Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/151/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111216923
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111216923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Y. S., štátneho

občana U. republiky, bytom N. XXX, zastúpený H advokátska kancelária , s.r.o. , so sídlom V. P. XXX,
O., N. XX XXX XX proti odporcovi U. republika - 1/ T. spravodlivosti SR, Z. nám. XX, 2/ T. vnútra SR, L.
2, X. o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

C. U. republika - 2/ T. vnútra U. republiky, X., L. Xje p o v i n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu
XXX,XX Q. spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do XX dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

B. sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v

peniazochXXX,XXQ.spolusúrokomzomeškaniavovýškeX%ročneodXX.XX.XXXXaždozaplatenia
a zároveň náhradu trov konania.

D., že bol rozsudkom W. súdu v O., č. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, oslobodený spod obžaloby, nakoľko ním bol zrušený skorší rozsudok C. súdu v O. v
trestnej veci č.k. XT/XX/XXXX, ktorým bol pôvodne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. trestný zákon a odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní šiestich (6) mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jedného (1) roka a k
povinnostizaplatiťpoškodenémunáhraduškodynazdravívovýškeX.XXX,XXQ..Zuvedenéhovyplýva,

že rozhodnutia urobené orgánmi odporcu pred vynesením citovaného rozsudku v odvolacom trestnom
konaní, najmä však rozsudok C. súdu v O., č. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, boli nezákonné.

L. nárok je spojený s nezákonným rozhodnutím súdu ktoré muselo byť funkčne nadriadeným súdom
zrušené, a preto zodpovednosť štátu spadá do pôsobnosti T. spravodlivosti SR. Z. o náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím zaslal dňa XX.XX.XXXX na T. spravodlivosti SR, toto ju však
vzápätí postúpila na T. vnútra SR, pretože sa necítilo byť povinným orgánom na prerokovanie škody a
snaží sa preniesť zodpovednosť na toto ministerstvo s poukazom na § 4 ods. X zákona. G. tak sa k

postúpenej žiadosti zachovalo aj T. vnútra SR, ktoré vrátilo vec na prerokovanie pôvodne požiadanému
T. spravodlivosti SR s odkazom, že trestná vec skončila v konaní pred súdom, a preto má zastupovať
pôvodne požiadané ministerstvo.

V súvislosti s jeho obhajobou v tejto trestnej veci mu vznikla škoda zodpovedajúca nákladom na
obhajobu spočívajúcich v odmene za obhajobu, najmä v konaní pred súdom. H. Y.. W. V. zaplatil dňaXX.XX.XXXX tarifnú odmenu spolu vo výške XXX,XX Q. na základe jej vyúčtovacej faktúry č. XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z. jeho majetku ide na vrub odporcu v zmysle § 3 ods. l, písm. c/ v spojení s § 18 zákona, nakoľko sa

stalo v priamej príčinnej súvislosti s trestným konaním , pretože nebyť tohto trestného konania, tak k
tomuto následku, t.j. zmenšeniu jeho majetku v horeuvedenej výške, by iste nedošlo. Z. odporcu sa v
týchto škodových vzťahoch prezumuje, a zároveň sa odporca nemôže zodpovednosti zbaviť.

C. U. republika - X/Ministerstvo spravodlivosti v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že za
nezákonné rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi mala byť spôsobená škoda v celkovej sume XXX,XX Q.
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia označil navrhovateľ rozsudok C. súdu O. z XX.XX.XXXX, sp.

zn. XT/XX/XXXX s tým, že uvedený rozsudok musel byť ako nezákonný funkčne nadriadeným súdom
zrušený a preto zodpovednosť štátu spadá v zmysle § 4 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. do
pôsobnosti T. spravodlivosti SR.

L. na to, že z ustanovenia § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že ak si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je základným predpokladom zodpovednosti

štátu za takto spôsobenú škodu zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť
príslušným orgánom. B. však musí v súdnom konaní preukázať nielen to, že rozhodnutie orgánu verejnej
mocibolonezákonné,aleajto,ženavrhovateľovivzniklaškodaatiežžetátoškodabymunebolavznikla,
kebyorgánštátupostupovalsprávne,t.j.vsúladesozákonom.L.úspešnéuplatnenienárokunanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak musia byť súčasne splnené všetky podmienky, a to:

rozhodnutie musí byť právoplatné, rozhodnutím musí byť navrhovateľovi spôsobená škoda, rozhodnutie
musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnom príslušným orgánom.

G. C. súdu O., sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, napriek
tomu, že uvedený rozsudok bol v odvolacom konaní rozhodnutím W. súdu v O. zo dňa XX.XX.XXXX,

č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zrušený a navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. D. rozsudok nespĺňa znaky
nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. pretože v čase
jeho zrušenia nebol právoplatný. W. proti uvedenému odsudzujúcemu rozsudku podal navrhovateľ
odvolanie toto rozhodnutie právoplatnosť nikdy nenadobudlo a teda nemohlo byť zrušené z dôvodu jeho
nezákonnosti, ako to pre vznik nároku na náhradu škody vyžaduje § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z.

C. rozsudok nie je možné alternatívne považovať ani za nesprávny úradný postup súdu v zmysle
ustanovenia § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z., nakoľko odsudzujúci rozsudok bol vydaný v súlade s
právnymi predpismi a obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. To, že súd druhého stupňa
odchýlne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, nie je možné označiť za pochybenie súdu 1. stupňa, ale
len za výsledok jeho zákonnej rozhodovacej činnosti, ktorý bol zmenený v rámci odvolacieho konania.

Z ustanovení§ 4 ods.X písm. a) bod 1, b), f) citovaného zákona vyplýva, že pokiaľ ide o náhradu škody
spôsobenú v trestnom konaní je T. spravodlivosti SR príslušné na konanie v mene U. republiky len
v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom v prípade pochybenia vyšetrovateľa koná za U.
republiku T. vnútra SR a v prípade, ak pochybil prokurátor, R. prokuratúra SR. W. v zmysle ustálenej
judikatúry sa v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby za nezákonné rozhodnutie považuje

uznesenie o vznesení obvinenia sú toho názoru, že navrhovateľ ich nesprávne označil ako orgán
oprávnený konať v mene U. republiky v tomto konaní. Z. zdôraznil, že žiadosť navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo

dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. postúpená na prerokovanie T.
vnútra SR.

L. za potrebné poukázať na judikát NS SR XCdo XXX/XXXX ktorý ozrejmuje, že na úseku trestného
konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby
vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ L. zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody
spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene
štátu prechádza do úvahy tak T. vnútra U. republiky ako aj R. prokuratúra U. republiky.Ma za to, že navrhovateľ v tomto konaní vo vzťahu k nim nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, čo znamená, že neboli splnené základné podmienky
pre vznik zodpovednosti štátu za údajnú škodu. B. navrhovateľa považujú za nedôvodný a navrhujú aby

súd žalobu voči nim v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

C. U. republika - 2/ T. vnútra v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že C. riaditeľstvo L. zboru O.
vykonávalo pod K.: C. - XXX/X-OVK-TN-XXXX trestné stíhanie proti navrhovateľovi pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. l O. zákona. B. bolo dňa XX.XX.XXXX uznesením vyšetrovateľa C.
riaditeľstva L. zboru O. podľa § 206 ods. l O. poriadku vznesené obvinenie pre vyššie uvedený skutok.
O. stíhanie voči navrhovateľovi bolo ukončené dňa XX.XX.XXXX návrhom na konanie o dohode o vine

a treste podľa § 232 ods. l O. poriadku.

B. v postavení obvineného si proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, svoj čin oľutoval
a dal súhlas na začatie konanie o dohode o vine a treste, ktorého podstatou je, že ak obvinený priznáva
spáchanie skutku a je ochotný akceptovať navrhovaný trest prokurátorom možno uzavrieť vec formou
tzv. odklonu aj v tomto štádiu trestného konania a súdu predložiť dohodu, v ktorej obvinený prizná

vinu a prehlási, že ak prijme navrhovaný trest, pričom dohoda po schválení súdom nadobudne povahu
odsudzujúceho rozsudku. K dohode zrejme nedošlo, pretože prokurátor C. prokuratúry v O. oznámil,
že na navrhovateľa podal obžalobu na C. súd v O.. G. C. súdu v O., sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX bol navrhovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov, pričom výkon
trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok a k povinnosti

zaplatiť poškodenému náhradu škody vo výške X.XXX,XX Q.. G. W. súdu v O., sp. zn. XTo/XX/XXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby.

