Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cbi/37/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242719
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111242719.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
JUDr. Jaroslav Plichta, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.M.W. s.r.o., so sídlom úpadcu Pribinova
6, Martin, IČO: 31 647 456, sídlo správcu konkurznej podstaty: Radlinského 1718, Dolný Kubín, právne
zastúpeného: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti žalovaným:
1. Ing. Gabriela Gregorová, správca konkurznej podstaty úpadcu: TS Motory, a.s., so sídlom Pribinova
6, Martin, IČO: 36 381 233, sídlo správcu konkurznej podstaty: Hollého 24, Žilina, 2. UniCredit Leasing
Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpeného: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, o zaplatenie sumy 283.365,81 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. rade a v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.12.2011 žalobca navrhoval, aby súd určil, že Podnájomná
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi: Navrhovateľom: T.M.W. s.r.o., so sídlom: Pribinova 6, 036 01
Martin, IČO: 31 647 45 a odporcom v 1. rade: TS Motory, a.s., so sídlom: Pribinova 6, 036 01
Martin, IČO: 36 381 23, odporcom v 2. rade: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so
sídlom: Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom. Zároveň
navrhol, aby bola žalovaným v 1. a v 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť do
všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456
v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 3K/8/2011, plnenie z neúčinnej
podnájomnej zmluvy vo výške 283.365,81 EUR. Na odôvodnenie žaloby poukázal na skutočnosť
vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin s účinkami od 30.6.2011 a
svoje ustanovenie do funkcie správcu označeného úpadcu. Žalovaný v 1. rade je právnickou osobou,
ktorej štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva je osoba totožná s konateľom úpadcu a je
teda osobou spriaznenou k úpadcovi podľa § 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zmien a doplnkov /
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej už len Zákon/. Poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 57
ods. 2, § 60 ods. 3 Zákona. Vymedzil úkon, ktorému odporuje ako: Zmluva o podnájme č. 0505/2007
zo dňa 5.5.2007 medzi nájomcom: TS Motory a.s., Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233 v zastúpení
Ing. Jozef Baťala, riaditeľ a podnájomcom /úpadca/: T.M.W. s.r.o., Fr. Partizánov, IČO: 31 647 456 v
zastúpení Ing. Jozef Baťala - konateľ a súčasne Nedatovaná Zmluva o podnájme medzi leasingovým
prenajímateľom: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, IČO: 35 730 978,
leasingovým nájomcom TS Motory a.s., Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233 v zastúpení Ing. Jozef
Baťala, riaditeľ, leasingový podnájomca: T.M.W. s.r.o., Fr. Partizánov 4, IČO: 31 647 456 v zastúpení Ing.
Jozef Baťala - konateľ. Poukázal na skutočnosť, že Zmluva č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 je za nájomcu,

teda za spoločnosť TS Motory, a.s. podpísaná Ing. Jozefom Baťalom a za podnájomcu, teda T.M.W.
s.r.o. je podpísaná Ing. Jozefom Baťalom, teda osobou totožnou. Rovnako konali prostredníctvom
osoby Ing. Jozefa Baťalu obidva subjekty i pri uzatvorení nedatovanej zmluvy o podnájme, ktorú za
leasingového prenajímateľa - UniCredit Slovakia, a.s. podpísala Ing. Monika Biskupičová a Bc. Michaela
Očenášová. Žalobca v súvislosti s výkonom svojej funkcie správcu konkurznej podstaty označeného
úpadcu s odbornou starostlivosťou preskúmal všetky právne úkony úpadcu a na základe vlastného
šetrenia zistil, že Ing. Jozef Baťala, osoba oprávnená konať tak za úpadcu, ako aj za žalovaného v
1. rade, uzatvoril dňa 16.11.2006 Zmluvu o finančnom leasingu so žalovaným v 2. rade na predmet
leasingu: jednoúčelový stroj na vŕtanie odporov prstencových matríc s príslušenstvom /ďalej už len
predmet leasingu/. Predmet leasingu bol nájomcovi odovzdaný dňa 30.4.2007 na základe preberacieho
protokolu. Prvá leasingová splátka bola čo do splatnosti stanovená na 5.5.2007. Dňa 5.5.2007 žalovaný
v 1. rade uzatvoril Zmluvu o podnájme so žalobcom, ktorej predmetom podnájmu bol jednoúčelový
stroj na vŕtanie otvorov. Cena podnájmu bola dohodnutá na 150.000,- Sk mesačne bez DPH, čo spolu
predstavuje 180.000,- Sk s DPH mesačne, a to zodpovedá 5.974,80 EUR mesačne. Žalovaný v 2.
rade ako leasingový prenajímateľ a leasingový nájomca, teda žalovaný v 1. rade uzatvorili Dodatok ku
Leasingovej zmluve č. 14500379 z 1.3.2010, a to na žiadosť leasingového nájomcu. Týmto dodatkom
došlo ku zmene parametrov leasingových vzťahov v zmysle príslušnej zmluvy, a to tak, že sa táto zmena
týkala najmä, nie však výlučne počtu a výšky leasingových splátok, doby trvania leasingu a podobne.
Uvedeným dodatkom k leasingovej zmluve sa leasingová splátka pre leasingového nájomcu počnúc
dňom 5.3.2010 do 5.8.2010 znížila na sumu 395,54 EUR bez DPH, t.j. na dobu šiestich mesiacov. Od
5.9.2010 bola splátka v zmysle splátkového kalendára určená na sumu 3.162,34 EUR mesačne až
do 5.4.2012, kedy malo dôjsť splnením záväzku k prechodu vlastníckeho práva predmetu leasingu na
leasingového nájomcu. Žalobca bol povinný v zmysle podnájomnej zmluvy po celú dobu platnosti zmluvy
splácať žalovanému v 1. rade sumu 150.000,- Sk mesačne bez DPH. Žalovaný v 1. rade tak mal na úkor
veriteľov žalobcu s vedomím žalovaného v 2. rade majetkový prospech vo výške 150.000,- Sk mesačne
od 5.5.2007 do 4.5.2011. Z účtovnej dokumentácie je zrejmé, že splátka za mesiac apríl 2011 nebola
úpadcom uhradená v plnej výške, ale len v čiastke 2.545,25 EUR a splátka za mesiac máj 2011 nebola
uhradená úpadcom vôbec. Túto pohľadávku si uplatňuje prihláškou správkyňa konkurznej podstaty TS
Motory, a.s. z titulu neuhradených faktúr č. 310402 a č. 310502. Po dobu platnosti odporovateľných
právnych úkonov - predmetných podnájomných zmlúv /č.l. 5/, ktoré správca odporuje, žalobca - T.M.W.
s.r.o. vyplatil z ich titulu sumu za nájom predmetu leasingu, ktorá spolu činí 8.536.678,20 Sk, čo
je 283.365,81 EUR. Skutočnosti, že išlo o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť veriteľov, svedčí aj
fakt, že konateľ úpadcu urobil takýto právny úkon aj napriek skutočnosti, že v článku 2 nedatovanej
Zmluvy o podnájme je vyslovene uvedené: podnájomca berie na vedomie, že predmet leasingu po
ukončení doby leasingovej zmluvy a splnení všetkých záväzkov leasingového nájomcu k leasingovému
prenajímateľovi bude vo vlastníctve leasingového nájomcu. V článku 3 nedatovanej Zmluvy o podnájme
sa uvádza: podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Zo
strany leasingového prenajímateľa, teda žalovaného v 2. rade došlo v zmysle článku 9 leasingovej
zmluvy ku odstúpeniu od zmluvy z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného
v 1. rade. O tejto skutočnosti bol žalovaný v 1. rade informovaný, avšak napriek tomu zmluvu o
podnájme s podnájomcom nevypovedal, naďalej prijímal plnenie z tejto zmluvy a predmet leasingu
prenajímateľovi, teda odporcovi v 2. rade neodovzdal. Zmluva o podnájme bola uzatvorená s úmyslom
ukrátiť veriteľov úpadcu T.M.W.. Výhody, ktoré plynuli žalovanému v 1. rade z toto právneho úkonu,
boli jednak úpadcom vyplatené finančné prostriedky, ktoré prevyšovali predpísané leasingové splátky
a jednak samotný konečný efekt - nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu žalovaným
v 1. rade po skončení leasingu. Predmet leasingu sa po jeho splatení nemal nikdy stať majetkom
úpadcu, ktorý ho de facto splácal. Takto uzavretá zmluva je jednoznačne ukracujúca veriteľov dlžníka
T.M.W. s.r.o.. Úpadca platil splátky, ktoré boli vyššie ako splátky leasingové bez očakávaného efektu,
ktorým je bežne po riadnom ukončení leasingu nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu.
Konateľom obidvoch firiem bola osoba totožná, teda musela mať o týchto skutočnostiach vedomosť.
Ak by konateľ postupoval s odbornou starostlivosťou primeranou jeho funkcii a s čistým úmyslom,
nebol by uzatváral nevýhodnú podnájomnú zmluvu, ale priamo leasingovú zmluvu medzi T.M.W. s.r.o. a
leasingovou spoločnosťou. Ide teda jednoznačne o účelové uzatvorenie zmluvy a následne podnájomnej
zmluvy s cieľom ukrátiť dlžníkov pri vedomom a úmyselnom smerovaní firmy do úpadku. Úpadca -
podnájomca záväzok z predmetnej zmluvy plnil aj v čase, keď nájomca - žalovaný v 1. rade neplnil svoje
záväzky voči leasingovému prenajímateľovi - žalovanému v 2. rade z leasingovej zmluvy, dokonca aj v
čase, keď žalovaný v 1. rade už mal vedomosť o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z dôvodu
neplnenia si zmluvných povinností pre neuhrádzanie dohodnutých leasingových splátok riadne a včas.

