Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/272/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108204494
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6108204494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov:
v 1. rade D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. T., J. XX, v 2. rade D. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX T. T., Poľná XX, obaja zast. splnomocneným advokátom: Mgr. Róbert Antal, Advokátska
kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 1, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, 975 39
Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 00 313 271, o zaplatenie 14 631,87 € s prísl., na odvolanie žalovaného
zo dňa 21. 08. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/6/2008-388 zo dňa 05.
06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne sumu 11 329,69 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. 02. 2008 do zaplatenia
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje s tým, že plnením jednému zaniká povinnosť
v rozsahu plnenia plniť druhému.

V časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne sumu 11 329,69 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. 02. 2008 do zaplatenia,
do15dníodprávoplatnostirozhodnutia.Vozvyškunávrhzamietol.Žalovanémuuložilnahradiťžalobcom

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 5 610,43 € a to na účet splnomocneného právneho
zástupcu žalobcov do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia
žiadali vydať bezdôvodné obohatenie, pretože nehnuteľnosť, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi je
zastavaná miestnou komunikáciou. Žalovaný zaberá ich pozemok bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Neexistuje žiaden titul, žiadna zmluva či dohoda, ktorá by žalovaného k takejto činnosti oprávňovala.
Žalovaný sa na úkor žalobcov obohacuje. Potom žalobcovia žiadali vydať bezdôvodné obohatenie. Súd
mal v konaní nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi sporu neexistuje žiadny právny titul, právny

dôvod, na základe ktorého žalovaný užíva nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva
žalobcom. Súd potom konštatuje, že na strane žalovaného vzniká na úkor žalobcov bezdôvodné
obohatenie.

Pri určení výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie súd vychádzal z úvah, že v danom prípade nie je
možné vychádzať z cien nájmov, tak ako to určujú zásady s hospodárením jednotlivých miest či už MestaBanská Bystrica, prípadne Mesta Zvolen, pretože určiť cenu nájmu nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve
týchto miest je právom mesta a nie je možné do tohto práva nijakým spôsobom zasiahnuť. Je teda
výlučne v právomoci mesta rozhodovať o výške takéhoto prípadného nájmu. Nehnuteľnosť, ktorú užíva

mesto Banská Bystrica nie je vlastníctvom mesta, ale je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Zásady
hospodárenia s majetkom mesta vychádzajú z iných funkcií, ktoré plní mesto pri výkone samosprávy
(najmä spravodlivosť a všestranný rozvoj územia mesta, starostlivosť o potreby obyvateľov mesta).
Majetok, ktorý slúži na verejné účely, je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať ak
jeho používanie obec neobmedzila tak ako to žalovaný uvádza vo svojich vyjadreniach. Súd s použitím

ust. § 136 OSP vychádzal z úvah pri určení výšky náhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia z cien,
ktoré sa blížia tržnému prostrediu na trhu s nehnuteľnosťami v rámci danej lokality. Súd vychádzal z
dôkazov predložených žalobcami. Títo sa domáhali náhrady za 1 m2 za rok v sume 13,28 €. Pri výmere
853,14 m2 to predstavuje sumu 11 329,69 €. Úrok z omeškania súd priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2
OZ za použitia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu od 28. 02. 2008, od momentu keď žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy.

Žalovaný vo včas podanom odvolaní uviedol, že v zmysle znaleckého posudku bola cena nájmu určená
na báze všeobecnej ceny v sume 3,966 € za m2 a cena zistená porovnávacou metódou v sume 4,16
€ za m2, čo je podstatne nižšia cena, než akú požadujú žalobcovia v návrhu. Žalovaný nesúhlasí s
výškou náhrady za bezdôvodné obohatenie priznanou okresným súdom. Túto považuje za neúmernú
a nesprávnu z dôvodov uvádzaných v priebehu konania ako aj s poukázaním na verejnoprospešný

charakter miestnej komunikácie, ktorá slúži pre účely zabezpečenia dopravy v Meste Banská Bystrica.
Okresný súd pri odôvodnení výšky náhrady bezdôvodného obohatenia vychádzal z cien, ktoré sa
blížia tržnému prostrediu na trhu s nehnuteľnosťami v rámci danej lokality. Súčasne uviedol, že nie je
možné pri určení výšky náhrady vychádzať z cien nájmu tak, ako to určujú Zásady s hospodárením
jednotlivýchmiest.Žalovanýpotomnavrhuje,abyvýškanáhradybezdôvodnéhoobohateniabolariešená

podľa Zásad o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica, pretože toto je porovnateľný spôsob
prenájmu pozemkov pod komunikáciami. Prípadne, aby súd vychádzal pri určení výšky náhrady zo
znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/113/2009. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mal súd vychádzať z ust. § 150 ods. 1 OSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa
považuje okolnosť, že skutočnosti a dôkazy zo strany navrhovateľov pri prvom úkone boli nedostatočné.

Súd uskutočnil niekoľko pojednávaní, tiež miestnu ohliadku z dôvodu zisťovania žalobcom známych
skutočností. K tejto situácii by nedošlo, keby žalobcovia dostatočne predložili dôkazy pri prvom úkone,
ktorý im patril.

Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že súd správne neprihliadal na Zásady o
nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica. Jedná sa o zásady, ktoré prijal vlastník majetku vo

vzťahu k nakladaniu s jeho majetkom. To znamená, každý vlastník môže so svojím majetkom -
vlastníctvom nakladať ako uzná za vhodné, samozrejme v medziach zákona tak ako to upravuje
ust. § 123 OZ. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana (§ 124 OZ). Z uvedeného nie je zrejmé prečo by mal súd pri rozhodovaní v tejto veci
prihliadať na zásady žalovaného o nakladanie s jeho vlastným majetkom. Súd teda postupoval správne,

správne určil výšku náhrady. Tiež nie je správne poukazovať na verejnoprospešný charakter miestnej
komunikácie, pretože táto skutočnosť nemôže mať vplyv na obvyklý postup pri vyčísľovaní hodnoty
bezdôvodného obohatenia. Súd nemôže na úkor žalobcov prihliadať na verejnoprospešný charakter
miestnej komunikácie. Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nemohli a nemôžu svoje vlastníctvo -
pozemok užívať a nakladať s ním. V roku 1998 rozhodlo Mestské zastupiteľstvo Mesta Banská Bystrica,

že od žalobcov resp. ich právnych predchodcov odkúpi spoluvlastnícky podiel. K tomuto ale nedošlo.
Žalobcovia uplatňujú svoj nárok za obdobie od 07. 03. 2005 do 07. 03. 2006. V súčasnosti platná právna
úprava zákon č. 66/2009 Z. z. v zmysle ktorej bolo na pozemku žalobcov zriadené zákonné vecné
bremeno bezplatne v prospech vlastníka stavby, v súdenej veci teda v prospech žalovaného. Potom
si žalobcovia opäť nemôžu nárokovať žiadnu náhradu za užívanie ich pozemku žalovaným. Ak si teda

uplatnili svoj nárok aspoň za obdobie jedného roka, potom toto sú dôvody hodné osobitného zreteľa,
aby im súd priznal správne a spravodlivo vyčíslené bezdôvodné obohatenie aj s nárokom na náhradu
trov konania. Rozsah dokazovania bol ovplyvnený žalovaným ako aj závermi odvolacieho súdu, ktorý
predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorú
za žalované obdobie (7. 3. 2005 - 7. 3. 2006) užíval žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu, bez toho,
aby žalobcom bola poskytnutá náhrada za užívanie pozemku.

Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/6/2008-108 zo dňa 28. 05. 2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 14 631,87 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od

28. 02. 2008 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol o náhrade trov konania.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením č. k. 12Co/233/2009-140 zo dňa 14. 10. 2009
rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Odvolacísúdvodôvodneníuviedol,že
podľa názoru súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade užívania cudzieho pozemku
bez právneho titulu (napr. bez nájomnej zmluvy), alebo aj v prípade keď podielový spoluvlastník užíva

vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel
nájomnú zmluvu (bezdôvodné obohatenie v oboch prípadoch spočíva v tom, že ten, kto užíva vec
bezodplatne nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel). žalovaný tým,
že bez právneho dôvodu užíva pozemok patriaci žalobcom sa bezdôvodne obohacuje. Sporným zostala
len výška náhrady za bezdôvodné obohatenie.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy, alebo
iného titulu. Príjemca takéhoto plnenia (žalovaný) nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť
ho, je povinný potom nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).

Žalovaný v podanom odvolaní žiadal, aby súd pri určení výšky náhrady bezdôvodného obohatenia
vychádzalzoZásadonakladanísmajetkomMestaBanskáBystrica,pretožetotojeporovnateľnýspôsob

prenájmu pozemkov pod komunikáciami.

Zásady o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica nie je možné ale použiť pre určenie prospechu
získaného žalovaným pri užívaní pozemku žalobcov z dôvodu, že predmetom Zásad o nakladaní s
majetkom Mesta Banská Bystrica je celkom iná situácia a to určenie nájomného pri nájme nehnuteľností
vo vlastníctve mesta - žalovaného. Spôsob, akým sa zásady určujú „cenu za prenájom“ je v rozpore so

zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez
právneho dôvodu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (ale takýmto predpisom
nie sú Zásady o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica) pre určenie výšky nájomného za
prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by

obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Súd
pritom musí prihliadnuť na účel a spôsob užívania, na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo
užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá (najčastejšie ide o nájomnú zmluvu) kedy sa
výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil,
akbyvecužívalnazákladeprávnehotitulu,tedaplatnejnájomnejzmluvy.Obvyklénájomnéjenájomným

tržným. Súd musel vychádzať aj zo skutočnosti do akej miery sú žalobcovia obmedzení vo vlastníctve,
pri ktorom so zreteľom na účel nájmu (miestna komunikácia) majú spoluvlastníci - žalobcovia len „holévlastníctvo“ bez možnosti pozemok užívať. Správne potom okresný súd v zmysle ust. § 136 OSP pri
určení výšky náhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z tržného prostredia na trhu s
nehnuteľnosťami v rámci danej lokality.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej okresný súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 11 329,69 € spolu
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. 02. 2008 do zaplatenia v lehote do 15 dní s tým, že plnením
jednému zaniká povinnosť v rozsahu plnenia plniť druhému. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti žiadali deliteľné plnenie vymedzené jednou sumou zaplatiť im obom ako spoločne a

nerozdielne. Vec bola skutkovo dostatočne a riadne objasnená, správne právne posúdená, odvolací
súd upravil výrok rozsudku okresného súdu tak, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam v rámci
prípadného výkonu rozhodnutia.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov
prvostupňového konania. Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä

na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy
uplatniť. V citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto
ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého

sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Musí ísť o výnimočný
prípad, o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov a to
obidvoch. Stanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu,
súd musí prihliadnuť na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním

sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatňovania nároku a podobne. V súdenej veci
žalobcovia dôvodne uplatnili svoje právo a právom chránené záujmy, využívali procesné úkony dané
zákonom(vyjadreniekžalobe,účasťnapojednávaníapodobne).Rozsudokokresnéhosúdubolzrušený
uznesením krajského súdu, pričom krajský súd nariadil vo veci vykonať ďalšie dokazovanie.

Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V konaní úspešní žalobcovia nepodali

návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.