Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209982
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114209982.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej14,81108Bratislava,IČO:45150513,zast.advokátskoukanceláriouSOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi Q. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XX, K. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA
občianske združenie, IČO: 42 305 675, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, zast. advokátom JUDr.

Viliamom Glézlom, so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica - Nemce, o zaplatenie 785,91 eur s prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 10. 2014, č.
k. 13C/142/2014 - 47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy prvostupňového konania, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA,

občianske združenie, IČO: 42 305 675, trovy odvolacieho konania vo výške 24,64 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, vedený vo U. C., a.s.
pobočka zahraničnej banky, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 96,29
eur spolu úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Do zvyšku návrh zamietol.

Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľ pohľadávku uplatňovanú
v konaní nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 od spoločnosti Slovak
Telecom, a.s.. Zároveň mal preukázané, že medzi firmou Slovak Telecom, a. s., ktorá je nástupníckou
spoločnosťou firmy T - Mobile Slovensko, a. s., došlo s odporcom k uzavretiu zmluvy o pripojení
podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bolo

poskytovanie elektronických služieb a povinnosť odporcu platiť za poskytnuté služby. Keďže túto
povinnosť odporca porušil, dlhoval právnemu predchodcovi navrhovateľa v zmysle splatných faktúr
za zúčtovacie obdobie od 17.05.2011 do 17.07.2011 spolu 96,29 eur. V tejto časti súd považoval
návrh navrhovateľa za dôvodný. Keďže odporca neuhradil pohľadávku navrhovateľa napriek pokusu o
pokonávku, navrhovateľovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 586/2008 Z. z. (§ 3 ods. 1), ktorým sa mení

a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z z.

Sporná zostala sankcia za porušenie povinnosti, a to zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ
uplatnil vo výške 689,62 eur. Ohľadom zmluvnej pokuty do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší
účastník, ktorý v tejto časti žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu(právny základ) zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Okresný súd po zistení, že navrhovateľ
nepreukázal, kde by sa strany v zmluve dohodli na zmluvnej pokute pre prípad porušenia konkrétnych
povinností v konkrétnej výške, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 2 O. s. p. (pomeru úspechu
vo veci) tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného
odporcu, zastúpenému advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, trovy vo výške 118,98 eur, ako advokát
uplatnil, nakoľko posúdil že trovy sú vyčíslené v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 eur.

Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak

spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do
konania). Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Žalovanému
poskytol pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov
konania. Nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom
vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť,

na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci. Poukazuje iba na ustanovenia a rozhodnutia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od
účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Z ust. § 93 O. s. p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasunímpodporovanéhoúčastníka-podmienkouvstupuvedľajšiehoúčastníkajesúhlashlavného

účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013).

Kodvolaniusapísomnevyjadrilvedľajšíúčastník.Rozsudokvnapadnutejčastinavrholpotvrdiťauplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,77 eur.

Uviedol, že O. s. p. nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom, právo na

právne zastúpenie je garantované aj Ústavou SR. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
(spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora
(druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels
und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada
účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom

zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby
musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal možno považovať
za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu
práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho

účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty, bolo dôvodom zamietnutia návrhu
navrhovateľa a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.Odporca zostal nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Neobstojínámietkanavrhovateľa,žeúčelprocesnejpomocivedľajšiehoúčastníkahlavnémuúčastníkovi
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O. s.

p. totiž vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje súhlasom účastníka so vstupom, ale len súhlasom
s úkonmi vedľajšieho účastníka. Je však pravdou, že účastník konania má právo svojím nesúhlasom
zabrániť tomu, aby na jeho strane sa zúčastnil konania vedľajší účastník.

V zmysle novely zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008
Z. z., ktorá zaviedla kategóriu vedľajších účastníkov na základe zákonného splnomocnenia, legitimácia

pre vstup vedľajšieho účastníka do konania vyplýva priamo zo zákona. Cieľom § 93 ods. 2 O. s. p. je
rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú o to záujem, vstupovať do konania ako vedľajší účastníci.
V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa

nevyžaduje súhlas dotknutého účastníka. Z platnej právnej úpravy nevyplýva, že by účastník, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať, musel s týmto vstupom vyslovene vyjadriť súhlas, ale naopak,
tomuto účastníkovi § 93 ods. 3 O. s. p. umožňuje vzniesť proti takémuto vstupu námietky a tým účasti
vedľajšieho účastníka zabrániť.

Vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA občianske združenie, so sídlom vo Zvolene je nepochybne

takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (ods. 3), súd rozhoduje o jeho
neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. V danom prípade takýto návrh zo strany odporcu
nebol podaný, a nebol podaný ani zo strany navrhovateľa.

NavrhovateľnesprávnymspôsobominterpretujerozhodnutieNajvyššiehosúduSR 3Cdo/188/2012,keď
nevenuje náležitú pozornosť práve rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba

rozlišovať vstup do konania a súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Práve zo samotného rozhodnutia
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 vyplýva, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť proti vôli
hlavného účastníka, pričom vedľajší účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas.
Z kontextu obsahu celého rozhodnutia je nepochybné, že rozhodnutie najvyššieho súdu bližšie vykladá
povinnosťsúduskúmaťúkonvedľajšiehoúčastníka vovzťahuk §93ods.4aneopieravstupvedľajšieho

účastníka do konania o vyslovenie súhlasu hlavného účastníka.

Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s ustanoveniami článku 47 ods. 2 Ústavy SR a § 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. , z ktorých vyplýva
rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a

to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Odvolateľ si tak protirečí, keď toto ústavne zaručené
právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc nepopiera, ale na druhej strane spochybňuje účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky.

Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by si taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých

sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom.

Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník
má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj
vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.Prvostupňový súd pri rozhodovaní použil správne ustanovenie o trovách konania, vo veci aplikoval §
142 ods. 1 O. s. p. . V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa
zásady úspechu účastníkov vo veci.

Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, znášal spotrebiteľ
(odporca) ako úspešná strana.

Z hľadiska prisúdenej výšky trov sa prvostupňový súd riadil a aplikoval ust. vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, pritom vychádzal z obsahu (zo skutkových okolností) súdneho

spisu. Prisúdenú výšku trov odvolateľ ani nenamieta.

Navrhovateľvodvolaníneuviedolžiadneiné,novéskutočnosti,nežktoréboliznámesúduprvéhostupňa
včasejehorozhodovania,ktorébybolirelevantnýmdôvodomamohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia
prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane odporcu, preto mu patrí náhrada trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu. Náhradu trov právneho
zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd
stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom

odvolacieho konania, ale nebola suma o zaplatenie 785,91 eur (bez príslušenstva), ktorá predstavovala
základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu
trov a jeho výšku, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní
predstavuje sumu 118,98 eur priznaných trov, z ktorej v súlade s § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je odmena
za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade s ust. § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 8,04 eur.

Odvolací súd mi priznal náhradu trov vo výške 24,64 eur. (DPH advokát neuplatnil).

Iný názor pri výpočte odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo
podané len do trov konania, odvolací súd zastáva s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých
prípadoch súd rozhoduje rovnako, pričom vyššie uvedenú úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastali prípady, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa

stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur.
V takom prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania
o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.