Žalovaný v 2. rade aj napriek skutočnosti, že žalovaný v 1. rade neplnil svoje povinnosti vo vzťahu k
leasingovému prenajímateľovi, nepodnikol žiadne kroky k ochrane svojho majetku, hoci mal vedomosť
o tom, že predmet leasingu bol prenechaný na základe podnájomnej zmluvy tretej osobe a teda úmysel
ukrátiť veriteľov musel byť žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade známy. V súvislosti s
neplnením zmluvných povinností žalovaného v 1. rade, žalovaný v 2. rade vypovedal leasingovú zmluvu
ku dňu 23.2.2011, pričom žalovaný v 1. rade, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech,
odporovanú podnájomnú zmluvu ponechal v platnosti. Žalovaný v 2. rade prejavil o predmet leasingu
záujem až po jeho spísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., kde sa stroj
nachádzal aj v čase vyhlásenia konkurzu. Na základe podnájomnej zmluvy, ktorú správca ako žalobca
podľa § 57, § 60 Zákona odporuje, úpadca vyplatil žalovanému v 1. rade, ktorý je osobou spriaznenou s
úpadcom, sumu 283.365,81 EUR, čo je osem splátok za rok 2007, po dvanásť splátok za roky 2008 až
2010 a tri splátky za rok 2011 v sume 4.979,08 EUR bez DPH, ako i čiastočnú úhradu splátky za mesiac
apríl 2011 v sume 2.545,25 EUR, čím vedome ukracoval svojich veriteľov. Na základe tohto právneho
úkonu úpadca plnil na úkor svojich ostatných veriteľov za majetok, ktorý v prípade doplatenia plnej sumy
za predmet nájmu žalovanému v 2. rade tento majetok sa mal stať vlastníctvom žalovaného v 1. rade,
o čom všetky tri zainteresované subjekty mali vedomosť /č.l. 7/. Úpadca, ako aj žalovaný v 1. rade už v
čase uskutočnenia uvedených úkonov, ktorými boli odčerpané finančné prostriedky v celkovej hodnote
283.365,81 EUR vyplatené žalovanému v 1. rade, bol v nepriaznivej finančnej situácii. Týmto konaním
došlo k naplneniu skutkovej podstaty v § 60 ods. 1 Zákona z dôvodu, že
po a/ Podnájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu,
po b/ finančné prostriedky úpadcu vo výške 283.365,81 EUR boli žalovanému v 1. rade vyplatené s
úmyslom vyhnúť sa uspokojeniu ostatných veriteľov a tým ukrátiť dlžníkových veriteľov s cieľom získať
majetkový prospech pre osobu spriaznenú na úkor konkurzných veriteľov,
po c/ úmysel ukrátiť veriteľov dlžníka bol žalovanému v 1., aj v 2. rade známy. V čase, keď došlo k
odporovateľnému právnemu úkonu, úpadca mal finančné prostriedky, nevedel uspokojovať pohľadávky
ostatných veriteľov a napriek tomu záväzky z predmetnej odporovateľnej zmluvy vo vzťahu k spriaznenej
osobe plnil napriek tej skutočnosti, že aj ostatní veritelia boli odporcovi v 1. rade preukázateľne známi.
Žalobca poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 4 ods. 1, § 7 a § 11 ods. 2 Zákona. Dlžník nepostupoval
v súlade s označenými ustanoveniami Zákona z dôvodu, že
po a/ nepredchádzal úpadku, keď uzatváral nevýhodné zmluvy so spriaznenými osobami, ktorými
znižoval hodnotu majetku dlžníka,
po b/ neprijal žiadne vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie alebo zamedzenie úpadku, ale naopak
vyplatením finančných prostriedkov za predmet leasingu, ktorý sa mal stať v zmysle leasingovej zmluvy
majetkom žalovaného v 1. rade, teda osoby spriaznenej s úpadcom, úmyselne znižoval hodnotu majetku
a viedol spoločnosť T.M.W. s.r.o. do úpadku s cieľom ukrátiť veriteľov a
po c/ v čase, keď mu muselo byť známe, že je platobne neschopný, úpadca konajúci prostredníctvom
konateľa Ing. Jozefa Baťalu vykonal viaceré úkony smerujúce k zníženiu majetku, čím tiež preukázateľne
došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s § 11 ods. 2 Zákona.

Písomným podaním zo dňa 7.5.2012 /č.l. 129/ žalobca upresnil označenie žalovaného v 1. rade na:
Ing. Gabriela Gregorová, správca konkurznej podstaty, so sídlom kancelárie Hollého 24, Žilina, správca
konkurznej podstaty úpadcu TS Motory, a.s., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 25.10.2012. Primárne navrhol konanie voči
žalovanému v 1. rade zastaviť s poukazom na označenie žalovaného v 1. rade priamo v písomnom
vyhotovení žaloby a s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 19 všetko OSP a § 44 ods. 1,
ods. 4 Zákona. Pre prípad, že súd nerozhodne o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade uviedol,
že nárok žalobcu ani čo do základu, ani čo do výšky neuznáva. Medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným
v 1. rade bola uzatvorená dňa 16.11.2006 Leasingová zmluva č. 14500379. Predmetom leasingu bol
jednoúčelový stroj na vŕtanie otvorov prstencových matríc s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade sa ako
nájomca zaviazal počas doby leasingu, teda počas 48 mesiacov platiť mesačný nájom okrem zvýšenej
splátky vopred, ktorá predstavovala 10 % z obstarávacej ceny bez DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že cena
podnájmu v mesačných splátkach bola vyššia ako boli leasingové splátky, je toto jeho tvrdenie skreslené,
pretože cena podnájmu v podstate zodpovedá leasingovým splátkam s pripočítaním nultej splátky. V
cene podnájmu je započítané i poistenie a ďalšie platby, ktoré už podnájomca nemusel vynakladať v
súvislosti s užívaním predmetu podnájmu. Zmluva o podnájme bola uzatvorená so súhlasom žalovaného
v 2. rade ako prenajímateľa, pričom podnájomca prevzal ručenie za splnenie leasingových splátok voči

