Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/567/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213587
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812213587.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J., zastúpeného U. proti odporcovi N., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu F., zastúpeného N., o zaplatenie 224,77 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/9/2013-64 zo dňa 20.
júna 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/9/2013-65 zo dňa 18.
júla 2013 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/9/2013-79 zo dňa 02.

januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka N.. Z. X., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške
9,80 Eur, vrátením ktorého poveril Daňový úrad H.. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 48,46 Eur, na účet právneho zástupcu,
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
domáhal zaplatenia 120,97 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 10.10.2012 oznámil právny zástupca

vedľajšieho účastníka vstup do konania na stranu odporcu, dňa 29.11.2012 sa vyjadril k návrhu, kde
vzniesol námietku premlčania. Podaním zo dňa 31.05.2013 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu
späť. Na základe späťvzatia návrhu okresný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. o zastavení konania.
O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia

konania pre späťvzatie, dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil zastavenie konania,
preto je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v zmysle § 146 ods.
2 prvá veta O.s.p. Zavinenie na strane navrhovateľa spočívalo v tom, že vzal návrh na začatie konania
späť bez uvedenia dôvodu. Námietku navrhovateľa k prípadnému priznaniu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, nakoľko mu žiadne nevznikli, súd považoval za nedôvodnú, keďže k späťvzatiu návrhu
navrhovateľom došlo potom, ako bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o vstupe a

vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Súd mal teda za to, že vedľajší
účastník riadne hájil práva odporcu. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 16,60 Eur, ktorú správne uviedol aj právny zástupca
vedľajšieho účastníka vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia. Za jednotlivé úkony právnej služby patrí
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena a náhrady nasledovne: 1) odmena podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 16,60 Eur a náhrada podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 Eur a 2) odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za odpor vovýške 16,60 Eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 Eur. Celkom trovy právneho
zastúpenia predstavujú 48,46 Eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 19,33 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom
združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi

kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav
a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich
sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co
141/2012aKrajskýsúdvBanskejBystrici,sp.zn.17Co/91/2012.Vzmysleuvedenéhozastávalnázor,že

trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil o.i. z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích
súdov. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie

odporcu v konaní nezastupuje. Mal za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia sú značne neprimerané k výške
žalovanej pohľadávky. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné,
účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného
spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v súlade s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný
a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do
konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný

v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Privítal by prijatie
vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo
v súdnych konaniach proti spotrebiteľom, alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval
za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, na základe čoho

vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný nárok. Odmietnutie ich
práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo
účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného
súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS

122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 71/2010,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne

presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti

spotrebiteľovi je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,

ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie
okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti nebolo napadnuté účastníkmi, nadobudlo

právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa § 146 O.s.p.

V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa

jehovýsledku,akkonaniebolozastavené.Ustanovenieodseku2tohtozákonnéhoustanoveniaupravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o

otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti

navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím

mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do
konania vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (zo dňa 27.11.2012, č.l. 37), v ktorom kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu

účastníkovi.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., na ktorú poukázal navrhovateľ odvolací súd uvádza,
že je len na vôli súdu, či v drobných sporoch neprizná, alebo zníži trovy konania. Dokonca aj pre zníženie
výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len na úvahe súdu
a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ide totiž o moderačné právo súdu pri rozhodovaní o výške trov

konania a ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Aký pomer výšky
trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva a je ponechaný len
na úvahe súdu.

Odvolací súdu taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 76/2012, v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho

uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania, ktoré sú v
drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplývaz § 200ea ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či využije ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná alebo zníži trovy
konania. K tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané

vo vzťahu k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje
hodnotu pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je
v zákone explicitne vymedzené, je dané na úvahy súdu, ktoré spolu so závermi na to nadväzujúcimi
musia byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 48,46 Eur za dva úkony právnej
služby ako ich bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia v danej veci považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník
dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou

Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 16,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 48,46 Eur, predstavujúca
náhradu trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) a §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa,

režijný paušál 7,81 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .