Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/295/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211202211
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211202211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky X.. U. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. S., P. O. Z. č. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Veľký Krtíš, ul.
SNP č. 1/A, proti odporcovi S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. út č. XX. Q. republika, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému Q. V., nar. XX.
XX. XXXX, dieťa bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny vo Veľkom Krtíši, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, č. k. 2C/59/2011 - 221 zo dňa 05. 06. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým maloletého Q. V., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku, ktorým rozhodol o styku odporcu s maloletým
dieťaťom každý utorok, piatok, nedeľu od 15,00 hod do 18,00 hod. za prítomnosti navrhovateľky, a vo
výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, p o t v r d
z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom pre maloletého z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia

vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok vo výrokoch, ktorými okresný súd manželstvo navrhovateľky s odporcom rozviedol a
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, zostáva týmto
rozhodnutím nedotknutý.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom prvým výrokom manželstvo účastníkov konania,

uzavreté04.07.2009rozviedol,druhýmvýrokommaloletéhoQ.V.,nar.XX.XX.XXXXnačasporozvode
zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky U. V.), tretím výrokom uložil odporcovi (otcovi S. V.)
povinnosť odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého dieťaťa
mesačne výživným vo výške 160,- EUR splatným k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred.Štvrtýmvýrokomupravilstykotcasmaloletýmdieťaťomvkaždýutorok,piatokanedeľuod15,00
hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. Piatym výrokom vyslovil, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania a šiestym výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu

na začatie konania 33,- EUR na účet Okresného súdu Veľký Krtíš v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že účastníci konania spolu nežijú od 28. 09. 2010, kedy sa
odporca odsťahoval z domácnosti účastníkov konania v byte, ktorý patril a v ktorom dovtedy žili aj s
matkou navrhovateľky. Výrok o rozvode manželstva odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov neplní

svoje funkcie a vzhľadom na stanovisko navrhovateľky obnova manželského už nebola možná. Hlavnou
príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne povahové vlastnosti a názory na život. Ďalšie výroky, ktorými
okresný súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v
podstatnej časti odôvodnil s poukazom na rozhodnutie vydané vo veci tých istých účastníkov konania,
vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.7P/15/2011. Maloletého Q. V., nar. XX.XX. XXXX

zveril matke keď sa stotožnil s tým, že striedavá starostlivosť, ktorú navrhoval otec by nebola vhodná
vzhľadom na vek dieťa, kedy je dieťa ešte citovo naviazané na matku, od ktorej môže dostať viac
emočných stimulov. Okresný súd mal súčasne preukázané, že matka mala v domácnosti vytvorené
všetky podmienky pre výchovu a proti jej výchove otec dieťaťa nevzniesol námietky. V rozhodnutí o
úprave styku otca s maloletým Q. prihliadol na vek dieťaťa, jeho denný režim. Obaja účastníci zhodne
uviedli, že otec maloletého navštevoval trikrát do týždňa za prítomnosti matky, každý utorok, piatok a

nedeľu v týždni od 15,00 hod. do 18,00 hod. Návrhu otca, aby bol jeho styk s maloletým predĺžený
do 20,00 hod., nevyhovel. V tejto časti okresný súd poukázal aj na znalecký posudok vypracovaný
v konaní sp. zn.7P/15/201, ktorý podala MUDr. Eleonóra Kudelková, znalec z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, a ktorá uviedla, že prekážkou pre striedavú starostlivosť bol nízky vek
dieťaťa. Podľa vyjadrenia znalkyne dieťa je na model stretávania sa s otcom, ktorý uviedli obaja rodičia,

zvyknutéapovažovalahozaoptimálny.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostiokresnýsúdvychádzal
zo zistenia, že matka dieťaťa bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa. Vlastnila osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré dostala darom od svojho otca a stavebný
pozemok v obci Nenince. Svojej matke, u ktorej bývala, na spoločnú domácnosť neprispievala, pretože
na to nemala finančné prostriedky. Matka uviedla, že maloletý je alergický na mlieko, z toho dôvodu

vynakladala na zakupovanie potravín v bio kvalite 100,- EUR mesačne, na plienky a utierky vynakladala
80,- EUR mesačne, na kozmetiku a lieky pre dieťa 30,- EUR a na oblečenie 40,- EUR. Otec dieťaťa
bol policajt, jeho priemerný čistý mesačný zárobok vychádzal na 750,- EUR mesačne. Otec uviedol ako
svoje pravidelné mesačné výdavky nájomné 30.000,- HUF, náklady na energie 20.000,- HUF, splátka
pôžičky 20.000,- HUF, a výdavky na vysokoškolské štúdiá 40.000,- HUF. Rodičia maloletého dieťaťa

ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Pri určení výživného v sume 160,- EUR okresný súd vychádzal
z toho, že dieťa musí konzumovať finančne náročnejšie potraviny s tým, že s prihliadnutím na vek
a zdravotný stav dieťaťa ak aj na schopnosti otca je tento schopný výživné v uvedenej výške platiť.
Zohľadnil, že časť potrieb dieťaťa je krytá prídavkami, ktoré poberá matka, ktorá si svoju vyživovaciu
povinnosť plní výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Kolízny opatrovník navrhol, aby okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia vydaného vo veci 7P/15/2011.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol články 1 ods. 1, 3 ods. 1 a 8 ods. 1 nariadenia rady (ES)
č. 2201/2003 z 27. 11. 2003, §§ 22, 23, 24 ods. 1, ods. 2, § 25 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

odôvodnil podľa § 144 OSP, a výrok, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania o rozvod manželstva, tým, že navrhovateľka bola od platenia poplatku oslobodená.

Proti výrokom o určení výživného, o úprave styku a o náhrade trov konania podala odvolanie matka
maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že pri určení výživného súd vychádzal z nesprávnych skutkových

zistení. Ona preukázala mesačné výdavky na dieťa 230,- EUR a príjem otcovi umožňuje platiť vyššie
výživné. Navrhla, aby bol styk otca s maloletým obmedzený z dôvodu, že pravidelnými a častými
návštevami je obmedzovaná vo svojich záujmových činnostiach s maloletým synom ako sú návštevy a
pobyty v okolí. Navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- EUR mesačne
a aby bol styk otca s maloletým obmedzený len na každú párnu nedeľu. Pokiaľ ide o rozhodnite o

trovách konania, navrhla, aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia
v prvostupňovom konaní vyčíslené v sume 467,38 EUR a trovy odvolacieho konania v sume 79,38
EUR, čo odôvodnila tým, že rozvrat manželstva zapríčinil odporca a pomery na strane navrhovateľky v
rozvodovej veci priznanie náhrady trov umožňovali.

Otec dieťaťa podal odvolanie proti výrokom, ktorými okresný súd rozhodol o zverení maloletého na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky dieťaťa a úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
Poukázal na svoje vyjadrenia a správanie sa počas konania na okresnom súde a na svoju snahu o
nápravu vzťahov s matkou dieťaťa. Poukázal tiež na obsah svojho odvolania zo dňa 02. 05. 2012 protirozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/15/2011 - 345 zo dňa 11. 04. 2012 vzhľadom na totožný
predmet konania. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie, zvýhodnenie matky, z ktorej
tvrdení súd vychádzal. Styk s maloletým mal okresný súd upraviť tak, aby si dieťa postupne zvykalo na

prítomnosť otca bez matky. Otec prejavoval príkladnú snahu osobne sa starať o dieťa, trikrát do týždňa
ho navštevoval, keď súčasne popri zamestnaní na polícii študoval na vysokej právnickej škole, kde si
zvyšuje kvalifikáciu, má zvýšené výdavky na štúdium. Výživné, ktoré bolo určené v sume 160,- EUR,
mesačnejeneprimeranevysokéaneboloodôvodnené.Výživnévtakejtovýškebymohlospôsobiť,žeby
otec nemohol realizovať doterajší kontakt s maloletým synom. Okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že

forint (HUF) neustále oslabuje voči mene EUR, takže výška výživného bola nadsadená a v skutočnosti
bude pre otca platenie výživného znamenať vyššie náklady v pomere k jeho mesačným príjmom.
Navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov a pokiaľ by takému návrhu
súd nevyhovel, navrhol upraviť styk každý týždeň v utorok od 15,00 hod do 19,00 hod za prítomnosti
matky a v piatok a nedeľu od 15,00 hod do 20,00 hod bez prítomnosti matky. Výživné žiadal určiť vo
výške 100,- EUR s tým, že polovicu určeného výživného by otec platil v mene HUF.

Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
1, 2 OSP napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým maloletého Q. V., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti matky a vo výroku, ktorým rozhodol o styku otca s maloletým dieťaťom

každý utorok, piatok, nedeľu od 15,00 hod do 18,00 hod. za prítomnosti matky, ako aj vo výroku, ktorým
nepriznal náhradu trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny. Vo výroku,
ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. V. výživným mesačne vo
výške 160,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky rozsudok okresného súdu zrušil a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1. písm. h) OSP, pretože súd prvého stupňa

nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.
.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
rodine“) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd vychádzal z toho, že účastníci konania výrok, ktorým bolo manželstvo navrhovateľky

a odporcu rozvedené, nenapadli odvolaním a v tejto časti rozsudok okresného súdu už nadobudol
právoplatnosť.

Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a úpravu styku otca s
maloletými deťmi, okresný súd vypočul účastníkov konania, uviedol úvahy a závery, na základe ktorých

upravil styk, keď v podstate vychádzal z doterajšej dohody oboch rodičov. Dôvody, ktoré uviedla matka
a otec maloletého dieťaťa, každý vo svojom odvolaní, nezakladajú dôvod na iné rozhodnutie, aké
urobil okresný súd. Tvrdenie matky, že pravidelnými a častými návštevami je obmedzovaná vo svojich
záujmových činnostiach s maloletým synom, nezakladajú dôvod na iné rozhodnutie o úprave styku, čo
nevylučuje, že v budúcnosti sa rodičia budú vedieť dohodnúť aj na inej úprave styku, ktorá im obom bude

vyhovovať, a ktorá bude rešpektovať citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia
dieťaťa a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvomi rodičmi. Otec dieťaťa v odvolacom konaní navrhol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti
oboch rodičov, čo nijako nekonkretizoval a neodôvodnil. Vzhľadom na vek dieťa a ďalšie skutkové
okolnosti vyplývajúce z terajšieho zamestnania otca, jeho štúdium, osobné pomery, je takýto návrh aj

vzhľadom na doterajší trvalý pobyt dieťaťa a cestovanie otca za rodinou na Slovensko do Veľkého Krtíša
neodôvodnený.

Okresný súd rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky skutkové a právne významné
skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým na čas po

rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku, ktorým rozhodol o styku
odporcu s maloletým dieťaťom každý utorok, piatok, nedeľu od 15,00 hod do 18,00 hod. za prítomnosti
navrhovateľky potvrdil ako vecne správne.

Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania, ktorý okresný súd správne odôvodnil podľa § 144 OSP. Podľa § 144
OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti,
ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Navrhovateľka žiadne osobitné okolnosti
ani pomery neuviedla a to, že jej okresný súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu na

rozvodmanželstva,samoosebeniejedôvodnapriznanienáhradytrovprávnehozastúpenia,keďnaviac
navrhovateľka sama má právnické vzdelanie.

Matka v odvolaní poukázala na to, že výrok, ktorým okresný súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu nezohľadňoval príjem otca, jeho schopnosti a možnosti a žiadala určiť výživné

200,- EUR mesačne. Naproti tomu otec uvádzal výdavky súvisiace so štúdiom na vysokej škole, čím si
zvyšuje kvalifikáciu, a náklady na stravu a dopravu. Namietal tiež, že určené výživné 160,- EUR bolo
neodôvodnene vysoké v porovnaní s výživným, ktoré sa obvykle určuje na dieťa vo veku dvoch rokov.
Znevýhodňujeotca,ktorýmápríjemvmeneHUF,lebovýživnémápovinnosťuhrádzaťvEUR,čozvyšuje
podiel pravidelných výdavkov a zároveň ohrozuje možnosť jeho doterajšieho pravidelného stretávania