leasingovému prenajímateľovi nájomcom. Pokiaľ teda žalovaný v 1. rade neplnil záväzok z leasingovej
zmluvy v tom, že bol v omeškaní s plnením leasingových splátok, bol žalovaný v 2. rade oprávnený
vymáhať plnenie leasingových splátok od žalobcu /č.l. 145/. Žalovaný v 2. rade neuplatnil voči žalobcovi
pohľadávku z ručiteľského záväzku, ale od zmluvy písomne podaním z 23.2.2011 odstúpil, čím došlo k
zániku leasingovej zmluvy, ale i podnájmu predmetu leasingu. Žalobca však nevydal predmet podnájmu,
a to ani po vyhlásení konkurzu, hoci na predmet podnájmu nemal žiadne užívateľské, ani vlastnícke
právo. Nakoľko žalovaný v 2. rade po skončení leasingu nepodal návrh na vydanie veci na súde
do 30 dní v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, došlo k obnoveniu nájomnej leasingovej
zmluvy za tých istých podmienok, keďže nájom bol dohodnutý na dobu dlhšiu ako rok, tak na dobu
jedného roka. Žalovaný v 1. rade teda oprávnene uplatňoval dohodnutú cenu podnájmu v ďalšom období
počnúc dňom 1.3.2011, a to z dôvodu, že i žalovaný v 2. rade bol oprávnený cenu nájmu uplatňovať
voči žalovanému v 1. rade v dohodnutej výške leasingovej - nájomnej zmluvy /č.l. 145/. Žalovaný v
1. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca užíval predmet podnájmu pre svoje podnikateľské
aktivity a mal prospech z predmetu nájmu. Hodnota predmetu leasingu po skončení leasingovej zmluvy
vzhľadom na opotrebovanosť predmetu leasingu i za predpokladu, že by došlo ku kúpe predmetu
leasingu, je zanedbateľná oproti výhode žalobcu užívať predmet leasingu, za ktorý platil len podnájom
v podstate zodpovedajúci cene leasingu. Žalovaný v 1. rade nemal žiaden prospech, ktorý by bolo
možné kvalifikovať ako splnenie jednej z podmienok uplatnenia odporovacieho práva. Zároveň nie je
splnená ani ďalšia podmienka, a to vedomosť, resp. predpokladaná vedomosť žalovaného v 1. rade o
úmysle úpadcu - navrhovateľa ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca nepreukázal ukrátenie svojich veriteľov.
Z uvedených dôvodov pri meritórnom rozhodnutí navrhol žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo 6.2.2012. Poukázal na Leasingovú zmluvu
č. 14500379, ktorá bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a prostredníctvom ktorej
žalovaný v 2. rade zabezpečil žalovanému v 1. rade prefinancovanie predmetu leasingu. Žalovaný v 2.
rade nadobudol predmet financovania do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy k predmetnej
leasingovej zmluve, na základe ktorej vystavil dodávateľ predmetu financovania žalovanému v 2. rade
faktúru č. 2007/00550. Žalovaný v 1. rade získal predmet financovania do užívania prostredníctvom
preberacieho protokolu z 30.4.2007 a zaviazal sa žalovanému v 2. rade splácať pravidelné mesačné
splátky, tak ako vyplývajú zo splátkového kalendára, každú vo výške 160.178,- Skk od 5.5.2007 do
5.4.2011. V zmysle označenej leasingovej zmluvy ak žalovaný v 1. rade riadne uhradí všetky predpísané
splátky, prevedie žalovaný v 2. rade na žalovaného v 1. rade vlastnícke právo k predmetu financovania.
Do tejto doby žalovaný v 1. rade nie je v súlade s článkom 3 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok
predmetnej leasingovej zmluvy oprávnený dať predmet financovania do podnájmu tretej osobe, nakoľko
je len jeho oprávneným držiteľom. Následne došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
k podpísaniu Zmluvy o podnájme, v zmysle ktorej žalovaný v 2. rade ako leasingový prenajímateľ a
vlastník predmetu financovania povolil žalovanému v 1. rade ako leasingovému nájomcovi dať predmet
financovania do podnájmu úpadcovi. Žalovaný v 2. rade poukázal na článok 2 a článok 3 označenej
Zmluvy o podnájme. Podstatou uvedenej Zmluvy o podnájme je oprávnenie žalovaného v 1. rade ako
leasingového nájomcu dať predmet financovania do užívania/nájmu tretej osobe, ktorou bol úpadca,
nakoľko ten prejavil záujem o jeho užívanie. V Zmluve o podnájme je výslovne uvedené, že podnájomca /
úpadca/ si predmet financovania preberá v rozsahu práv a povinností leasingového nájomcu /žalovaný
v 1. rade/, okrem nadobudnutia vlastníckeho práva, čo je v súlade so samotnou podstatou nájomnej
zmluvy a s tým, že podnájomca /úpadca/ získal predmet financovania do užívania v zmysle podnájomnej
zmluvy a nie leasingovej zmluvy. Žalovanému v 2. rade nevznikli uzatvorením Zmluvy o podnájme žiadne
práva nad rámec práv, ktoré mal z Leasingovej zmluvy č. 14500379, nakoľko žalovaný v 1. rade ako
leasingový nájomca bol stále povinný splácať nezmenené leasingové splátky. Žalovaný v 2. rade nemal
a nemohol mať vedomosť o obsahu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, ktorou žalovaný v 1. rade dal
do podnájmu predmet financovia úpadcovi. Žalovaný v 2. rade nemal žiadnu zmluvnú, ani zákonnú
povinnosť skúmať obsah a ekonomické záujmy Zmluvy o podnájme č. 0505/2007. Žalovaný v 2. rade
bol účastníkom Zmluvy o podnájme, z ktorej nezískal žiaden finančný, ani akýkoľvek iný prospech.
To, že si žalovaný v 1. rade a úpadca v Zmluve o podnájme č. 0505/2007 dohodli výšku nájomného,
ktoré prevyšovalo výšku splátok nájomného z Leasingovej zmluvy č. 14500379, bolo ich slobodným
rozhodnutím. Žalovaný v 2. rade ako leasingový prenajímateľ vyhovel žiadosti žalovaného v 1. rade o
zmenu výšky splátok. V zmysle nového splátkového kalendára došlo ku úprave výšky splátok počnúc
splátkou splatnou 5.3.2010, pričom došlo aj k predĺženiu doby trvania leasingu. To, ako žalovaný v 1.
rade nakladal s platbami úpadcu z podnájomného vzťahu aj po zmene výšky leasingových splátok,
žalovaný v 2. rade nikdy nemal, ani nemá žiadnu vedomosť, nakoľko nikdy nebol účastníkom žiadneho

právneho vzťahu, z ktorého by sa jednak dozvedel o výške splátok nájomného uhrádzaných odporcovi
v 1. rade, ako aj o nakladaní s nimi u odporcu v 1. rade. Žalovaný v 2. rade poukázal na úpravu
vyplývajúcu z § 57 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 Zákona. Tvrdil, že žalobca nepreukázal ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. V zmysle § 60 Zákona je pasívne legitimovaný jedine ten,
kto vedel alebo musel vedieť o úmysle dlžníka /úpadcu/ ukrátiť svojich veriteľov. Účastníkom Zmluvy
o podnájme č. 0505/2007 bol iba úpadca a žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade bol účastníkom
nedatovanej Zmluvy o podnájme, z ktorej však žalovaný v 2. rade nikdy nemohol a ani nenadobudol
priamy finančný prospech, nakoľko žalovaný v 2. rade prijímal platby leasingových splátok vždy jedine
od žalovaného v 1. rade, ktorému táto povinnosť vyplývala z leasingovej zmluvy a ostala zachovaná aj
po uzatvorení zmluvy o podnájme. Je teda jednoznačné, že na základe Zmluvy o podnájme č. 0505/2007
nemohol mať žalovaný v 2. rade žiaden priamy prospech, čo je jedna zo zákonných požiadaviek
úspešného uplatnenia odporovacieho práva. Žalovaný v 2. rade nie je spriaznenou osobou s úpadcom.
V Zmluve o podnájme bolo výslovne dojednané, že podnájomca /úpadca/ vstupuje do práv a povinností
v rozsahu leasingového nájomcu, teda žalovaného v 1. rade. Možno teda predpokladať, že aj v rozsahu
výšky nájomného plateného úpadcom žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade teda nemohol mať
nikdy vedomosť o prípadnom úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko ani nebol účastníkom
Zmluvy o podnájme č. 0505/2007. Žalovaný v 2. rade má za to, že žalobca nijako nepreukázal ním
tvrdenú vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný v 2. rade
odmieta tvrdenia žalobcu, že žalovanému v 2. rade bol tento úmysel známy. Vo vzťahu k uplatneniu
peňažnej náhrady v sume 283.365,81 EUR poukázal žalovaný v 2. rade na to, že žalobca si uplatňuje
súčet mesačných splátok nájomného v plnej výške, bez akéhokoľvek poníženia. Uvedené činí napriek
tomu, že úpadca predmet financovania reálne užíval a tvoril výsledné produkty. Preto aj ak si žalobca
uplatňuje zaplatenie určitej sumy, malo by ísť výlučne o sumu, ktorá zodpovedá reálnemu ukráteniu
pohľadávok veriteľov. V priebehu konania žalovaný v 2. rade doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, že
z dôkazov, ktoré žalovaný v 1. rade v konaní predložil vyplýva, že žalobca do ceny výrobku zahrnul všetky
náklady, ktoré mal s využívaním predmetu leasingu. Vyššia cena nájomného na rozdiel od ceny leasingu
sa prejavuje najmä v tom, že prenajímateľ do marže nájomného premieta zvýšené nebezpečenstvo
poškodenia predmetu, straty, prípadné skladovanie po ukončení nájmu a získaní nového nájomcu,
prepravu predmetu, poistenie a iné skutočnosti, ktoré sa odzrkadľujú v cene nájomného. Žalobca
predmet leasingu skutočne užíval a následné vyprodukované tovary fakturoval žalovanému v 1. rade,
vo väzbe na čo žalovaný v 2. rade rozporoval uplatnenú peňažnú náhradu v sume 283.365,81 EUR.
Opätovne žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či vôbec odporovaným
právnym úkonom došlo k ukráteniu konkrétneho veriteľa.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca v konaní tak, že poukázal na skutočnosť realizácie
úhrady podnájomného žalovanému v 1. rade aj po vypovedaní leasingovej zmluvy. O tejto skutočnosti
Ing. Baťala mal vedomosť a úmyselne naďalej odčerpával finančné prostriedky žalobcu v prospech
žalovaného v 1. rade. Poukázal na špecifickú povahu leasingových zmlúv, ktoré sa zásadným spôsobom
odlišujú od bežnej nájomnej zmluvy podľa § 663 a následujúce Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
dôvodu na finančný leasing nemožno aplikovať ustanovenia o automatickom predlžovaní nájomnej
zmluvy podľa § 676 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka. V zmysle článku 1 bod 1 predmetnej
leasingovej zmluvy bol finančný leasing uzatvorený s cieľom a zmyslom celého leasingového vzťahu
predstavovaným konečným prevodom vlastníctva k predmetu leasingu na leasingového nájomcu. Ak by
sám žalobca potreboval využívať predmet leasingu pre svoje podnikateľské aktivity, bol by účastníkom
leasingového vzťahu priamo v pozícii leasingového nájomcu a nie podnájomcu bez práva vec po
skončení leasingu odkúpiť. Subjekt TS Motory a.s. nikdy nedisponoval výrobnými priestormi, v ktorých
by mohol byť daný stroj objemných rozmierov umiestnený, nikdy nezamestnával kvalifikovanú pracovnú
silu na obsluhu predmetného stroja, ale napriek tomu sa špekulatívnym konaním štatutárneho orgánu
Ing. Baťalu mal stať vlastníkom predmetu leasingu. Žalobca poukázal na konanie vo veci tunajšieho
súdu sp.zn. 11Cbi 37/2011, a to konkrétne na výsluch svedka Jaroslava Jamrišku, zamestnanca T.M.W.
s.r.o. v tejto veci, ktorý vypovedal, že T.M.W. s.r.o. predával cez TS Motory a TS Motory predával ďalej.
T.M.W. s.r.o. ako dielňa predával dodacími listami TS Motory. Zároveň žalobca poukázal na úradný
záznam žalobcu zo dňa 19.7.2012 so zamestnancom Jánom Belkom, ktorý potvrdil, že zamestnanci
pri opracovaní kovov boli T.M.W. s.r.o. a výrobky sa predávali cez iné firmy, ktorých konateľom bol Ing.
Baťala, pričom tieto spoločnosti nemali ani priestory na kovoobrábanie. Vedomosť o úmysle dlžníka -
úpadcu ukrátiť svojich veriteľov v prípade spriaznenej osoby, ktorou žalovaný v 1. rade nespochybniteľne
je, sa predpokladá. Predmet leasingovej zmluvy je v oprávnenej držbe žalobcu, a to z toho dôvodu,
že v zmysle ustanovenia § 78 Zákona zapísaný do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty T.M.W.

s.r.o.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Zmluva o podnájme č. 0505/2007 bola uzatvorená v rozpore
s článkom 3 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, teda bez predchádzajúceho písomného
súhlasu leasingového prenajímateľa. Došlo k porušeniu zmluvných podmienok v zmysle článku 3 ods. 2
leasingovej zmluvy, podľa ktorého miesto umiestnenia predmetu leasingu je viazané na sídlo nájomcu,
čo je Pribinova 6, Martin. V uvádzanom sídle nájomcu sa stroj nikdy nenachádzal Údaje uvedené
na odovzdávacom a preberacom protokole nekorešpondujú skutočnostiam, teda tomu, ako prebehlo
odovzdanie a prevzatie predmetu leasingu. Žalovaný v 2. rade musel mať a mal vedomosť o tom, že
podnájomná zmluva je len simulovaným právnym úkonom a od samého začiatku mal vedomosť, že
stroj nebol určený pre spoločnosť TS Motory, a.s.. Za týchto okolností je dôvodné sa domnievať, že
došlo k obchádzaniu zákona, že sa jednalo o vedomé konanie žalovaného v 2. rade svedčí fakt, že sa
aktívne spolupodieľal na odporovanom právnom úkone so žalovaným v 1. rade a strpel porušovanie
zmluvných podmienok bez akýchkoľvek sankcií. V zmysle článku 5 ods. 1 leasingovej zmluvy, zmluvu
možno meniť len písomnou dohodou zmluvných strán. Vyššie menované odchýlky neboli dojednané v
písomnej forme tak, ako to ustanovuje leasingová zmluva. Pri zmluve o podnájme došlo ku porušeniu
§ 39 Občianskeho zákonníka obchádzaním zákona, nakoľko podľa článku 2 Zmluvy o podnájme
bolo zrejmé, že táto sa nezlučuje s účelom finančného leasingu, ktorý predpokladá buď automatický
prechod vlastníckeho práva k predmetu leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu alebo dáva
právo leasingovému nájomcovi, aby sa po uplynutí doby nájmu mohol sa rozhodnúť jednostranným
úkonom o kúpe predmetu leasingu za vopred stanovených podmienok. Pri zániku leasingovej zmluvy
na základe odstúpenia s okamžitou platnosťou mala zaniknúť aj zmluva o podnájme, vo väzbe na
čo mal teda leasingový prenajímateľ požiadať podnájmcu o vydanie predmetu leasingu, čo sa však
nestalo. Žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi nájomné ešte aj za mesiac máj 2011 a jún 2011,
čo mu umožnil svojím omisívnym konaním žalovaný v 2. rade. V prípade, že by žalovaní v 1. rade
a žalovaný v 2. rade postupovali s odbornou starostlivosťou a nepodieľali sa spoločne na vedomom
ukracovaní veriteľov, mala byť leasingová zmluva uzatvorená so žalobcom, ktorý predmet leasingu
skutočne financoval. Dôkazom toho tvrdenia je skutočnosť, že v článku 1 ods. 2 leasingovej zmluvy sa
uvádza, že predmet leasingu si leasingový nájomca vybral sám, na vlastnú zodpovednosť a v súlade
so svojimi potrebami. Uvedeným konaním žalovaného v 1. rade v súčinnosti so žalovaným v 2. rade
došlo ku právnym úkonom, ktoré obchádzajú zákon. V čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy nemal
žalovaný v 1. rade súhlas leasingového prenajímateľa na uzatvorenie takejto zmluvy. Tento súhlas bol
daný až dňom 6.5.2007. Od odovzdania predmetu leasingu do uzatvorenia podnájomnej zmluvy uplynulo
len 5 dní a je viac než zrejmé, že za päť dní sa nemohli tak podstatne zmeniť pomery žalovaného
v 1. rade, aby do tohto zmluvného vzťahu vstupoval tretí subjekt. O tejto skutočnosti mal vedomosť
tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade, čo potvrdili svojím podpisom. Z toho vyplýva, že
išlo o úmyselné a premyslené konanie žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade a došlo k
obchádzaniu zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a tým k zmenšovaniu majetku žalobcu. Ak
by žalovaný v 2. rade postupoval s náležitou starostlivosťou, mal skúmať, prečo boli porušené jednotlivé
ustanovenia zmluvy zo strany leasingového nájomcu a vyvodiť z toho dôsledky. Žalovaný v 2. rade sa
naopak aktívne podieľal na úkone, ktorý správca odporuje, a to pre úpadcu nevýhodnou podnájomnou
zmluvou, na základe ktorej došlo ku odčerpávaniu finančných prostriedkov spoločnosti, ktorá bola týmto
spôsobom úmyselne tunelovaná a vedená do konkurzu. Znižovaním hodnoty majetku odčerpávaním
značných finančných prostriedkov zo zmluvy, ktorej správca odporuje, došlo ku ukráteniu veriteľov v
konkurznom konaní sp.zn. 3K/8/2011. Žalobca poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 60 ods. 1 a 62
ods. 1 Zákona. Žalovaný v 2. rade musel mať vedomosť o tom, že takéto nakladanie s predmetom
leasingu, financovanie predmetu leasingu treťou osobou odlišnou od leasingového nájomcu je v rozpore,
resp. obchádza cieľ leasingovej zmluvy, ktorým je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu
na leasingového nájomcu po skončení leasingu. Ide tu o procesné spoločenstvo, preto správca musí
uplatniť v zmysle § 62 ods. 4 Zákona odporovateľnosť voči všetkým subjektom, ktorí majú pasívnu
legitimáciu /čl. 161/. Žalovaný v 2. rade dohodol odporovateľný právny úkon spolu so žalovaným v 1.
rade, a preto v zmysle § 62 ods. 1 Zákona je právo uplatnené voči nemu legitímne a je pasívne vecne
legitimovaný v tejto veci. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení v priebehu konania zo dňa 12.11.2012
uviedol, že predkladá súdu náhodne vybrané prihlášky veriteľov v konkurznom konaní 3K/8/2011, ktoré
preukazujú ukrátenie pohľadávok , pričom konkrétne avizované prihlášky ako príloha tohto podania a
ani neskôr neboli v konaní žalobcom predložené. Konečný zoznam zistených pohľadávok v celkovej
výške 1.017.135,71 EUR predkladá na preukázanie tvrdenia o odčerpávaní finančných prostriedkov
z majetku dlžníka z odporovanej podnájomnej zmluvy, pričom hodnota spísaného majetku určeného
na speňaženie predstavuje sumu 150.496,- EUR, z čoho majetok všeobecnej podstaty predstavuje

