadky, ale
stav vozidla k skoršiemu dátumu podľa zadania súdu, a aj z dôvodu, že pneumatiky na vozidle boli silno
ojazdené, na každej náprave bola iná pneumatika v rozpore s vyhláškou a pokiaľ by znalca zastavila

polícia, napriek tomu, že je znalcom by mu uložila pokutu, mohla by mu odňať vodičské oprávnenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej pôvodného zástupcu G. T., žalovaného, svedka
N.. Y. W., znalca N.. Y. I., oboznámením listu žalovaného z 20.12.2010, kópií podacích lístkov
žalobkyne, elektronickej správy pracovníčky Generali Slovensko poisťovňa a.s. z 13.12.2010,

písomnej správy povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica z 07.12.2010,
uznesenia povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica ČVS: ORP-895/OSV-
PB-2010 zo dňa 15.12.2010 o prerušení trestného stíhania, predžalobnej upomienky z 15.12.2010,
sprostredkovateľskej zmluvy č. SZ 201017 z 20.09.2010, všeobecných podmienok k zmluve, výpisu zoživnostenského registra ohľadom žalovaného, písomných podaní žalobkyne z 11.07.2011, 21.09.2011,
26.09.2011, 05.10.2011, 27.10.2011, 28.03.2012, 22.05.2012, splnomocnenia žalobkyne z 20.09.2010,
čestnéhoprehláseniažalobkynez20.09.2010,potvrdeniaOkresnéhoriaditeľstvaPZvŽiline,Okresného

dopravného inšpektorátu z 11.07.2011, odporu žalovaného, písomnej správy Okresného riaditeľstva PZ
Považská Bystrica z 18.11.2011, informácií Národnej ústredne SIRENE SR z 23.08.2011, 31.08.2011,
15.09.2011, 01.12.2011, listu žalovaného z 16.03.2012 a odpovede pôvodného zástupcu žalobkyne,
písomných podaní žalovaného z 16.04.2012, 08.06.2012, 18.07.2012, 15.11.2012, 05.12.2012, listu
pôvodného zástupcu žalobkyne z 23.04.2012, znaleckého posudku č. 8/2012 znalca z odboru doprava

cestná N.. Y. W., správy Y. T. z 28.06.2012, znaleckého posudku č. 31/2012 znalca z odboru doprava
cestná N.. Y. I., elektronickej správy Ústavu súdneho inžinierstva Žilina z 09.10.2012, zápisnice o
trestnom oznámení z 11.10.2012, elektronického vyjadrenia žalobkyne z 14.11.2012, správy Point,
a.s. Žilina o cene náhradných dielov pre vozidlo zn. Nissan 350Z, správ Okresného riaditeľstva PZ
Považská Bystrica z 27.12.2012, 10.01.2013, špecifikácie vozidla z 10.01.2013, písomnej správy Point
a.s. Žilina z 31.01.2013, písomnej správy Nissan Sales Central & Eastern Europe KFT, organizačná

zložka, Bratislava z 19.02.2013 o cene vozidla, dohody o splátkach z 09.12.2011, daňového priznania
žalovaného pre daň z príjmov za rok 2012, výkazu príjmov a výdavkov žalovaného a výkazu majetku
a záväzkov žalovaného za rok 2012.

Žalobkyňa v plnomocenstve z 20.09.2010 splnomocnila svojho vnuka G. T., aby za účelom predaja

osobného motorového vozidla zn. NISSAN 350Z ev.č.: Z. XXX Q., vykonal všetky potrebné úkony
spojené s predajom, odhlásením vozidla a prevzatím kúpnej ceny.
Dňa 20.09.2010 podpísal G. T. so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu č. SZ 201017, ktorej súčasťou
sú všeobecné podmienky. Žalovaný ako sprostredkovateľ sa zaviazal ponúkať na predaj motorové
vozidlo zn. NISSAN 350Z ev.č.: Z. XXX Q. za dohodnutú kúpnu cenu 22.000,- €, z ktorej mal právo si

odrátať províziu 1.000,- €. Ako vlastník vozidla je v zmluve uvedený G. T., vystupujúci v pozícii záujemcu.
V zmysle bodu 3 všeobecných podmienok, bola dohodnutá základná doba predaja vozidla do 30 dní
od jeho odovzdania žalovanému.
Z textu zmluvy ďalej vyplýva, že v deň jej podpisu bolo vozidlo s kľúčom a dokladmi odovzdané
žalovanému v autobazári na ulici Sládkovičovej v Považskej Bystrici.

Žalovaný má od 17.04.1992 živnostenské oprávnenie podnikať v oblasti predaja a sprostredkovania
predaja motorových vozidiel.
Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu z 11.07.2011
je ako vlastníčka a držiteľka uvedeného motorového vozidla evidovaná žalobkyňa. O vlastníckom práve
k vozidlu spísala žalobkyňa dňa 20.09.2010 čestné prehlásenie.

Na Okresnom riaditeľstve PZ v Považskej Bystrici bolo uznesením ČVS: ORP-895/OSV-PB-2010 zo
dňa 10.10.2010, začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 2012 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/
Tr. zák., pretože v čase medzi 22.00 hod. dňa 09.10.2010 a 7.45 hod. dňa 10.10.2010, bolo predmetné
vozidlo odcudzené z autobazáru žalovaného na ulici Sládkovičovej v Považskej Bystrici neznámym

páchateľom, ktorý nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil dvere na kancelárii, odkiaľ odcudzil kľúče
a doklady od vozidla, otvoril bránu areálu a vo vozidle odišiel na dosiaľ neznáme miesto, čím mala byť
žalobkyni spôsobená škoda vo výške 21.000,- €.
Trestné stíhanie bolo uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 15.12.2010 prerušené, pretože sa
nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Žalobkyňa upomienkou zo dňa 15.12.2010 vyzvala žalovaného, aby jej do 31.01.2011 zaplatil 21.000,-
€ s poukazom na škodu vzniknutú v dôsledku krádeže jej vozidla, za ktorú je žalovaný zodpovedný ako
prevádzkovateľ autobazáru, inak sa žalobkyňa obráti na súd.

Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2010 žalobkyni oznámil, že jej nenahradí spôsobenú škodu. Žalovaný
nemal povinnosť poistiť autobazár proti krádeži a poisťovne taký poistný produkt ani neponúkajú, o čom
svedčí i elektronická správa pracovníčky Generali Slovensko poisťovňa a.s. zo dňa 13.12.2010.

Z písomnej správy Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica z 18.11.2011, informácií Národnej

ústredne SIRENE SR z 23.08.2011, 31.08.2011, 15.09.2011, 01.12.2011 vyplýva, že odcudzené vozidlo
bolo dňa 19.08.2011 zaistené pri policajnej kontrole v Rumunsku v meste Severin. Prevoz vozidla,
zaisteného v cudzine, po ktorom je vyhlásené pátranie na Slovensku, zabezpečuje vlastník vozidla na
svoje náklady.Listom zo dňa 16.03.2012 ponúkol žalovaný súčinnosť a pomoc vnukovi žalobkyne pri prevzatí
motorového vozidla z Rumunska.

Vnuk žalobkyne v nedatovanom liste navrhol, aby náklady na prevoz vozidla na územie Slovenska hradil
žalovaný. V liste z 12.04.2012 už vnuk žalobkyne žalovanému oznámil, že do Rumunska vycestoval
osobne, prostredníctvom odťahovej služby zabezpečil dňa 04.04.2012 prevoz vozidla na Slovensko,
keďže bolo nepojazdné a uhradil náklady s tým spojené, pričom požiadal znalca o ohodnotenie škôd
na vozidle.

Na objednávku žalobkyne vypracoval dňa 15.05.2012 znalec z odboru doprava cestná N.. Y. W. Z.
posudok č. 8/2012, v ktorom určil výšku škody na vozidle k 05.04.2012 na 568.866,- Sk/18.882,- €.
Bez uvedenia zdroja, z ktorého čerpal, určil svedok východiskovú hodnotu vozidla na 1.900.000,- Sk,
všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu jeho odcudzenia na 1.423.623,- Sk a všeobecnú hodnotu vozidla ku
dňu vrátenia vozidla na 854.757,- Sk.

Prílohami posudku sú sprostredkovateľská zmluva č. SZ 201017 z 20.09.2010, odborný posudok o
kontrole originality, dva protokoly o emisnej kontrole motorového vozidla, protokol o technickej kontrole
motorového vozidla, osvedčenie o evidencii vozidla, fotodokumentácia.
Prílohou posudku nie je potvrdenie autorizovaného predajcu vozidiel v Žiline, o obstarávacej cene
predmetného vozidla.

Žalovaný podal dňa 11.10.2012 na Okresnom riaditeľstve PZ v Považskej Bystrici, na vnuka žalobkyne
G. T. trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. Po zmene právnej kvalifikácie bolo uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ
v Považskej Bystrici ČVS: ORP-611/OVK-PB-2012 zo dňa 12.11.2012, trestné stíhanie proti vnukovi

žalobkyne v časti týkajúcej sa podozrenia zo spáchania prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Podľa elektronickej správy Ústavu súdneho inžinierstva Žilina zo dňa 09.10.2012, sa východisková

hodnota vozidla má prioritne zisťovať z cenníka autorizovaných predajcov predmetného vozidla,
prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov, pričom pri určovaní východiskovej hodnoty
je potrebné dbať na zhodnosť typu, výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z cenníka. Ústav potvrdil,
že databáza programu AUTOTAX obsahuje ceny nových vozidiel v príslušných rokoch výroby.

Súd na návrh žalobkyne požiadal spoločnosť POINT, a.s. Žilina, aby oznámila, aká bola obstarávacia
cena vozidla zn. Nissan 350Z 3.5. V6 roadster, rok výroby 2006, s výkonom motora 206 kW v
roku 2006 na slovenskom trhu, s popisom výbavy predmetného vozidla, oznámeným žalobkyňou.
Dožiadaná obchodná spoločnosť v správe zo dňa 31.01.2013 oznámila, že cena vozidla v roku 2006
bola 1.747.000,- Sk. Pravdepodobne ide o auto predané v roku 2006, no vyrobené skôr.

Rovnakú žiadosť súd zaslal aj autorizovanému zástupcovi výrobcu vozidiel pre Slovenskú republiku
Nissan Sales Central & Eastern Europe KFT, organizačná zložka, Bratislava, ktorý v správe zo dňa
19.02.2013oznámil,žeodseptembra2005súvozidláNissan350Zvyrábanésvýkonommotora221kW,
a zrejme ide o vozidlo vyrobené v roku 2005, a súdom popísanému vozidlu potom najviac zodpovedá
cenová kalkulácia 1.619.000,- Sk/53.741,- €. Oslovená obchodná spoločnosť priložila k správe cenník

zodpovedajúci uvedenej cene.

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené predpoklady zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne, v zmysle § 421 Občianskeho zákonníka. Ide o

prípad osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu.
Žalobkyňa je v konaní aktívne legitimovaná, pretože je preukázateľne vlastníčkou predmetného
motorového vozidla. Dostatočne hodnoverne vysvetlila spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
vozidlu, na dopravnom inšpektoráte je zapísaná ako vlastníčka vozidla, a vzhľadom na jej vysokývek zakaždým splnomocnila člena svojej rodiny na úkony potrebné k disponovaniu s vozidlom. Z
plnomocenstva zo dňa 20.09.2010 je zrejmé, že žalobkyňa splnomocnila svojho vnuka aj k uzavretiu
zmluvy, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja vozidla inej osobe za dohodnutú cenu a

províziu. Na základe tejto zmluvy zo dňa 20.09.2010 žalovaný prevzal v deň podpisu zmluvy vozidlo,
za účelom splnenia záväzku sprostredkovať jeho predaj inej osobe. Je tým bez pochýb preukázaná
existenciazáväzkovéhovzťahumedzižalobkyňouažalovanýmazískaniefaktickejmocižalovanéhonad
vozidlom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že počas trvania záväzkového vzťahu došlo dňa 10.10.2010
k odcudzeniu vozidla z autobazáru žalovaného neznámym páchateľom. V príčinnej súvislosti s touto

