Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Pavol Karas
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210218325.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Pavlom Karasom, v právnej veci navrhovateľky: M. Š., K.. J. G.
M., X.. XX.XX.XXXX, L. F. X, F., S. L. O. K., zastúpená JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, Kmeťova
26, Košice, proti odporcovi: J. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. F. X, F., zastúpený JUDr. Alexandrom Fuchsom,
advokátom, Štúrova 20, Košice, za účasti maloletej J., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo M. Š., K. J. G. M. C. S. J. Š. N. Y. A., L. G. XX.X.XXXX, ktoré je zapísaní v knihe
manželstiev matričného úradu L. A., vo zväzku S., K. XXXX, X. R. XX, J. J. Č. XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode súd zveruje maloletú J., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s právom
dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej J. R. XXX,-Eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený sa stýkať s maloletou J. neobmedzene.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 29.07.2010 a doplneným
podaním zo dňa 13.09.2010, doručeným súdu dňa 20.09.2010 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom, zveril jej maloletú J. do osobnej starostlivosti, zaviazal odporcu prispievať na
výživu maloletej sumou X.XXX,-Eur mesačne a styk maloletej s odporcom upravil tak, že odporca je

oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou v mieste jej trvalého pobytu neobmedzene, počas školských
prázdnin je oprávnený ju prevziať v mieste jej trvalého pobytu a to v nepárny rok v období od 20.12.
kalendárneho roka do 10.01. nasledujúceho kalendárneho roka, v párny rok v období od 28.12.
kalendárneho roka do 17.01. nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň žiadala, aby súd povolil
vysťahovanie maloletej do L. O. K. nakoľko navrhovateľka sa mienila vrátiť späť do rodnej krajiny spolu
s maloletou dcérou.

Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L. O. K. po
predchádzajúcej ročnej známosti z lásky, avšak neskôr sa začali medzi manželmi vyskytovať nezhody,
vzájomný nesúlad spočívajúci v opačných názoroch na dôležité rodinné záležitosti ako aj na výchovu
dieťaťa, povinnosti a záväzky v domácnosti, vzťahy s priateľmi, akceptovateľná pracovná doba,
vhodný slovník, oblečenie a s tým spojené hádky sprevádzané agresivitou, vulgárnymi nadávkami,

zastrašovaním, čo nepriaznivo vplývalo nielen na manželský vzťah, ale aj na výchovu maloletej dcéry,preto usúdila, že nemieni zotrvať v tomto zväzku, ktorý je hlboko rozvrátený a ktorého obnovu nemožno
očakávať.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril v tom zmysle, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí, aj keď sa domnieva, že na to neexistujú žiadne závažné dôvody, nevidí však
možnosť obnovenia manželského spolužitia, pretože navrhovateľka sa natrvalo vrátila do L..

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento

skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Y. H. A. Y. L. O. K., ktoré je zapísané v osobitnej matrike
v knihe manželstiev matričného úradu L. A., Y. B. S., K. XXXX, na str. XX, J. J. Č. XXX. U navrhovateľky
sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o manželstvo druhé, navrhovateľka je štátnou občiankou L.
O. K., odporca je štátny občan SR. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to maloletá J., X..

XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na F. N. X Y. F..

Odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.03.2011 uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí, nesúhlasí však so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ale navrhuje
ju zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať na platenie výživného, pretože má za to,

že navrhovateľka odišla spolu s maloletou dcérou v júni v roku 2010 do L. s úmyslom ostať tam aj
s dcérou natrvalo, že maloletá sa chce vrátiť bývať na Slovensko, avšak je zmanipulovaná zo strany
svojej starej mamy. Zároveň uviedol, že navrhovateľka odišla s maloletou v júni 2010 do L. bez toho,
aby uviedla nejaký dôvod, hoci sa v ich manželstve dovtedy nevyskytovali žiadne problémy, svoj odchod
mu nevedela nijako vysvetliť.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi dňa 31.05.2011 uviedla, že i keď manželstvo s odporcom
uzatvárala z lásky, v súčasnosti už k nemu nepociťuje tieto city, nakoľko si s ním prestala rozumieť,
pretože medzi nimi dochádzalo čoraz častejšie k hádkam, ich manželstvo už nefunguje tak, ako by
malo, prispelo k tomu i výbušná povaha odporcu. Žiadala, aby maloletá J. bola zverená do jej osobnej

starostlivosti s tým, že odporca má právo neobmedzeného styku. Uviedla, že maloletá sa v L. cíti dobre,
rýchlosaadaptovala,našlasikamarátov,navštevujetamsúkromnúškolu,ktorájeveľmidobrevybavená
a na Slovensko sa nechce vrátiť. Žijú spoločne s matkou navrhovateľky v prenajatom byte o rozlohe
120 m2.

Kolízny opatrovník uviedol, že nemohol preskúmať pomery maloletého dieťaťa vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka sa spolu s maloletou zdržiava v L..

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľka je
štátna občianka L. O. K. R. L. Y. L. O. K. a odporca je štátny občan Slovenskej republiky s bydliskom
v Slovenskej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, musel sa vysporiadať s
otázkou svojej právomoci a príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa cit. ust. § 103 a

nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s ust. § 7 O.s.p. Nakoľko medzi Slovenskou republikou a L. O.
K. nebola uzavretá dvojstranná zmluva o právnej pomoci v občianskych veciach, ktorá by riešila otázku
právomoci súdov v tomto konaní, posúdil súd svoju právomoc a príslušnosť ako i rozhodujúce hmotné
právo podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „MPS"), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva
a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z
manželov je slovenským občanom.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa
spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak súmanželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom
slovenským.

Na základe uvedeného ustanovenia, o rozvode manželstva účastníkov tohto konania rozhodoval súd v
zmysle slovenského právneho poriadku nasledovne:

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach
týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne

na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z
manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o

rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,

ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s

maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa ust. § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

I keď sa súdu nepodarilo jednoznačne zistiť príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania, vzhľadom
na to, že účastníci manželské súžitie, podstatu i pôvod manželských rozporov interpretovali odlišným
spôsobom, súd mal za nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne
rozvrátené, čím je i bez potreby ďalšieho zisťovania príčin tohto stavu, ktoré sami o sebe pre posúdenie

vážnosti a trvalosti rozvratu nemajú priamy význam, daný zákonný predpoklad pre zrušenie manželstva
účastníkov rozvodom.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že s návrhom na rozvod manželstva
súhlasia, rozpor nastal v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať

ju a spravovať jej majetok ako aj s úpravou styku s maloletou a výšky výživného.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru,
že manželstvo účastníkov je trvalo a hlboko rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia ani v budúcnosti, a že teda v danom prípade sú splnené všetky hmotnoprávne

podmienky pre zrušenie manželstva účastníkov rozvodom. Preto súd manželstvo navrhovateľky a
odporcu rozviedol.

V otázke zverenie maloletej J. do osobnej starostlivosti matky súd vyšiel zo skutočnosti, že je v záujme
maloletej J. jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, pretože má vytvorené vhodné prostredie pre

jej výchovu a vývin a je to prirodzenejšie vzhľadom na vek maloletej. Styk otca s maloletou upravil súd
neobmedzene vzhľadom na vzdialenosť miesta pobytu maloletej a časovú náročnosť realizovania styku
s ňou. O výške výživného súd rozhodol majúc za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach
odporcu platiť na výživu maloletej sumu XXX,-Eur mesačne.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).