súpisovú hodnotu 81.653,- EUR. Uvedené preukazuje, že pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené, a
to aj v dôsledku úmyselného zmenšovania hodnoty majetku úpadcu odporovateľným právnym úkonom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. a v 2. rade, výsluchom svedkov
Ing. Jozefa Baťalu a Ing. Moniky Biskupičovej, oboznámením listinných dôkazov Zmluvou o podnájme č.
0505/2007 z 5.5.2007, Zmluvou o podnájme uzatvorenou medzi úpadcom, TS Motory, a.s. a žalovaným
v 2. rade, Leasingovou zmluvou č. 14500379 v celom jej obsahu, teda vrátane pôvodného splátkového
kalendára, Všeobecných zmluvných podmienok pre technológie, dopravné zariadenia a motorové
vozidlá nad 3,5 t /fixné splátky/, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť obsahu tejto zmluvy, Dodatkom
k Leasingovej zmluve č. 14500379 a splátkovým kalendárom k tomuto dodatku, odstúpením od
Leasingovej zmluvy z 23.2.2011 a celým spisovým materiálom, na základe čoho mal zistené následovné:

Dňa 16.11.2006 uzatvoril žalovaný v 2. rade ako leasingový prenajímateľ so subjektom TS Motory, a.s.
ako s leasingovým nájomcom Leasingovú zmluvu č. 14500379. Podľa článku 1 tejto leasingovej zmluvy
si zmluvné strany vymedzili predmet a účel zmluvy. V zmysle bodu 1 článku 1 je leasingový vzťah
uzatvorený ako finančný leasing, ktorým sa rozumie užívanie predmetu leasingu leasingovým nájomcom
za podmienok určených touto zmluvou a splácanie leasingových splátok leasingovým nájomcom.
Predmet leasingu leasingový prenajímateľ nadobudol do vlastníctva výhradne pre účely jeho leasovania
leasingovému nájomcovi. Súčasťou leasingovej zmluvy bol splátkový kalendár, ktorý je v spise na č.l.
38. K predmetnej leasingovej zmluve bol spísaný preberací protokol zo dňa 30.4.2007, tak ako je v spise
na č.l. 39 až 40. K Leasingovej zmluve č. 14500379 bol uzatvorený Dodatok zo dňa 1.3.2010, na základe
ktorého sa zmluvné strany v článku 2 bod 1 dohodli, že menia parametre leasingových vzťahov v zmysle
príslušnej zmluvy /najmä, avšak nie výlučne: počet a výška leasingových splátok, doba trvania leasingu
a podobne/, a to spôsobom, ktorý je uvedený v splátkovom kalendári k zmluve a tvorí prílohu tohto
dodatku. Predmetný splátkový kalendár je v spise na č.l. 43. Súčasťou obsahu označenej leasingovej
zmluvy boli i Všeobecné zmluvné podmienky pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá
nad 3,5 t /fixné splátky/. Ich písomné vyhotovenie je súčasťou spisu na č.l. 89 až 95. Podľa článku 3 bod 1
predmetných zmluvných podmienok leasingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania leasingového
vzťahu výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Leasingový nájomca nie je oprávnený dať predmet
leasingu tretej osobe do nájmu, podnájmu alebo k nemu inak zriadiť užívacie právo pre tretiu osobu,
nesmie predmet leasingu predať, zriadiť k nemu záložné právo, ani iné práva tretích osôb, darovať ho,
ani ho iným spôsobom prenechať na užívanie inému. Leasingový prenajímateľ si vyhradzuje právo udeliť
leasingovému nájomcovi na jeho vlastnú žiadosť písomný súhlas so zriadením nájmu alebo podnájmu
pre tretiu osobu, ktorý však vždy musí predchádzať zriadeniu takéhoto práva.

Na č.l. 44 až 46 sa nachádza písomné vyhotovenie Zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi leasingovým
prenajímateľom - žalovaným v 2. rade, leasingovým nájomcom - TS Motory, a.s., Martin a podnájomcom
T.M.W. s.r.o., Martin. Podľa článku 2 tejto zmluvy podnájomca sa zoznámil s predmetom leasingu
- nájmu a konštatuje, že predmet nájmu si chce prenajať zmluvou o podnájme od leasingového
nájomcu spolu s právami a povinnosťami leasingového nájomcu v rozsahu, v akom bol leasingový
nájomca povinný a oprávnený s výnimkou práva požadovať od leasingového prenajímateľa uzatvorenie
zmluvy, ktorou by prešlo vlastníctvo predmetnej veci na podnájomcu. Podnájomca sa zaväzuje
ručiť za splatenie leasingových splátok voči leasingovému prenajímateľovi spoločne a nerozdielne s
leasingovým nájomcom. Leasingový nájomca prenecháva podnájomcovi predmet nájmu do užívania
dňom 6.5.2007. Podľa článku 3 tejto zmluvy podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy.

Na č.l. 32 spisu sa nachádza Zmluva o podnájme č. 0505/2007 uzatvorená medzi nájomcom TS
Motory a.s., Martin a podnájomcom T.M.W. s.r.o., Martin dňa 5.5.2007. Predmetom tejto zmluvy je
podnájom predmetu podnájmu - jednoúčelového stroja na vŕtanie otvorov /matríc/. Podľa článku II. tejto
podnájomnej zmluvy sa podnájomca a nájomca dohodli na cene za podnájom 150.000,- Sk mesačne.
Podľa článku IV. tejto zmluvy o podnájme je podnájom dohodnutý na dobu určitú, a to od 5.5.2007 do
4.5.2011.

Na č.l. 47 spisu sa nachádza písomné odstúpenie žalovaného v 2. rade od Leasingovej zmluvy
uzatvorenej s TS Motory, a.s. pod č. 14500379 zo dňa 23.2.2011 vrátane dokladu o jeho doručení
subjektu TS Motory, a.s. /č.l. 47 p.v./.

Na pojednávaní dňa 12.2.2013 súd ako svedka vypočul Ing. Jozefa Baťalu, ktorý uviedol, že bol
štatutárnym zástupcom T.M.W. s.r.o. a tak isto predsedom predstavenstva TS Motory, a.s.. Subjekt
TS Motory, a.s. sa zaoberal výrobou paletizačných lisov, nemal však dostatočné výrobné kapacity,
tak vstúpil do T.M.W. s.r.o., čo však bola mladá spoločnosť bez majetku, nebola schopná zabezpečiť
dostatočné finančné prostriedky, z ktorých dôvodov došlo k uzatvoreniu leasingovej zmluvy medzi
žalovaným v 2. rade a subjektom TS Motory, a.s.. Následne TS Motory uzatvoril s T.M.W. podnájomnú
zmluvu, na základe ktorej T.M.W. vykonával práce, a to konkrétne vŕtanie prstencových matríc práve
za použitia predmetného stroja. Leasingová zmluva na predmet leasingu neprebehla až do konca z
toho dôvodu, že leasingový nájomca, teda TS Motory, a.s. neplatil riadne leasingové splátky a rovnako
neboli pravidelne uhrádzané ani splátky podnájomného zo strany T.M.W. v prospech TS Motory, a.s..
Podnájomné nebolo vždy platené len formou peňažných platieb, ale aj naturálne prostredníctvom
dodávky výrobkov vyrobených subjektom T.M.W. s.r.o. v prospech TS Motory, a.s.. Svedok uviedol,
že nemá vedomosť o žiadnej konkrétnej peňažnej platbe podnájomného medzi T.M.W. s.r.o. a TS
Motory, a.s. na základe podnájomnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Ak takáto platba
bola, bola výnimočná, v zásade to prebiehalo práve formou dodávky výrobkov a následných zápočtov.
Subjekt T.M.W. s.r.o. vykonával celú svoju činnosť v zásade len na prenajatých strojoch, čo sa týkalo aj
stroja na vŕtanie prstencových matríc. Do hodnoty vyprodukovaných výrobkov prostredníctvom činnosti
tohto stroja sa premietla kalkulácia zahŕňajúca výrobnú réžiu, ktorá zohľadňovala aj hodnotu stroja a
výsledkom bol určitý podklad pre fakturáciu výrobkov, ktoré boli výsledkov činnosti tohto stroja a na
základe tohto podkladu bola potom vystavená faktúra pre tretie subjekty, teda pre odberateľov týchto
výrobkov. Cena produktu, ktorý bol výsledkom činnosti predmetného stroja, zahŕňala aj určité percento,
ktoré zohľadňovalo zisk T.M.W.. Subjekt T.M.W. začal mať problémy v roku 2008, 2009 v súvislosti s
krízou, kedy mu vypadla celá výroba, okrem paletizačných lisov. Záväzky po lehote splatnosti mal v roku
2008, 2009, 2010 i 2011.

Na pojednávaní dňa 12.2.2013 vypočul súd ako svedka Ing. Moniku Biskupičovú, ktorá uviedla, že v
roku 2007 bola na strane žalovaného v 2. rade taká prax, že pokiaľ leasingový nájomca požiadal, že by
chcel predmet leasingu poskytnúť tretej osobe - podnájomcovi do užívania, bola podpísaná s takýmto
leasingovým nájomcom Zmluva o podnájme, ktorej zmluvnými stranami boli leasingový prenajímateľ,
leasingový nájomca a leasingový podnájomca. Jednalo sa o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný v 2.
rade na tento účel používal. Táto zmluva sa po jej podpise leasingovým nájomcom a podnájomcom
žalovanému v 2. rade nevracala. Žalovaný v 2. rade neskúmal pri podpise tejto zmluvy o podnájme,
či a akú zmluvu majú medzi sebou uzatvorenú leasingový nájomca a leasingový podnájomca. Žiadne
doklady, ktoré by o nejakom vzťahu medzi leasingovým nájomcom a leasingovým podnájomcom svedčili,
žalovaný v 2. rade nevyžadoval. Konkrétne vo vzťahu k zmluve o podnájme, tak ako je súčasťou spisu
na č.l. 44 až 46 uviedla, že ide o formulárovú zmluvu používanú žalovaným v 2. rade. Vo vzťahu ku
Zmluve o podnájme č. 0505/2007 podľa č.l. 32 až 33 uviedla, že ju nepozná.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 7/2005 Z.z. /Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom k 31.12.2011 - ďalej už len Zákon/: Spriaznenou osobou právnickej osoby sa pre účely tohto
zákona rozumie po e/ iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených
v písmenách a/ až d/ kvalifikovanú účasť.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona: Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa § 57 ods. 1 až 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii: Právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich
mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u
povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 60 ods. 1 až 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii: Odporovať možno tiež
každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"),
ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej
strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 až 3 Zákona: Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť
plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví
v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako
pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná
osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci
konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 3 OSP: Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V tejto veci išlo o incidenčné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu,
a preto súd primárne skúmal, či bola žaloba v tejto veci podaná včas, teda v prekluzívnej hmotno-právnej
lehote vyplývajúcej z § 57 ods. 2 Zákona /šesť mesiacov od vyhlásenia konkurzu/. Účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok T.M.W. s.r.o. nastali dňa 30.6.2011 a žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa
23.12.2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že žaloba bola podaná včas.

Žalobca žalobou uplatnil určenie neúčinnosti právneho úkonu: Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z
5.5.2007 uzatvorenej medzi nájomcom TS Motory, a.s., so sídlom Martin a podnájomcom T.M.W.
s.r.o., so sídlom Martin. Tvrdil, že tento právny úkon je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60
Zákona, ktorý zrealizoval dlžník /úpadca/ v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom /s úpadcom/. V
dôvodoch žaloby vymedzil žalobca právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa domáha tak, že ide
o právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/22007 z 5.5.2007 a súčasne právny úkon nedatovanej
Zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom - žalovaným v 2. rade, leasingovým
nájomcom - TS Motory, a.s. a leasingovým podnájomcom T.M.W. s.r.o.. V petite písomného vyhotovenia
žaloby navrhol, aby súd určil, že Podnájomná zmluva uzatvorená medzi T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin,
žalovaným v 1. rade TS Motory, a.s. a žalovaným v 2. rade je právne neúčinná voči konkurzným
veriteľom. Na pojednávaní dňa 13.11.2012 /č.l. 199/ žalobca uviedol, že sa domáha určenia neúčinnosti

Podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin a žalovaným v 1. rade TS Motory,
a.s. a žalovaným v 2. rade, pretože na základe tejto podnájomnej zmluvy bolo umožnené, aby bola
uzatvorená Podnájomná zmluva č. 0505/2007. Podaním zo dňa 7.2.2013 /č.l. 257/ žalobca navrhol,
aby súd určil, že Zmluva o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007 uzatvorená medzi T.M.W. s.r.o., so
sídlom Martin ako podnájomcom a TS Motory, a.s. je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom.
Na uvedenom vymedzení právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa domáha, zotrval žalobca i na
pojednávaní 12.2.2013. Práve z dôvodu, že už priamo v odôvodnení žaloby vymedzoval žalobca právny
úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa domáhal, ako právny úkon Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 z
5.5.2007, čomu však nekorešpondoval petit žaloby a vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní 13.11.2012,
postupoval súd procesne tak, že na základe vymedzenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa
žalobca v tomto konaní domáha, ako právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007 /
Podnájomná zmluva uzatvorená medzi nájomcom TS Motory, a.s. a podnájomcom T.M.W. s.r.o./
skonštatoval súd za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní dňa 12.2.2013, že predmetom
konania je určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu /Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007/
uzatvorenej medzi TS Motory, a.s., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233 ako nájomcom
a T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 ako podnájomcom /č.l. 270/. Súd
nerozhodoval podľa § 95 OSP o zmene žaloby, nakoľko na postup podľa § 95 OSP neboli splnené
podmienky konania - absentoval návrh žalobcu na zmenu žaloby / návrh na zmenu žaloby oproti
pôvodnému vymedzeniu podstatných skutkových okolností , z ktorých žaloba vychádza vymedzeným
už v písomnom vyhotovení žaloby/.

Žalobca uplatnil voči žalovaným v 1. a v 2. rade určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme
č. 0505/2007 z 5.5.2007 z dôvodu, že ide o právny úkon ukracujúci podľa § 60 Zákona s tým, že tento
právny úkon bol zrealizovaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom /úpadcom/. Súd prejudiciálne
riešil otázku platnosti právneho úkonu, nakoľko určenia neúčinnosti právneho úkonu sa môže žalobca
úspešne domáhať /za splnenia zákonných podmienok inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu/ len
vo vzťahu k platnému právnemu úkonu. Z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výsluchu svedka
Ing. Jozefa Baťalu / ktorého svedeckú výpoveď súd hodnotí ako hodnovernú vzhľadom na zákonné
poučenie, ktoré mu bolo dané podľa § 126 OSP a pri súčasnom konštatovaní, že samotná skutočnosť,
že ide o osobu, ktorá v relevantnej dobe, ako i teraz predstavuje článok personálneho prepojenia
úpadcu a subjektu TS Motory, a.s., nie je táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho dostatočným
základom pre konštatovanie záveru o nedostatku hodnovernosti jeho svedeckej výpovede/ , výsluchom
žalovaného v 1. a v 2. rade, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP súd konštatuje, že v
konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver, podľa ktorého právny úkon Podnájomnej
zmluvy č. 0505/2007 z 5.5.2007 obchádza zákon a teda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Obchádzanie zákona ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu
v zmysle úpravy podľa § 39 Občianskeho zákonníka nie je v uvedenom ustanovení priamo definované.
Závisí preto vždy od okolnosti konkrétneho prípadu, či existujú a v pomeroch sporového konania sú
preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o existencii tohto dôvodu absolútnej neplatnosti
právneho úkonu , teda že daný právny úkon neodporuje výslovnému zákazu zákona , ale jeho dôsledky
smerujú k výsledku , ktorý zákonu odporuje. Uvedený dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu
Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 v konaní zistený nebol.

Rovnako súd nepovažoval právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007 za neplatný
právny úkon ani z dôvodu tvrdenia absencie predchádzajúceho písomného súhlasu leasingového
prenajímateľa k uzatvoreniu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007. TS Motory, a.s. ako leasingový
nájomca bol podľa článku 3 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre technológie, dopravné
zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t /fixné splátky/ oprávnený uzatvoriť podnájomnú zmluvu len
s predchádzajúcim písomným súhlasom leasingového prenajímateľa, teda žalovaného v 2. rade.
Z predloženej nedatovanej Zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom -
žalovaným v 2. rade, leasingovým nájomcom - TS Motory, a.s. a leasingovým podnájomcom - T.M.W.
s.r.o., a to konkrétne z článku 2 veta tretia vyplýva, že leasingový nájomca prenecháva podnájomcovi
predmet nájmu do užívania dňom 6.5.2007. Uvedené automaticky neznamená, že až dňom 6.5.2007
bol subjektu TS Motory, a.s. ako leasingovému nájomcovi udelený písomný súhlas na uzatvorenie
podnájomnej zmluvy s T.M.W. s.r.o.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä pri
zohľadnení skutočnosti, že zmluva o podnájme z č.l. 44 nie je opatrená dátumom jej uzatvorenia, je
možné skonštatovať, že Zmluva o podnájme č. 0505/2007 bola uzatvorená pred udelením písomného
súhlasu leasingového prenajímateľa s jej uzatvorením. Skutočnosť vyplývajúca zo svedeckej výpovede

svedkyne Ing. Moniky Biskupičovej, podľa ktorej práve zo skutočnosti neuvedenia dátumu a miesta na
Zmluve o podnájme z č.l. 44 vyplýva, že k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy nedošlo /č.l. 274/, je pre
záver o preukázaní platného uzatvorenia Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 z 5.5.2007 bez právneho
významu.

V konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť dôvodného a účinného ukončenia
Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a subjektom TS Motory, a.s. odstúpením
žalovaného v 2. rade od Leasingovej zmluvy z 23.2.2011 /č.l. 47, 47 p.v./ k 28.2.2011. Túto skutočnosť
medzi účastníkmi nespornú si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil. Žalovaným v 1. rade uplatnená
právna úprava obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k leasingovej
zmluve ukončenej odstúpením žalovaného v 2. rade, nie je na tento právny vzťah medzi žalovaným v
2. rade a TS Motory, a.s. aplikovateľná, a to vzhľadom na špecifickú povahu predmetnej leasingovej
zmluvy, ktorá je zmluvou atypickou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda je inominátnym
obchodným kontraktom. Z článku III. Zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade, TS
Motory, a.s. a T.M.W. s.r.o. vyplýva, že podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy. Na základe uvedeného k 28.2.2011, kedy nastali účinky odstúpenia žalovaného v
2. rade od predmetnej leasingovej zmluvy, zanikla i podnájomná zmluva, neúčinnosti ktorej sa žalobca
v tomto konaní domáhal. V čase od 28.2.2011 do 4.5.2011, teda už neexitoval právny úkon, určenia
neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha, vo väzbe na čo nemohlo plnením z tohto právneho úkonu za
uvedené obdobie ani dôjsť k ukráteniu v zmysle § 57 ods. 4 Zákona.

Nakoľko však žalobca uplatnil v tomto konaní určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme
z 5.5.2007 č. 0505/2007 z dôvodu, že bola táto bola uzavretá s úmyslom ukrátiť T.M.W. s.r.o. a toto
ukrátenie spočívalo vo vyplatení finančných prostriedkov ako nájomného, ktoré prevyšovali leasingové
splátky bez možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcu k predmetu leasingu po skončení
leasingu, a to za obdobie od 5.5.2007 do 4.5.2011, zaoberal sa súd skúmaním, či právny úkon
Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 z 5.5.2007 je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60. Primárnou
hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti podľa § 60 Zákona /ako i odporovateľnosť podľa
ostatných skutkových podstát odporovateľnosti podľa Zákona/ je preukázanie ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 Zákona. Pokiaľ žalobca v konaní
tvrdil, že právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 z 5.5.2007 tým, že na jeho základe realizoval
subjekt T.M.W. s.r.o., teda úpadca v období od 5.5.2007 do 4.5.2011 platby nájomného, ukracuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorú si veriteľ prihlásil v konkurze, tak bolo vecou dôkazného bremena
žalobcu túto skutočnosť preukázať. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky.
Odporovateľnosť vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka bolo uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa ukrátené, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka, v danom prípade v dôsledku
Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená
vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku,
nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje
na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu
uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v konkurznom konaní
v zásade vždy ide o pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov , prostredníctvom ktorého pomerného
uspokojenia sa napĺňa účel konkurzného konania , ktorým je spoločné a súčasné uspokojenie
konkurzných veriteľov z rozvrhu výťažku , pri vylúčení individuálneho uspokojenia konkurzného veriteľa
rsp. veriteľa ako takého / samozrejme s výnimkami individuálneho uspokojenia stanovenými Zákonom/ .
Predložený Zoznam zistených pohľadávok úpadcu T.M.W. s.r.o. /č.l. 70/ a Celková súpisová hodnota
všeobecnej podstaty majetku úpadcu T.M.W. s.r.o. dokumentujú skutočnosť, že hodnota majetku
úpadcu nepostačuje na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov /súpisová hodnota majetku je
81.653,- EUR, pričom celková výška zistených pohľadávok je 1.017.135,17 EUR - č.l. 258/, čo však
automaticky a bez ďalšieho nepreukazuje, že došlo ku zmenšeniu majetku dlžníka právnym úkonom
Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 a teda že právnym úkonom Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 bolo
ukrátené uspokojenie veriteľa /veriteľov/ prihlásenej pohľadávky existujúcej v čase, keď nastali účinky
predmetného právneho úkonu, resp. v relevantnej dobe od 5.5.2007 do 4.5.2011. Pokiaľ žalobca
uplatňoval neúčinnosť predmetného právneho úkonu podľa § 60 Zákona, súd zdôrazňuje, že podľa tejto
právnej úpravy v zmysle § 60 ods. 2 Zákona sa v prípade, ak sa nepreukáže opak, predpokladá výlučne
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, a to v prípade, ak išlo o
právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom. Ide teda výlučne o rovinu úmyslu dlžníka

ukrátiť svojich veriteľov, pričom však to, či ukrátenie skutočne aj nastalo a teda preukázanie ukrátenia,
je nevyhnutnou zákonom vyžadovanou podmienkou odporovateľnosti právnemu úkonu. Skutočnosť
ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 Zákona musí byť preukázaná, nemôže byť predpokladaná. Žalobca teda
musí jednoznačne preukázať, a to i v prípade, že sa jedná o právny úkon dlžníka zrealizovaný v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, že došlo právnym úkonom k ukráteniu pohľadávky alebo pohľadávok
veriteľa alebo veriteľov, ktoré existovali v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje
a ktorý veriteľ alebo veritelia si tieto svoje pohľadávky v konkurze prihlásili a nezaniklo im postavenie
účastníkov konkurzného konania. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca v tomto konaní predložil, a to
konkrétne zo Zoznamu zistených pohľadávok podľa č.l. 170 a z Celkovej súpisovej hodnoty podľa č.l. 178
a ani z obsahu svedeckej výpovede svedka Ing. Jozefa Baťalu, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol,
že subjekt T.M.W. s.r.o. mal v roku 2008, 2009, 2010 a 2011 záväzky po lehote splatnosti a ktoré dôkazy
súd vyhodnotil podľa § 132 OSP nevyplýva záver, podľa ktorého by bolo v konaní preukázané, že reálne
došlo k právnym úkonom Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 k ukráteniu podľa § 57 ods. 4 Zákona.
Ani preukázanie existencie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa /ani čo však nebolo
žalobcom v konaní preukázané/, existujúcej v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa
odporuje bez ďalšieho a automaticky nepreukazuje, že nastalo ukrátenie podľa § 57 ods. 4 Zákona,
teda že reálne k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka došlo. Na
základe skonštatovania o nepreukázaní základnej hmotno-právnej podmienky odporovania právnemu
úkonu voči žalovanému v 1. rade podľa § 57 ods. 4 Zákona rozhodol súd o zamietnutí žaloby voči
žalovanému v 1. rade.

