Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106205714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106205714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa UniCredit
Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpený Mgr.
Štefan Lišiak, advokát so sídlom K. X, L. L., proti odporcovi Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, F.,
štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom u. K. XX,
B., o zaplatenie 1.904,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/55/2006-486 zo dňa 7.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu pokiaľ žalobný návrh v časti uplatneného úroku z omeškania nad 7% ročne

zo sumy 2.178,08 eur počítaným od 10.3.2006 do zaplatenia zamietol ponecháva n e d o t k n u t ý.

V ostanej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e okresný súd postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 2.178,08 eur so 7%
ročným úrokom z omeškania, počítaným od 10.3.2006 až do zaplatenia. Vzájomný návrh odporcu
zamietol, rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že účastníci konania uzatvorili 17.2.2004 kúpnu
(leasingovú) zmluvu, predmetom ktorej bol nájom / kúpa automobilu VW Passat bližšie špecifikovaný v
danej zmluve s uvedením aj roku výroby 1998. Nakoľko odporca riadne neplatil dohodnuté leasingové

splátky, odstúpil navrhovateľ od zmluvy, čo preukázal listom zo dňa 5.8.2005 adresovanom odporcovi.
V danom liste navrhovateľ žiadal i o odovzdanie predmetu leasingu. Ďalej odporcovi vystavil protokol o
finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 51700397 z dôvodu porušenia podmienok LZ v zmysle
ktorého bol vyčíslený nedoplatok vo výške 65.616,75 Sk, ktorý žiadal od odporcu zaplatiť do 5 dní od
obdržania vysporiadania.

Predmetom vysporiadania boli nedoplatky na leasingových splátkach, ktoré predstavujú neuhradené
leasingové splátky splatné ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, t.j. ku dňu 31.8.2005,
spolu vo výške 43.620,- Sk, náhrada nákladov na pohonné hmoty spotrebované pri prevoze odobratého

predmetu leasingu v sumu 1.030,- Sk. Tieto položky neboli odporcom namietané, dokonca na
pojednávaní 16.11.2012 bol vyjadrený s ich úhradou výslovný súhlas s tým, že ide skutočne o nedoplatky
na leasingovej zmluve v takej výške. Neuhradené penalizačné faktúry v sume 3.011,- Sk predstavujú
vyúčtované zmluvné pokuty za oneskorené splácanie leasingových splátok. Navrhovateľ predložilpodrobný rozpis zmluvných pokút, ani túto položku pôvodne odporca nenamietal. Až následne z princípu
namietal všetky dojednané zmluvné pokuty, hoci si navrhovateľ uplatnil iba jednu. Iné nedoplatky v
sume 15.470,- Sk predstavujú navrhovateľovi vzniknuté náklady v súvislosti s vymáhaním a uplatnením

pohľadávky voči odporcovi ako aj za služby, spojené s vyhľadaním, zaistením, odobratím predmetu
leasingu a jeho príslušenstva. Strata z predaja predmetu leasingu v sume 57.985,68,- Sk predstavuje
stratu, ktorá objektívne vznikla predajom odobratého predmetu leasingu za cenu nižšiu ako je cena
zostatková. Neamortizovaná prvá zvýšená splátka vozidla s DPH v sume 55.499,93 Sk predstavuje
nespotrebovanú časť odporcom uhradenej zálohy na leasingové splátky spolu s DPH. S touto položkou

odporca súhlasil, keďže v takej výške zostala spotrebovaná.

Pokiaľ sa týkalo vzájomného návrhu odporcu išlo o posúdenie či výdavky odporcu predstavovali údržbu
alebo technické zhodnotenie motorového vozidla. Po zohľadnení položiek vynaložených odporcom
okresný súd dospel k záveru, v žiadnom prípade o technické zhodnotenie motorového vozidla nešlo,
jednalo sa o údržbu motorového vozidla. Zohľadnil, že odporca za 1,5 roka využívania motorového
vozidla najazdil približne 180 000 km, a to aj pri rýchlosti 190km/h, vtedy vzniká značné opotrebenie

