Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/104/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119060
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1104119060.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ A.. W. A., bytom O. Č.. XXX, 2/ A.. B. A., bytom F. XXX/XX, Z., 3/ W.I. A., bytom O.
Č.. XXX, 4/ A. G., bytom F. Q.. Č.. XX, S., 5/ O. X., bytom M. Q.. Č.. XXXX/XX, Z., 6/ O. Š., bytom
I. Q.. Č.. XXX, S. J., 7/ L. L., bytom ul. Š. E. Č.. XXX, P. J., 8/ O. A., bytom G. Q.. Č.. XXX, G., 9/
O. A., bytom G. Q.. Č.. XXX, G., navrhovatelia v 1.-3., 5.-9. rade zastúpení: HAGYARI, KUBOVIČ &
PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Vlčkova ul. č. 8/A, Bratislava, IČO: 36 727 334,
proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. č. 13,
Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova ul. č. 2, Bratislava, 3/

Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova ul. č. 5, Bratislava, 4/ Slovenská
republika - Ministerstvo hospodárstva SR, so sídlom Mierová ul. č. 19, Bratislava, o náhradu škody vo
výške 188.099,98,-€, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v 4. rade, obsiahnutý v podaní doručenom súdu dňa 23.4. 2004 v časti petitu I.,
ktorým sa domáhala, aby súd odporcu - Slovenskú republiku v zastú-pení Ministerstvom spravodlivosti
SR alebo Ministerstvom vnútra SR alebo Ministerstvom financií SR alebo Ministerstvom hospodárstva
SR zaviazal k plneniu sumy 130.000,- Sk, t.j. 4.315,21,-€ o d m i e ta .

Súd návrh navrhovateľov v 1. - 9. rade z a m i e t a.
Odporcom v 1. - 4. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2004 a upraveným navrhovateľmi v 1.-3, 5.-9. rade
podaním dňa 15.2.2013 sa navrhovatelia v 1.-9. rade domáhali, aby súd zaviazal odporcov spoločne a
nerozdielne uhradiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 2.240.000,- Sk, t.j. 74.354,38,-€, navrhovateľke v 2.
rade sumu 550.000,- Sk, t.j. 18.256,66,-€, navrho-vateľke v 3. rade sumu 2.349.900,- Sk, t.j. 78.002,39,-
€, navrhovateľke v 4. rade sumu 130.000,- Sk, t.j. 4.315,21,-€, navrhovateľovi v 5. rade sumu 130.000,-
Sk, t.j. 4.315,21,-€, navrhovateľke v 6. rade sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39,-€, navrhovateľovi v 7. rade

sumu 56.900,- Sk, t.j. 1.888,73,-€, navrhovateľovi v 8. rade sumu 49.900,- Sk, t.j. 1.656,38,-€ a na-
vrhovateľovi v 9. rade sumu 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64,-€ a tiež sa domáhali aj náhrady trov konania a to
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu.

Svoj návrh odôvodnili tým, že uzatvorili zmluvy so spoločnosťami B.M.G.INVEST, s.r.o., BDV Družstvo,
AGW, s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s., na základe ktorých investovali do predmetných
spoločností finančné prostriedky ktorých úhrady sa domáhajú, keďže tieto im mali byť predmetnými

spoločnosťami vrátené a dokonca aj s dohodnutými úrokmi, avšak dlžníci si svoj záväzok nesplnili a
uzatvorili svoje prevádzky a neskôr bol na nich vyhlásený aj konkurz a to 28.5.2002 na HORIZONT
SLOVAKIA, ocp. a.s., 3.9.2002 na B.M.G.INVEST, s.r.o., 5.12.2002 na BDV Družstvo, 8.1.2004 na
DRUKOS, a.s. a 20.12. 2002 na AGW s.r.o. Na základe spôsobu ponúkaných výnosov, aj spôsobuuverejňovania výzvy na investovanie prostredníctvom médií nadobudli presvedčenie, že investujú
svoje peňažné prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investujú
do bankových subjektov. Ich rozhodnutie ovplyvnila aj skutočnosť, že uvedené subjekty sľu-bovali

výnosy prevyšujúce výnosy sľubované bankovými subjektami, teda je nesporné, že svojím konaním
sa dopustili podvodného konania, keďže tieto výnosy boli ekonomicky nere-álne. Nebankové subjekty
prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadova-nej licencie, čím porušovali zákon o
bankách. NBS, v ktorej kompetencii bolo zasiahnuť až do 10.10.1999, nevyužila svoju právomoc a
voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom nezasiahla. Pri

uzatváraní zmlúv konali v dobrej vie-re, že nebankové subjekty vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť
v súlade so zákonom a so súhlasom odporcu, najmä na základe príslušným zákonných povolení.
Nekonanie a zanedba-nie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo za následok, že nelegálna
činnosť ne-bankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom
svo-jich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k
obmedzeniu podnikania.

Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania
k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu neoprávne-ného podnikania,
porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek dostatku známych
skutočností odporca nekonal, aj keď bol povinný konať a teda nezabránil vzniku škody. Práve toto
zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a v 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť

nebankových subjektov dosiahla nebývalé rozmery a odpor-covia nepodnikli činnosť smerujúcu k
odvráteniu protiprávneho stavu aj keď na to mali mož-nosti.
Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriade-nému Slovenskej
obchodnej inšpekcii, ktorý ako dozorný orgán mohol včas zakázať šírenie takejto reklamy alebo jej
časti, resp. rozhodnúť o povinnosti zverejniť rozhodnutie, že rekla-ma je v rozpore so zákonom o

masmédiách malo za následok, že na základe klamlivej rekla-my vložili svoje finančné prostriedky
do nebankových subjektov. Slovenská republika im tak nesprávnym úradným postupom a svojou
nečinnosťou spôsobila škodu, ktorá sa rovná hodno-te investovanej sumy do nebankových subjektov.
Medzi škodou a nesprávnym úradným po-stupom je príčinná súvislosť jednoznačne preukázaná aj tým,
že ak by štát včas, razantne a v súlade s právomocami zverenými jeho orgánom zákonom zakročil voči

nebankovým sub-jektom a pozastavil ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala
minister-ka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov, neboli by
im zverili svoje peniaze.
Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť. Poukázal na to,
že pokiaľ navrhovatelia prostredníctvom investičných zmlúv investovali svoje finančné prostriedky

v prospech nebankových subjektov, išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a
obchodnými spoločnosťami, ktoré pôsobili pri výkone svojej činnosti ako podnika-teľské subjekty na
základe ustanovení Obchodného zákonníka, nepôsobili v oblasti finan-čného trhu, neboli bankami
a teda nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovensko ani Úradu pre finančný trh. Navrhovatelia
nekonkretizovali nesprávny úradný postup odporcu, ani aké-hokoľvek iného orgánu štátu, svoj nárok

opreli o nekonanie. Zároveň odporca v 1. rade na-mietol existenciu príčinnej súvislosti medzi škodu
a postupom akýchkoľvek orgánov štátu, keďže navrhovatelia vstúpili do súkromnoprávneho vzťahu
s nebankovým subjektom, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a ktorého činnosť nepodliehala dohľadu štátu. Zároveň uviedol, že podľa § 2 ods. 8 a § 180
ods.1Tr.poriadkutrestnéstíhaniepredsúdomjemožnélennazákladeobžalobypodanejprokurátorom,

pričom odporca nemá právomoc zasahovať do činnosti súdov. Slovenská republika nemôže v žiad-
nom prípade niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek mnohým upozor-neniam zo
strany štátu a jeho orgánov vstúpili s nebankovými subjektami do záväzkového vzťahu a na základe
svojho dobrovoľného konania im zverili svoje peňažné prostriedky. Na-mietol, že ani on, ani akýkoľvek
iný štátny orgán nie je v uvedenej veci pasívne legitimovaný a predmetná vec nepodlieha režimu zákona

č. 58/1969 Zb.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že problema-tike nebankových
subjektov sa venoval Úrad finančnej polície od r. 1999. Od začiatku roka 2000 preveroval činnosť týchto
subjektov pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 118 a § 250 Tr. zák. Pri preverovaní sa

v 1. rade zaoberal uzavretými zmluvami o tichom spo-ločenstve. Týmito zmluvami vzniká záväzkový
vzťah odlišný od zmluvy o pôžičke tým, že nie je zaručený výnos vkladu. Poukázal na ďalší postup, v
rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal Úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na príslušný daňový úrad.
Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúcehosa čin-nosti HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p., a.s. a B.M.G.INVEST s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie
zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo konštatované, že
zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo

o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Ďalšia súčinnostná porada bola vykonaná
20.9.2001 a jej výsledkom boli ďalšie úlohy ulože-né Úradu finančnej polície, ktorý tieto priebežne
zabezpečoval cestou spolupráce s Daňovými úradmi a Daňovým riaditeľstvom SR. Následne dňa
4.2.2002 spoločnosti B.M.G.INVEST s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky
a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal Úrad

finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb o
neobvyklej obchodnej operácii podľa zákona č. 367/2000 Z.z.. Podania, ktoré obdržal Úrad finančnej
polície na AGW s.r.o. sa týkali údajného prepojenia tejto spoločnosti s osobou A. Rezeša a neoprávnene
vykonávanej sprostredkovateľskej činnosti, avšak tieto sa preverova-ním nepotvrdili. Dňa 25.2.2004 sa
konalo pracovné stretnutie kvôli prevereniu podozrenia z trestnej činnosti štatutárnych zástupcov AGW
s.r.o. a AGW, a.s. a od 5.4.2002 bol na tento účel zriadený špecializovaný tím. Proti BDV Družstvu

Úrad finančnej polície neobdržal žiad-ny podnet, ktorý by smeroval k jeho prevereniu v súvislosti s
jeho pôsobením ako "nebanko-vého subjektu". Dožiadaný Úrad pre finančný trh uviedol, že nie je
možné jednoznačne posú-diť, že by táto spoločnosť porušovala zákon. Po uzatvorení pobočiek BDV
Družstva bol Ing. Mojžiš a ďalšie osoby požiadaní o podanie vysvetlenia, avšak ani po zhromaždení
všetkých materiálov nebolo začaté trestné stíhanie, resp. bolo zrušené dozorujúcim prokurátorom Kraj-

skej prokuratúry Banská Bystrica. Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti ne-bankových
subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii. Štát ne-môže niesť zodpovednosť
za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače, ktoré boli publikované v r. 2000,
uzavrelisnebankovýmisubjektamizáväzkovévzťa-hyazveriliimdobrovoľnesvojepeňažnéprostriedky.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že od
1.1.2000 bol účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom inves-tovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať
finančné prostriedky od verejnosti mohli len správ-covské spoločnosti podliehajúce dozoru Úradu
pre finančný trh. Podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali
činnosť, ktorú je podľa zákona opráv-nená vykonávať investičná spoločnosť či fond, resp. správcovská

spoločnosť a už pri nahliad-nutí do obchodného registra muselo byť zrejmé, že sa nejedná o investičné
spoločnosti, keďže tieto vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov investorom,
pričom uvedené spoločnosti vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp.
zmlúv o pôžičke. Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodlie-hali dohľadu
NBS. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu - zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke si každý musí

zvážiť a preveriť riziká. Tieto zmluvy, tak ako aj zmluvy o tichom spoločenstve boli uzatvorené na
základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. BDV družstvo sa odlišuje od ostatných
obchodných spoločností len špecifickou úpra-vou vnútorných vzťahov, pričom členovia družstva ak
požiadali o prijatie a zložili vklad, sa takouto formou zúčastnili na spoločnej podnikateľskej činnosti a
jej výsledku obdobne ako spoločníci v obchodných spoločnostiach. Štát zodpovedá za škodu len v

zmysle príslušných ustanovení z. č. 58/1969 Zb. Na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o tichom
spoločen-stve, resp. žiadosti o prijatie za člena družstva nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup štátu, keďže sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda sa nemôže prenášať na štát z
dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej sa rozhodli po-skytnúť financie,
resp. sa podieľať na jej podnikaní. Boli prijaté aj viaceré legislatívne opa-trenia v podobe novely zákona o

bankách č. 252/1999, prijatý bol zákon o kolektívnom inves-tovaní č. 384/1999, vypracovaný bol materiál
s návrhom na zamedzenie podnikania takouto formou a v r. 2000 bola uskutočnená aj vysvetľovacia
kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s rizikami investovania do tzv. "nebankových subjektov", bol
prijatý z.č. 566/2001 o cenných papieroch, novelizoval sa Obchodný zákonník v ustanoveniach o tichom
spoločenstve.Tak-tiežbolidňa16.7.2001podanépodnetynaGPSRanaÚradfinančnejpolícietýkajúce

sa spo-ločností BMG Invest, s.r.o., Horizont Slovakia, a.s., Národného bytového fondu, a.s. a AGW, s.r.o.
Zároveň odporca v 3. rade uviedol, že nie je v danom spore pasívne legitimovaným, na-koľko dozor a
výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nie je pasívne legitimovaný a

nezodpovedá za uplatňovanú údajnú škodu nakoľko navrhovateľom žiadnu škodu nespôsobil. Odmietol
tvrdenie navrhovateľov, že by malo ísť o klamlivú reklamu, keď uvedené spoločnosti mali v čase reklamy
v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky. Zo strany
predmetných spoločností nešlo vôbec o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z., ale overejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné
prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie v
zmysle zákona č. 385/1999 Z.z., nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné pros-triedky

od verejností a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný
trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami
resp. družstvom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej
či právnickej osobe do záväzkového vzťahu, každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z
uzavretýchzmlúvotichomspoločenstvečipô-žičke.Zostranynavrhovateľovišloošpekulatívnyzámers

úmyslom získať neprimerané a bezpracné finančné zisky aj za cenu rizika a s prísľubom neprimeraných
úrokov, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o obchodné záväzkové vzťahy a teda navrhovateľov
nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva od
1.1.2002niejenadriadenýmorgánomSlovenskejobchodnejinšpekcieapretonemôžeza-sahovaťdojej
nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Odporca namietol splnenie zákonných predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu, skutočnosť, že by akýkoľvek orgán štátu mal byť pasívne legitimovaný a

že by vec mala spadať pod režim zákona č. 58/1969 Zb..

Navrhovateľ v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že zmluvy uzavrel z dôvodu, že úspory strácali
hodnotu, chcel kúpiť dom keď odídu do dôchodku a dúfali, že úroky im aspoň sčasti nahradia stratu v
hodnote slovenskej koruny. Od zmlúv neodstupoval, o krachu sa do-zvedel začiatkom roka 2002, vo

februári a to z médií. Škodu si uplatnil v konkurznom konaní zo zmlúv s BDV. Teraz sa vyplácajú finančné
prostriedky, mal by dostať 17% z vloženej sumy. Pohľadávku voči B.M.G. si tiež uplatnil v konkurze, je
predpoklad, že dostane 1%, ale nie je to isté. Denne boli informovaní o ponukách spoločností a potom
sa zistilo, že to bol podvod, štát sa mal postarať o to, aby neboli podvedení a okradnutí.
Navrhovateľka v 2. rade pri výsluchu uviedla, že úroky zo zmlúv jej vyplatené neboli. Zmluvu uzatvorila,

pretože to bola v tom čase najvýhodnejšia investícia a zdala sa spoľahlivá, reklama išla cez štátne
médiá. V tom čase podnikala, poznala BDV Družstvo, vedela, že v ňom transakcie prebiehajú. Zmluvy
nevypovedala. O krachu sa dozvedela z médií, potom videla na kanceláriách B.M.G. oznamy o
dočasnom zatvorení. Škoda jej vznikla už vložením súm, lebo žiadne peniaze nedostala. Uplatnila si ju aj
v konkurznom konaní voči B.M.G. vo výške 370.000,- Sk, správcom bola uznaná vo výške 367.177,42,-

€, vo zvyšku bola popretá pre zle vypočítané úroky. Aj voči BDV si uplatnila sumu 573.763,- Sk v
konkurznomkonaní,uznanábolavovýške250.000,-Sk,prebiehakonanieopravosťzvyškupohľadávky.
Od B.M.G.Invest dosiaľ nič neobdržala, z konkurzu BDV jej bola vyplatená suma 17% z vlože-nej sumy
v októbri 2012. Odporcovia mali možnosť firmy kontrolovať.
Navrhovateľka v 3. rade pri výsluchu vypovedala zhodne ako jej manžel - navrhovateľ v 1. rade.

Pochybenie štátu vidí v tom, že štátne orgány nezakročili pri týchto podvodoch, ne-mal štát schváliť tieto
spoločnosti keď tam nebolo zabezpečené poistenie vkladov ako v ban-kách.
Navrhovateľ v 5. rade pri výsluchu uviedol, že uzavrel zmluvu s B.M.G.INVEST s.r.o., peniaze zložil, po
úrok si bol max. 2-3 x, vyplácaný mal byť mesačne. Dôvodom na u-zatvorenie zmluvy bola reklama,
ktorá sľubovala dobré zúročenie úspor. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Z médií sa dozvedel o krachu

B.M.G., papiere k náhrade škody dal do kon-kurzného konania. Nesprávny úradný postup odporcov
vidí v tom, že nechali p. L. dlhé roky narábať s ich majetkom. Štát má na tom svoju vinu, lebo bral z
úrokov daň.
Navrhovateľka v 6. rade pri svojom výsluchu uviedla, že zo zmlúv mali byť vyplácané úroky, ale k tomu
nedošlo. Zmluvy uzavrela z dôvodu, že chcela zúročiť svoje úspory. Od zmluvy neodstúpila, ani nebola

vypovedaná. O škode sa dozvedela z televízie po krachu spo-ločnosti - niekedy koncom roka 2000. Svoj
nárok si neuplatňovala v konkurznom ani inom konaní. Pochybenie štátu vidí v tom, že dovolil podnikať
takejto firme, tá mu odvádzala dane a pritom štát vedel ako podnikala a napriek tomu jej to dovolil.
Pri svojom výsluchu navrhovateľ v 7. rade doplnil, že spoločnosti mu nevrátili vložené peniaze, ani žiadny
výnos. Zmluvy uzavrel na základe reklám, ktoré prebiehali v médiách, keď očakával ich zhodnotenie

a sľubovaný výnos. Od zmlúv neodstúpil, ani ich nevypovedal. Je členom Združenia poškodených
občanov, ktoré si uplatnilo nároky v konkurznom konaní, ale žiadne peniaze z konkurzu nedostal. O
škode sa dozvedel keď začal krachovať B.M.G. INVEST, vo februári 2002. Nesprávny úradný postup
odporcov vidí v tom, že o situácii vede-li už skôr a nezakročili proti nej.
Navrhovateľ v 8. rade pri svojom výsluchu vypovedal, že úroky zo zmluvy nedostal, až 22.8.2012 obdržal

z konkurzu voči BDV sumu 318,23,-€. Zmluvu uzavrel na základe pre-biehajúcej silnej reklamy, vyzeralo
to výhodne, nikto nečakal, že to bude klamstvo. Od zmlu-vy neodstúpil. O vzniku škody sa dozvedel z
televízie. Štát nemal pripustiť takú mašinériu, je za to zodpovedný.Jeho výpoveď doplnil navrhovateľ v 9. rade, ktorý tiež potvrdil, že úroky zo zmluvy nedostal. Zmluvu
uzavrel na základe mohutnej reklamy, chcel zhodnotiť úspory. Od zmluvy neodstúpil, ani ju nevypovedal.
O škode sa dozvedel z médií, ktoré hovorili o krachu. Sumu si uplatňoval v trestnom konaní, chodil aj na

schôdze Združenia poškodených občanov, čo bolo ale uplatňované nevie. Štát mal zakročiť proti týmto
spoločnostiam a mal zabezpečiť vložené peniaze.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporcov a právneho zástupcu navrho-vateľov v 1.-3., 5.-9.
rade, ako aj navrhovateľky v 4. rade s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, keď sa títo na nariadené pojednávanie vo veci neu-stanovili, doručenie predvolania mali riadne
vykázané a nežiadali odročenie pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, vyjadrením odporcov, oboznámil sa s
listinnými dokladmi a to: cestovným šekom navrhovateľa v 1. rade, dokladmi k členskému vkladu
navrhovateľa v 1. rade do BDV družstva, zmluvou o budúcej darovacej zmluve z 11.1.2002, dokladmi o

vložení vkladu navrhovateľom v 1. rade do BDV družstva z 11.1.2002, 11.12.2001, 21.11.2001, zmluvami
o pôžičke navrhovateľa v 1. rade z 25.11. 1999, 10.5.2001, 4.7.2001, 30.7.2001, dokladmi o vložení
vkladu navrhovateľom v 1. rade do BDV družstva, dokladmi o vložení vkladu navrhovateľkou v 2. rade do
BDV družstva z 5.5. 2000, zmluvou o pôžičke s B.M.G.INVEST s.r.o.13.12.2001, zmluvou navrhovateľky
v 3. ra-de o pôžičke s AGW s.r.o. z 28.6.2001, zmluvou o tichom spoločenstve zo 6.9.2001, zmluva-

mi o pôžičke z 25.11.1999 a 5.11.2001, dokladmi o vložení vkladu navrhovateľkou v 3. rade do BDV
družstva zo 7.7.2000, zmluvami o pôžičke navrhovateľky v 4. rade s B.M.G. INVEST, s.r.o. z 15.11.2001,
8.1.2002, zmluvou o pôžičke s AGW, s.r.o. z 13.2.2002, zmlu-vami o pôžičke navrhovateľa v 5. rade s
B.M.G.INVEST s.r.o. z 25.6., 25.9., 25.10., 30.11., 19.12. a 21.12.2001, zmluvou o tichom spoločenstve
navrhovateľky v 6. rade s AGW. s.r.o. zo 17.12.2001, dokladmi o vložení vkladu navrhovateľom v 7. rade

do BDV družstva z 10.4. 2001 a 20.6.2001, dokladmi o vložení vkladu navrhovateľom v 8. rade do BDV
družstva z 9.4.2001, zmluvou o pôžičke navrhovateľa v 9. rade s HORIZONT SLOVAKIA ocp., a.s. zo
6.4.2001, dokladmi predloženými odporcom v 2. rade k jeho vyjadreniu doručenému súdu 16.8. 2004,
ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade uzavrel v dňoch 25.11.1999, 10.5.2001 a 4.7.2001 zmluvy o pô-žičke s
B.M.G.INVEST, s.r.o., ktorým požičal uvedenej spoločnosti finančnú hotovosť 400.000,- Sk, ktorá mu
mala byť vrátená aj s úrokom 48% ročne, ďalej sumy 600.000,- Sk a 450.000,- Sk, ktoré mu mali byť
vrátené s úrokom 35% ročne. Zároveň 30.7.2001 uzavrel s AGW s.r.o. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej
sa mu uvedená spoločnosť zaviazala vložené prostriedky 450.000,- Sk vrátiť aj s dohodnutým úrokom

31,2% ročne. Taktiež sa stal na zá-klade dokladov z 21.11.2001, 11.12.2001 a 11.1.2002 členom BDV
družstva, do ktorého vlo-žil členský vklad a ďalšie členské vklady celkovo v sume 340.000,- Sk, ktoré
mu mali byť vrátené. Celkovo investoval do predmetných obchodných spoločností sumu 2.240.000,- Sk.
Navrhovateľka v 2. rade uzavrela 13.12.2001 zmluvu o pôžičke s B.M.G.INVEST, s.r.o., ktorou požičala
uvedenej spoločnosti sumu 300.000,- Sk, ktorá jej mala byť vrátená aj s úrokom 35% ročne. Dňa

5.5.2000 sa stala členkou BDV družstva, do ktorého vložila finan-čnú hotovosť 250.000,- Sk, ktorá jej
mala byť vrátená. Celkovo investovala do predmetných obchodných spoločností sumu 550.000,- Sk.
Navrhovateľka v 3. rade uzavrela 6.9.2001 so spoločnosťou B.M.G.INVEST, s.r.o. zmluvu o tichom
spoločenstve, ktorou poskytla tejto spoločnosti sumu 800.000,- Sk, pričom táto sa zaviazala platiť
jej podiel na zisku v dohodnutej sume. S predmetnou spoločnosťou uzavrela v dňoch 25.11.1999 a

5.11.2001 aj zmluvy o pôžičke, ktorými jej požičala finančnú hotovosť 400.000,- Sk a táto jej mala byť
vrátená aj s úrokom 48% ročne a finančnú hotovosť 400.000,- Sk, ktorá jej mala byť vrátená s úrokom
35% ročne. Na základe dokladu zo 7.7. 2000 sa stala členkou BDV Družstva do ktorého vložila členský
vklad 450.000,- Sk, pričom tento jej mal byť vrátený v sume 449.000,- Sk. Zmluvu o pôžičke uzavrela aj
so spoločnosťou AGW s.r.o. a to dňa 28.6.2001. Touto požičala dlžníkovi finančnú hotovosť 300.000,-

Sk a táto jej mala byť vrátená aj so zmluvne dohodnutým úrokom 31,2% ročne. Celkovo investo-vala do
predmetných obchodných spoločností sumu 2.350.000,- Sk.
Navrhovateľka v 4. rade uzavrela 15.11.2001 a 8.1.2002 so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o. a
13.2.2002 so spoločnosťou AGW s.r.o. zmluvy o pôžičke, ktorými poskytla týmto spoločnostiam finančnú
hotovosť 50.917,- Sk, ktorá jej mala byť vrátená s úrokom 22% ročne, sumu 30.000,- Sk, ktorá jej mala

byť vrátená s úrokom 7% ročne, sumu 50.000,- Sk, ktorá jej mala byť vrátená s úrokom 34,5% ročne.
Do predmetných obchodných spoločností investovala celkom 130.917,- Sk.
Navrhovateľ v 5. rade uzavrel 25.6., 25.9., 25.10., 30.11., 19.12. a 21.12.2001 so spo-ločnosťou
B.M.G.Invest s.r.o. zmluvy o pôžičke, ktorými vložil do spoločnosti sumy 2.000,- Sk, 6.000,- Sk, 4.000,-Sk, 16.000,- Sk, 100.000,- Sk a 2.000,- Sk, pričom uvedená spoločnosť mu mala vrátiť finančné
prostriedky s dohodnutým ročným úrokom. Celkovo takto investoval 130.000,- Sk. Svoju pohľadávku
voči B.M.G. INVEST s.r.o. si prihlásil v konkurze podaním zo 17.10.2002 vo výške 60.206,- Sk.

Navrhovateľkav6.radeuzavrela17.12.2001sospoločnosťouAGWs.r.o.zmluvuotichomspoločenstve,
na základe ktorej sa dlžník zaviazal jej zaplatiť podiel na zisku vo výš-ke dohodnutej v zmluve. Do
obchodnej spoločnosti investovala sumu 100.000,- Sk.
Navrhovateľv7.radesastalnazákladedokladovz10.4.2001a20.6.2001členomBDVdružstva,pričom
do spoločnosti vložil členský vklad 10.000,- Sk a ďalší členský vklad 47.000,- Sk, ktorý sa spoločnosť

zaviazala vrátiť navrhovateľovi v určenej výške späť. Celkovo do spoločnosti vložil sumu 57.000,- Sk.
Navrhovateľ v 8. rade sa stal na základe dokladu z 9.4.2001 členom BDV družstva pričom členský vklad
50.000,- Sk sa spoločnosť zaviazala vrátiť navrhovateľovi späť vo výš-ke 49.900,- Sk.
Navrhovateľ v 9. rade uzavrel 6.4.2001 so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. zmluvu o
pôžičke, ktorou vložil do spoločnosti hotovosť 60.000,- Sk a túto sa mu dlžník zaviazal vrátiť späť aj s
dohodnutými úrokmi.

Keďže navrhovateľka v 4. rade sa v podanom návrhu doručenom súdu 23.4.2004 do-máhala,
aby súd zaviazal žalovaného - Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom spra-vodlivosti SR
alebo Ministerstvom vnútra SR alebo Ministerstvom financií SR alebo Mini-sterstvom hospodárstva
SR k úhrade sumy 130.000,- Sk, alebo aby súd zaviazal žalovaného Slovenskú republiku v

zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom vnútra
SR, Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom financií SR, Slovenskú republiku zastúpenú
Ministerstvom hospodárstva SR spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 130.000,-Sk, súd menovanú
uznesením 12C 104/2004-264 zo dňa 21.1.2013 vyzval na odstránenie vád podania v časti I. petitu,
nakoľko nejde o petit alternatívny ani eventuálny, s poučením, že ak nebudú vady odstránené, súd

podanie v tejto časti odmietne.

Podľa§43ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.)sudcaalebopove-renýzamestnanec
súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumi-teľné podanie doplnil alebo
opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu

alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neo-praví alebo nedoplní
a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť

podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Keďže navrhovateľka v 4. rade napriek tomu, že jej uznesenie s výzvou na odstránenie vád bolo riadne
doručené, keď ho odmietla prebrať a teda v stanovenej lehote vady neodstrá-nila, súd s poukazom na
§ 43 ods. 2 veta prvá O.s.p. jej návrh v predmetnej časti ňou žiada-ného I. petitu odmietol, tak ako je

to uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.

Súdvyhodnotilvkonanívykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislos-tiachadospelkzáveru,
že návrh navrhovateľov je potrebné zamietnuť.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnu-tím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spô-sobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samyo sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

V danom prípade sa navrhovatelia domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli
preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane
navrhovateľov, či sa navrhovateľmi označení odporcovia dopus-tili nesprávneho úradného postupu a či
ku vzniku škody na strane navrhovateľov došlo v prí-činnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcov.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokra-tický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,

každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právo-moci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány
môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu san-kcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu
v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a záko-nom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy

a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S
princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti
konaniaorgánovverejnejmoci.Imanentnousúčasťouobsahuprávnehoštátujeajvšeobecnázáväznosť
práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť (publi-
kovateľnosť) ich adresátom.

Podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 z. č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a in-vestičných fondoch,
účinného do 31.12.1999, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú
v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verej-ného návrhu na uzavretie zmluvy a v
prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejné-ho návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich

investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika (ďalej len "kolektívne investovanie")
spôsobmi ustanovenými týmto záko-nom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 vety prvé citovaného zákona, investičná spoločnosť zhro-mažďuje peňažné

prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upiso-vaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoloč-nosť alebo investičný fond,

zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 z.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, účinného od 1.1.2000, správcovská
spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať pe-ňažné prostriedky od
verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majet-ku vymedzeného týmto zákonom

a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu
podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a,c/ zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení
účinnom do 31.10.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správ-covskými

spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších
predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca v 3. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie
zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu

vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne
o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
uvedených spoločností nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcuv 3. rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu v 3. rade založiť z jeho strany
nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu
odporcu v 3. rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných

ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť
odporcu.

Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo

im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam
ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uza-tváraním zmlúv o pôžičke či
tichom spoločenstve, resp. prijímaním členských vkladov. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie
rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkových
vzťahovsobchodnýmispoločnosťamiatedanazákladeindividuálnehoslobodnéhorozhodnutiaprevzali
na seba práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy

a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má
zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodo-vania
fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca v 3. rade zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom

spoločenstve s občanmi, ako aj vkladanie členských vkladov, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-
právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného prá-va ako aj do vlastníckeho práva
občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp.
zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodno-ty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky
vyplývajúce z predmetných úkonov (na vráte-nie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa z. č. 385/1999 Z.z. v období od 1.1.2000, kedy tento nadobudol
účinnosť, do 1.11.2000, kedy nadobudol účinnosť z.č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh, bola
daná kompetencia odporcu v 3. rade podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je
podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť

správcovskej spoločnosti bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako
zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku
vymedzeného týmto zákonom (§ 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové
fondy a vykonávať nú-tenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť
uvedených obchodných spoločností činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň

treba prisvedčiť odporcovi v 3. rade v tom, že už v čase uzavretia väčšiny zmlúv vykonával štátny dozor
Úrad pre finančný trh.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 21/1992 Zb. o bankách, účinného do 31.12.2001 v znení účinnom do 10. 11. 1999,
bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkla-dov úroky, ktoré sú nákladom podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného od 1.1.2002, bez bankového povolenia nemôže
nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Bez banko-vého povolenia nemôže nikto

poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňo-vým výdavkom podľa osobitného predpisu.

V danom prípade nebankové subjekty podnikali na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v
zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstu-povali do zmluvných
vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve a tiež prijímaním

členských vkladov, ktoré sú uvedenými ustanoveniami vylú-čené z prípadov prijímania vkladov a
pôsobenia ako banka. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom,
keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca do-zoru NBS. Okrem toho navrhovatelia neuviedli žiadne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto
zmlúv, keď navrhovatelia zmluvy do 10.11.1999 s nebankovými subjektami neuzavreli. Pokiaľ novela

zákonaoban-káchč.252/1997Z.z.súčinnosťouod11.10.1999tútokompetenciuNBSv §26ods.3zru-
šila, bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom.V časti, v ktorej sa dovolávajú navrhovatelia nečinnosti NBS v rámci výkonu jej kom-petencie treba ešte
dodať, že žiaden z navrhovateľmi označených odporcov nie je v tejto časti pasívne legitimovaným.

Podľa § 2 ods. 4 z.č. 141/1961 Zb. - Tr. poriadku, veta prvá, účinného v čase uzatvá-rania zmlúv
navrhovateľmi, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z
úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske
práva zaručené ústavou.

Podľa § 158 ods. 1 cit. Tr. poriadku, prvá veta po bodkočiarku, prokurátor, vyšetro-vateľ a policajný
orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný
čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Podľa § 2 ods. 1, písm. b/, d/ zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účin-nom do 31.3.2002,
policajný zbor plní najmä tieto úlohy:

b) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov
d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávis-lé a nestranné

súdy.

Podľa § 18 ods. 1 z. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-ných orgánov štátnej
správySR,účinnéhodo31.12.2001,MinisterstvospravodlivostiSRjeústrednýmorgánomštátnejsprávy
pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa § 13 ods. 1, § 36, § 37 z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a orga-nizácii ústrednej
štátnej správy, účinného od 1.1.2002, Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre súdy a väzenstvo.
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo ve-ciach, ktoré sú v

ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na rieše-nie aktuálnych otázok a
spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a
po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe
rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.
Ministerstváaostatnéústrednéorgányštátnejsprávysastarajúonáležitúprávnuúpra-vuvecípatriacich

do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväz-ných právnych predpisov,
zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkla-dajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie
zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Vo vzťahu k odporcovi v 1. a 2. rade navrhovatelia poukazovali, že napriek tomu, že im mali byť známe

rozhodné skutočnosti, voči predmetných nebankovým subjektom neza-siahli. Z návrhu však nevyplýva,
ktoré z viacerých orgánov činných v trestnom konaní mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v
zmysle ktorých konkrétnych ustanovení postupu ich konania a ani kedy mali podľa nich začať konať
a to tak, aby opomenutie ich činnosti pred-písaným spôsobom bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť
zakladajúcu ich nesprávny úrad-ný postup. Navrhovatelia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti,

ktoré by nasvedčovali nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní spočívajúcej v opomenutí robiť
všetky potreb-né opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované
ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia
povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spô-sobom za splnenia
podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v 2.

rade preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že orgá-ny činné v trestnom konaní venovali
pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli na-svedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti,
a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v priamej
príčinnej súvislosti s ktorým uza-tvorili navrhovatelia predmetné zmluvy o tichom spoločenstve, o
pôžičke a vložili tak na ich základe a na základe členských vkladov do nebankových subjektov svoje

peňažné prostried-ky. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľom tým, že uzatvorili zmluvu o tichom spolo-
čenstve alebo o pôžičke alebo že vložili členské vklady, ale nevrátením vložených vkladov a to výlučne v
dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia nebankových subjektov, na pod-nikaní ktorých dokoncav prípade zmlúv o tichom spoločenstve ako tichí spoločníci mali účasť a nie v dôsledku postupu či
nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní.

V prejednávanej veci nemohlo Ministerstvo spravodlivosti SR samo, či prostredníc-tvom do jeho
pôsobnosti patriacich orgánov súdnej moci, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť
nebankovýmsubjektomčiuzavretiezmlúvotichomspoločenstveaopôžičke,alebovkladaniečlenských
vkladov, resp. ovplyvniť začatie trestného stíhania vo veci nebankových subjektov. Nemohla preto táto
nečinnosť z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci

vymedzenej zákonom. Opätovne súd poukazuje na to, že kompetenciu odporcu v 1. rade v tomto ohľade
nemožno zakladať ani roz-šírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom
výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompe-tencii zakázať
či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Taktiež

trestné stíhanie zodpovedných štatutárnych zástupcov nemohlo ov-plyvniť vymožiteľnosť pohľadávky
navrhovateľov, toto len môže založiť ich občiansko-právnu zodpovednosť za škodu spôsobenú trestnou
činnosťou voči navrhovateľom ako poško-deným touto trestnou činnosťou, pokiaľ sa preukáže. Preto ani
nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a vznikom škody v podobe
nevymožiteľnosti pohľadávky.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f, ods. 2 písm. b/ z. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
orgánov štátnej správy, účinného do 31.12.2001, Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom
štátnej správy pre vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochra-nu spotrebiteľa. Ministerstvu
hospodárstva SR je podriadená Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa§6písm.g)z.č.575/2001Z.z.účinnéhood1.1.2002,Ministerstvohospodár-stvaSRjeústredným
orgánom štátnej správy pre vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 220/1996 Zb. o reklame, účinného do 30.4.2001, šíriť reklamu môže len právnická

osoba alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto čin-nosti podľa všeobecných
predpisov o podnikaní alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. e/ cit. z.č. 220/1996 Zb., reklama nesmie byť klamlivá alebo
skrytá.Dozornaddodržiavanímustanoveníupravujúcichreklamuvosobit-nýchpredpisochvznenítohto

zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá vyko-náva aj dozor nad ustanoveniami tohto
zákona, nad ktorými podľa vecnej príslušnosti nevyko-návajú dozor orgány uvedené v písmenách a)
až d).

Podľa § 3 ods. 2, ods. 4 písm. a), § 10 písm. d) z. č. 147/2001 Z.z. o reklame, účin-ného od 1.5.2001,

reklama nesmie byť klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedo-statok jeho skúseností alebo
vedomostí. Dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slo-venská obchodná inšpekcia.

Navrhovatelia v samotnom návrhu neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy (§

45 Obchodného zákonníka) Takýmto znakom nie sú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom
na predmet podnikateľskej činnosti nebankových subjek-tov zapísaný v obchodnom registri takéto zisky
nevylučovali, pričom je všeobecne známe že spočiatku nebankové subjekty dohodnuté zisky riadne
vyplácali, čo potvrdili aj samotní navr-hovatelia. V tomto smere neboli teda navrhovatelia uvedení do
omylu, nebola zneužitá ich dôvera, či nedostatok skúseností alebo vedomostí. Navrhovatelia totiž vedeli,

že sa nejedná o bankové subjekty, ktoré v tom čase ponúkali nízke úroky a v snahe dosiahnuť vyššie
výnosy zo vložených peňazí si museli byť vedomí, že je s tým spojené adekvátne riziko, uzatvorené
zmluvy o pôžičke a o tichom spoločenstve, ako aj doklady k členským vkladom riadne defi-novali práva
a povinnosti s vkladom spojené a na ich pochopenie nebolo potrebné, aby dispo-novali odbornými
vedomosťami či skúsenosťami. Aj v ďalšom treba prisvedčiť odporcovi v 4. rade, že v danom prípade išlo

o verejnú výzvu na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti, eventuálne verejný návrh na
uzavretie zmluvy, nie o reklamu ako prezentáciu tovarov, služieb, iných práv a záväzkov súvisiacich s
podnikaním a navrhovateľov nemožno považovať za spotrebiteľov v zmysle § 2 ods. 1, písm. a) zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spo-trebiteľa.Aj vo vzťahu k odporcovi v 4. rade treba uviesť, že nie je daná príčinná súvislosť me-dzi nečinnosťou
Slovenskej obchodnej inšpekcie a vznikom škody, pretože táto nevznikla na-vrhovateľom tým, že vložili

finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže im vzniknúť
jedine v dôsledku neschopnosti nebankových sub-jektov splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z
dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochá-dzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením po-škodeného,
znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že to boli práve samotní navrhovatelia, ktorí svojou hrubou

nedbalosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom a preto musia následky s tým spojené
znášať sami. Mohli sa totiž pred uzatvorením zmlúv a vložením vkladov presvedčiť napr. na základe
výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpili do záväzkového vzťahu nie je
investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu
obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených zmlúv o

pôžičke a o tichom spolo-čenstve a dokladov o členských vkladoch mohli poznať (bez právnych a iných
odborných znalostí), že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových
listov či formou akcií. Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich
spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu
viny nezbavuje.

Navrhovatelia sa mohli presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že
uvedené nebankové subjekty nemajú v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov
(§ 1 ods. 1 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách ), nemali formu akciovej spoločnosti predpísanú bankám a
pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali zhodnotenie

vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšo-val mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že
mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho
vyplýva, že si boli vedomí, že nevkladajú peniaze do banky.

Súd tiež konštatuje, že nie je daná zodpovednosť odporcov podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo

porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 z.č. 58/1969 Zb.,
pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občianskeho zákonníka zakladá
jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je vylúčená vo vzťahu k
štátu práve osobitnou úpravou a to predmetným zákonom č. 58/1969 Zb.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľov v tom, že medzi vzniknutou ško-dou, ktorá sa
má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov a nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby tieto včas
zakročili a pozastavili by činnosť nebankových subjektov, neboli by navrhovatelia svoje peniaze
zverili týmto nebankovým subjektom. Je síce pravdou, že keby bola ich činnosť zakázaná, tak by

navrhovatelia neuzavreli zmluvy, ale ich uzavretím im škoda ešte nevznikla (z niektorých boli dokonca
niektorým navrhovateľom dokonca spočiatku výnosy vyplácané - viď výpoveď navrhovateľa v 5. rade).
Navrhovateľom vznikla vkladom vymožiteľná pohľadávka voči nebankovému subjektu a škoda im
vznikne v dôsledku nevy-možiteľnosti tejto ich pohľadávky voči nebankovým subjektom, pričom táto
skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánov štátu, ale vo finančnom

ho-spodárení nebankových subjektov v rozsahu ich predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná
činnosť nebankových subjektov, tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľov z
uzavretých zmlúv a z vkladov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto
vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľ-skú činnosť.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poško-denému ušlo
(ušlý zisk ).Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady

škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného súd dovodil, že pokiaľ si viacerí navrhovatelia uplatnili pohľa-dávku v konkurznom
konaní, ktoré ešte prebieha (výslovne len navrhovateľka v 6. rade uviedla, že si svoje práva neuplatnila
v konkurznom konaní), je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu
uspokojená. Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady
škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik
škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko týmto navrhovateľom škoda (v podobe

nevy-možiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže im vzniknúť až po skončení konkurzného konania,
kedy budú vedieť aj v akej výške a odkedy im vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota (§ 22 zák.
č. 58/1969 Zb.). V prvom rade si teda navrhovatelia musia vysporiadať svoje nároky so subjektami
zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môžu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť
za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväz-kových vzťahov vznikla, teda až vtedy

ak právo navrhovateľov na plnenie nebolo a už nemô-že ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na
ktoré je povinný priamy dlžník sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich
zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním
pohľadávky navr-hovateľov voči nebankovým subjektom zo zmluvy o tichom spoločenstve, o pôžičke,
o člen-ských vkladoch a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku

majetku, eventuálne ako poškodených v trestnom či civilnom konaní voči zodpovedným pred-staviteľom
štatutárnych orgánov. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol.

Zároveň súd dodáva, že z výsluchov navrhovateľov vyplynulo, že už bolo ukončené konkurzné konanie
voči BDV družstvu, z ktorého mala byť navrhovateľom (v 1.-3. a v 8. rade) vyplatená časť vloženej sumy

do tohto subjektu a teda v tejto vyplatenej časti je ich ná-rok uplatnený z vkladov do BDV družstva
nedôvodný.

Na základe uvedených právnych záverov súd mal súd za to, že navrhovatelia nepreu-kázali v konaní
zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v 1. až 4. rade za škodu titulom nesprávneho úradného

postupu a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odpor-com náhradu trov konania nepriznal

nakoľko títo si ju neuplatnili a žiadne ich trovy nevy-plývali ani zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v siedmych vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciAk povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.