škodovou udalosťou vznikla žalobkyni škoda na vozidle, ktoré bolo po nájdení v cudzine opotrebované,
ojazdené, a boli poškodené niektoré jeho zariadenia.
Skutočnosť, že žalovaný vyvinul maximálne úsilie, aby zabezpečil autobazár pred krádežou je v danej
veci pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka bezpredmetná.
Rozhodujúce je, že došlo k poškodeniu veci prevzatej za účelom splnenia záväzku, a nepodstatné je ako
k poškodeniu došlo, kto poškodenie zavinil. Podľa citovaného ustanovenia by sa žalovaný mohol zbaviť

zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by preukázal, že ku škode by došlo aj vtedy, ak by vec neprevzal
za účelom splnenia záväzku. Jedná sa o situácie, keď škoda bola spôsobená následkom vnútorných
príčin spočívajúcich v povahe prevzatej veci, ako je kazivosť veci, zápalnosť veci, prípadne v dôsledku
pôsobenia vonkajších príčin v podobe živelných pohrôm. Žiaden z uvedených liberačných dôvodov však
žalovaný netvrdil a ani nepreukázal.

Pokiaľ namietal žalovaný, že žalobkyňa uplatňuje náhradu škody duplicitne, pretože ju žiada priznať aj
v trestnom konaní vedenom pre trestný čin krádeže vozidla, súd poukazuje na to, že trestné stíhanie je
prerušené a preto súd musel rozhodnúť o uplatnenom nároku v občianskoprávnom konaní na základe
vykonaných dôkazov. V prípade že bude páchateľ trestného činu krádeže odhalený, a právoplatne
odsúdený, môže žalovaný proti nemu uplatniť nárok na plnenie v rozsahu škody na vozidle, ktorú je

povinný uhradiť vlastníčke vozidla.
Škodousapodľa§442ods.1Občianskehozákonníkarozumiemajetkováujmavyjadriteľnávpeniazoch,
ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodenej. V danom prípade, keď vozidlo bolo po
jeho odcudzení z autobazáru až do jeho zaistenia políciou v Rumunsku preukázateľne inou osobou
používané, za škodu treba považovať technické, ekonomické znehodnotenie vozidla v dôsledku doby

prevádzky, počtu najazdených kilometrov, zmeny ponuky a dopytu na trhu používaných vozidiel a škodu
tvoria aj následky nešetrného zaobchádzania s vozidlom. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č.
8/2012 vypracovaný na jej požiadanie znalcom z odboru cestnej dopravy N.. Y. W., ktorý bol vypočutý
v konaní ako svedok. Keďže žalovaný nesúhlasil s výškou určenej škody na vozidle 18.882,- € a
žiadal znalecké dokazovanie, súd ustanovil znalca z odboru cestnej dopravy N.. Y. I.. Znalec N.. Y. I.

vypracoval posudok č. 31/2012, v ktorom stanovil výšku škody na vozidle za obdobie od 10.10.2010 do
05.04.2012 na 6.020,- €. Kúpna cena, za ktorú žalobkyňa vozidlo nadobudla nebola zistená. Znalec a
svedok vychádzali z rozdielnych východiskových hodnôt vozidla. Svedok tvrdil, že použil východiskovú
hodnotu 1.900.000,- Sk/63.068,45 €, ktorú si mal zadovážiť od autorizovaného predajcu vozidiel zn.
Nissan v Žiline, no žiaden takýto doklad o cene nie je prílohou jeho znaleckého posudku. Naproti tomu

znalec N.. Y. I. vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla 51.915,- €/1.563.991,- Sk, ktorú po zadaní
typu vozidla, výkonu motora, výbavy ohodnocovaného vozidla získal z databázy programu AUTOTAX,
obsahujúcej ceny nových vozidiel v príslušných rokoch výroby, ktoré sú pravidelne doplňované podľa
cenníkov autorizovaných predajcov vozidiel. Postup znalca potom zodpovedá metodickému postupu
oceňovania v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a Prílohy 6

vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ohodnotenie vykonané znalcom N..
Y. I. je v súlade s postupom popísaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec
dostatočne vysvetlil aj rozdiel vo východiskovej hodnote vozidla ním získanej z databázy programu
AUTOTAX a východiskovej hodnote podľa správy importéra vozidiel Nissan /53.741,- €/, a to tým, že
vozidlo v čase, keď ho kupovala žalobkyňa nemuselo mať žalobkyňou popísanú výbavu, podľa ktorej

importér vozidiel Nissan na požiadanie súdu stanovil cenu vozidla. Kým znalcom určená východisková
hodnota je o 1.826,- € nižšia, oproti cene oznámenej importérom vozidiel zn. Nissan, východisková
hodnota podľa posudku svedka N.. W. prevyšuje o 9.327,45 € cenu oznámenú importérom vozidiel.
V porovnaní so znaleckým posudkom svedka N.. Y. W., je rozsah poškodení súčastí vozidla a jeho
vyhodnotenie presvedčivejšie vykonané v znaleckom posudku N.. Y. I. a zodpovedá aj detailným

obrazovým snímkam vyhotoveným znalcom, pričom na rozdiel od posudku svedka je v znaleckom
posudku N.. Y. I. uvedený aj zdroj, z ktorého čerpal znalec pri určení ceny na odstránenie škôd. Aj spôsob
určovania všeobecnej ceny vozidla v čase jeho odcudzenia a v čase jeho vrátenia je jednoznačnejší v
znaleckom posudku N.. Y. I., a vychádza z cien uverejnených na internetových portáloch autobazárovs tým, že znalcom určenej všeobecnej cene v čase odcudzenia približne zodpovedá aj cena, za
ktorú mal žalovaný predať vozidlo na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Naproti tomu, svedok vo
svojom posudku určil všeobecnú cenu vozidla v čase odcudzenia vo výške, ktorá viac ako dvojnásobne

prevyšuje cenu, za ktorú mal byť dojednaný predaj vozidla žalobkyne, a všeobecnú cenu v posudku
svedok neoprel o žiaden relevantný zdroj informácií, a nie je potom súdom preskúmateľný s tým, že sa
ukázalo nepravdivé tvrdenie svedka, že nevedel o cene, za akú plánovala žalobkyňa predať vozidlo,
keďže prílohou posudku svedka bola sprostredkovateľská zmluva, v ktorej bola uvedená cena, za akú
žalobkyňa chcela vozidlo predať. Znalec N.. Y. I. v znaleckom posudku v bode 4.2. a na pojednávaní

dostatočne a vyčerpávajúco objasnil aj ostatné príčiny rozdielov vo výške škody vypočítanej znalcom
a svedkom. Preto súd pri ustálení skutočnej výšky škody vychádzal z objektívnejšieho znaleckého
posudku N.. Y. I..
Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala vznik škody spočívajúcej v tvrdených nákladoch spojených
s prevozom vozidla z Rumunska vo výške 1.236,- €, za odtiahnutie vozidla súkromným prepravcom na
prívesnom vozíku, nákladoch 177,66 € za úradný preklad plnomocenstva od žalobkyne pre jej vnuka

do rumunského jazyka, nákladoch na znalecký posudok N.. Y. W. vo výške 252,- €. Preto súd na tieto
náklady pri ustálení výšky skutočnej škody neprihliadal.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal
žalovaného, aby zaplatil žalobkyni škodu vo výške 6.020,- €. Konanie v časti o zaplatenie 452,34 € podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. súd zastavil.

Súd mal za preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku, a to odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy bolo vozidlo odcudzené a spôsobená škoda. Žalobkyňa potom dôvodne
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnila proti žalovanému úrok z omeškania vo výške, ktorá
neprevyšuje výšku v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda 8,5 % ročne, a súd

preto zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil úrok z omeškania 8,5 % ročne z priznanej výšky škody
6.020,- € od 11.10.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Porovnaním príjmových a výdavkových pomerov žalovaného v zmysle predloženého daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, a výšky priznanej pohľadávky s príslušenstvom
súd uzavrel, že žalovaný nie je schopný uhradiť škodu jednorázovo. Preto za použitia ust. § 160 ods. 1
O.s.p., povolil súd žalovanému na jeho žiadosť splácať peňažný dlh aj s príslušenstvom v splátkach po
500,- € mesačne za podmienok uvedených vo výroku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej

splátky v lehote splatnosti sa stáva celý dlh zročným. Nižšie splátky nemohol súd stanoviť, pretože by
sa tým doba splácania peňažného dlhu neúmerne predĺžila, čím by sa zasiahlo do práva žalobkyne na
splnenie dlhu v primeranej lehote.

Žalobkyňa žalovala 21.000,- €, a súd jej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 6.020,- €. Úspech žalobkyne

predstavuje 28,67 % a neúspech 71,33 %, teda žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy v
rozsahu42,66%.Pretosúdpodľa§142ods.2O.s.p.,vspojenís§151ods.7 O.s.p.,zaviazalžalobkyňu
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 42,66 % s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne
súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.