Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/927/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711205106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711205106.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P.Ý., V..Z.., Z. Z. S. Č. F., N., C. C., N. Č.. XXX/XX,
IČ: XXXXXXXX, zastúpeného M.. O. N., advokátom, so sídlom v Č.I. F., M., O. D.. X, substitučne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou U.G. Z..F..P.., so sídlom v N. N., F. Y. Č.. XX, proti žalovanému:
I. Z. Z..F..P.., so sídlom v O., A. A. Č.. XXXX/X, L.: XXXXXXXX, zastúpenému M.. A. N., advokátom, so
sídlom v C., G. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 258.453,84 eura, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. septembra 2014 č.k.10C/69/2011-146 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 9.600,51 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 9445,44 eura a
náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 155,07 eura a to všetko zaplatiť
advokátovi M.. O. N. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu M.. O. N., advokáta do troch dní od právoplatnosti uznesenia trovy konania vo výške
27.914,26 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 27.759,19 eura, trov odvolacieho

konania vo výške 2 269,27 eura a kráteného súdneho poplatku vo výške 155,07 eura.

V odôvodnení uviedol, že žalovaný po podaní žaloby žalobcu dňa 9.12.2009, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 258.453,84 eura a náhrady trov konania, žalobou uplatnenú peňažnú
pohľadávku platil v mesačných splátkach, ktoré žalobca prijímal a akceptoval, na základe čoho potom
po zaplatení všetkých mesačných splátok žalovaným, žalobca po viacerých čiastočných späťvzatiach,

avšak ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, zobral žalobu písomným podaním zo dňa
16.11.2011 v celom rozsahu späť. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie,
nesúhlas žalovaného so zastavením konania považoval za právne neúčinný a uznesením zo dňa 18.
mája 2012 č.k. 10C/69/2011-74 konanie vo veci zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.. Uznesením zo
dňa 19. júna 2012 č.k. 10C/69/2011-81 bol žalobcovi vrátený ním zaplatený súdny poplatok za podaný
návrh vo výške 15.351,93 eura, prostredníctvom W. Ú. N.. O trovách konania rozhodol uznesením

zo dňa 3. septembra 2013 č.k 10C/69/2011-105, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
27. februára 2014 č.k. 4Co/363/2013-140 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Po vrátení veci
preto nanovo preskúmal obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že zastavenie konania vo veci
samej zavinil žalovaný, pretože v zmysle žaloby postupne zaplatil žalobcovi ním uplatnenú peňažnú
pohľadávku v celom rozsahu. Z uvedeného potom vyvodil, že žalovaný je povinný podľa § 142 ods.
1 v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. nahradiť trovy konania žalobcovi, nakoľko z procesného

hľadiska je podstatné, že žalobcov nárok bol žalovaným celkovo uspokojený po podaní žaloby, aj keď
žalovaný k takémuto plneniu nemusel mať právnu povinnosť. Žalobcovi potom priznal náhradu trovkonania v sume 155,07 eura titulom krátenej časti ním zaplateného súdneho poplatku, v sume 27.759,19
eura titulom trov právneho zastúpenia prvostupňového konania a v sume 2 269,27 eura titulom trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Konštatoval, že trovy právneho zastúpenia boli právnym

zástupcom žalobcu vyúčtované v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) za
22 úkonov právnej služby (z hodnoty sporu 258 453,84 eura, za každý úkon po 937,81 eura), t.j. za
prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 13.11.2009, podanie žaloby na súd dňa 9.12.2009, vyjadrenie k
odporu a za čiastočné späťvzatia žaloby dňa 18.5.2010, 2.7.2010, 16.8.2010, 23.8.2010, 16.9.2010,

18.10.2010, 16.11.2010, 13.12.2010, 13.1.2011, 15.2.2011, 6.4.2011, 2.6.2011, 13.6.2011, 25.7.2011,
10.8.2011, 15.8.2011, 14.9.2011, 10.10.2011, 16.11.2011, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. a) za
ďalšiu poradu s klientom v rozsahu 2 hod. dňa 10.5.2010 a 10.8.2011 (každý úkon po 1 250,42 eura),
spolu odmenu 23.132,66 eura + 20% DPH v sume 4.626,53 eura, t.j. celkovo trovy právneho zastúpenia
27.914,26 eura. Dôvodil, že hoci právny zástupca žalobcu v ním predloženej špecifikácii vyúčtovaných
trov právneho zastúpenia zo dňa 16.11.2011 uplatňoval náhradu týchto trov vo výške 24.758,40 eura

vrátane DPH, preskúmaním vyúčtovania zistil sčítaciu chybu, a preto mu priznal náhradu trov vo výške
27.759,19 eura. Napokon uviedol, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224
ods. 1, 3 O.s.p. vo výške 2.269,27 eura, a to za podanie odvolania dňa 18.6.2012 a dňa 25.9.2013, t.j.
2 x po 937,81 eura, 1 x režijný paušál v sume 7,63 eura (za rok 2012), 1 x režijný paušál v sume 7,81
eura (za rok 2013) a 20 % DPH v sume 378,21 eura, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, eventuálne ho zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho

zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 6 045,73 eura ako aj trovy odvolacieho konania v sume
2 288,32 eura. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 2.288,32 eura.

V odvolaní namietol správnosť aplikácie ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. majúc za to, že na danú vec
mal súd prvého stupňa aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Vyjadril nesúhlas s jeho právnym

hodnotením, že v danom prípade bola žaloba podaná dôvodne. Trval na tom, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie peňažnej pohľadávky 258.453,84 eura
so splatnosťou v marci 2009. Uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že stratil výhodu splátok a mal
zaplatiť celý dlh v sume 258.453,84 eura už ku dňu 22.3.2009, odvolávajúc sa pritom na dohodu o
narovnaní zo dňa 3.11.2008, takúto dohodu on nikdy nepodpísal, žiadnu povinnosť neporušil a preto

nemohlo dôjsť k okamžitej splatnosti záväzkov. Tvrdil, že svoje záväzky voči žalobcovi plnil ešte pred
podanímžaloby,avšaknazákladeinéhoprávnehotituluakouvádzalžalobcavžalobe,pretožekplateniu
dochádzalo na základe vzájomne dohodnutého splátkového kalendára v mesačných splátkach počnúc
od novembra 2008, ktoré žalobca akceptoval a k späťvzatiu žaloby pristúpil až po splatení všetkých
mesačných splátok. O tom, že od podania žaloby dôvodnosť žalobcovho nároku popieral svedčí podľa

neho i fakt, že so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Napadnuté uznesenie žalovaný označil za neurčité,
nezrozumiteľné a odôvodnené nedostatočne, bez náležitého skutkového a právneho posúdenia veci.
Súdu prvého stupňa predovšetkým vytkol, že vôbec neodôvodnil, na základe akých rozhodujúcich
skutočností a právnych úvah svoj pôvodný právny názor o neodôvodnenosti podanej žaloby úplne
zmenil. Poukazom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 87/93, Pl. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99,

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/01, III. ÚS 328/05, I. ÚS 564/2012-48) tvrdil, že týmto postupom porušil jeho
základné ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd i princíp právnej istoty. Ďalej uviedol, že uznesenie v otázke výšky
priznaných trov konania odporuje dobrým mravom. Upozornil, že hoci sa v posudzovanej veci ani raz
neuskutočnilo pojednávanie, žalobcovi súd priznal trovy konania v celkovej výške 30.183,53 eura, z toho

za 19 podaní o čiastočnom späťvzatí, bez toho, aby hodnotil nevyhnutnosť a účelnosť každého úkonu
samostatne a zároveň žalobcovi priznal vyššiu sumu ako sám požadoval, keďže žalobca uplatňoval
celkovú sumu trov konania vo výške 24.758,40 eura a súd mu priznal 27.759,19 eura. Namietol, že súd
nesprávne stanovil i hodnotu jedného úkonu právneho zastúpenia, vychádzajúc po celý čas z hodnoty
sporu 258.453,84 eura, hoci od uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. novembra 2011 č.k.

9C/49/2010-136, ktorým bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie 90.248,60 eura, hodnota sporu
predstavovala sumu 168.205,24 eura. Napokon za nesprávny označil i postup súdu pri rozhodovaní o
náhrade trov odvolacieho konania, keď vzhľadom na skutočnosť, že odvolania zo dňa 18.6.2012 a dňa
25.9.2013 zo strany žalobcu smerovali proti rozhodnutiam, ktoré neboli rozhodnutiami vo veci samej,odmena za tieto úkony mala byť podľa žalovaného priznaná v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 572,34 eura za vyjadrenie k odvolaniu.
Uviedol, že je štandardné, dostatočne odôvodnené, objasňujúce všetky relevantné skutkové a právne
skutočnostianijakýmspôsobomnenarúšaaniprincípprávnejistotyúčastníkov.Poukazomnauznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo 4/2010 a sp. zn. 3Sžo/225/2010 zdôraznil, že žiadal konanie zastaviť
výlučne z dôvodu úhrady celej žalobou uplatňovanej sumy žalovaným a pretože sa domohol svojho
nárokuprektorýžalobupodal,zprocesnoprávnehohľadiskažalobupodaljednoznačnedôvodne.Zabez
právneho významu potom označil námietky žalovaného ohľadom právneho titulu uplatneného nároku
a jeho splatnosti, majúc za to, že otázkou dôvodnosti podania žaloby z hmotnoprávneho hľadiska sa
súd prvého stupňa nemusel vôbec zaoberať. Aj v prípade, že by hodnotil otázku splatnosti uplatneného

nároku, musel by však podľa žalobcu dospieť k záveru, že nárok je dôvodný aj z tohto hľadiska,
keďže mal k dispozícii písomnú dohodu o narovnaní, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár, ako aj
výpisy z bankového účtu žalobcu, preukazujúce pripísanie jednotlivých úhrad od žalovaného. Doplnil,
že žalovaný v dôsledku omeškania s plnením splátok v zmysle dohody stratil výhodu splátok a celý dlh
sa stal splatným, pričom na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalovaný aj po tomto okamihu platil

podľa pôvodného splátkového kalendára a napokon celý dlh zaplatil, čo už samo osebe zodpovedá
otázku dôvodnosti žaloby a zavinenia za zastavenie konania výlučne na strane žalovaného, čo plne
odôvodňuje postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Nestotožnil sa ani s názorom žalovaného, že
jeho 19 úkonov čiastočného späťvzatia nebolo vynaložených účelne, tvrdiac, že tieto úkony nevykonával
svojvoľne,alevždynazákladeavrozsahučiastočnéhoplneniadlhuzostranyžalovaného,čopotvrdzujú

i priložené výpisy z účtu, pričom aj čiastočné späťvzatie žaloby je úkonom vo veci samej, keďže ním
dochádza k dispozícii s predmetom konania, čím sa predmet konania mení. Poukazom na znenie § 10
ods. 1 vyhlášky nesúhlasil, že pri určení výšky tarifnej odmeny bolo potrebné od uznesenia zo dňa 24.
novembra 2011 č.k. 9C/49/2010-136 vychádzať z hodnoty sporu vo výške 168.205,24 eura.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou prvostupňovému
súdu dňa 9.12.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 258.453,84 eura.

Žalobou uplatnený peňažný nárok odôvodňoval tvrdením, že jeho právny predchodca (spoločnosť
P. W. O. Z..F..o., IČO: XXXXXXXX) uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území Michalovce a následne dodatok k nájomnej zmluve - dohodu o
narovnaní, ktorou bola nájomná zmluva ku dňu 30.10.2008 ukončená a bolo dohodnuté, že žalovaný
uhradí právnemu predchodcovi žalobcu (H..M.. P. W. O. Z..F..P..) na vyrovnanie ujmy z predčasného

ukončenia nájmu peňažné vyrovnanie vo výške 406.123,40 eura v pravidelných mesačných splátkach
vo výške a termínoch uvedených v splátkovom kalendári, ktorý bol ako príloha č. 1 súčasťou dohody
o narovnaní, a na základe ktorej bol žalovaný povinný hradiť počnúc mesiacom november 2008 vždy
do prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca splátku vo výške 11.281,10 eura, poslednú splátku
vo výške 11.284,90 eura a pre prípad omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky za čas dlhší ako 21

dní, bola dohodnutá strata výhody splátok, t.j. zosplatnenie celého zostatku dlhu. Túto pohľadávku
spoločnosť P. W. O. Z..F..P.. postúpila dňa 1.1.2009 na spoločnosť P. Z..F..P.. L.: XXXXXXXX a táto
ju postúpila žalobcovi. Žalovaný obdržanie písomného oznámenia žalobcu a oboch jeho právnych
predchodcov o tomto dvojitom postúpení zo dňa 4.2.2009 potvrdil aj v emaile zo dňa 4.2.2009 a
následne vykonal úhradu žalobcovi dňa 5.10.2009 v sume 93.971,56 eura. Na preukázanie svojich

tvrdení v žalobe žalobca predložil vo fotokópii nájomnú zmluvu, dohodu o narovnaní, vrátane prílohy č.
1, oznámenie o postúpení pohľadávky a email zo dňa 4.2.2009. Predloženými fotokópiami bankových
výpisov zo dňa 21.11.2008, 5.12.2008, 9.1.2009, 6.2.2009 a 22.10.2009 preukazoval svoje tvrdenie,
že žalovaný v žalobe označený dlh plnil mesačnými splátkami (dňa 19.11.2008, 4.12.2008, 8.1.2009,
4.2.2009 a 5.10.2009), a že ku dňu 22.3.2009 sa z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou marcovej

splátky, trvajúceho dlhšie ako 21 dní, stal splatným celý zostatok dlhu, ako i že ku dňu podania
žaloby mu žalovaný dlhoval 258.453,84 eura a nejavil snahu o úhradu. V odpore proti platobnému
rozkazu, vydanému vo veci dňa 1.3.2010 pod č.k. 9Ro/199/2009-66, žalovaný tvrdil, že podpísal
dohodu o narovnaní s priloženým splátkovým kalendárom dňa 3.11.2008 a svoj záväzok podľasplátkového kalendára plnil podľa vystavovaných faktúr až do februára 2009, kedy bol informovaný
o postúpení pohľadávok. Proti tomuto postupu nemal námietky, o čom informoval i žalobcu („. P.) v
emailovej komunikácii, avšak po konzultácii s daňovým poradcom, podľa ktorého nebolo možné postúpiť

pohľadávku pred vystavením faktúry, nemohol marcovú splátku uhradiť z dôvodu neexistencie právneho
titulukplatbám,akoiževmarci2009nebolaúčinnádohodaonarovnaní,pretožesatakstaloažvjanuári
2010, a preto v marci 2009 nebola ani dohodnutá strata výhody splátok. Podaním zo dňa 18.5.2010,
doručeným prvostupňovému súdu dňa 21.5.2010, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie
33.843,20 eura s odôvodnením, že mu žalovaný formou bezhotovostného bankového prevodu uhradil

dňa 8.4.2010 sumu 22.562,20 eura a dňa 12.5.2010 čiastku 11.281,81 eura (č.l. 99,100). Následne
žalobca zobral žalobu späť i o sumu 11.281 eura, z dôvodu, že túto čiastku mu žalovaný zaplatil dňa
8.6.2010 (č.l. 103), potom i dňa 8.7.2010 (č.l. 118), dňa 5.8.2010 (č.l. 123), dňa 8.9.2010 (č.l. 126) a
dňa 7.10.2010 (č.l. 131). Na výzvu súdu zo dňa 25.10.2010 žalovaný oznámil, že súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby, navrhol zastaviť konanie v časti o zaplatenie 90.249,60 eura, nárok vo zvyšnej časti
168.205,24 eura vylúčiť na samostatné konanie a potom žalobu v tejto časti zamietnuť s odôvodnením,

že dohodu o narovnaní zo dňa 3.11.2008 nikdy nepodpísal (č.l. 135). Uznesením zo dňa 24.11.2010 č.
k. 9C/49/2010-136 bolo konanie o zaplatenie sumy 90.249,60 eura zastavené a nárok vo zvyšnej časti
(168.205,24 eura) vylúčený na samostatné konanie. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia
(dňa 22.12.2010) súd prvého stupňa pokračoval v konaní o vylúčenom nároku pod spisovou značkou
10C/69/2011, v ktorom podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 žalobca zobral žalobu späť v časti

11.281,10 eura z dôvodu, že túto sumu mu žalovaný zaplatil dňa 10.11.2010 (č.l. 5) a postupne zobral
žalobu späť v časti 11.281,10 eura z dôvodu, že túto sumu mu žalovaný zaplatil dňa 10.12.2010 (č.l. 8),
dňa 7.1.2011 (č.l. 11), dňa 14.2.2011 (č.l. 14), dňa 8.3.2011 (č.l. 18), dňa 6.4.2011 (č.l. 21), dňa 9.5.2010
(č.l. 25), dňa 7.6.2011 (č.l. 28), dňa 12.7.2011 (č.l. 34), dňa 8.3.2010 (č.l. 39), dňa 10.8.2011 (č.l. 48),
dňa 12.9.2011 (č.l. 51) a dňa 6.10.2011 (č.l. 54). Nakoniec podaním doručeným súdu dňa 21.11.2011

zobral žalobu späť i v zostávajúcej časti 11.281,10 eura z dôvodu, že túto sumu mu žalovaný zaplatil
dňa 8.11.2011 (č.l. 56), čím uhradil poslednú splátku a splatil celú peňažnú pohľadávku, ktorú uplatnil
podanou žalobou.

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného uznesenia plynie, že po vrátení veci súd prvého stupňa

„nanovo preskúmal obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že zastavenie konania vo veci
samej zavinil žalovaný, keďže v zmysle žaloby postupne zaplatil žalobcovi ním uplatnenú peňažnú
pohľadávku v celom rozsahu“ a preto je povinný podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. nahradiť žalobcovi
trovy konania, nakoľko z procesného hľadiska je podstatné, že žalobcov nárok bol žalovaným celkovo
uspokojený po podaní žaloby, aj keď žalovaný k takémuto plneniu nemusel mať právnu povinnosť.

Vo vyššie uvedenom procesnom postupe prvostupňového súdu odvolací súd nezistil žiadne také
pochybenie, ktoré by dosahovalo úrovne zásahu do základných práv žalovaného a zakladalo by vadu
podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. alebo vadu významnú z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., o
ktorú ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. nebola zo strany súdu prvého
stupňa svojvoľná a ani nedostatočne odôvodnená, ako sa žalovaný domnieva. Zodpovedá ustálenej
judikatúre súdov (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 8/2008, 3 Cz 14/82, Sborník stanovisek, zpráv
a rozhodování soudu a soudních rozhodnutí, zv. IV, str. 736) i záverom doktrinálnym (por. napr. Š., T. V.

G.. Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, str. 521, M. O., Ľ. Š., Trovy konania v civilnom procese,
Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie 1997). Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa
v tejto časti jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a
na základe akej právnej normy bolo vo veci rozhodnuté.

Zobsahuspisu(žalobyavyššieuvedenýchvyjadreníúčastníkov)možnovyvodiť,žezdôvodov,prektoré
bola žaloba podaná, t.j. uplatnenie peňažnej pohľadávky žalobcu z titulu dohody o narovnaní zo dňa
3.11.2008, ktorej súčasťou bol splátkový kalendár, bol nárok žalobcu následným správaním žalovaného
uspokojený. Žaloba tak bola podaná dôvodne v situácii, ak sám žalovaný v priebehu konania uviedol, že
podpísal dohodu o narovnaní s priloženým splátkovým kalendárom dňa 3.11.2008 a svoj záväzok podľa

splátkového kalendára hradil podľa vystavovaných faktúr až do februára 2009, kedy bol informovaný
o postúpení pohľadávok a že marcovú splátku nemohol uhradiť. Na uvedenom závere nemôže zmeniť
nič jeho tvrdenie, že tak nemohol urobiť, pretože mal za to, že pred vystavením faktúry nebolo možné
postúpiť pohľadávku na žalobcu, že v marci 2009 nebola dohodnutá strata výhody splátok, pretoženebola účinná dohoda o narovnaní (ktorá nadobudla účinnosť až v januári 2010) a napokon, že dohodu
o narovnaní zo dňa 3.11.2008 nikdy nepodpísal (č.l. 135). V danom prípade bolo len na žalovanom,
či po podaní žaloby zaplatí žalovanú sumu dobrovoľne, alebo nechá prebehnúť súdne konanie. Pokiaľ

sa rozhodol zaplatiť dobrovoľne, zbavil sa možnosti preukazovať nedôvodnosť podanej žaloby a je
nerozhodné, aké motívy ho k tomuto viedli (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS
2199/99).

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania

vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie
zavinenia zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku a správny
je i jeho záver, že v danej veci je daná procesná situácia, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách
žalobného návrhu a je preto povinný nahradiť trovy konania žalobcovi.

Vo vzťahu k priznanej výške náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu odvolací súd je toho názoru, že

žalovaný v odvolaní opodstatnene namietal správnosť aplikácie vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, súdom prvého
stupňa, a to tak pri stanovení hodnoty jedného úkonu právneho zastúpenia za úkony právnej služby
advokáta žalobcu vykonané potom, ako uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. novembra
2011 č.k. 9C/49/2010-136 bolo konanie v časti o zaplatenie 90.248,60 eura zastavené a predmetom

konania sa stal peňažný nárok žalobcu v sume 168.205,24 eura, ako i pri rozhodovaní o náhrade trov
odvolacieho konania. Žalovaný dôvodne namietal i to, že súd pochybil, ak žalobcovi priznal odmenu
vo vyššom rozsahu, než aký vo svojom návrhu (vyčíslení trov konania) žalobca uplatnil. Súd je totiž
v sporovom konaní (o také ide i v danom prípade) viazaný návrhom účastníka i pri rozhodovaní o
trovách konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd považuje za dôvodnú

i odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že sa súd prvého stupňa nezoberal otázkou, či
uplatnené úkony právnej služby advokátom možno považovať za účelne vynaložené. Z odôvodnenia
uznesenia totiž plynie, že súd doslovne opísal úkony obsiahnuté vo vyčíslení trov konania predloženého
právnym zástupcom žalobcu v písomnom podaní z 16.11.2011 (por. č.l. 56 až 60) a žalobcovi priznal
náhradu trov konania za úkony právnej služby bez toho, aby pri rozhodovaní o trovách konania venoval

riadnupozornosťotázkeopodstatnenostiúčtovaniajednotlivýchúkonov,t.j.čiten-ktorýúkonbolúčelným
pre uplatnenie alebo bránenie práva účastníka konania (žalobcu).

Odvolací súd v súvislosti s obsahom uvedených odvolacích námietok uvádza, že úlohou súdu nie
je iba mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa výsledku sporu, ale musí tiež uvážiť, či

neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady
účelne vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania totiž platí
zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť
vynaložených trov konania sa pritom posudzuje vždy ad hoc. Táto zásada platí aj pri aplikácii § 146 ods.
2 O.s.p. (vety prvej i druhej). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených
s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie
trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného
stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie
opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy

právneho zástupcu (advokáta). Pojem účelnosť treba súčasne chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní
účelnosti trov vynaložených na právne zastúpenie tak treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie
advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie
tohto práva na úkor protistrany (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn.

I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).Trovy konania súd určí podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových
výdavkov (§ 151 ods. 5, veta prvá O.s.p.). Týmto sa v zmysle cit. ust. rozumie (o.i.) vyhláška č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré
advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhl. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Odvolací súd pripomína, že pre účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu

je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, kedy
advokát začal poskytovať právne služby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012 sp. zn. 3
M Cdo 17/2010).

Vdanomprípadesahodnotajednéhoprávnehoúkonuvypočítazhodnotysporu258453,84eura,atoaž

do čiastočného zastavenia konania uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. novembra 2010
č.k. 9C/49/2010-136. Uvedeným uznesením súd konanie o sumu 90 248,60 eura zo sumy 258 453,84
eura zastavil a vo zvyšku nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie. Hodnota ďalších právnych
úkonov sa preto vypočíta z pôvodnej hodnoty sporu po odpočítaní 90 248,60 eur, teda zo sumy 168
205,24 eura.

Odvolací súd v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania každého jednotlivého úkonu právnej
služby (ďalej len „vyhláška“) priznal žalobcovi odmenu za tieto advokátom žalobcu účelne vynaložené
úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.11.2009 v sume 937,81 eura z hodnoty sporu 258 453,84 eura
(§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z.),
- podanie žaloby na súd dňa 4.12.2009 v sume 937,81 eura z hodnoty sporu 258 453,84 eura (§ 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z.),

- vyjadrenie k odporu a čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 18.5.2010 v sume 937,81 eura z hodnoty
sporu 258 453,84 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z.),

V prípade úkonov právnej služby spočívajúcich v čiastočných späťvzatiach odvolací súd vychádzal v
súlade s ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny z hodnoty

jednotlivých čiastočných späťvzatí majúc za to, že tieto úkony právnej služby sa týkali iba tarifnej hodnoty
predstavujúcej hodnotu späťvzatia a netýkali sa tarifnej hodnoty zostávajúceho predmetu konania.

- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 2.7.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.),

- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 16.8.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 23.8.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 16.9.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty

tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 18.10.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 16.11.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)

- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 13.12.2010 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 13.1.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 15.2.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 6.4.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty

tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 26.4.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 2.6.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)

- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 13.6.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 25.7.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 10.8.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)

- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 15.8.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 14.9.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 10.10.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty

tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 16.11.2011 (o sumu 11.281,10 eura) v sume 270,54 eura z hodnoty
tohto úkonu 11.281,10 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.)
- za odvolanie dňa 18.6.2012 (č.l. 76) v sume 419,94 eura z tarifnej hodnoty 24.913,47eura (§ 10 ods.
1, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky, v znení vyhl. č. 232/2010 Z.z.) a k tomuto úkonu prislúchajúci režijný

paušál v sume 7,63 eura (za rok 2012)
- za odvolanie dňa 26.9.2013 (č.l. 109) v sume 419,94 eura z tarifnej hodnoty 24.913,47eura (§ 10 ods.
1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky) a k tomuto úkonu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 eura (za
rok 2013)

Odvolací súd žalobcovi odmenu za ďalšiu poradu s klientom v trvaní dvoch skončených hodín dňa
10.5.2010 a dňa 10.8.2011 nepriznal, pretože vykonanie týchto úkonov právnej služby advokáta žalobca
nepreukázal, z obsahu spisu nevyplývajú a naviac ničím neodôvodnil ani ich účelnosť.

Spolu priznaná odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby advokáta žalobcu činí 7.871,20 eura.

Takto priznanú odmenu odvolací súd zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20% daň z pridanej hodnoty
v sume 1.574,24 eura, pretože advokát žalobcu preukázal, že je ju povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Odmena za úkony právnej služby advokáta žalobcu tak predstavuje sumu 9.445,44 eura. Pretože

žalobca nepochybne zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok, ktorý mu bol uznesením zo dňa 19.
júna 2012 č.k. 10C/69/2011-81 vrátený vo výške 15.351,93 eura, žalobcovi prináleží tiež náhrada za
nevrátenú časť súdneho poplatku (v krátenom rozsahu) v sume 155,07 eura.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzajúc zo správne zisteného (a
účastníkmi konania nespochybňovaného) skutkového stavu dospel k nesprávnym (event. neúplným)
právnym záverom, neboli splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.) ani na jeho

zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a rozhodol tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 9.600,51 eura, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 9.445,44 eura a kráteného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške

155,07 eura, a to na účet právneho zástupcu žalobcu M.. O. N., V., do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu i žalovaného v odvolacom konaní, náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.