Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202204
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611202204.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom Z. XX, XXX XX I. a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX
K., pre vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/274/2011-33 zo dňa 04.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/274/2011-33 zo dňa 04.04.2012
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprístupnú a v celom rozsahu ju zastavil z
dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok

v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a teda exekučný titul je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom.
Vo výroku o trovách exekúcie uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vodôvodneníokresnýsúdkonštatovalskutkovýstav,žepovinnýuzatvorilsoprávnenýmdňa18.02.2010
zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,- eur a povinný
sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v dohodnutých splátkach. Vzhľadom k tomu, že

si povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom
súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karlovarské rameno 8,
84104Bratislavazodňa29.12.2010sp.zn.SR12751/10,ktorýodkazujenaVPPU(č.l.5bod15)Zmluvy
o úvere. Z bodu 15 VPPU vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karlovarské rameno 8, 841
04 Bratislava.
Okresný súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
(ďalej len Občiansky zákonník) uzatvorenú medzi oprávneným ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní
úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným ako fyzickou osobou -
nepodnikateľom. V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky,

ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou. Dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z vyššie uvedených dôvodov nulitnýmaktom z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, okresný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol,

že okresný súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keďže exekučný súd neumožnil
účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom
by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným
súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju
argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Exekučné

konanie je tak poznačené závažnými procesnými nedostatkami.

Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2
písm.b)O.s.p.).Podľaoprávnenéhovšeobecnýsúdzaložilsvojuprávomocdôsledkomktorejzrealizoval
úplne judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie
a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada

pohľadávky veriteľa na základe uzatvorenej zmluvy o úvere) na ust. § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Zb.
o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanieveriteľadosituácieakobybolexekučnýtitulzrušený.Jedôležitépodľanehopripomenúť,

že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

V odvolaní tiež vytýkal okresnému súdu, že nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.). Podľa oprávneného

ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu, v prípade
zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Zákonodarca
takouto formuláciou prepojil význam ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní z významu
ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní a
vytvoril tak komplexný systém, ktorý nie je vnútorne rozporný a umožňuje chrániť oprávnené záujmy

a právne postavenie účastníkov rozhodcovského konania. Nie je totižto z hľadiska princípu právnej
istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva, právny poriadok možné, aby paralelne
popri sebe existovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku rozhodcovského
súdu. Ak by uvedené tvrdenie nebolo pravdivé, opravný mechanizmus upravený v ust. § 40 a nasl.
Zákona o rozhodcovskom konaní by nemal žiaden zmysel, pretože účastník rozhodcovského konania

by sa vždy mohol spoľahnúť na revíziu vykonanú exekučným súdom. Navyše v čase uskutočňovania
tejto revízie sa účastník ocitá v oveľa výhodnejšom postavení, než by tomu bolo v prípade revízie
uskutočňovanej podľa ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože je zbavený zákonného
bremena tvrdenia, dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech v konaní o zrušení
rozhodcovskéhorozsudku.Rovnakotakjeoslobodenýakoakéhokoľvekčasovéhoobmedzenia,ktoréby

ho zaväzovalo uplatňovať svoje námietky voči rozsudku rozhodcovského súdu riadne a včas (vylúčenie
lehoty ust. § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní komponovanej za účelom zachovania princípu právnej
istoty). Zároveň dochádza k vylúčeniu dvojinštantnosti konania, kedy účastník konania nemusí čeliť
právu protistrany, domáhať sa opravy súdneho rozhodnutia pred druhostupňovým orgánom súdnej moci.

Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Podľa oprávneného
exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho
vmanévrovalodosituácievktorejrozhodujúcoprávnompostaveníúčastníkovrozhodcovskéhokonania,
úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou

vecou. Predovšetkým exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v
danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej
povinnosti (ex officio), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštantnosť
súdneho konania. Tiež tvrdil, že postupom exekučného súdu ako aj napadnutým uznesením tohto súdu
došlovrámciprávanasúdnuochranuaprávanaspravodlivýsúdnyproceskporušeniuzásady:„rovnosti

zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej
normy, ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv, a to spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný s Článkom 46 ods. 1 Ústavy a s Článkom 6 ods. 1 Dohovoru.K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu vytýkajúcemu súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie. Uviedol, že exekučný súd vo svojom uznesení konštatuje aj iné skutkové okolnosti
ako by v nich vykonal dokazovanie. Exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom

dospel na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Ak by aj bol považovaný postup súdu za vykonávanie
dokazovania, tak toto dokazovanie nebolo vykonané zákonným spôsobom, lebo účastníci konania
predovšetkým nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na
preukázanie nimi tvrdených skutočnosti.

Podľa oprávneného rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozhodcovská
doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a, že jej
výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Podľa oprávneného exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1
písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským

rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi.
Exekučný súd preto nebol oprávnený skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, pretože mu to
právny poriadok neumožňuje. Súd tak vec nesprávne právne posúdil a v rozsahu so zákonom zastavil
exekučné konanie, čím zároveň odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval v podanom odvolaní.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej

vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže
byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je
už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd
prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto

rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej

rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec

prejednať a rozhodnúť, absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme
rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je

v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie
(uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012 ).

Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o spotrebiteľskom úvere

dňa 18.02.2010, pričom tento zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania a
povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust. § 52
ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/291/2010 zo dňa 29.03.2011). Pritom nie je viazaný účinkami
takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.. Exekučný súd je
vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným
titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-40/08, podľa ktorého sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia
povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal
nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné

predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci (bod 34 rozhodnutia).

Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp, podmienené prijatie návrhu na riešenie sporov súvisiacich
so zmluvou v rozhodcovskom konaní v posudzovanej veci je zaradené do Obchodných podmienok
pre úver, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že

rozhodcovskádoložkaneboladojednanáindividuálneapovinnýpriuzatváranízmluvynemoholovplyvniť
jej obsah. Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Táto rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Okresný súd neuviedol, že by

rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v
danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a čiastočne aj jej samotnej znenie.
Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov,
a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor,
že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným
podmienkam.

Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na

vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a
ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

Je potrebné tiež uviesť, že uznesenie okresného súdu nezasahuje neprípustným spôsobom do práva
oprávneného na spravodlivé súdne konanie, a to ani podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko jeho právo

na spravodlivé súdne konanie nemôže byť v zmysle tohto článku porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnili vo svojich záveroch s jeho požiadavkami. Okresný súd konal v
medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka
podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jehoúvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto i legitímne, a to i z hľadiska ústavných
princípov. Nakoľko jeho postup plne zodpovedá rozhodovacej činnosti slovenských súdov, nebolo vo
veci potrebné ani nariadiť pojednávanie podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku.

VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnauznesenieÚstavnéhosúduSRIV.ÚS245/2011zodňa09.júna
2011, ktorým ústavný súd sťažnosti obchodnej spoločnosti P. s.r.o. odmietol ako zjavne neopodstatnené.
Preto krajský súd nepovažoval za potrebné ani konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušiť a
predložiť oprávneným formulované otázky, či už Súdnemu dvoru Európskej únie, prípadne ústavnému

súdu. Podľa názoru krajského súdu práve opačný postup exekučného súdu a vykonanie exekúcie na
podklade oprávneným predloženého exekučného titulu by bol v rozpore nielen s ústavnými princípmi,
ale i s právom EÚ.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.