sa s maloletým synom. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že matka dieťaťa bola na materskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, a že priemerný čistý mesačný zárobok
otca bol 750,- EUR mesačne. Pri určení výživného okresný súd čiastočne vychádzal aj z písomného
vyjadrenia otca zo dňa 21. 03. 2012 (č. l. 139, 141), pokiaľ išlo o jeho výdavky na nájomné, energie,splátky pôžičky a výdavky na vysokoškolské štúdium, ale vôbec sa nevysporiadal s jeho tvrdením
o ďalších výdavkoch, ktoré vynakladal na dopravu do zamestnania, návštevu syna, na stravovanie,
ošetrovanie chrupu, keď svoje výdavky za mesiac vyčíslil spolu v sume 208.000 HUF. Podľa potvrdenia

zamestnávateľa Hlavné riaditeľstvo policajného zboru župy Nógrád, otec maloletého mal zo služobného
pomeru príjem v mesiacoch apríla 2011 až november 2011 spolu 1.841.954 HUF (č. l. 150, 151) čo
by zodpovedalo čistému priemernému príjmu 821,- EUR za predpokladu, že 1 EUR = 280,5 HUF.
Vzhľadom na vyjadrenia oboch rodičov ohľadne majetkových a príjmových pomerov, obsah súdneho
spisu a odôvodnenie rozhodnutia nemal odvolací súd možnosť preskúmať správnosť záverov okresného

súdu, čo sa týka priemerného príjmu otca v sume 750,- EUR mesačne aj pre nedostatok odôvodnenia
výroku o výške výživného 160,- EUR mesačne. Určené výživné sa vzhľadom na vek a odôvodnené
potrebydieťaťajavíakoneprimeranevysokéa okresnýsúdhoodôvodnilibaspoukazomnarozhodnutie
vydané vo veci sp. zn. 7P/15/2011. Aj keď v odôvodnení okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie
uvedeným súdnym spisom, tento spis ani rozsudok neboli odvolaciemu súdu predložené a ku dňu
vydania rozhodnutia nebolo toto konanie právoplatne skončené. Naviac, toto konanie sa týkalo úpravy

pomerov rodičov k maloletému na čas pred rozvodom.

Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní znovu zisťovať príjmy a výdavky oboch rodičov. Bude
vychádzať z preukázaných príjmov a výdavkov otca za rok 2012. Pokiaľ sa toho otec domáhal, v novom
rozhodnutí urobí záver aj o tom, či výdavky na cestovanie, ktoré má otec v súvislosti s cestovaním za

synom z miesta svojho bydliska v Maďarskej republike do Veľkého Krtíša podľa určeného rozhodnutia
o úprave styku, skutočne môžu obmedziť možnosti otca realizovať súdom upravený styk z dôvodu,
že ich nedokáže pokryť zo svojich príjmov. Okresný súd sa v ďalšom konaní vysporiada aj s tvrdením
otca, že určenú výšku výživného zvyšujú v tom - ktorom mesiaci kurzové rozdiely, ktoré tiež majú vplyv
na celkové výdavky otca. Okresný súd za tým účelom bude v súčinnosti s oboma rodičmi zisťovať,

či splatnosť výživného možno ponechať k 15. dňu v tom ktorom mesiaci. Súčasne bude zisťovať v
akom kurzovom pásme sa v roku 2012 (v druhom polroku 2012) pohyboval nákupný kurz EUR voči
HUF v Maďarsku, resp. v Slovenskej republike, a na základe toho urobí záver, či kurzové rozdiely
môžu ovplyvniť schopnosť otca s prihliadnutím na jeho ostatné výdavky platiť určené výživné v mene
euro. V ďalšom konaní okresný súd znovu vykoná dokazovanie ohľadne majetkových a príjmových

pomerov oboch rodičov tak, aby bolo možné rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca. Okresný
súd dá účastníkom konania možnosť znovu sa vyjadriť k ich tvrdeniam, navrhnutým, resp. vykonaným
dôkazom a zisteným skutočnostiam. Bude zisťovať, ako a v akej výške prispieval matke otec na výživu
maloletého Q. V. po právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode ich manželstva. Až na základe nového
dokazovania bude môcť súd znovu rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. V.

na čas po rozvode, prípadne o zmeškanom výživnom.

Výroky rozsudku, ktorými okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, a ktorými
rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok, ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté, pretože
proti nim opravný prostriedok nebol podaný a nadobudli právoplatnosť.

Navrhovateľkekrajskýsúdnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožepredmetomodvolacieho
konania bola úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a v tejto časti
súd je oprávnený konať aj bez návrhu. Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.