Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712220669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712220669.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnej D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Filipom
Osvaldom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, vedenej súdnym

exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,sosídlomExekútorskéhoúraduZáhradnícka60,82108Bratislava,
pod sp. zn. EX 27695/12, o vymoženie 487,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/162/2012 - 34 zo dňa 21. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolanímnapadnutýmuznesením(ktorévydalavyššiasúdnaúradníčka)okresnýsúdzastavilexekúciu

podľa §57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)
v podstate z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená
na neplatnom právnom úkone, teda ide o nespôsobilý exekučný titul. Zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou vyhodnotil prvostupňový súd ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom

pri vyhodnotení vzal do úvahy vnútroštátnu právnu úpravu ako aj normy európskeho práva a judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že
okresný súd nesprávne právne posúdil vec a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.

Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom poukázal
aj na (podľa jeho názoru) nesprávny preklad a interpretáciu rozhodnutia ASTURCOM. Právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR,
z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie je aj vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súdny

dvor podľa názoru oprávneného v už uvedenom rozhodnutí nemal úmysel uložiť exekučným súdom
členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup
podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku
ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské
procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci
exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom

práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd,ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak
tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je podľa jeho názoru možné skonštatovať ani s odvolaním

sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto
smernice, ktorá hodnotí to, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Podľa jeho názoru nie
je možné zo slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený má podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje
zákon. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010,
z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.

Vyjadrenie povinnej k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „ O. s. p.“) vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 21. 11. 2012, doručenou okresnému súdu dňa 07. 12. 2012, požiadal exekučný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Bratislava, proti povinnej D. I., bytom D. XXXX/XX,. K., a to na podklade rozhodcovského rozsudku
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012 - 1111 zo dňa 06. 07. 2012.
Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil
na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 03. 08. 2004, uzavretej podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov, medzi právnym predchodcom oprávneného X.X. V., a.s., V. a povinnou. Poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa 02. 01. 2013. Prvostupňový súd rozhodol
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným) na základe návrhu povinnej, doručeného dňa 05.
09. 2013. Povinná poukázala na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená

právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul.

Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy ako aj s podmienkami k zmluve (č.l. 10 - 17 spisu),
ktorýchsúčasťoujerozhodcovskádoložka,odvolacísúdzastávanázor,žemedziprávnympredchodcom
oprávneného a povinnou bola uzavretá zmluva spotrebiteľská (s prihliadnutím na účastníkov a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári). Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba

vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru predmetnej
úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Aj keď
ustanovenie § 52 ods. 1 OZ platné a účinné ku dňu 03. 08. 2004 ustanovovalo, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, teda Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy bez
odkazu na Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať),
iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou.
Platí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou (širší pojem) a snaha
použiť pri zmluve Obchodný zákonník, naráža na prednosť Občianskeho zákonníka a vykonávacích

predpisov k nemu. Odvolací súd tiež dodáva, že túto zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú aj vzmysle ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy.
Podľa tohto ustanovenia, odseku 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Záver o spotrebiteľskej povahe tejto zmluvy je zrejmý aj s ohľadom na zákon č. 258/2011
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.

Aj keď prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nesprávne aplikoval ust. § 52 OZ platné a účinné
od 01. 01. 2008, toto pochybenie okresného súdu nemá zásadný vplyv na vecnú správnosť

jeho rozhodnutia. Navyše prvostupňový súd pri vyhodnotení zmluvného vzťahu medzi oprávneným a
povinnou postupoval aj podľa uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku, odvolací súd zdôrazňuje
(vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok), že súd je nielen v štádiu
exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov,
za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň

povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3
Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. 2. 2012). Či ide o rozhodnutie
formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom

bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa
skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.

Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením
odvolacísúdzdôrazňuje,žesúdjeoprávnený azároveňpovinnýriešiťotázku,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má
predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom, ktorý
má na to právomoc.

Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012, v ktorom sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky okrem iného zaoberal aj otázkou, či v exekučnom konaní Zákon o rozhodcovskom
konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov)
rozhodnúť spor. Dovolací súd v danej veci judikoval, že „oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať

právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp.
s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21
ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta
klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo

„nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa
týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená
stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj
právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel
- boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“

v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.“

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v

odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1.

1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je

založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku a predmetnej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od
počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli

tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 OZ).
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, resp.

nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou
je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.