Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32T/64/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108010450
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Šenkár

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5108010450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Marekom Šenkárom, v trestnej veci obžalovaného

Z. J., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom 10.2.2010 takto,

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. por,

o s l o b o d z u j e

obžalovaného Z. J., nar. X.X.XXXX v Č., trvale bytom

N., K.. X. Q. J.,

spod obžaloby okresného prokurátora Žilina, sp.zn. 4 Pv 448/07-27 z 21.5.2008, podľa ktorej sa mal v
bode 1/ dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pre skutok

ž e,

1/dňa5.10.2007asio20.15hod.vbareY.O.vobciX.S.,K..X.Q.J.,podvplyvomalkoholuvykrikovalna
celý bar, v ktorom sa v tom čase nachádzalo asi 15 ľudí, „Všetci choďte do piče!“, „Kurvy, zabijem vás!“,

čo viackrát zopakoval, následne bezdôvodne hodil malý sklenený pohár do čašníčky W. Š., nar. XXXX,
ktorú trafil do ramena, pričom jej nespôsobil žiadne zranenie, následne v chodbe baru bezdôvodne
udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre neznámeho mladého muža, potom otvorenou dlaňou udrel vo
výčapnej miestnosti pri stolovom futbale ďalšieho neznámeho muža, ktorý následkom úderu spadol na
zem a keď sa chcel postaviť, znovu ho rukou udrel do oblasti tváre a povedal mu, že bude ležať na
zemi, pričom keď sa na jeho obranu postavila neznáma žena, túto taktiež udrel rukou do oblasti tváre,
následne mu čašníčka W. Š. povedala, že zavolá políciu, vtedy si sadol k baru, osoby, ktoré napadol,

z baru odišli, rovnako i on, pričom o 21.45 hod. nezisteným spôsobom vyrazil v pravej spodnej časti
vchodové dvojkrídlové dvere baru, čím Z.. Š. J. spôsobil poškodením vchodových dverí škodu vo výške
2.000,- Sk,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

a podľa § 285 písm. a) Tr. por,

o s l o b o d z u j eobžalovaného Z. J., nar. X.X.XXXX v Č., trvale bytom

N., K.. X. Q. J.,

spod obžaloby okresného prokurátora Žilina, sp.zn. 4 Pv 448/07-27 z 21.5.2008, podľa ktorej sa mal

v bode 2/ dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pre skutok

ž e,

2/ dňa 6.10.2007 asi o 23.00 hod. v obci S., K.. X. Q. J., asi 50 m od rodinného domu č. XXX, kde
býva spoločne so svojimi rodičmi, na miestnej komunikácii fyzicky napadol svojho otca Z. J., nar.
XX.XX.XXXX, tak, že ho opakovane udieral rukami do oblasti hlavy a kričal, že ak nebude spolupracovať

s mafiou, tak ho zabije, dopichá nožom a zapáli ich dom, potom svojho otca chytil pravou rukou pod krk
a začal ho škrtiť, pričom mu povedal, že má schovanú pištoľ a bez problémov ho zastrelí, ak nebude
spolupracovať s mafiou, čo opakovane hovoril cestou domov, pričom po príchode domov svojho otca
v kuchyni rodinného domu opäť rukami opakovane udieral do hlavy a vyhrážal sa mu, že ho zabije,
dopichá nožom a celú rodinu postrieľa pištoľou, zapáli dom, pričom svojím konaním vzbudil u svojho otca

Z. J. st. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, ako i jeho rodiny a spôsobil mu bližšie nezistené zranenia,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Z.. Š. J., nar. XX.X.XXXX v Ž., trvale bytom X. S. Č.. XXX,
okres X. Q. J., odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na Okresnom súde Žilina 21.5.2008 obžalobu pod č. 4Pv
448/07-27 z 21.5.2008 na obvineného Z. J. pre skutky podrobne rozvedené v označenej obžalobe, ktoré
boli právne kvalifikované ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode 1/ obžaloby
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bode 2/ obžaloby.

V predmetnej trestnej veci okresný súd vydal trestný rozkaz, č.k. 32T/64/2008-152 zo 4.2.2009, ktorým
bol obvinený Z. J. uznaný za vinného zo skutkov v celom rozsahu podľa podanej obžaloby. Súd podľa §
44 Tr. zák. však upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože pokladal trest uložený
obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 34T/20/2008 z 31.10.2008 (právoplatný
31.10.2008), na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Proti trestnému rozkazu podal riadne a včas odpor okresný prokurátor.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. J., výsluchom svedkov
- poškodených W. X., Z. J. st. a Z.. Š. J., svedkov R. E., a Ľ. J.; listinnými dôkazmi, uvedenými v bode 2
obžalobného návrhu s výnimkou trestného oznámenia W. Š., trestného oznámenia Z. J. st., znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia na č.l. 79-86 a zápisnice o podaní vysvetlenia na č.l. 87,

ako i správami o povesti obžalovaného.

Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok opísaný v
bode 1/ obžaloby, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal práve obžalovaný. Z vykonaných dôkazných
prostriedkov súd zároveň dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok opísaný v bode 2/ obžaloby,pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal. Okresný súd tak dospel k záveru, že je dostatočne odôvodnený
záver na postup podľa § 285 písm. c) Tr. por. vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1/ obžaloby a na
postup podľa § 285 písm. a) Tr. por. vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby.

Obžalovaný Z. J. k bodu 1/ obžaloby na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že pohár do čašníčky
nehodil. Tento pohár spadol, nakoľko bar pri ktorom sedel bol dosť vysoko a čašníčka W. X. bola
k nemu otočená chrbtom. V bare v ten večer bol aj so svojimi známymi, s ktorými popíjal, pretože
niečo oslavovali. V ten večer sa s niekým pohádal, avšak táto hádka bola iba vo verbálnej rovine,
pričom žiadny fyzický útok na túto osobu neviedol. Ohľadom pohára uviedol, že tento zhodil nechtiac do

čašníčky, keď zdravil kamaráta, pričom ona povedala, že zavolá policajtov. Hneď potom odišiel domov.
Nevykrikoval tak, ako je to uvedené v obžalobe a nikomu sa ani nevyhrážal. Fyzicky nikoho nenapadol
a do vchodových dverí kopol nechtiac, pretože bol opitý a nepamätá si to presne.

Obžalovaný Z. J. k bodu 2/ obžaloby na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že s otcom a jeho
známym v ten deň robili spoločne prístrešok. Keď odchádzali spolu s pohostinstva, v ktorom boli asi 2
hodiny, tak išli spolu domov po ceste, ktorá vedie k ich domu. Počas cesty sa s otcom vzájomne pochytili

s tým, že otec do neho sotil a on mu to iba vrátil tak, že ho chytil za ramená a odstrčil ho. Potom išiel
domov spolu s otcom. Otec doma vytiahol nejakú fľašku, dali si po poháriku a otec následne zavolal
políciu. V pohostinstve pred tým vypil asi 5 becheroviek a 5 pív. Otca nenapadol a nevyhrážal sa mu,
ale naopak otec chytil jeho. Otcovi sa nevyhrážal ani v kuchyni ich domu a ani tam ho nenapadol. Podľa
jeho názoru je otec voči nemu už dlhšiu dobu zaujatý, pričom s alkoholom u otca sa to len u neho

vystupňovalo. Nevie si to vysvetliť, pretože otcovi celý týždeň pomáhal.

Svedkyňa - poškodená W. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že
obžalovanýdonejhodilpohár,aletotonevidela,pretožebolaknemuotočenáchrbtom,pričomzákazníci,
ktorí v bare vtedy boli jej hovorili, že pohár do nej hodil obžalovaný. Nemyslí si, že by to obžalovaný
urobil schválne. Podľa nej to bolo pod vplyvom nejakej návykovej látky. Pohár ju trafil do ramena, pričom

išlo o malý štamprlík. Ďalej uviedla, že v bare bola hádka, obžalovaný vykrikoval na zákazníkov. Ale
nevie čo presne to bolo. Nevie, či to boli nadávky, nepamätá si to. V bare mohlo byť v ten večer tak
okolo 10 ľudí. Obžalovaný kričal a keď hodil ten pohár, tak bol agresívny. Jeho kričanie bolo normálne,
ani silné a ani slabé. Následne volali policajtov, pričom obžalovaný vykrikoval pokiaľ neprišli a vykopol
dvere. Zákazníci hovorili, že v bare bol aj nejaký fyzický konflikt, ale ona to nevidela. Nie je si istá, ale

asi dvaja zákazníci jej hovorili, že ich obžalovaný napadol, ale čo im urobil, to nevie. Niektorí zákazníci
v bare potom zostali, iní odišli a niektorí z nich kričali, že to bol obžalovaný. Že by obžalovaný vykopol
dvere, toto nevidela. Keď prišiel potom majiteľ baru, prišla aj polícia a títo niečo spolu riešili. Svedkyňa -
poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď prišla v apríli vypovedať na políciu, tak už len
podpísala zápisnicu, ktorá bola pripravená a ktorú si zbežne prečítala s tým, že si myslela, že je to presne

to, čo písali policajti na písacom stroji. Najskôr podala trestné oznámenie, ktoré s ňou spisoval jeden
policajt a potom sa ohľadne tejto veci rozprávala s druhým policajtom, ktorý ju napokon predvolal na
výsluch a dal jej podpísať pripravenú výpoveď. Avšak tie skutočnosti, ktoré tam policajt napísal, ona pred
tým tomuto policajtovi už uvádzala a teda sám napísal jej vyjadrenie. Na otázky obhajkyne, svedkyňa -
poškodenánahlavnompojednávaníuviedla,ženevidela,akomaldonejobžalovanýtrafiťpohár,pretože

bola k nemu otočená chrbtom. Policajtov nevolala preto, že by situácia v bare niekoho ohrozovala, ale
preto, že mala na starosti celý bar a zákazníci jej hovorili, aby políciu zavolala. Či obžalovaný povedal
slová „Všetci choďte do piče, kurvy, zabijem Vás“ uviedla, že to tak mohlo byť, ale či to tak naozaj bolo,
to si nespomína, či to tak vykrikoval.

Svedkyňa - poškodená ďalej uviedla, že nevie či obžalovaný vykrikoval na jednu osobu, alebo na

všetkých v bare, ale podľa nej to vykrikoval všetkým v bare, ale je to možné, že to vykrikoval aj len
jednej z osôb, ktoré tam vtedy boli. Obžalovaný nekričal, aby mu otvorili dvere, lebo že ich vykopne a
ani nevidela, že by niekto iný tieto dvere vykopol. Jej výpoveď na hlavnom pojednávaní je na základe
toho, čo jej povedali zákazníci, teda ona iba reprodukuje, čo jej zákazníci povedali. Nevie povedať, kto
zo zákazníkov jej povedal, že dvere na bare sú vykopnuté. Nevie ani to, kto vtedy v bare bol. Vie iba to,

že na zemi ležal nejaký muž, ale nevie kto to bol a ani v akej polohe bol. Nevidela, že by tohto muža
mal udrieť obžalovaný a nevidela nikoho priamo, že by to bol urobil.Svedok - poškodený Z.. Š. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vždy
mu pán J. oznamoval telefonicky, že sa u neho v bare nachádza obžalovaný s ktorým nemá dobré
skúsenosti, že rozbíja zariadenie a robí neporiadok. Mládež, ktorá chodieva k nemu do baru má podľa

jeho názoru strach zo správania sa obžalovaného v tomto bare. Majiteľom baru je už 10 rokov a počas
tohto obdobia musel už 4-krát volať políciu. Kus skutku z 5.10.2007 uviedol, že o incidente vie len
sprostredkovaneprostredníctvompánaJ.apoškodenej,pričommuurčitetelefonovaliobidvaja.Povedali
mu, že zažili hrôzu, strach. Poškodená mu povedala, že tam už odmieta pracovať. Povedala mu, že
sa bála o svoj život. S J. mu povedali, že tam lietali poháre, zaháňali sa stoličkami. Podľa neho pán J.

bol v tom čase prítomný v bare. Sprostredkovane sa dozvedel od poškodenej, že mala byť v ten večer
napadnutá obžalovaným, ale či bol v ten večer aj niekto iný napadnutý, to nevie. O udalosti mu hovoril aj
terajší manžel poškodenej. Podľa tvrdenia pána J. mali byť v ten večer v bare poškodené dvere tak, že
mali byť násilne otvorené obžalovaným, nakoľko sa poškodená a svedkyňa R. E.Á. pred ním zo strachu
zamkli v bare. Obidve mu to celé opisovali tak, že bol des, že mali strach. Svedok - poškodený ďalej
uviedol, že vie, o tom, že ak sa dostal niekto do konfliktu s obžalovaným, dostal od neho facku, ale nevie

to priradiť ku konkrétnemu dátumu. Osobne to tiež párkrát videl. Niekedy sa bil pred zariadením, aj v
zariadení.

Svedkyňa R. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že keď obžalovaný
v ten večer prišiel do baru, prišiel ako normálny zákazník, pričom pil vtedy koniferku, ale nevie koľko
presne to bolo. Prišiel aj s kamarátmi, s ktorými sedel pri prvom stole v bare. Ona na nich dobre nevidela,

pričom títo nič nerobili, len sa kamarátsky medzi sebou rozprávali. Jeho kamaráti išli hrať automaty a
obžalovaný prišiel sedieť ku baru. Pri bare pil len džús, pričom pri bare mohol sedieť tak 1 až 2 hodiny.
Medzi rečou sa spolu aj rozprávali o škole, potom vykladala tovar a obsluhovala ho. Nevidela, že by v
bare došlo k nejakému fyzickému napadnutiu. V ten večer bola s ňou v bare čašníčka W. X.. Polícia sa
v ten večer volala podľa nej preto, lebo pri kalčete bola partia ľudí, ktorí hrali túto hru a niekto z tejto

partie prišiel a povedal W. X., že kamaráta z jeho partie zbil obžalovaný, tak, že mu mal streliť za ucho.
Táto osoba ukázala prstom na obžalovaného a povedala, že mali medzi sebou potýčku, ale nevie prečo.
W. X. išla následne dozadu do kancelárie a odtiaľ zavolala políciu, lebo to žiadal od nej zákazníčka,
lebo jej priateľovi obžalovaný strelil za ucho. Druhý krát volala W. policajtov, lebo mali byť vykopnuté
dvere na bare. V bare bol iba jeden človek, ktorý mal byť napadnutý. Obžalovaný potom stále sedel

pri bare a tá skupina pri kalčete dopila a následne odišli domov. Ohľadom poškodených dverí na bare
uviedla, že bar zamkli, keď bola záverečná a asi tak po 20 až 30 minútach počuli aj s W. silný buchot.
Chvíľu zostali pri bare a potom sa W. išla pozrieť, čo sa stalo a povedala, že sú rozbité dvere. Ona pri
tých dverách nebola a nevie v ktorej časti mali byť dvere rozbité. W. jej povedala, že pri dverách nikoho
nevidela. Ďalej uviedla, že v ten večer obžalovaný ju, W. X. a ani nikoho iného v bare nenapadol. Nevie,