vozidla, v dôsledku čoho bolo potrebné vykonať určité opravy. V tejto súvislosti okresný súd poukazoval
i na článok 7 písm. c/ OPP. Z vyjadrení odporcu považoval za nepochybne zistené, že odporca so
žalovanejistinyvdôsledkufinančnéhovysporiadanianamietalibastratuzpredaja,obchodnépodmienky
z dôvodu ich nevyváženosti. V tejto súvislosti okresný súd poukazoval i na rozsudok NS 32 Cdo
3926/2008 podľa ktorého pri predaji predmetu leasingu je vždy nutné posudzovať primeranosť ceny

za ktorú bol predmet leasingu realizovaný, pretože inak by dôsledky obchodnej neobratnosti alebo
dokonca zlého úmyslu leasingového prenajímateľa pri predaji predmetu leasingu bezdôvodne dopadli
na leasingového nájomcu. Považoval za nepochybné, že navrhovateľ vozidlo odpredal ďalšej osobe za
cenunižšiuakojecenazostatková,atozacenu130.000,-Sk,čovyplývazpredloženejkúpnejzmluvyzo
dňa 10.1.2006, ale za cenu vyššiu, než bola určená znaleckým posudkom (č. l. 135-138 obsahu spisu).

Ďalej zohľadnil snahu navrhovateľa predať vozidlo za vyššiu cenu než ho odpredal s tým, že 27.9.2005
ho ponúkol za cenu 168.617,- Sk, 31.10.2005 za cenu 160.186,- Sk, 14.11.2005 za cenu 152.177,- Sk,
1.12.2005 za cenu 144.568,- Sk, 14.12.2005 za cenu 137.340,- Sk a 31.12.2005 za cenu 130.473,- Sk,
opravená na 130.000,- Sk. Taktiež zohľadnil, že odporca svoje tvrdenie o tom, že motorové vozidlo malo
vyššiu hodnotu než 130.000,- Sk nepreukázal. V nadväznosti na uvedené potom okresný súd návrhu

navrhovateľa čo do istiny a časti uplatneného úroku z omeškania vyhovel a vzájomný návrh odporcu
zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne odporca. Vytýkal okresnému súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne
právne vec posúdil, výsledkom čoho je nepreskúmateľné rozhodnutie. Pochybenie okresného súdu

vzhliadol pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ ide o priznanie stupňa vierohodnosti, resp. o dôkaznej
sily jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vytýkal okresnému súdu, že nevzal do úvahy jeho názor a
ním produkované dôkazy. Argumentoval len právnym názorom navrhovateľa. Pokiaľ sa týkalo nákladov,
resp. úhrady poplatkov súvisiacich s odobratím vozidla namietal, že pokiaľ by mu bolo v odstúpení od
zmluvy uvedené, že má vozidlo pristaviť na konkrétnu adresu, urobil by tak na svoje vlastné náklady

bez toho, aby mu vznikla povinnosť hradiť iné poplatky. Za otázne považoval, kde motorové vozidlo
po odobratí táto poverená spoločnosť odstavila, kto s motorovým vozidlom manipuloval, čo nemožno
pripisovať na ťarchu nájomcu. Pokiaľ sa týkalo technického stavu vozidla poukazoval, že v protokole o
prevzatí zo dňa 15.8.2005 bol na jednej strane stav vozidla označený ako „dobrý“, v druhom protokole z
tohoistéhodňabolouvedené,žestavvozidlaje„zodpovedajúcivekuapoužívaniuvozidla“.Zapodstatné

považoval, že navrhovateľ ani len v náznaku nekonštatoval, že vozidlo má dokonalú servisnú minulosť
a bolo vo výbornom technickom stave. Naopak bolo prezentované ako auto vadné, čo je v rozpore
so skutočnosťou. Zastal názor, že k zníženiu hodnoty motorového vozidla dochádzalo predovšetkým
správaním navrhovateľa, ktorý na údržbu počas doby 6 mesiacov nevynaložil žiadne náklady, ponechal
auto bez akéjkoľvek starostlivosti, hoci z jeho strany bolo o auto mimoriadne dobre postarané. Dostalo

sa mu VIP starostlivosti, čo je dokázateľné výpoveďami svedkov. Dôkazom jeho investície je servisný
denník, história opráv, doklady o vykonaných opravách, faktúry. Pokiaľ sa týkalo straty z predaja uviedol,
že v danom prípade nebol predmet leasingu odpredaný tretej osobe za cenu primeranú, inak by k
strate z jeho predaja vôbec nedošlo. V tejto súvislosti poukazoval na znenie článku II. bod 2 kúpnej
zmluvy zo dňa 10.1.2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom a kupujúcim s tým, že kúpna cena bola

cenou zníženou oproti obvyklej kúpnej cene, t. z., že obvyklá kúpna cena bola vyššia. V tejto súvislostipoukazoval na stanovisko Občianskoprávneho obchodného kolégia NS ČR uverejnenom pod číslom
25/2011 Zb. súdnych rozhodnutí stanovísk, podľa ktorého ak sa predajná cena predmetu leasingu
podstatne odchyľovala od obvyklej ceny je potrebné pri odpočítaní vyjsť z tejto obvyklej ceny. Okresný

súd na uvedené neprihliadol, tiež, že s jeho nárokmi uplatnenými, vo vzájomnom návrhu sa nezaoberal.
Uplatňovalsivráteniehodnôt,ktorévložildovecivovýške77.222,-Sk,ktorúpovažovalzasumu,tvoriacu
základ aj na zdanenie peňažného plnenia podľa príslušných právnych predpisov. Od začiatku konania
dôkazmi preukazoval, tvrdil, dokladoval, že vykonal na vozidle také opravy, ktoré vo svojej ekonomickej
podstate tvoria neoddeliteľnú súčasť vozidla, udržujú a zvyšujú ekonomickú a účtovnú hodnotu, a teda

sú podriadené odpisovej metodike ekonomických a účtovných pravidiel. Poukazoval, že žiadal vrátiť iba
to, čo do motorového vozidla vložil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako správny potvrdiť. Zastal názor, že odporca v odvolaní namieta tie skutočnosti, ktoré boli v
konaní preukázané a riadne vyhodnotené. Úvahy odporcu považoval za špekulatívne. Odporcom
spochybňované vyhodnotenie technického stavu motorového vozidla Ing. D. v znaleckom posudku

č. 46a/2005 považoval za subjektívne, ničím nepodložené neodborné tvrdenie, taktiež poukazoval
na odborné posúdenie Ing. V. Y., znalkyne z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo,
daňovníctvo, controlling, ktorá uviedla, že vykonané opravy odporcom nemajú charakter technického
zhodnotenia, nezvyšujú technickú úroveň motorového vozidla, jedná sa o bežnú údržbu vozidla,
ktorá súvisela s počtom najazdených kilometrov odporcom na motorovom vozidle a jeho vekom.

Ohľadom straty z predaja motorového vozidla uviedol, že postupoval podľa stanoveného postupu,
nastavil pôvodnú predajnú cenu tak, aby odporcovi nevznikla povinnosť doplácania straty. Za podstatné
považoval, že motorové vozidlo odpredal za cenu 130.000,- Sk, ktorá presahovala hodnotu zistenú
znaleckým posudkom vyhotoveným po odobratí motorového vozidla, čo potvrdzuje, že navrhovateľ
postupoval v rámci svojich možností a povinností riadneho hospodára. Žiadal v prípade úspechu v

odvolacom konaní priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa v časti
uplatneného úroku z omeškania nad 7% ročne zo sumy 2.178,06 eur počítaným od 10.3.2006 až do

zaplatenia, odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočne
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne i posúdil. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd sa dostatočne podrobným spôsobom vysporiadal

s jednotlivými námietkami odporcu. Návrh navrhovateľa preskúmal z hľadiska opodstatnenosti
jednotlivých položiek, z ktorých pozostával. Dal podrobnú odpoveď a vysvetlenie ku každej
navrhovateľom uplatnenej a napokon súdom priznanej položke, pričom svoje závery podložil skutkovými
zisteniami, vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, a to tak vo výrokoch, v ktorých návrhu navrhovateľa
vyhovel, ako i vo výroku, ktorým zamietol vzájomný návrh odporcu.

Pokiaľ sa týka namietanej straty z predaja predmetu leasingu zo strany odporcu, je potrebné uviesť, že v
danom prípade preukázateľne navrhovateľ odpredal motorové vozidlo za cenu vyššiu ako bola ustálená
znaleckým posudkom. V súčasnosti je nemožné vykonať znalecké dokazovanie na hodnotu motorového
vozidla k septembru 2005 a prehodnocovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný Ing.
D.. Tiež je potrebné zohľadňovať, že pokiaľ odporca namietal závery znalca vyslovené v posudku, tieto

námietky ničím nepodložil. Nepredložil dôkazy, ktoré by vyvracali závery znalca a jeho námietky zostali
iba v rovine tvrdenia. Nepredložil a nedoložil súdu také dôkazy, na podklade ktorých by mohol ním
vznesené námietky považovať za relevantné.Taktiež je irelevantné dnes polemizovať o dôvodnosti nákladov súvisiacich s odobratím motorového
vozidla z pohľadu, že odporca mohol sám motorové vozidlo navrhovateľovi pristaviť a odovzdať
na konkrétnej adrese. Z dôkaznej situácie jednoznačne vyplýva, že odporca motorové vozidlo

navrhovateľovi neodovzdal, po tom čo mu bolo doručené odstúpenie od leasingovej zmluvy a výzva
na jeho vrátenie. Práve pre nečinnosť odporcu navrhovateľ pristúpil k odobratiu motorového vozidla,
prostredníctvom ním poverenej obchodnej spoločnosti. Vznikli mu náklady, ktoré vyčíslil, dôkazne
podložil, a preto je dnes bezvýznamné uvažovať o tom, že by tieto náklady nevznikli, pokiaľ by odporca
si sám splnil povinnosť motorové vozidlo odovzdať. Odporca nepreukázal, že by mu navrhovateľ bránil

v dobrovoľnom splnení tejto povinnosti. Vedel kde navrhovateľ sídli, odkiaľ motorové vozidlo prevzal.
To, že navrhovateľa nekontaktoval, motorové vozidlo mu na adresu jeho sídla nepristavil, vyplýva
jednoznačne z toho, že na odobratie motorového vozidla bol navrhovateľ nútený využiť ním poverenú
obchodnú spoločnosť.

Pokiaľ sa týkalo zamietnutia vzájomného návrhu odporcu v tejto súvislosti krajský súd pokiaľ vychádzal
zo skutkových zistení, tak ako boli ustálené okresným súdom, jednoznačne musel dospieť k záveru,

že sa jednalo o výdavky súvisiace s údržbou motorového vozidla. Nejednalo sa o jeho technické
zhodnotenie, nakoľko odporcom vložené investície si vyžiadala nutnosť, udržať motorové vozidlo v
prevádzkyschopnom stave. Uvedené napokon vyplýva aj z odborného vyjadrenia znalca z odboru
ekonómie a manažment, ktorý jednoznačne uviedol, že vykonané opravy odporcom nemajú charakter
technického zhodnotenia, majú charakter opráv v súvislosti s bežnou údržbou vzhľadom na počet

najazdených kilometrov a vek vozidla. Taktiež uviedol, že vykonané opravy nezvyšujú technickú úroveň
motorového vozidla, a teda pokiaľ v podanom odvolaní odporca tvrdil opak, bolo potrebné z jeho
strany predložiť na to dôkazy, vyvracajúce závery vyslovené v predmetnom znaleckom posudku resp.
v odbornom vyjadrení. Odporcovi nič nebránilo nezávisle od súdneho konania vypracovať si odborné
posudky, dať si zhotoviť znalecké posudky, tieto súdu dokladovať, preukazovať a prostredníctvom nich

vyvrátiť dôkazy, ktoré boli zo strany súdu zabezpečené.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastníci konania majú
nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom súdu preukazovať.
Odporca v priebehu celého konania iba namietal a tvrdil určité skutočnosti bez toho, aby ich súdu

hodnoverným spôsobom preukázal. Naopak vykonané dôkazy zo strany súdu vyzneli v neprospech
odporcu. V nadväznosti na uvedené krajský súd nemal dôvod odkloniť sa od skutkových zistení
ustálených okresným súdom a následne ani od ním prijatého právneho posúdenia veci. Ani v podanom
odvolaní odporca nenamietal alebo neuviedol také skutočnosti, ktoré by zo strany okresného súdu neboli
zohľadnené a na ktoré by okresný súd vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko o týchto bude rozhodnuté zo strany okresného
súdu postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .