Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5302899890
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5302899890.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: J. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. - V. A. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Varmusom,
advokátom, Stilo, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203 proti odporcom: 1/ F.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. - V. A. č. XXX, 2/ T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., L. K. č. XXX/

XX, G. republika, odporkyne l/ a 2/ zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Stopkom,
advokátom so sídlom G., ul. X. č. XXXX/XA, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zdržanie
sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k. 6C/254/2002-481 zo dňa 9. februára 2012, takto:

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými určil, že nehnuteľnosť parcela KN-C č. 5904/5 -
trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 kat. úz. A., vytvorená geometrickým plánom č. 6C 254/2002
vyhotoveným Ing. T. B., znalkyňou z odboru geodézie a kartografie, úradne overeným dňa 28. 12. 2006

pod č. 1343/2006 patrí do vlastníckeho práva navrhovateľa J. B., bytom A., V. A. č. XXX. Odporkyňu 1/
zaviazal k povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k parcele KN-C č. 5904/5
- trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 v kat. úz. A. vo forme uskladnenia rôzneho materiálu na
pozemku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t

k n u t ý.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/254/2002-481 zo dňa 09. 02. 2012 Okresný súd v Čadci určil,
že nehnuteľnosť parcela KN-C č. 5904/5 - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 kat. úz. A.,
vytvorená geometrickým plánom č. 6C 254/2002 vyhotoveným Ing. T. B., znalkyňou z odboru geodézie
a kartografie, úradne overeným dňa 28. 12. 2006 pod č. 1343/2006 patrí do vlastníckeho práva

navrhovateľa J. B., bytom A., V. A. č. XXX. Odporkyňu 1/ zaviazal k povinnosti zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva navrhovateľa k parcele KN-C č. 5904/5 - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2
v kat. úz. A. vo forme uskladnenia rôzneho materiálu na pozemku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Rozhodnutie o trovách si vyhradil na dobu po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
Rozhodnutieodôvodniltým,že„...navrhovateľnazákladedarovacejzmluvyzodňa30.11.1974spísanej
Štátnym notárstvom v Čadci pod č. Nz 796/74 a registrovanej Štátnym notárstvom v Čadci pod č. RI

25/75 nadobudol od svojich rodičov P. B. a F. B. - odporkyne 1/ parc. EN č. 16679/2 o výmere 838 m2,
ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 762-90-74 zo dňa 12. 06. 1974 vyhotoveným Geodéziou
n. p., Žilina, Stredisko geodézie Čadca. Spornými medzi účastníkmi v konaní bolo, kadiaľ presne idúhranice parc. EN č. 16679/2. Keďže v konaní bolo sporné, či odporkyne 1/ - 2/ si zabrali časť parc. KN
č. 5904/1, resp. či skutočne zabrali nejaké parcele, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom
znalkyni bolo nariadené, aby vyhotovila geometrický plán, ktorým zameria pôvodnú parc. EN č. 16679/2

o výmere 838 m2 a zároveň odpovie akú plochu z tejto parcele odporkyne 1/, 2/ zabrali. Navrhovateľ a
odporkynenevedelipresnekadiaľmajúísťhranicepôvodnejENparc.č.16679/2,pretosiznalkyňa určila
stanovisko, preň vypočítala vytyčovacie prvky, ktoré vypočítala podľa merania pre pôvodný geometrický
plán č. 762-90-74, pričom ako uviedla, tento geometrický plán nie je taký presný, aby sa dali vypočítať
nové body s presnosťou na centimetre a do úvahy musela brať aj všetky okolnosti, ktoré by ovplyvnili

prístup k nehnuteľnostiam. V geometrickom pláne riešila len hranice, ktoré sú spoločné pre navrhovateľa
a odporkyne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľ z novovytvorených parciel užíva parc.
KN-C č. 5577/3 o výmere 21 m2, KN-C č. 5577/4 o výmere 5 m2, ktoré podľa pôvodného geometrického
plánu patria odporkyniam a navrhovateľovi patrí parc. KN-C č. 5904/5 o výmere 24 m2, ktorú mu zabrali
odporkyne. Keďže právny zástupca odporkýň, ako aj odporkyne namietali nepresnosť geometrického
plánu vytvoreného Ing. T. B., žiadali vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, súd vo veci nariadil

vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec Ing. X. A.. Tento znalec vo
svojom posudku uviedol, že pôvodná mapa, z ktorej bol vyhotovený geometrický plán č. 762-90-74 v r.
1974 pochádza ešte z r. 1926. Geodet, ktorý zameriaval pôvodný pozemok navrhovateľa presne stanovil
tvar budúceho pozemku, avšak jeho situovanie a osadenie voči okoliu spracoval nepresne s možnou
chyboupootočeniaposunupozemkuažo5metrov,kedyprimeranínevychádzalzoskutočnostivteréne,

ale z mapy vyhotovenej v r. 1926. Stavby odporkyne v r. 1926 už existovali a boli pootočené o 90 % a z
takto posunutých budov geodet „zameral“ situovanie pozemku navrhovateľa. Geometrický plán Ing. B.
je podľa neho správny, červenou čiarou vyznačila spornú hranicu. Neriešila hranice, ktoré nie sú medzi
účastníkmi sporné, pri spracovaní geometrického plánu vychádzala zo skutočných identických bodov
hraníc v teréne a na základe týchto identických bodov natransformovala tvar pôvodných hraníc pozemku

EN č. 16679/2 do súčasnej mapy KN-C, čím vytvorila optimálny priebeh hraníc pôvodného pozemku,
ale riešila len sporný priebeh medzi účastníkmi. Pri porovnávaní geometrického plánu z č. l. 330) so
súčasným stavom tieto porovnávania robil v jednotlivých vrstvách priamo v počítači, kde môže krok
natočenia alebo posunu obrazu urobiť po jednom centimetri. Geodet v r. 1974 nepostupoval správne,
použil podklady z mapy a samotné meranie nesituoval na skutočné body alebo skutočnú situáciu, ale

na pochybenú situáciu. Na základe toho vznikol celý problém, že sa to nedá presne určiť ako to uviedla
Ing. B. vo svojom posudku, ale len optimálne, približne, vzhľadom k pevným hraniciam, ktoré existovali
v r. 1974 a aj v súčasnosti. Ak tento prípad zoberie desať geodetov, každý nájde iné riešenie, ale
optimálne je v posune už len približne pár centimetrov a keďže Ing. B. si zvolila určité optimum, ktoré
by sa možno líšilo od jeho optima, ktoré by bol on uznal za správne, ale v podstate im to sedí z toho

titulu, že existujú pevné hranice, na ktoré sa dá celkovo tvár obrazu naidentifikovať. Vychádzal z pevných
bodov, ktoré sú v súčasnosti platné a ktoré boli identické v r. 1974 a sú nimi roh budovy školy a oplotenie
za domom navrhovateľa. Z oboch znaleckých posudkov mal súd teda jednoznačne preukázané, že
odporkyne 1/, 2/ zabrali navrhovateľovi časť jeho pozemku a to parc. KN-C č. 5904/5 - TTP o výmere
24 m2 vytvorenú geometrickým plánom Ing. B.. Pokiaľ právny zástupca odporkýň 1/, 2/ žiadal návrh

zamietnuť z dôvodu, že nebolo preukázané znaleckými posudkami zabratie časti nehnuteľnosti, keďže
samotní znalci nevedia určiť uloženie tohto pozemku, že môže mať viacero polôh táto nehnuteľnosť,
teda že sa nepodarilo navrhovateľovi presne preukázať túto hranicu, obaja znalci, ale najmä Ing. X.
A. tieto skutočnosti ozrejmili, keďže geodet v r. 1974 nepostupoval správne. Ako podklad použil mapu,
ktorá bola nepresná, samotné meranie nesituoval na skutočnú situáciu, len na pochybenú situáciu a

na základe toho vznikol problém, že sa nedá určiť presná poloha pozemku, ale len optimálna, približná
vzhľadom k existujúcim pevným hraniciam, ktoré existovali ako v r. 1974, tak aj v súčasnosti. Vychádzal
teda zo situácie pevných bodov platných ako v r. 1974, tak aj v súčasnosti, na základe toho sa pozemok
dá situovať do súčasnej platnej mapy. Mapa z r. 1926, keď vznikla na tie možnosti aké mali geodeti vtedy,
vykazovala nepresnosť meter hore-dole. Dnes sa určujú hranice do 8 cm, odchýlka je nepatrná, pričom

pre oboch znalcov bola podmienka, aby meranie bolo isté, nesmeli sa líšiť do 8 cm. Mapy z r. 1926
vykazovali metrové chyby a v danom prípade ako to bolo urobené, to bolo skoro až 5 m. Pokiaľ právny
zástupca odporkýň nepovažoval doplňujúci znalecký posudok Ing. A. za postačujúci, keďže podľa § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 o znalcoch ho nebolo možné podľa neho preskúmať, overiť jeho obsah a
odôvodnenosť postupov, súd je toho názoru, že tento znalecký posudok je postačujúci pre rozhodnutie.

Znalec svoj postup objasnil nielen písomne, ale aj ústne, kde aj názorne na pojednávaní pauzákom
ukázal ako robí v počítači porovnávania v jednotlivých vrstvách, kde môže krok natočenia alebo posunu
urobiť po jednom centimetri.Pokiaľ odporkyňa 1/ tvrdila, že sporný pozemok užívala po celú dobu, čím nadobudla k nemu vlastnícke
právo vydržaním, súd skúmal, či splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení

zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) musí byť preukázaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
c) držba musí byť oprávnená,
d) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, u nehnuteľnosti je táto doba 10-

ročná.
Súd je toho názoru, že odporkyňa v l) rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku
vydržaním a následne ho previesť na svoju dcéru, keďže sporný pozemok darovala navrhovateľovi, čím
sa zbavila svojho vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Tejto skutočnosti si bola vedomá a v snahe
opätovne získať časť z darovanej parc. č. 16679/2 si dala osvedčením vo forme notárskej zápisnice
zapísať vlastníctvo k parc. č. 5904/1 o výmere 745 m2 a KN č. 5577/2 o výmere 27 m2. Pokiaľ by si bola

vedomá, že je vlastníčkou týchto parciel, nemusela by si dávať opätovne k ním zapisovať vlastnícke
právo na základe vydržania. Odporkyňa l/ teda nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva.
Nepreukázala na základe akej skutočnosti došlo k zmene vlastníckych vzťahov k tomuto pozemku.
Správa katastra Čadca zamietla jej návrh na vklad vlastníckeho práva k parc. KN č. 5577/2 z dôvodu, že
táto parcela bola zapísaná na LV navrhovateľa, a ten nedal súhlas k jej osvedčeniu. Parc. KN č. 5577/2

bola predmetom petitu pôvodného návrhu. Aj pokiaľ ide o zmenený návrh, zo znaleckého posudku
Ing. B., ako aj Ing. A. jednoznačne vyplýva, že parc. KN-C č. 5904/5 o výmere 24 m2 bola zabratá
odporkyňami navrhovateľovi, keďže táto je súčasťou darovaného pozemku. Darovacia zmluva zo dňa
30. 11. 1974 spísaná vo forme notárskej zápisnice N 635/74, Nz 796/74 bola platná a zaregistrovaná
štátnym notárstvom pod č. RI 25/75. Nakoľko odporkyňa 2/ je vedená na LV ako vlastníčka sporného

pozemku, navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že parc. pkn. č. 5904/5
patrí do jeho vlastníctva.
Odporkyňa 1/ nepreukázala ani oprávnenosť a dobromyseľnosť držby počas zákonom stanovenej 10-
ročnej doby, keďže od r. 1974, kedy bola darovaná parc. č. 16679/2 až do r. 1996 neexistovali medzi
účastníkmi žiadne spory, ktorú skutočnosť samotní účastníci nepopreli, taktiež svedkyňa T. A. a X.

A. potvrdili, že k nezhodám medzi účastníkmi začalo dochádzať asi pred 10-rokmi, vyplýva to aj z
konania sp. zn.10C/268/00, ktoré prebiehalo pred OS v Čadci a kde sa navrhovateľka F. B. domáhala
voči odporcovi J. B. vrátenia daru, a to 1-ice darovanej parc. č. 16679/2. Okresný súd v Čadci tento
návrh zamietol, krajský súd potvrdil rozsudok OS v Čadci, pričom konštatoval, že ku konfliktom medzi
účastníkmi začalo dochádzať až po tom, čo si navrhovateľka začala riešiť vyporiadanie vlastníckych

vzťahov osvedčením a odporca mal za to, že tým dochádzalo k zásahu do jeho práv. V konaní bolo teda
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ svoju darovanú parcelu pokojne, nerušene užíval po dobu 22-
rokov, spory začali vznikať až v r. 1996, keď si odporkyňa dala osvedčiť vlastnícke právo k parc. KN č.
5904/1 a KN č. 5577/2 notárskou zápisnicou N 156/99. Nz 156/99. Keďže odporkyne nepreukázali na
základe akej skutočnosti došlo k zmene vlastníckych vzťahov k tomuto pozemku, nepreukázali zákonom

požadované predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd pokiaľ ide o prvý výrok
rozsudočného návrhu, tomuto návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudočného návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyniam povinnosť
zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva k parc. KN č. 5904/5, a to vo forme poškodzovania
pozemku chemickým postrekom a rôznymi chemickými zásahmi a uskladnenia rôzneho materiálu

na pozemku. Ide o zapieraciu žalobu, ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany proti tomu, kto ho
neoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva, pričom sa môže domáhať zákazu
zásahov už vykonaných, ktoré trvajú, prípadne ktorých opakovanie hrozí.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporkyňa 1/ mu každoročne postriekala pozemok chemickým
postrekom, čím mu zničila trávu, pričom jeden krát ju pritom videl, odfotil a získal tak dôkaz. Za toto

svoje konanie bola odporkyňa 1/ uznaná aj za vinnú zo spáchania priestupku. V ostatných prípadoch
dôkazy nemal, preto išlo len o tvrdenie proti tvrdeniu. Odporkyňa 1/ poprela, že by každoročne pozemok
postriekala. Uviedla, že ho postriekala dva krát, pritom jeden krát ju pritom navrhovateľ prichytil.
Odporkyňa sa v konaní bránila aj tým, že striekala len po svojej časti pozemku, nie po jeho.
V konaní bolo preukázané, že už niekoľko rokov je na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania

zložené uhlie, ktoré zakúpila odporkyňa 1/. Navrhovateľ tvrdí, že uhlie je zložené na jeho pozemku,
odporkyňa 1/ sa bráni tým, že uhlie je zložené na jej pozemku.
Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o chemické postrekovanie pozemku, mal preukázané, že v priebehu
9-rokov, pokiaľ tento súdny spor trvá, odporkyňa 1/ 2-krát postriekala pozemok, k čomu sa aj priznalaa ostatné postreky navrhovateľ nepreukázal. Tieto mohol preukázať napr. fotografiou preukazujúcimi
zničenú trávu, kde by bol uvedený dátum vyhotovenia fotografie. V danom prípade ide o tvrdenie
proti tvrdeniu. Teda bolo preukázané, že zásah bol vykonaný dva krát, v súčasnosti netrvá a súd je

toho názoru, že v danom prípade nehrozí opakovanie tohto postreku, nakoľko v priebehu 9-rokov bolo
preukázané takéto konanie len 2-krát. V prípade, že tento pozemok nadobudne, pokiaľ ide o prvý výrok
právoplatnosť, si odporkyňa 1/ musí byť vedomá toho, že vlastníkom sporného pozemku je navrhovateľ
a nemôže sa brániť tým, že ide o jej pozemok a ak by spôsobila na pozemku iného škodu, zodpovedala
by za ňu v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o zložené uhlie, je nesporné, že uhlie bolo zložené na pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania, je tam naďalej zložené, teda zásah bol vykonaný, trvá a keďže súd prvým výrokom určil, že
navrhovateľ je vlastníkom parc. KNC č. 5904/5 kat. úz. A., nariadil odporkyni 1/, ktorej uhlie patrí, aby sa
zdržala zásahu do pozemku navrhovateľa tým, že bude uskladňovať na jeho pozemku rôzny materiál,
teda pokiaľ ide o druhý výrok, súd uložil povinnosť iba odporkyni v l) rade, keďže táto zakúpila uhlie,
je v jej vlastníctve, zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa formou uskladnenia rôzneho

materiálu, čiže v tejto časti návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o formu poškodzovania pozemku chemickým
postrekom, v tejto časti návrh zamietol, keďže bolo preukázané, že odporkyňa 1/ v priebehu 9-rokov
vykonala zásah len dva krát, v súčasnosti netrvá a nehrozí jeho opakovanie. A taktiež návrh zamietol
v časti, aby sa odporkyňa 2/ zdržala poškodzovania pozemku chemickým postrekom, keďže sa ona
takejto činnosti nedopustila...“.

Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu v tej časti,

v ktorej rozhodol o určení vlastníckeho práva, o zdržaní sa zásahov zmenil a návrh navrhovateľa aj v
uvedenej časti zamietol. Alternatívne žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkali, že rozhodol o určení vlastníckeho práva v rozsahu 24 m2 v prospech
navrhovateľa napriek zjavným pochybnostiam o znaleckom posudku Ing. B., ktorý vychádzal z

nepresných údajov, z ktorých nebolo možné jednoznačne určiť spornú hranicu. Dokazovanie hranice je
jednoznačne na navrhovateľovi, i dokazovanie o tom, že mu sporná plocha patrí. Znaleckým posudkom
Ing. B. toto nebolo preukázané ani kontrolným znaleckým posudkom, hoci ho pôvodne písomne potvrdil
kontrolný znalec Ing. A.. Napriek tomu, že znalec potvrdil pravdivosť a bezchybnosť znaleckého posudku
Ing. B. na str. 5 zápisnice o pojednávaní z 15. 08. 2011 uviedol, že možností riešenia sporu bolo viacero,

pričom sám, a tiež znalkyňa Ing. B., neuviedol, prečo si vybral práve tú možnosť, ktorú ako správnu
odprezentoval. Navrhovateľ mal cestou svojich dôkazov či už znaleckých alebo ústnych výpovedí
preukázať hranicu a vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo a napriek tomu mu súd
vyhovel.
Odôvodnenie rozsudku o určenie vlastníctva na základe znaleckých posudkov, o ktorých sú značné

pochybnosti, nie je v súlade s právnym poriadkom. Navrhovateľ mal jednoznačne preukázať, ktorá
nehnuteľnosť a v akých medziach je jeho, čo nebolo preukázané posudkami a iné žiadne dôkazy
neprodukoval.
Ak aj súdny znalci tvrdia, že sa geodet v roku 1974 pomýlil a zakreslil zlú hranicu je zrejmé, že
minimálne od roku 1974 odporcovia spornú nehnuteľnosť, i keď na základe chybného zamerania užívali

dobromyseľne v tom, že im patrí, preto nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania a svedčí im aj
dobromyseľná držba od roku 1974 až do začatia sporu, čo je minimálne 30 rokov.
Ak teda vlastnícke právo nesvedčí za tých okolností, ktoré vyšli v prejednávanej veci najavo
navrhovateľovi, nemohla sa ani odporkyňa 1/ dopustiť zásah do vlastníckeho práva iného a nemôže byť
povinná zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, keď toto vlastnícke právo mu nepatrí a

minimálne od roku 1974 ani nepatrilo. Okresný súd mal vychádzať z dlhodobej držby nehnuteľností a
z hranice vyznačenej plotom, pričom v dobe darovania nehnuteľnosti tento plot existoval na hranici tak
ako uvádzali odporkyne 1/ a 2/, nie však ako uvádzala súdny znalkyňa. Tento plot, ktorý tvoril hranicu,
navrhovateľ bezdôvodne zbúral a na základe nedokonalých technických prostriedkov geometrického
plánu chce profitovať, a to i minimálnou časťou pozemku účastníkov konania dlhodobé spory.

V závere podaného odvolania si odporcovia 1/, 2/ uplatnili trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.Uviedli pritom, že odporkyne v odvolaní argumentujú slovami znalca Ing. X. A., ktoré sú účelovo
vytrhnuté z kontextu celej jeho výpovede na pojednávaní dňa 15. 08. 2011. Znalec Ing. X. A. pritom
vykonával na návrh odporkýň kontrolné znalecké dokazovanie, pričom dospel k záveru, že znalecký

posudok Ing. T. B. č. 16/2006 je správny. Na pojednávaní dňa 15. 08. 2011 znalec v rámci svojej
výpovede podrobne vysvetlil akým spôsobom a na základe akých postupoval vypracoval kontrolný
znalecký posudok. Spornou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní zodpovedať bola skutočnosť, či
odporkyňa 2/ ako vlastníčka nehnuteľnosti parc. KN-C č. 5904/1 TTP o výmere 490 m2 je vedená na liste
vlastníctva č. XXXX zabrala časť pozemku navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový

súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele na
základe darovacej zmluvy zo dňa 30. 11. 1974 spísanej na Štátnom notárstve v Čadci pod č. Nz 796/74
a registrovanej Štátnym notárstvom v Čadci pod č. RI 25/75 od svojich rodičov P. B. a F. B., rod. A.,
odporkyne 1/. Touto darovacou zmluvou získal vlastnícke právo k parc. EN č. 16679/2 o výmere 838
m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom pod č. 762-90-74 zo dňa 12. 06. 1974 vyhotoveného
Geodéziou n. p., Žilina, Stredisko geodézie Čadca. Na základe tejto darovacej zmluvy navrhovateľ

darovaný pozemok o výmere 838 m2 od roku 1974 pokojne a nerušene užíval, až pokým si v roku 1996
nezačali odporkyne 1/ a 2/ robiť vlastnícke nároky na časť darovaného pozemku. Brániť navrhovateľovi
v jeho užívaní, pričom sa pokúšali vystaviť na časti tohto pozemku plot. Napriek tomu, že v roku 1974
odporkyňa 1/ spoločne s otcom navrhovateľa darovala pozemok pôvodne označený ako EN č. 16679/2
o výmere 838 m2, nechala si časť tohto pozemku osvedčiť do vlastníckeho práva u notárky JUDr.

Ľudmily Kupkovej notárskou zápisnicou pod č. N 156/99, Nz 156/99. Za tým účelom si nechala vyhotoviť
geometrický plán č. 7/99, ktorým odčlenila časť pozemku KN č. 5577 a vytvorila pozemok KN č. 5577/2
- zastavaná plocha o výmere 27 m2 a časť pozemku navrhovateľ o výmere 24 m2 si pričlenila k svojej
parc. KN č. 5904/1. Odporkyňa 1/ darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice pod N
157/77, Nz 157/99 u JUDr. Ľudmily Kupkovej darovala pozemok KN č. 5577/2 a pozemok KN č. 5904/1

svojej dcére, odporkyni 2/.
Zo znaleckých posudkom Ing. T. B. a Ing. X. A. nepochybne vyplynulo, že z pôvodného pozemku (parc.
EN č. 16679/2) časť o výmere 24 m2 bola zabratá navrhovateľovi, a to na základe geometrického plánu
č. 7/99, ktorý si nechali vyhotoviť odporkyne k osvedčeniu a následnému prevodu na odporkyňu 2/,
pričom došlo k zabratiu časti pozemku navrhovateľa o výmere 24 m2. Pokiaľ znalci uvádzali, že pôvodný

geometrický plán nebol správne zakreslený do platných máp, v dôsledku čoho vznikol v súčasnosti
problém so situovaním predmetného pozemku, zo znaleckých posudkov, najmä z výpovede znalca Ing.
A. jasne vyplýva, že existujú pevné hranice, na základe ktorých sa tento pozemok dá v súčasnosti
situovať do súčasnej platnej mapy. Týmito pevnými bodmi sú budova školy a plot, ktorý mal postavený
navrhovateľ, pričom samotné odporkyne na otázku znalca na tvare miesta odsúhlasili takto určené

hranice. Pokiaľ znalec tvrdil, že by mohlo dôjsť k odchýlke niekoľko pár centimetrov, ide o nepatrnú
odchýlku, ktorá nemôže mať vplyv na vyhotovený platný znalecký posudok a geometrický plán, ktorý
vyhotovila Ing. B..
Pokiaľ od tvrdenie odporkyne, že minimálne od roku 1974 spornú plochu, i keď na základe chybného
zamerania,užívalidobromyseľne,apretonadobudlivlastníckeprávotitulomvydržania,pričomuvádzajú,

že im svedčí dobromyseľná držba od roku 1974 do začatia sporu, čo je minimálne 30 rokov, jedná sa
o tvrdenia nepravdivé, pretože odporkyňa 1/ sporné pozemky KN č. 5577/2 a časť navrhovateľovho
pozemku pričleneného k parc. KN č. 5904/1 od roku 1974 (od uzavretia darovacej zmluvy RI 25/75)
neužívala, až v roku 1996 začala zasahovať do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa. Nemôže byť
teda oprávneným držiteľom spornej plochy v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a nemohla ani

nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
Nesprávne teda v prospech odporkyne 1/ notárka vydala osvedčenie o vlastníckom práve (prípadne
o oprávnenej držbe). K vydržaniu vlastníckeho práva ako originárneho spôsobu nadobudnutia práva
je potrebné kumulatívne splniť všetky podmienky, ktoré ustanovuje zákon. Týmito podmienkami sú
nadobúdací titul, dobromyseľnosť užívania po zákonom stanovenú dobu. Odporkyne počas celého

súdneho konania neuvádzali a nepreukázali akýkoľvek nadobúdací titul, na základe ktorého by mali
dobromyseľne užívať predmet sporu. Obmedzil sa len na konštatovanie, že údajne užívali spornú plochu
bez toho, aby toto svoje tvrdenie akýmkoľvek spôsobom preukázali, v zmysle platnej judikatúry súdov
samotné užívanie nestačí k nadobudnutiu práva vydržaním. Vždy musí existovať titul, ktorý oprávňuje
držiteľa k tomu, aby mohol byť v užívaní dobromyseľný. V danom prípade však odporkyne spornú plochu

ani neužívali, užíval ju dobromyseľne navrhovateľ na základe darovacej zmluvy od roku 1974.
V závere podaného vyjadrenia si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniepodalivčasúčastnícikonania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa 219 ods. 1,2 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníka má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno
realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb a to žaloby na vydanie veci (tak ako v prejednávanom
prípade) a zapieracou žalobou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez

právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia
patrí vlastníkovu. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to
žiaden právom aprobovaný dôvod.

Z dokazovania vykonaného pre prvostupňovým súdom, a to predovšetkým znaleckých posudkov mal aj

odvolací súd za preukázané, že odporkyne neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľa
tým, že zabrali časť jeho pozemku, a to konkrétne parc. KN-C č. 5904/5 - ttp o výmere 24 m2.
Aj k uvedenému došlo najmä v dôsledku nepresného zamerania nehnuteľnosti vlastnícky patriacej
odporcom, vychádzajúc z v tom v čase dostupných technických prostriedkov nič to nemení na fakte,
že k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa došlo. Tento záver potvrdzuje tak

znalecký posudok Ing. B., ako aj kontrolný znalecký posudok Ing. X. A.. V súvislosti s jeho výpoveďou
navrhovateľ správne uviedol, že kontrolný znalec pripustil len nepatrnú odchýlku od znaleckého posudku
Ing. B., ktorá nemôže mať vplyv na správnosť záverov vyplývajúcej z jej znaleckého posudku, keďže
pripustil odchýlku len niekoľko pár centimetrov. Vzhľadom k tomu, že vykonaného dokazovania zároveň
vyplynulo aj to, že odporkyne nepreukázali splnenie všetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k spornému pozemku vydržaním, a to predovšetkým titul nadobudnutia, okresný súd rozhodol
vo veci správne, keď návrhu navrhovateľa pokiaľ sa týka určenia vlastníckeho práva vyhovel. Rovnako
to isté platí aj o tej časti návrhu, podľa ktorého zaviazal odporkyňu k povinnosti zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva navrhovateľa k spornému pozemku, nakoľko bolo preukázané, že odporkyňa 1/ bez
súhlasu navrhovateľa sporný pozemok užíva tým, že na ňom uskladňuje rôzny materiál.

Keďže odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne v bližších podrobnostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol zostáva rozsudok okresného súdu, keďže nebol
napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .