Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/542/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112201913
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112201913.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcovi: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42
176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie

4.784,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 11. 2012 č. k. 10C/102/2012-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastináhradytrovkonania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

4.696,23 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.939,39 eura od 16. 03. 2011 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa v časti istiny 87,95 eura a
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do 15. 03. 2011 zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 715,64 eura
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť ich právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní do právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca a právny predchodca navrhovateľa dňa 18. 05.
2007 uzatvorili zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý bezúčelový
úver vo výške 89.000,-Sk s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s dohodnutou úrokovou sadzbou 12,9 %
ročne a mesačnými splátkami 1.643,16,-Sk pri ročnej percentuálnej miere nákladov 14,59 %. Zmluvný
vzťah medzi účastníkmi, založený zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu

a aplikoval na ňu ust. § 4 ods. 1-3, § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 53
ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že predmetná zmluva obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, odporcovi bol zo strany navrhovateľa poskytnutý úver vo
výške 89.000,-Sk, pričom odporca úver riadne a včas nesplácal, čím došlo k predčasnému zosplatneniu

úveru. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čo do výšky istiny, dohodnutého úroku a úroku z
omeškania dôvodný. Návrh v časti, týkajúcej sa sumy 87,95 eura, predstavujúcej ostatné príslušenstvo
a poplatky ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ v tejto časti svoj návrh
nešpecifikoval, t. j. neuviedol, o aké poplatky išlo a aké ostatné príslušenstvo mala tvoriť uvedená suma.
Navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania, ktorého výšku určil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. V tomto smere mal za preukázané,

že odporca sa dostal do omeškania so splácaním istiny úveru dňom splatnosti úveru, t. j. 15. 03.
2011 a nie 04. 02. 2011, ako uviedol navrhovateľ v návrhu. Odporcovi neumožnil splácať dlh v nímpožadovaných mesačných splátkach, nakoľko mesačné splátky vo výške 20-30 eur považoval za nízke
a neprimerané vo vzťahu k nároku navrhovateľa. Poukázal, že odporca sa do nepriaznivej finančnej
situácie dostal nielen pre zdravotné problémy, ale aj pre svoju nezodpovednosť plniť si svoje záväzky

a k týmto sa zaväzovať primerane svojim možnostiam. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust.
§ 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v
celkovej výške 715,64 eura, reprezentovanú súdnym poplatkom vo výške 287 eur a trovami právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na vydanie platobného
rozkazu) po 170,97 eura pri tarifnej hodnote sporu 4.696,23 eura podľa § 10 ods. 1 Vyhl. MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho
zastúpenia taktiež pozostávali z režijného paušálu 2 x 7,63 eura a sumy 71,44 eura ako 20 % DPH,
keďže právny zástupca navrhovateľa je jej platiteľom. Priznanú náhradu trov konania zaviazal odporcu
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Uplatnenú odmenu za
úkon označený ako písomné podanie protistrane- pokus o zmier navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tento
úkon navrhovateľ nepreukázal a za situácie, že odporca už predtým nereagoval na výzvy navrhovateľa

na zaplatenie pohľadávky ho nepovažoval za účelný pre vymáhanie nároku navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku, len v jeho vyhovujúcej (prisudzujúcej časti) a v časti náhrady trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov konania v

celkovej výške 429,13 eura. Dôvodil, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý odignoroval jeho účasť
v konaní, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že do predmetného konania vstúpil
písomným podaním zo dňa 18. 09. 2012, v ktorom zároveň požiadal súd o doručenie návrhu na začatie
konania s prílohami a vzniesol i námietku premlčania. V tejto súvislosti uviedol, že prílohy k návrhu
spolu s napadnutým rozsudkom mu boli doručené až dňa 09. 04. 2014, teda po takmer jeden a pol roku

od vydania napadnutého rozsudku, pričom právny predchodca navrhovateľa dňa 27. 12. 2007 vyzval
odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že doposiaľ mu zo strany súdu nebol doručený návrh na
začatie konania. Mal za to, že oznámenie, ktorým navrhovateľ vyzval odporcu na zosplatnenie úveru
a z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa, je právne bezvýznamné, keďže na
navrhovateľa mohla byť a aj bola postúpená už iba splatná pohľadávka.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Mal za to, že
bez súhlasu hlavného účastníka nie je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie. V tomto smere
argumentoval dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

295/2013, sp. zn. 8 Cdo 63/2013 a sp. zn. 6 Cdo 77/2014. Ohľadom námietky premlčania vznesenej
vedľajším účastníkom na strane odporcu uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku
premlčania, keďže nejde o procesný úkon, ale o úkon podľa hmotného práva. Na námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom tak nie je možné prihliadať, keďže ju uplatnila neoprávnená osoba.
Trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie

práva. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03. Podania
vedľajšieho účastníka označil za abstraktné, všeobecné a bez znalosti prejednávanej veci. Mal za to,
že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania,
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, pričom tieto
subjekty budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a budú v danej oblasti materiálne

aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 20. 01. 2012, ktorým
sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 4.784,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do zaplatenia z titulu záväzkového vzťahu založeného

zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, uzatvorenou dňa 18. 05. 2007. Preskúmavaným rozsudkom súd
prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.696,23 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.939,39 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a návrh navrhovateľa v časti istiny 87,95 eura a úroku z omeškaniavo výške 9 % ročne zo sumy 2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do 15. 03. 2011 zamietol. Navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania vo výške 715,6 eura a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť ich právnemu
zástupcovi navrhovateľa do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Pre absenciu odvolania účastníkov

konania v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom
odvolacieho konania takto zostala len jeho výroková prisudzujúca časť a výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18. 09. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší
účastník na strane odporcu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám.
Legionárov 5, IČO: 42 176 778. Podľa úradného záznamu, založenom na č. l. 61 spisu, dňa 14. 10. 2013
po pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie súdu prvého stupňa (preskúmavaný rozsudok)

bolo zistené, že oznámenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu bolo vytlačené až dňa 05. 09. 2013,
kedy prišlo do elektronického registra oznámenie o doručení e-žaloby, konkrétne žiadosť vedľajšieho
účastníka o oznámenie stavu veci zo dňa 04. 09. 2013, pričom bol omylom vyznačený dátum 18. 09.
2012 a bolo vytlačené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a nie žiadosť vedľajšieho
účastníka zo dňa 04. 09. 2013. Z uvedeného dôvodu preukázateľne súd prvého stupňa s označeným

združením vo veci nekonal a vo vzťahu k nemu nevykonal žiaden procesný úkon podľa Občianskeho
súdneho poriadku do vyhlásenia napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 1-4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014
(ďalej len „OSP“), vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy

účastníka konania. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo
keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd, len ak účastník konania
namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. V prípadoch, na ktoré dopadá ust.

§ 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že
táto osoba má záujem na výsledku konania. Podľa tohto ustanovenia totiž ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom uvedeného ustanovenia (účinného od
15. 10. 2008) je bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný

záujem, ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide
najmä o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia
na ochranu spotrebiteľov a pod. V rámci tohto typu vedľajšieho účastníka sa neskúma hmotnoprávny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do

konania dáva samotný zákon. Sú to prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľov
môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa
zák. č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Aj v tomto prípade však účastník konania má právo svojim
nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten,
koho účasť si v konaní neželá. Preto súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom

upovedomiť o procesnom úkone osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník,
zistiť výzvou, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy) v
konaní podporovať neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom a na prípadný nesúhlasný procesný
úkon účastníka konania reagovať zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

Ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
v konaní ako účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v
konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony, s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú
dispozíciu (s konaním alebo s predmetom konania) a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkonyvykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka,
posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a
to, že aj vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) právo na spravodlivý proces, čo je základné

ústavné právo (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania okrem iného
realizuje možnosťou zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom a vyjadriť sa k prejednávanej
veci. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby
nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí
byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie

spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Za situácie, že súd prvého stupňa v predmetnom spotrebiteľskom spore vôbec nekonal s vedľajším
účastníkom na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý preukázateľne
vstúpildokonaniaoznámenímzodňa18.09.2012,pričomtomutovstupunebránilaninesúhlasodporcu,

znemožnil mu tak ako vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu realizáciu jeho procesných práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Tým mu súd prvého
stupňa odňal možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.
f) OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa po prejednaní veci pri súčasnom zabezpečení procesných práv

vedľajšieho účastníka vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Reagujúc na navrhovateľom prezentovaný názor v jeho vyjadrení k odvolaniu o potrebe odmietnuť
odvolanie vedľajšieho účastníka ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1

písm. b/ OSP, odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej legitimácia vedľajšieho
účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak ním podporovaný účastník sa nevzdal práva podať
opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka vyjadril súhlas. Súd je preto povinný v
prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či
dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne súhlas udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka

neúčinné, čo má za následok odmietnutie jeho odvolania ako podaného osobou, ktorá na odvolanie
nie je oprávnená. V danej veci súd prvého stupňa po podaní odvolania toto doručil účastníkom konania
a vyzval odporcu na vyjadrenie sa, či s ním súhlasí. Odporca na výzvu zostal nečinný, čo však
nemožno interpretovať tak, že vyjadril nesúhlas s odvolaním. S ohľadom na skutočnosť, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa už v minulosti zaoberal otázkou legitimácie vedľajšieho účastníka na podanie

odvolania v procesnej situácii, v ktorej hlavný účastník konania zostáva pasívny a dospel k záveru, že
vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie aj vtedy, ak ním podporovaný účastník s odvolaním
nevyjadrilnesúhlas(napr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo384/2012),odvolacísúdnemal
za preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP v prejednávanej veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.