Z., že z uvedeného vyplýva, že U. republika, zastúpená T. vnútra U. republiky nenesie v predmetnom
prípade žiadnu objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože orgán
činný v trestnom konaní, t.j. vyšetrovateľ C. riaditeľstva L. zboru O. postupoval v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, pričom v zmysle § 230 O. poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonával prokurátor C. prokuratúry v O..
H. vyplýva z predloženého plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ považuje za nezákonné
rozhodnutie rozsudok C. súdu O. sp. zn. XXT/XX/XXXX. L. na to, že trestná vec navrhovateľa dospela
až do štádia trestného konania pred súdom čo znamená, že nedošlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia navrhovateľovi prokurátorom, nedošlo ani k odmietnutiu obžaloby prokurátora C.
súdom O..

Z obsahu obžaloby a jej prílohe tiež vyplýva, že navrhovateľom uplatnená náhrada škody v podobe
trov obhajoby vznikla až v priebehu trestného konania vedeného C. súdom O., teda v trestnom konaní
súdnom, čoho dôkazom je plnomocenstvo navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX na jeho obhajobu cit.: "v

konaní vedenom na C. súde v O. pod sp. zn. XT/XX/XXXX". O. plnomocenstvo bolo teda udelené po
viac ako X,X roku od podania obžaloby C. prokurátorom O. na navrhovateľa (obžaloba bola podaná
XX.XX.XXXX).

B. v oslobodzujúcom rozsudku W. súdu O., sp. zn. XTo/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, nie je
konštatované, že sa navrhovateľ oslobodzuje spod obžaloby z dôvodu nezákonného rozhodnutia či

postupu orgánov činných v trestnom konaní (teda v tomto prípade z dôvodu nezákonného rozhodnutia,
či postupu v trestnej veci konajúceho vyšetrovateľa) a tiež z dôvodu, že uplatnená náhrada škody v
podobe trov obhajoby vznikla až počas konania pred súdom, ako aj s poukazom na fakt, že objektívna
zodpovednosť štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie, v mene ktorého však vždy koná jeden orgán
verejnej moci, nie je T. vnútra U. republiky orgánom verejnej moci, ktorý by mal v tomto prípade konať

v mene štátu. B. navrhovateľ svoje nároky opiera o trestné súdne konanie, vedené pred C. súdom O. a
tiež preto, že škodu, ktorú navrhovateľ vyčíslil odvodzuje od tohto konania, U. republiky, zastúpená MV
SR má za to, že pasívne legitimovaným v predmetnom konaní je U. republika, zast. T. spravodlivosti U.
republiky z dôvodu, že údajná škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí
do pôsobnosti tohto ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy.U. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením rozsudku W. súdu v O. sp. zn. XTo/XX/
XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, C. súdu O. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o
náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu

škody zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o predbežné prerokovanie o náhradu škody - postúpenie žiadosti zo
dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX
adresovanú MV SR, faktúry č. XXXXXX vrátane prílohy k vyúčtovaniu, príjmového pokladničného
dokladu č. X/XXXX, vyjadrenia MS SR a MV SR k žalobe, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu
XT/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že s ohľadom na vyjadrenia považuje za
zákonného zástupcu v konaní T. vnútra SR. L. ide o podstatu nároku tak s ohľadom na vyvíjajúcu
judikatúru v obdobných veciach považuje za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, z
ktorého bol obžalovaný napokon krajským súdom oslobodený. Čo sa týka výšky uplatneného nároku nie
jerozhodujúce,ževčase,kedybolototorozhodnutievydané nemalnavrhovateľobhajcu,aleažvkonaní
pred súdom, nakoľko trovy obhajoby musel vynaložiť na obhajobu pred súdom a výsledok konania pred

súdom za pomoci obhajoby v konečnom dôsledku znamenal, že rozhodnutie o jeho obvinení sa stalo
nezákonným. L. sú tieto trovy v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím.

L. ide o otázku podania sťažnosti vyslovil k nej právny názor B. súd K. a NS SR v R XX/XXXX a
R XX/XXXX, kde oba najvyššie súdy súhlasne konštatujú, že ak dôjde k situácii, keď je obžalovaný
oslobodený od rozsudku, tak v takom prípade nemá na procesné trestné právo opravný prostriedok teda

sťažnosť význam a konečné rozhodnutie pred súdom má charakter, vyvoláva účinky, akoby vznesené
obvinenie bolo nezákonné. O. uznesenie má povahu nezákonného rozhodnutia bez ďalšieho. B. dôvod,
aby pre takúto formálnu záležitosť nemohlo byť rozhodnuté v zmysle žaloby, najmä prihliadnuc na to, že
navrhovateľsavkonanípredsúdombránilvočiobžalobevyjadrenímvzáverečnejreči,akoivsamotnom
odvolaní proti rozsudku l. stupňa, ktorým bol uznaný za vinného. Aj z tohto možno usudzovať, že

nesúhlasil s rozhodnutím, ktorým sa začína jeho trestné stíhanie a preto postup, ktorý namieta zástupca
MV SR, je príliš formalistický a nekorešponduje s judikatúrou B. súdov. L. sa týka výšky uplatneného
nároku, tak bola vyčíslená v súlade P. MS SR o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb

Z výsluchu odporcu U. republika - 1/ T. spravodlivosti bolo zistené, že zotrváva na tvrdení, že nie je
oprávnené zastupovať odporcu, nakoľko z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade oslobodenia spod

obžaloby sa za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané
vyšetrovateľom, a preto podľa § 4 ods. X písm. b/ zák.č. XXX/XXXX Z.z. zodpovedá za takto vzniknutú
škodu SR zast. MV SR. D. si náhradu trov konania.

Z výsluchu odporcu U. republika - 2/ T. vnútra bolo zistené, že zotrváva na doterajších tvrdeniach s
tým, že vznáša nie námietku pasívnej legitimácie, ale námietku príslušnosti. Má za to, že príslušný

v predmetnom konaní je U. republika, zastúpená MS SR. V zmysle § 6 ods. X zák. č. XXX/XXXX
Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená škoda, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6 ods. X zák.č. XXX/
XXXX Z.z. právo podľa ods. X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému

rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. U. tejto podmienky sa nevyžaduje,
ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. P. na skutočnosť, že obvinený navrhovateľ nepodal
sťažnosť, ako opravný prostriedok, voči uzneseniu o vznesení obvinenia nespochybňoval zákonným
spôsobom opodstatnenosť vyšetrovateľom vzneseného obvinenia voči navrhovateľovi ako obvinenému.
L. navrhovateľ v predmetnom súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v danej veci sa jedná

o prípad hodný osobitného zreteľa. L. na rozsudok KS v L. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XCo/XXX/XXXX,
kde súd v obdobnej veci rozhodol v prospech odporcu zastúpeného MV SR. L. ide o judikatúru uvádzanú
navrhovateľom i podľa dátumov je zrejmé, že táto je staršia, ako bol prijatý zákon zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a nemôže sa vzťahovať na tento zákon. Od r. XXXX
neexistuje žiadna ďalšia obdobná judikatúra.D. C. riaditeľstva policajného zboru v O. K.:C.-XXX/X-OVK-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo
vznesené obvinenie proti navrhovateľovi z prečinu ublíženia na zdraví podľa § X57 ods. 1 O.
zákona. L. tomuto rozhodnutiu sťažnosť nebola v zákonnej lehote podaná. B. po podaní obžaloby

navrhovateľ v trestnom konaní splnomocnil na zastupovanie advokátku dňa XX.XX.XXXX, ktorý poskytol
navrhovateľovi úkony právnej služby.

C.súdO.rozsudkomsp.zn.XT/XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXrozhodol,žeobžalovaný jevinný,že dňa
XX.XX.XXXX v čase asi o XX,XX hodine v priestoroch cukrárne nachádzajúcej sa v blízkosti potravín Y.
na námestí obce T., ktorej je majiteľom, po predchádzajúcom verbálnom konflikte so zákazníkom L. P.,

bytomT.č.XX, malvúmysletohtovyviesťzpriestorovcukrárneprejehonevhodnésprávanie,pričomho
chytil za odev, dal mu facku a tlačil ho pred sebou smerom von z predajne, čomu sa poškodený aktívne
bránil, následne sa začali títo navzájom naťahovať za ošatenie, v dôsledku čoho poškodený i vďaka
opitosti stratil stabilitu a krokmi pokračoval smerom dozadu asi X metre na kraj cesty, kde sa nachádzal
schod, na ktorom spadol na zem na chrbát, pričom narazil hlavou o betón v dôsledku čoho utrpel
tzv. mozgovolebkové poranenie, zmliaždenie s prekrvácaním predných plov oboch čelových lalokov

mozgu s opuchom ľavej pologule mozgu pozdĺžnu XX cm dlhú prasklinu klenby lebky čelovotemennej
oblasti vľavo, tržnú ranku záhlavia nevyžadujúcu jej zošitie s dobou hospitalizácie vo K. nemocnici v
O. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s následnou práceneschopnosťou do XX.XX.XXXX teda inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
l Tr. zákona. Za to sa odsúdil podľa § 157 ods. l Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X (šesť)

mesiacov pričom sa výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní X (jeden) rok. Z. bola
obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenému L. P. škodu vo výške XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX
Q.) ako bolestné.

W. súd v O. prejednal odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku a rozhodol, že napadnutý rozsudok
sa zrušuje v celom rozsahu a za podmienok § X22 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Y. S. podľa § 285 písm.

b/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby C. prokurátora O. sp. zn. XPv XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
pretože tento skutok nie je trestným činom. W. súd dospel k záveru, že k zraneniam poškodeného
nedošlo v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ale výlučne v dôsledku opitosti a jeho konania,
teda nie je prítomná objektívna stránka a nie je prítomné ani zavinenie obžalovaného a to ani vo forme
nevedomej nedbalosti.

Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že advokát Y.. W.
V. vyúčtovala navrhovateľovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc v právnej veci vedenej pod sp.zn.
XT/XX/XXXX za X úkonov právnej služby - prevzatie a príprava obhajoby, vypracovanie podania na súd
- vyjadrenia k obžalobe dňa XX.XX.XXXX,

ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

vypracovanie podania na súd - odvolanie proti rozsudku dňa XX.XX.XXXX, ďalšia porada s klientom
dňa XX.XX.XXXX a účasť na verejnom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX.

L. príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ vyúčtovanú sumu advokátke
uhradil.

B. listom zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil u T. spravodlivosti návrh na predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu vo výške zodpovedajúcej trovám
obhajoby v trestnom konaní, ktoré ju listom zo dňa XX.XX.XXXX postúpilo na T. vnútra SR, pretože sa
necítilo byť povinným orgánom na prerokovanie škody. MV SR s odôvodnením, že vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ svoje nároky opiera o trestné konanie a vyčíslenú škodu odvodzuje od tohto konania nie

je MV SR orgánom verejnej moci, ktorý by mal v tomto prípade konať v mene štátu postúpil žiadosť
navrhovateľa MS SR ako vecne príslušnému listom zo dňa XX.XX.XXXX.L. článku XX ods. X E. zákona č. XXX/XXXX Zb. E. SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. L. článku XX ods. X E. zákona č. XXX/XXXX Zb. E. SR obvinený má právo,

aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo
prostredníctvom obhajcu.

L. § 3 ods. X písm. a) Z. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

L. § 3 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. zodpovednosti podľa ods. X sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 4 ods. X písm. a) Z. č. XXX/XXXX Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. X koná v mene štátu T. spravodlivosti U. republiky, ak(okrem iného) škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

L. § 5 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

L. § 6 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. U., ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

L. § 6 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. právo podľa ods. X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti

nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. U. tejto podmienky
sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

L. § 15 ods. X,X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutí, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej

nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa
§ 4 a XX.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. E. podania žiadosti zostávajú zachované.

L. § X6 ods. 1 Z.. č. XXX/XXXX Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

L. § 17 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku
na súde, je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. X a 2.

L. § X8 ods. 1 Z. č. XXX/XXXX Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannomopatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí, a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

L. § 18 ods. X Z.. č. XXX/XXXX Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. U. trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

L. § 1X1 ods.X C. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

L. § 517 ods. 2 C. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

L. § 3 ods.X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení platnom od X.X.XXXX, výška úrokov z omeškania
je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy podľa § X32 O.s.p a právnom posúdení veci
súd dospel k záveru, že návrh je v prevažnej časti dôvodný. G. bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1
O.s.p. podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ako o nich, alebo o ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.

U. okolnosti v prejednávanej veci, ako to výška uplatnenej náhrady, ani rozsah poskytnutých služieb
právnej pomoci, neboli medzi účastníkmi sporná.

U. základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posúdil podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. X
písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z.. L. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym

právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Z. štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je
podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. P.
tejtozodpovednostiďalejpredpokladá,žesanezákonnérozhodnutiezrušilo,tedazbaviloprávoplatnosti.

B. uplatňujúcnárok najskôrvýslovneneuviedol,ktorérozhodnutie považujezanezákonnévzmysleust.

§ § 5 a X cit. Z. (proti čomu odporca namietal) v priebehu konania na pojednávaní označil za nezákonné
rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia z ktorého bol navrhovateľ napokon oslobodený.

L. uplatnení systematického výkladu § 3 ods. X písm. a) a Z. č. XXX/XXXX Z.z. je možné dôjsť k
záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia resp. trestného
rozkazu pre jeho nezákonnosť, má aj zastavenie trestného stíhania (vo vzťahu k uzneseniu o vznesení

obvinenia) a oslobodenie spod obžaloby (vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia a trestnému
rozkazu), ak k nemu došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným nebol potvrdený. Z., že oslobodzujúci rozsudok (ako tomu bolo v danom prípade) by
mal z hľadiska citovaného ustanovenia § 6 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. odlišný význam ako zrušenie
rozhodnutiaprejehonezákonnosťbybolvrozporesozmyslomúpravyzodpovednostištátuobsiahnutom

v citovanom predpise a to s myšlienkou, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená
štátom bola nahradená. G. záver vyplýva zo systematického a logického výkladu ustanovení § 8 ods. X
Z., ktoré jednoznačne vymedzujú prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenejrozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe a kde (per analógiám) možno
vyvodiť záver, že ak k oslobodeniu spod obžaloby, alebo zastaveniu trestného stíhania došlo z určitých
dôvodov (v predmetnom prípade bol navrhovateľ oslobodený podľa § 285 písm. b) O. poriadku t.j.

pretože skutok pre ktorý bol stíhaný nie je trestným činom teda v podstate ak predpoklad o spáchaní
trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia a trestnom rozkaze nebol potvrdený, má to
z hľadiska predmetného ustanovenia rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. L. oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby (podľa ust. § 285 písm. b/ O. poriadku,
pretože skutok, pre ktorý boli v trestnom konaní stíhaní nie je tresným činom )) má obdobne ako

zastavenie trestného stíhania z takých istých dôvodov nevyhnutne tie isté dôsledky, ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, účinky ktorých takýmto právoplatným
skončením trestného konania zanikajú. V tomto zmysle sa už s predmetnou problematikou vysporiadala
judikatúra U. súdov. P. z vyššie uvedeného boli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 6 ods.X a
X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (keď citované rozhodnutia policajného orgánu a prokurátora o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia navrhovateľovu zo spáchania trestného činu je so zreteľom na

výsledok trestného konania z hľadiska relevantnej právnej úpravy objektívne potrebné považovať za
nezákonné).

L. ide o námietky odporcu, o nesplnení jednej zo zákonných podmienok keď nárok na náhradu škody
môže byť priznaný len vtedy, ak poškodený využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu
opravný prostriedok, ktorým v tejto veci bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (s výnimkou

prípadov hodných osobitného zreteľa) mal súd za preukázané, že dôvody hodné osobitného zreteľa
vyžadujúce existenciu prekážky objektívne znemožňujúcej podať opravný prostriedok nie sú dané.

V ostatnom ako poukázal navrhovateľ už v rozsudku sp.zn. XCz/X/XX publikovanom pod R XX/XXXX
vtedy NS K. dovodil, že ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené a kto bol oslobodený spod
obžaloby má podľa ustanovení § 1 až X Z. č. XX/XXXX Sb. (dnes § 5 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z.))

zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. O. právo nemá iba ten,
kto si vznesenie obvinenia zavinil sám a kto bol oslobodený spod obžaloby alebo proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené, len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola
udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Zkonštantnejsúdnejjudikatúryvyplýva,žeakjetrestnéstíhaniezastavenéaleboakdôjdekoslobodeniu

spod obžaloby je treba bez ohľadu na dôvod zastavenia či oslobodenia vychádzať z toho, že občan
trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť vydané. Z. trestného stíhania
a oslobodenie spod obžaloby majú teda vždy bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli z hľadiska
ustanovenia § 6 cit. zák. rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.

D. o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného.

O. rozhodnutie je vydávané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Z
ustanovenia § 206 ods.X O. poriadku plynie, že k záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou
postačívyššístupeňpravdepodobnosti,ktorýmusíbyťkonkrétnymizistenýmiskutočnosťamidostatočne
odôvodnený, nie je však nutné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná v miere ako to je
u obžaloby. T. preto nastať situácia keď dosiaľ zistené skutočnosti budú nasvedčovať tomu, že bol

spáchaný trestný čin a že ho spáchal obvinený a na základe sťažnosti sa uznesenie nezruší s tým,
že je v súlade so zákonom. B. tomu v dôsledku dokazovania v ďalšom priebehu trestného konania
bude obvinený spod obžaloby oslobodený alebo bude trestného stíhania proti nemu zastavené. D.
o vznesení obvinenia je v tomto zmysle uznesením predbežnej povahy. S ohľadom na skutočnosť, že
takéto rozhodnutia výrazne zasahuje do súkromného a osobného života obvineného je nutná analogická

aplikácia § 5 ods.X a § 6 ods.X cit. zákona, ktorá nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia
odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané i keď samotné uznesenie mohlo byť z
hľadiska trestného konania aktom zákonným. Z analogickej aplikácie týchto ustanovení potom plynie, že
obvinenému ktorý bol v trestnej veci oslobodený spod obžaloby nie je možné nepriznať náhradu škody
spôsobenej mu trestným stíhaním len pre to, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť.

Ak trestný poriadok nestanovuje ani nepredpisuje pravidlá obrany, potom nevyužitie oprávnenia môže
byť i dôsledkom zvolenej procesnej taktiky obvineného a tým i výkonom ústavou chráneného práva na
obhajobu. B. podľa trestného poriadku je podanie sťažnosti proti uznesení o vznesení obvinenia právom
(a nie povinnosťou) obvineného s nevyužitím ktorého trestný poriadok nespája žiadne pre obvinenéhonegatívne dôsledky. L. sa tiež nemôže štát, ktorý so svojim sporom neuspel, zbaviť zodpovednosti za
škodu za náklady na obranu slúžiacu k efektívnej ochrane práv. C. nie je možné nútiť, aby podával proti
uznesení o vznesení obvinenia mechanicky v každej procesnej situácii i zjavne neúspešnú sťažnosť len

preto, aby mal zaistený nárok na náhradu škody v prípade, že bude obvinenia zbavený. L. záver o práve
na náhradu škody, bez toho, aby bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia svedčí i
zákonná povinnosť prokurátora kontrolovať zákonnosť uvedených uznesení z úradnej povinnosti (srov.
§ X30 ods. 2 písm. e/ Tr. poriadku). Na základe uvedeného má súd za to, že formalistická aplikácia
uvedeného ustanovenia by v skutočnosti viedla k zvýšeniu nákladov trestného konania. D. výkladový

postup spočívajúci v obmedzení vecného rozsahu hypotézy právnej normy v prípade, keď je text zákona
v rozpore s jeho účelom (tzv. teologickú redukciu) používa vo svojej konštantnej judikatúre rovnako
európsky súd pre ľudské práva (Q.) napr. pri rozhodovaní prípustnosti sťažnosti. D. čl. XX J. o ochrane
ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého súd môže posudzovať vec až po vyčerpaní všetkých
vnútroštátnych opravných prostriedkov podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva
( ... ) vykladá Q. konštantne tak, že vyčerpané musia byť len tie prostriedky, ktoré sú efektívne a

dostatočné pre zaistenie ochrany práv sťažovateľa ( napr. rozsudok Q. zo dňa XX.XX.XXXX vo veci
sp. Zn. XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX de A., C. a P. proti X.) pričom nemusia byť vyčerpané opravné
prostriedky, ktoré sťažovateľovi neposkytujú žiadne vyhliadky na úspech (napr. rozsudok Q. zo dňa
XX.XX.XXXXvovecisp.Zn.XXXXX/XXW.protiW.).Nazákladetýchtoskutočnostídospel súdkzáveru,
že obvinenému, ktorý bol v trestnej veci oslobodený spod obžaloby nie je možné nepriznať náhradu trov

konania spôsobenej mu trestným stíhaním len preto, že proti uzneseniu o zahájení trestného stíhania
nepodal sťažnosť.

Čodopríčinnejsúvislostimedzinezákonnýmirozhodnutiamiaškodoujepotrebnéuviesť,ženavrhovateľ
využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. L. názoru
súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou

skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a nič na tom nemení skutočnosť,
či ide o prípady nutnej obhajoby, alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia
a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby súdom, boli výlučnou príčinou vzniku
trovspätýchsobhajobouapríčinnásúvislosťjetýmnepochybná.P.uskutočnenéúkonyobhajobymožno
považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto

trovy neboli vznikli.

U. mal nepochybne za preukázané, že na strane navrhovateľa vznikla majetková ujma, spočívajúca vo
vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní.

Po vyporiadaní sa so základom nároku sa súd zaoberal rozsahom uplatnenej náhrady škody. H. už bolo
vyššie uvedené uplatnené úkony právnej služby považuje súd za účelne poskytnuté. V žiadnom z týchto

úkonov nie je možné vidieť špekulatívne účely smerujúce k zvyšovaniu trov konania. Z obsahu trestného
spisu mal súd preukázané poskytnutie úkonov právnej služby vyúčtovaných v súlade s ustanoveniami
vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom v čase poskytnutia jednotlivých úkonov právnej služby v celkovej výške vrátane
J. XXX,XX Q., ktorú sumu nenamietal ani samotný odporca.

Za takto spôsobenú škodu teda zodpovedá štát, ktorý sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť.

B. sa súd zaoberal vznesenou námietkou zástupcu odporcu vo vzťahu k jeho pasívnej legitimácie v
konaní pričom táto námietka v skutočnosti svojim obsahom nie je námietkou tzv. pasívnej legitimácie
(tzn. existencie právneho vzťahu účastníkov sporu vo vzťahu k predmetu sporu, vyplývajúceho z
hmotného práva) v pravom slova zmysle. L. vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu je U. republika.. B. preto v žalobe označil
správne pasívne vecne legitimovaný subjekt a to U. republiku ako nositeľa povinnosti na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, za ktorý v občianskom súdnom konaní v zmysle
ust. § 21 ods.X C. koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k predmetu sporu v tejto veci

osobitným predpisom, určujúcim príslušný štátny orgán vystupujúci v tomto občianskoprávnom konaní
za štát, je cit. zákon č. XXX/XXXX Zz., menovite jeho ustanovenia § 4 ods.X a 2. Ak ide o náhraduškody spôsobenej orgánom verejnej moci v trestnom konaní, prichádzajú do úvahy ako príslušné orgány
konajúce v mene štátu T. spravodlivosti U. republiky (podľa ust. § 4 ods.X písm. a/ bod X - alebo podľa §
4 ods.X vtedy, ak by nebolo možné príslušný orgán určiť podľa ods.X), T. vnútra U. republiky (podľa ust.

§ 4 ods.X písm. b/ - ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán L. zboru),
alebo R. prokuratúra U. republiky (podľa ust. § 4 ods.X písm. e/ - ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní).

B. na trovy právneho zastúpenia vznikli navrhovateľovi v trestnom konaní začatom na

podklade rozhodnutí L. zboru U. republiky (uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinení) Ak

je trestné stíhanie zastavené, alebo dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho,
že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. L. podľa
názoru súdu zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby (s výnimkou, že obvinenie
si spôsobil občan sám, takže trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že za spáchaný trestný čin nie je
trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný) má rovnaký
význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. So zreteľom na uvedené treba

vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z. z. v platnom znení rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Na základe uvedeného je príslušným štátnym orgánom T. vnútra U. republiky, ktorému
bola postúpená žiadosť na predbežné prerokovanie nároku. N. výklad cit. zákonných ustanovení i
vo vzťahu k postupu dotknutých štátnych orgánov v predmetnej veci by bol voči navrhovateľovi ako

poškodenému, ktorý nijako nemohol ovplyvniť postup dotknutých štátnych orgánov, posúvajúcich si
medzi sebou vec na vybavenie, šikanózny, v rozpore s vymedzením pôsobnosti občanov a štátnych
orgánov vo vzťahu k štátnej moci v čl. X E. U. republiky a odporujúcim duchu a účelu citovanej právnej
úpravy.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu navrhovateľov ako skutkovo a právne dôvodnému

čo do istiny vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

B. v konaní uplatnil i príslušenstvom pohľadávky a to úroky z omeškania. U. nakoľko odporca je v
omeškaní s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi uložil odporcovi i povinnosť zaplatiť mu
príslušný úrok z omeškania vo výške X%, (keď základná úroková sadzba Q. centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške X%) odo dňa XX.XX.XXXX, keďže

lehota na plnenie podľa výzvy navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX uplynula dňa X.XX.XXXX. V ostatnej
uplatnenej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods.X O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.