Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/870/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220838
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813220838.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V., zastúpeného E. proti odporkyni I., t.č. na
neznámommieste,zastúpenejopatrovníčkouL.oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Prievidza, č.k. 5C/122/2014-52 zo dňa 29. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 52,37 Eur s 9
% ročným úrokom z omeškania od 07.09.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia v sume 29,29 Eur a iných trov v sume 16,50 Eur, na účet právneho zástupcu
E.. E. R., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval zmluvný vzťah, založený zmluvou o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa uzavretej zmluvy
odporkyni vznikla povinnosť hradiť navrhovateľovi dojednané ročné poistné splatné štvrťročne vždy k
04.11., 04.02., 04.05. a 04.08. príslušného kalendárneho roka. Nezaplatením poistného v stanovenej
lehote poistenie ku dňu 06.09.2011 zaniklo a podľa § 11 ods. 10 zákona č. 389/2001 Z. z. vzniklo
navrhovateľovi právo na zaplatenie poistného do zániku poistenia v sume 52,37 Eur, a to za obdobie
od 04.02.2011 do 06.09.2011. O výške úroku z omeškania súd rozhodol v súlade

s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Navrhovateľovi vznikli trovy celkom v sume 75,08 Eur,
ktorá suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci celkom v sume 58,58
Eur a iných trov v sume 16,50 Eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na
začatie konania. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané
voči pohľadávke, súd navrhovateľovi podľa § 150 ods. 2 O.s.p., priznal náhradu trov konania v sume

16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške polovice, t.
j. v sume 29,29 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods.
2 O.s p. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov
právneho zastúpenia sa javí ako nepatrný (a reálna vymožiteľnosť pohľadávky voči odporkyni

zrejme nie je vysoká), avšak má za to, že odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v
zákone. Uviedol že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je možná iba v tom prípade, ak sú súbežne
splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor, ktorého hodnota v zmysle ustanovenia § 200ea O.s.p.
nepresahuje 1.000 Eur a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Oneprimeranosti uplatnených trov je možné hovoriť iba v tom prípade, ak sú tieto rovnaké alebo vyššie ako
nárok, ktorý je predmetom sporu. Pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je potrebné zohľadniť
viacero kritérií, ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov, vykonaných v priebehu konania,

čo znamená, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej
pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje
hodnotu sporu. Uviedol, že uplatňovaná suma náhrady trov konania 58,58 Eur predstavuje najnižšie
možné vyčíslenie trov konania vzhľadom na úkony vykonané v priebehu konania a zároveň odzrkadľuje
aj právnym zástupcom navrhovateľa skutočne vynaložené náklady. Zastával preto názor, že podmienky

pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. nie sú naplnené, a preto neexistuje dôvod pre nepriznanie
navrhovateľom uplatnených trov konania v celom rozsahu. V podanom odvolaní upriamil pozornosť na
ustanovenie § 1 O.s.p., ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, tak
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 52,37
Eur s príslušenstvom, nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206

ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho návrhu
bolo v celom rozsahu vyhovené. V takom zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie prvostupňového

súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby inak úspešnému
účastníkovi celkom, alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi nepriznal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 169/2014 zo dňa 20.03.2014 uviedol, že pokiaľ v ustanovení
§ 150 ods. 1 O.s.p. sa uvádzajú dôvody hodné osobitného zreteľa skôr vo všeobecnej

rovine s tým, že ustálenie konkrétnych dôvodov hodných osobitného zreteľa je vecou posúdenia súdu
v tom ktorom prípade, naproti tomu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je odlišnej povahy v tom zmysle, že sa tu
definuje konkrétny dôvod nepriznania, resp. zníženia náhrady trov a tento dôvod spočíva v tom, že trovy
konania sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Zákon teda v tomto prípade označuje za
dôvod moderácie (zmiernenia) výšky náhrady trov neprimeranosť výšky týchto trov.

V danom prípade možno súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sú v danej veci
splnené zákonné podmienky na postup podľa § 150 ods. 2 O.s.p., keďže konanie sa týka tzv. drobného
sporu (keďže hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšovala 1.000 Eur)
a uplatňované trovy konania (58,58 + 16,50) v úhrne sú voči pohľadávke navrhovateľa neprimerané.
Neprimeranosť trov konania aj v prípadoch, že ide o drobný spor, treba v jednotlivých prípadochposudzovať individuálne. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením, ktoré dáva relatívne široké
medze pred sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Zákonná
podmienka pre nepriznanie trov voči pohľadávke v drobnom spore je daná v prípade, pokiaľ

trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, o ktorý prípad v
danej veci ide. Neprimeranosťou nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatňovanej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Keďže v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na

uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., keď uplatňované trovy v sume 75,08 Eur
sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke navrhovateľa vo výške 52,37 Eur, a teda je opodstatnené
náhradu trov z dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania v sume 45,79 Eur. Takúto
výšku náhrady trov konania možno považovať, vzhľadom na súdom priznanú uplatňovanú pohľadávku,
v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej
v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.