či obžalovaný v ten večer niečo v bare nadával a vykrikoval, pretože tam každý nadával okrem nej. Ona
v ten večer strach nemala, ale W. plakala, lebo je taká skôr citlivá, pričom podľa nej plakala preto, že bola
vystrašená, nakoľko v bare bolo veľa ľudí a ona nič nestíhala. Naviac sa v ten deň pohádala so svojim
priateľom. Z personálu baru tam boli vtedy iba oni dve. V ten večer aj volali majiteľovi baru pánovi J. a
prevádzkarovi pánovi J., avšak títo nedvíhali telefóny. Ona v tomto bare len praxovala, pričom osoby,

ktoré vtedy žiadali zavolať políciu videla vtedy prvýkrát a nepozná ich. Uviedla, že sa v ten večer žiadny
pohár v bare nerozbil. Na polícii ju vypočúval policajt pán E., ktorý si prečítal jej prvú výpoveď a povedal
jej, že sú tam určité nejasnosti a že tomu nerozumie, aby sa u neho zastavila a mu to ešte raz vysvetlila.
Keď sa potom stretli, tak menovaný policajt čítal jej prvú výpoveď, že by niečo nezabudla. Nevidela, že
by obžalovaný použil v ten večer fyzické násilie voči niekomu.

Svedok Ľ. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že nebol nikdy svedkom
žiadneho incidentu v bare. Do baru pritom chodieva cez deň po tovar. Uviedol, že mu telefonovali,
keď mal obžalovaný robiť problémy v bare. Ohľadom vykopnutia dverí a skutočností predchádzajúcich
tomuto incidentu uviedol, že mu asi bolo telefonované. Presne si však na dátum, kedy mu malo byť
telefonované nepamätá. Volali mu väčšinou vtedy, keď sa nejakí zákazníci hádali. Keď volal majiteľovi

baru Z.. J., tak sa spolu bavili o obžalovanom. Bol 1-krát svedkom toho, že zákazníci odchádzali z baru
kvôli obžalovanému, lebo sa hlučnejšie správal. Toto sa malo stať niekedy v roku 2008.Svedok - poškodený Z. J. st. vo svojej výpovedi k bodu 2/ obžaloby na hlavnom pojednávaní okrem
iného uviedol, že robili spolu so synom na dome s drevom a večer išli do krčmy o 20.00 h. Bolo to
asi tak okolo 21.00 h., keď prišiel k nemu obžalovaný, pričom sa správal k nemu slušne, všetko bolo v

poriadku, rozprávali sa spolu asi hodinu, pričom obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Potom začal byť
agresívny voči susedovi v krčme, tak ho asi hodinu presviedčal aj s kamarátom, aby išiel domov. Potom
ho poslúchol, išiel s ním domov, pričom išli sami. Cesta im trvala asi 10-15 min z krčmy, ktorá je vzdialená
asi 300m od ich domu. Obžalovaný zrazu zostal nepríčetný, napadol ho. Zo tri-krát ho buchol otvorenou
dlaňou po hlave a vykrikoval nezmysly ako „hajzel, čo si ty, čo si myslíš?“ Bol zrazu ako besný. Myslí

si že ho obžalovaný nepoznal. Hovoril mu, aby šiel domov, pričom bol z jeho správania v šoku. Vôbec
sa nebránil, nevedel čo sa deje. Išli následne domov, znovu mu povedal „dáme si fľašku,“ rozprávali sa,
pričom obžalovaný znovu začal byť nepríčetný a vykrikoval tie isté nezmysly. Potom prišla manželka a
zavolalapolicajtov.Ďalejuviedol,žeobžalovanývykrikoval„hajzli,huhuhu“,potomprišlipolicajtiazobrali
ho. Báli sa s manželkou čo bude ďalej. Slová, ktoré sú uvedené v obžalobe, obžalovaný nevykrikoval.
Išlo len o sériu výkrikov, ktorá trvala asi 20 sekúnd, pričom výkrikom ani poriadne nerozumel. V ten večer

mal aj on vypité 3 pivá a teda pod vplyvom alkoholu. Na hlavnom pojednávaní sa rozhodol vypovedať
preto, že chce, aby bola obžalovanému uložená ochranná liečba, nakoľko ako syn začal robiť v kasíne v
U.,takodvtedyzačalivšetkyproblémy.Priincidente,ktorýsamalodohraťpoichvzájomnejcestezkrčmy
domov ich nikto nevidel. Vykrikovanie zo strany obžalovaného, či už po ceste domov, alebo aj v kuchyni
u nich doma považoval za dôvodnú obavu i svoj život a zdravie, ako i život a zdravie svojich blízkych.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie zo 6.10.2007 (č.l. 33-39) vyplynulo len to, že
policajti na mieste, kde malo ku skutku dôjsť zdokumentovali poškodenie hnedých vchodových dverí,
ktoré boli poškodené v časti zámku a bočnej strany, na ktorej dochádza k uzatváraniu. Išlo o dvojkrídlové
dvere, ktoré vedú dovnútra a následne k výčapu baru Y. O..

Zo správ o povesti súd zistil, že obžalovaný bol doteraz 4-krát súdne postihnutý, pričom v dvoch

prípadochsananehohľadí,akobynebolodsúdený,vregistripriestupkovmávyznačených10záznamov,
a to predovšetkým pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku a verejnému
poriadku. Zo správy Mestského úradu v X. Q. J. súd zistil, že obžalovaný bol mestom X. Q.É. J.
prejednávaný v roku 2007 za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) Zákona č. 372/1990 Z.z., za čo mu
bola uložená pokuta vo výške 6,63 Eur.

Okresný súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade dostatočne
odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c) Tr. por. vo vzťahu k buodu 1/ obžaloby.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom podľa § 285 písm. c) Tr. por. okresný súd poznamenáva, že
výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania spáchal obžalovaný.

Preto zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o púhej
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Výrok o vine možno zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný.

V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, okresný súd
poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.K dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. c) Tr. por. okresný súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade
nie je rozhodujúce, či súd zistil inú osobu ako páchateľa, alebo či sú len pochybnosti, ktoré nedovoľujú
spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného.

Okresný súd konštatuje, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov v rámci uvedeného trestného
konania pretrvávajú pochybnosti o tom, či skutok, pre ktorý je obžalovaný Z. J. stíhaný, spáchal práve on.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd k dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm.
c) Tr. por. uvádza nasledovné skutočnosti. Obžalovaný poprel spáchanie skutku uvedeného v bode
1/ obžaloby. Uviedol, že pohár zhodil z barového pultu len nechtiac, pričom tento letel smerom na
poškodenú X.. Nikomu sa v ten večer nevyhrážal a na nikoho ani fyzicky a ani verbálne neútočil.

Pripustil, že do dverí mohol kopnúť, pretože sa zatackal, nakoľko v ten večer požil alkoholické nápoje.
Oproti výpovedi obžalovaného bola výpoveď poškodenej W. X., ktorá v priebehu výsluchu na hlavnom
pojednávaní uviedla hneď niekoľko verzií, ako malo ku skutku dôjsť, keď na jednej strane uviedla,
že bol to práve obžalovaný, ktorý do nej hodil pohár, avšak toto priamo nevidela, lebo bola k nemu
otočená chrbtom. Zákazníci jej však povedali, že pohár mal do nej hodiť obžalovaný. Štamprlík ju mal

zasiahnuť do ramena. Obžalovaný vykrikoval na zákazníkov, ale nevie čo presne, teda nevedela uviesť,
či malo ísť o nadávky. Obžalovaný podľa nej kričal, keď hodil pohár a bol agresívny. Nevidela, že by
mal obžalovaný v ten večer niekoho fyzicky napadnúť, pričom len zákazníci jej hovorili, že niekoho
mal napadnúť. Ani samotné vykopnutie dverí obžalovaným nevidela. Policajtov v ten večer volala len
preto, že ju o to požiadali zákazníci a ona mala vtedy na starosti celý bar. Poškodená pripustila, že

nadávky, ktoré súd uvedené v obžalobe aj mohol obžalovaný použiť, ale či tomu tak bolo naozaj,
to si už nespomína. Ďalej uviedla, že jej výpoveď je na základe toho, čo jej porozprávali zákazníci,
pričom ona iba reprodukuje to, čo jej povedali. Poškodená sa nevedela bližšie vyjadriť ani k údajnému
fyzickému napádaniu zákazníkov zo strany obžalovaného, keď uviedla, že iba videla ako nejaký muž
leží na zemi, no nevie v akej polohe ležal a ani či ho mal napadnúť obžalovaný. Vierohodnosť výpovede

svedkyne - poškodenej je v predmetnej veci výrazne narušená i samotnými okolnosťami, za akých
mala byť jej výpoveď z prípravného konania procesne zadokumentovaná. Poškodená na hlavnom
pojednávaní opakovane poukázala na skutočnosť, že na výpoveď z 8.4.2008 sa dostavila na základe
telefonického kontaktu s vyšetrovateľom, ktorý jej výpoveď mal už pripravenú a ona túto len prišla
podpísať. Takto uvádzané okolnosti za akých mala procesne zdokumentovaná výpoveď svedkyne -

poškodenej procesným policajtom vyvoláva vážne pochybnosti o zákonnosti jej obsahu. Podľa ust. § 127
ods. 1 Tr. por. „každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu
a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach
dôležitých pre trestné konanie“. Je teda absolútne neprípustné, aby bol svedok akokoľvek ovplyvňovaný
pri svojom výsluchu (napr. čítaním výpovede obsiahnutej pri podávaní trestného oznámenia), aby

súvisle nevypovedal o skutočnostiach tak ako ich on sám vnímal, resp. aby bola jeho výpoveď dopredu
pripravená a svedok sa dostavil už len na jej podpísanie. I táto skutočnosť nepochybne vo výraznej
miere znížila dôkaznú váhu výpovede svedkyne - poškodenej. Tu sa žiada poukázať na skutočnosť, že
takáto výpoveď bola pre prokurátora dostatočná na podanie obžaloby.

Z výpovede svedka - poškodeného Z.. Š. J. mal okresný súd preukázané „len“ to, že nebol priamym

svedkom skutku, ktorý sa mal stať v bare Y. O. dňa 5.10.2007. O celom incidente sa dozvedel
od poškodenej X., prevádzkara J., ktorí mu určite telefonovali. Povedali mu, že zažili hrôzu, strach.
Poškodená mu povedala, že tam už odmieta pracovať. Povedala mu, že sa bála o svoj život.
Sprostredkovane sa dozvedel od poškodenej, že mala byť v ten večer napadnutá obžalovaným, ale či
bol v ten večer aj niekto iný napadnutý, to nevie. O udalosti mu hovoril aj terajší manžel poškodenej.

Bližšie sa však svedok - poškodený ku skutku nevedel vyjadriť. Na hlavnom pojednávaní sa v podstate
vyjadril len k osobe obžalovaného, že sú s ním v obci a najmä v jeho bare problémy, že sa ho mládež bojí.
Jeho tvrdenie, že v bare bol v čase skutku prítomný pán J. sa ukázalo ako nepravdivé, nakoľko svedok
J. túto skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdil. „Verziu“ výpovede poškodenej X. nepotvrdila svojou
výpoveďou ani priama svedkyňa R. E.Á., ktorá naopak uviedla, že v ten večer nepočula obžalovaného

vykrikovať, dokonca nevidela ani to, že by sa mal v bare vtedy rozbiť nejaký pohár, resp. že by malo
poškodené nejaké iné zariadenie okrem dverí. Obžalovaného vôbec nevidela, že by mal na niekoho v
bare fyzicky, či verbálne útočiť. Ohľadom poškodených dverí uviedla len toľko, že ona pri nich nebola.
Pri dverách bola poškodená X., ktorá jej povedala, že pri nich nikoho nevidela. Ona sama z ničoho v
ten večer strach nemala a poškodená X. plakala podľa nej len preto lebo toho na ňu v bare bolo moca naviac sa v ten deň pohádala so svojim priateľom. Dôveryhodnosť výpovede svedkyne E. výrazným
spôsobom znižuje i jej výpoveď ohľadom skutočností, za akých mala vypovedať v prípravnom konaní,
keď uviedla, že keď sa tiež na základe telefonického dohovoru s policajtom stretli, tak policajt čítal jej prvú

výpoveď, že aby niečo nezabudla. K nezákonnosti takto procesne zadokumentovanej výpovede okresný
súd len stručne poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom okolností výpovede poškodenej X.. Z
výpovede svedka Ľ.I. J. mal okresný súd preukázané to, že nebol priamym svedkom skutku z 5.10.2007,
nakoľko nebol vtedy v bare osobne prítomný. Svedok iba uviedol vo všeobecnej rovine, že mu malo
byť vtedy telefonované, presne si však na dátum, kedy mu malo byť telefonované nepamätá. Volali mu

väčšinou vtedy, keď sa nejakí zákazníci hádali. Ďalej uviedol, že bol 1-krát svedkom toho, že zákazníci
odchádzalizbarukvôliobžalovanému,lebosahlučnejšiesprával.Totosamalostaťniekedyvroku2008.

V uvedenej súvislosti sa žiada poznamenať, že okresný súd neprihliadal pri hodnotení dôkazov na
výpovedesvedkyne-poškodenejW.X.z8.4.2008(č.l.14-21);svedka-poškodenéhoZ..Š.J.z9.4.2008
(č.l. 22-28); svedkyne R. E., nakoľko tieto boli síce vykonané po vznesení obvinenia obžalovanému J.,
avšak obžalovaný nebol nikdy poučený podľa § 69 ods. 1 Tr. por. a ani podľa ust. § 213 ods. 1 Tr. por.,

pričompovinnosťorgánovčinnýchvtrestnomkonaníobvinenéhodôslednepoučiťojehoprávachcelkom
jednoznačne vyplýva z ust. 34 Tr. por. Obsah zákonného ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
„policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným
svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu
svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak

by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu“, je tiež
jedným z práv obvineného, o ktorom musí byť poučený zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Z
výkladu cit. ustanovenia Tr. poriadku teda vyplýva, že je povinnosťou policajta o tomto práve obvineného
poučiť, hoci nie je na druhej strane jeho povinnosťou umožniť obvinenému za každých okolností jeho
realizáciu (napr. strach svedka vypovedať v prítomnosti obvineného). V uvedenej súvislosti okresný súd

poznamenáva, že všetky vyššie uvedené výpovede v prípravnom konaní neboli vykonané spôsobom
zodpovedajúcim zákonu z dôvodu porušenia práva obvineného na obhajobu. Tieto výsluchy boli bez
toho, aby bol obvinený riadne upovedomený o vykonaní takýchto výsluchov a aby mu bola poskytnutá
reálna možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť. Obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť
poprieť výpoveď svedka. Vyvodzovať právne dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol

klásť otázky, ktorého nemohol vypočuť alebo dať vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo na
obhajobu by bolo skrátené takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd(vecUnterpetingervs.Rakúsko,rozsudokz24.novembra1986,vecKostovski
vs. Holandsko, rozsudok z 20. novembra 1999, vec Luca vs. Taliansko, rozsudok z 27. februára 2001,
vec Craxi vs. Taliansko, rozsudok z 5. decembra 2002 a ďalšie, viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 5To/9/2008, či rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1Tpo/17/2008, sp.zn. 1To/82/2008,
sp.zn. 1To/17/2009, sp.zn. 1To/138/2009). To že uvedené výpovede neboli vykonané v súlade s ust. §
213 ods. 1 Tr. por. pripustila na hlavnom pojednávaní i okresná prokurátorka.

Z takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že skutok z 5.10.2007 spáchal práve obžalovaný. Všetky vykonané dôkazy nasvedčujú

tomu, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby v bode 1/ ako taký sa stal, avšak nebolo preukázané,
že to bol práve obžalovaný, ktorý skutok spáchal, t.z., že dôkazy svedčiace proti obžalovanému
nepostačujú na to, aby z nich bolo možné spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného. Okresný súd
teda nevylučuje, že skutok sa mohol stať tak, ako to bolo uvedené v bode 1/ obžaloby, dôkazy vo veci
vykonané nie sú dostatočné na preukázanie viny obžalovaného.

V súvislosti so skutkom v bode 1/ obžaloby okresný súd pripomína, že v prípade, ak by mala slúžiť
výpoveď svedkyne (X.) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, spolu s podpornými
dôkazmi (výpovede ďalších svedkov - E., J., J.), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca
vyvrátený (výpoveď svedkyne E.).V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom podľa § 285 písm. a) Tr. por. okresný súd poznamenáva, že výrok
o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania.

Preto zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o púhej
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Výrok o vine možno zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania.

V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, okresný súd
poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie.

K dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. a) Tr. por. okresný súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade
sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom,

či sa stal.

S poukazom na vyššie uvedené, okresný súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci išlo o dôkaznú
situáciu, keď proti sebe stáli dve navzájom odlišné výpovede obžalovaného a poškodeného bez
akéhokoľvek nepriameho dôkazu. Obžalovaný J. poprel spáchanie žalovaného skutku v bode 2/
obžaloby, pričom jediným usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď poškodeného Z. J. st. Tu sa žiada

poznamenať, že výpoveď svedkyne G. J. (matky obžalovaného) nemohol okresný súd prečítať na
hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por., nakoľko jej výpoveď, ako i výpoveď
svedka - poškodeného Z. J.Q. st. boli vykonané pred vznesením obvinenia obžalovanému Z. J..
Okresný súd poukazuje na časové okolnosti vykonávania ich výsluchov, keď otec obžalovaného bol
vypočutý 7.10.2007 o 3.30 h. ráno a matka obžalovaného 7.10.2007 o 12.00 h., teda skôr ako bolo

obvinenému oznámené uznesenie o vznesení obvinenia pred jeho prvým výsluchom 7.10.2007 o 14.30
h. V prípade svedka - poškodeného Z. J. st. a svedkyne G. J. ide pritom o osoby, ktoré sú vo vzťahu k
obžalovanému osobami uvedenými v ust. § 130 ods. 1 Tr. por., teda blízkymi osobami. Tieto výsluchy
otca a matky obvineného boli naviac vykonané predtým, ako bolo obvinenému reálne oznámené
obvinenie; predtým, ako bol obvinený poučený o svojich právach; predtým, ako mu bolo umožnené

uplatnenie jeho práv a bez toho, aby bol obvinený riadne upovedomený o vykonaní takýchto výsluchov
a aby mu bola poskytnutá reálna možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť. V uvedenej súvislosti okresný
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5To/9/2008 zo 6.11.2008,
podľa ktorého „vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania
rovnosti strán, keďže obhajca má možnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie,

kedy sa vedie trestné stíhanie už proti konkrétnej osobe. Na jednej strane nie je vylúčené v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť použité pre účely vznesenia
obvinenia, na druhej strane je však potrebné ich okamžite opakovať, pretože v opačnom prípade
pôvodné dôkazy proti obvinenému už nemajú dôkaznú hodnotu“. Uvedené dôkazy preto súd hodnotil len
na preukázanie dôvodnosti podanej obžaloby a vznesenia obvinenia obžalovanému. Nezopakovaním

uvedených výsluchov v prípravnom konaní sa tak prokurátor vystavil riziku neudržania obžaloby a
zrútenia dôkaznej situácie. Táto skutočnosť sa napokon preukázala na samotnom hlavnom pojednávaní
v momente, keď matka obžalovaného - svedkyňa G. J. odmietla vypovedať. Všetky vyššie uvedené
výsluchy svedkov - poškodených a svedkov považoval okresný súd za dôkazy získané nie zákonnýmspôsobom a nie v súlade so zásadou kontradiktórnosti, a preto ich považoval za nulitné. Okresný
súd poukazuje v predmetnej veci napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/17/2009,
1To/138/2009).

V predmetnej veci tak na hlavnom pojednávaní vypovedal „len“ otec obžalovaného - svedok - poškodený
Z.J.st.Zjehovýpovedemalvšakokresnýsúdpreukázané,lento,žepocestezkrčmydomovvtenvečer
ho mal obžalovaný napadnúť tak, že ho mal 3- krát udrieť otvorenou dlaňou po hlave, pričom svedok
- poškodený nevedel uviesť, čo konkrétne mal obžalovaný po ceste domov vykrikovať a práve naopak
vylúčil, že by vykrikoval s použitím slov uvedených v bode 2/ obžaloby. Išlo o výkriky, ktorým vôbec

nerozumel. I sám svedok - poškodený uviedol, že bol v ten večer pod vplyvom alkoholu, nakoľko vypil
3 pivá, pričom po príchode domov ešte s obžalovaným spolu pili alkohol. Na druhej strane obžalovaný
spáchanie tohto skutku poprel a uviedol, že v ten večer s otcom išli spolu s krčmy domov, pričom otcovi
len opätoval jeho sotenie, a to tak že tiež otca chytil za ramená a odsotil ho od seba. Otcovi sa nijako
nevyhrážal, nič mu nevykrikoval.

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. musí súd vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v menej
podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede. Aby súd mohol svedeckú
výpoveď ako dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné
rozpory medzi nimi, skúmať prečo k nim dochádza a len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové
zistenia a pre záver o vine obvineného.

Za takejto situácie, kedy okresný súd stál pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch, v podstatných
bodoch obsahovo diametrálne odlišných dôkazov, v tomto prípade výpovede obžalovaného a svedeckej
výpovede poškodeného (otca obžalovaného), a kedy zároveň nie sú v uvedenej veci žiadne iné priame,
či nepriame dôkazy potvrdzujúce jednu, či druhú výpoveď, nie je možné aby súd odôvodnil vierohodnosť
len jednej takejto výpovede (výpovede poškodeného) a zároveň by opomenul okolnosti svedčiace

pre vierohodnosť druhej výpovede (výpovede obžalovaného). Okresný súd dospel k záveru, že nie
je možné odôvodniť vierohodnosť či už výpovede poškodeného, alebo výpovede obžalovaného bez
existencie akéhokoľvek iného priameho, či nepriameho dôkazu umožňujúceho priznať vierohodnosti
jednej z takto odlišných výpovedí vyššiu mieru vierohodnosti. Ak by súd považoval za vierohodnú
výpoveď poškodeného, rovnako tak by mohol považovať za vierohodnú i výpoveď obžalovaného. V

posudzovanom prípade však sám poškodený svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní narušil túto
krehkú rovnovážnu dôkaznú situáciu, pričom svojou výpoveďou vytvoril legálny základ na konštatovanie,
že pri hodnotení vierohodnosti práve jeho výpovede sú pochybnosti o tom, či sa stal skutok, ktorý je
uvedený v obžalobe. Poškodený nehovoril nič o vyhrážkach, ktoré sú predmetom obžaloby, ba práve
naopak s obžalovaným nemal problém po návrate z krčmy domov sadnúť za jeden stôl a ďalej požívať

alkohol. I toto správanie poškodeného vytvára pochybnosti, či sa stal skutok uvedený v bode 2/ obžaloby.
Naviac okresný súd uvádza, že za takejto dôkaznej situácie nebolo možné obžalovaného uznať za
vinného z iného trestného činu tak ako to v záverečnej reči navrhovala okresná prokurátorka, nakoľko
takýto nezmenený dôkazný stav nepostačujúci na konštatovanie skutočnosti, že sa vôbec stal skutok
uvedený v obžalobe, nemôže by zároveň legálnym podkladom na uznanie obžalovaného za vinného z

iného trestného činu.

Okresný súd v uvedenej súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého „ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len
okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu“ (R 6/1970).

Okresný súd ďalej len stručne uvádza, že zásadnou právnou procesnou otázkou (tzv. conditio sine qua
non) v posudzovanom prípade je skutočnosť, že ak by mal okresný súd uveriť výpovedi poškodeného
za daného dôkazného stavu, keď nie je iný priamy, či nepriamy dôkaz, musel by na druhej strane
logicky vysvetliť, prečo neuveril za takého stavu práve výpovedi obžalovaného. Okresný súd nevylučuje,
že skutok sa mohol stať práve tak, ako to opisuje vo svojich výpovediach poškodený. Takýto závervšak nemožno opierať len touto samotnou výpoveďou poškodeného bez existencie akéhokoľvek. iného
dôkazu.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd postupom podľa § 269 Tr. por. nevykonal nasledovné listinné

dôkazy - trestné oznámenie W. Š., trestné oznámenie Z. J. st., znalecký posudok z odboru zdravotníctvo
a farmácia na č.l. 79-86 a zápisnicu o podaní vysvetlenia na č.l. 87. Okresný súd len stručne
poznamenáva, že samotné trestné oznámenie možno v trestnom konaní považovať za dostačujúci
podklad na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia tak, aby mal prokurátor relevantné
informácie na preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia. V ďalšom však trestné

oznámenie nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok (ani ako listinný dôkaz) na preukazovanie viny
páchateľa (pozn. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/17/2009). Rovnako to platí i o zápisnici
o podaní vysvetlenia. Pokiaľ ide o znalecký posudok na č.l. 79-86, tu sa žiada poznamenať, že vykonanie
tohto dôkazu nemalo vzhľadom na podanú obžalobu a upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie na
č.l. 128 svoj význam.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 288 ods. 3 Tr. por.,

podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Ide tu o obligátorne rozhodnutie súdu, ktorý v prípade, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby
okresného prokurátora, vždy poškodeného odkáže s jeho nárokom na náhradu škodu na občianske
súdne konanie.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na

Okresnom súde v Žiline do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má

odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.