Skúmaniu podmienky ukrátenia uspokojenia pohľadávky podľa § 57 ods. 4 Zákona predchádzalo vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade skúmanie jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, čo bolo
i podstatou procesnej obrany žalovaného v 2. rade. Pri riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v 2. rade vychádzal súd z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona, ktoré je relevantné pre
posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade v tomto konaní. Žalobca uplatnil neúčinnosť
právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, účastníkom ktorého právneho úkonu žalovaný v 2.
rade nebol, teda tento právny úkon s dlžníkom nedohodol, a preto nemôže byť v tomto konaní pasívne
vecne legitimovaný

z dôvodu, že by sám s dlžníkom právny úkon dohodol. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom
svedka Ing. Jozefa Baťalu, výsluchom svedkyne Ing. Moniky Biskupičovej a na základe oboznámenia
listinných dôkazov Zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade, TS Motory, a.s. a
T.M.W. s.r.o., Leasingovej zmluvy č. 14500379 v celom jej obsahu vrátane Dodatku k tejto zmluve
uzatvoreného a Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP
dospel súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade nie je daná ani na základe
skutočnosti, že by žalovaný v 2. rade z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 priamo
nadobudol prospech. Žalovaný v 2. rade bol v právnom vzťahu so subjektom TS Motory, a.s. na základe
citovanej leasingovej zmluvy a prostredníctvom Zmluvy o podnájme podľa č.l. 44 bol žalovaný v 2. rade
v právnom vzťahu so subjektom TS Motory, a.s. a T.M.W. s.r.o., pričom v oboch prípadoch bolo jeho
právne postavenie vymedzené súborom práv a povinností, ktoré vyplývali z týchto označených právnych
úkonov. Z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žalovaný v 2. rade nenadobudol žiaden
priamy prospech. Zmluva o podnájme č. 0505/2007 bola sama svojou existenciou podľa článku 3 Zmluvy
o podnájme z č.l. 44 /Zmluva o podnájme medzi žalovaným v 2. rade, TS Motory, a.s. a T.M.W. s.r.o./,
závislá na trvaní Leasingovej zmluvy č. 14500379. Úprava práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy
o podnájme č. 0505/2007 bola však vecou výlučnej dispozície účastníkov tohto právneho vzťahu, teda
T.M.W. s.r.o. a TS Motory, a.s., a to i v prípade, že úprava týchto práv a povinností bola vyvolaná
zmenami realizovanými žalovaným v 2. rade ako leasingovým prenajímateľom vo väzbe na dojednanie
vyplývajúce z článku V. Zmluvy o podnájme č. 0505/2007. Úprava práv a povinností, teda obsah
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o podnájme č. 0505/2007 bol výlučne v dispozícii účastníkov
tohto právneho vzťahu a žalovaný v 2. rade nemal žiaden právny základ pre uplatnenie akéhokoľvek
vplyvu na obsah týchto práv a povinností. Žalovaný v 2. rade preto nemohol a ani nenadobudol z
právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žiaden priamy prospech. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v 2. rade nie je možné odvodiť ani zo samotného ručiteľského vyhlásenia T.M.W. s.r.o. ako
podnájomcu za splatenie leasingových splátok voči žalovanému v 2. rade podľa článku 2 Zmluvy o
podnájme z č.l. 44 / pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo , že žalovaný v 2. rade neuplatnil

práva voči úpadcovi ako ručiteľovi/ . Na základe skonštatovania nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v 2. rade rozhodol súd o zamietnutí žaloby i voči žalovanému v 2. rade. Na tomto mieste
súd udáva, že i vo vzťahu k žalovanému v 2. rade platia závery súdu o nepreukázaní podmienky
ukrátenia uspokojenia podľa § 57 ods. 4 Zákona uvedené vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Vzhľadom
na argumentáciu žalobcu viažucu sa k § 62 ods. 4 Zákona / čl. 161/ súd zdôrazňuje , že v prípade
subjektívnej kumulácie žalovaných v tomto konaní ide o samostatné procesné spoločenstvo a úprava
podľa § 62 ods. 4 Zákona sa v tejto veci neuplatní.

Nad rámec uvedených základných argumentov, pre ktoré rozhodol súd o zamietnutí žaloby, považuje
súd za potrebné na základe už vykonaného dokazovania predovšetkým výsluchom svedka Ing. Jozefa
Baťalu uviesť, že z dokazovania vyplýva záver, podľa ktorého úpadca užíval predmet leasingu i v
relevantnej dobe, teda od 5.5.2007 do 4.5.2011, pričom za pomoci predmetu leasingu vyrábal tovar,
ktorý ďalej predával. Z toho vyplýva, že prostredníctvom užívania predmetu leasingu subjektom T.M.W.
s.r.o. na základe Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 boli vytvárané hodnoty, ktoré reálne subjektu T.M.W.
s.r.o. prinášali zisk. Uvedené jednoznačne vyplynulo z výsluchu svedka Ing. Jozefa Baťalu a nebolo
zároveň spoľahlivo vyvrátené závermi dokazovania oboznámením zápisnice

o výsluchu svedka Jaroslava Jamrišku podľa zápisnice o pojednávaní z 31.10.2012 vo veci Okresného
súdu Žilina sp.zn. 11Cbi 37/2011 a ani vyjadrením žalobcu ako správcu podľa úradného záznamu z
19.7.2012 /č.l. 208, 169/, na ktoré dôkazy poukazoval žalobca. I tieto
skutkové okolnosti podporujú záver súdu o nepreukázaní podmienky ukrátenia uspokojenia v zmysle §
57 ods. 4 Zákona. Pri skonštatovaní nepreukázania ukrátenia uspokojenia podľa § 57 ods. 4 Zákona a
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade rozhodol súd o zamietnutí žaloby, a to v
celom rozsahu, teda i v časti uplatnenej peňažnej náhrady. Vo väzbe na uvedené dôvody meritórneho
rozhodnutia nevzhliadol súd dôvod pre vykonávanie dôkazov v smere dôkazného návrhu na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka /č.l. 203/ pri súčasnom zohľadnení vyjadrenia sa žalobcu podľa jeho podania
zo 7.2.2013 v smere konkretizácie dôkazného návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka /č.l. 257/.

Po upresnení označenia žalovaného v 1. rade podaním žalobcu zo 7.5.2012 /č.l. 129/ a pri rešpektovaní
záväzného právneho názoru Krajského súdu Žilina podľa jeho uznesenia č.k. 13CoKR/3/2012-118 zo
dňa 3.4.2012, nebol dôvodný procesný postup podľa § 104 ods. 1 OSP v súlade s návrhom žalovaného
v 1. rade na zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade.

Vzhľadom k rozsiahlosti argumentácie účastníkov konania v tomto konaní a uvedené dôvody
meritórneho rozhodnutia poukazuje súd na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 209/2004 z 23.6.2004 podľa ktorých: Všeobecný súd nemusí však dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania , ale len na tie , ktoré majú pre vec podstatný význam , prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, a preto sú účastníkmi v tomto konaní úspešnými v celom rozsahu žalovaní v 1. a v 2. rade,
ktorým svedčí právo na náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods. 1 OSP: Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie § 150 ods. 1 OSP.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že v tejto veci išlo o incidenčné konanie,
teda o konanie vyvolané konkurzným konaním, ktorého trovy sú podľa § 100 ods. 2 písm. a/ OSP z
uspokojenia v konkurze vylúčené. Na základe toho súd o náhrade trov konania žalovaných v 1. a v 2.
rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Pri tomto závere poukazuje súd zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 25 CoKR 11/2009 z 31.3.2009. Rovnako vo vzťahu

k žalovanému v 2. rade , ktorému v konaní vznikli výlučne trovy z titulu trov právneho zastúpenia súd
uvádza , že tieto nemožno hodnotiť ako trovy konania potrebné na účelné uplatnenia práva podľa §
142 ods. 1 OSP a v tomto smere poukazuje na rovnaké závery podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo
250/2007 z 30.1.2008 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.