Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205564
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414205564.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
XXX XX C., zast. opatrovníčkou U. M., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 632,89 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn.

EX 19619/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
18Er/311/2014-38 zo dňa 15. augusta 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18Er/311/2014-38 zo dňa 15. augusta 2014
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Vodôvodnenírozhodnutiasúduviedol,
že exekučným titulom je Rozhodcovský Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie zo dňa 07. februára 2012, sp. zn. II/2011-1852 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1 632,89 Eur, úrok z
omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 1 090,32 Eur od 16. októbra 2009 do zaplatenia a náhradu

trov rozhodcovského konania vo výške 267,78 Eur. Uviedol, že právny predchodca oprávneného a
povinný uzavreli dňa 02. októbra 2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej len „zmluva“) v spojení
so Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2003 a dodatku č. 2 zo
dňa 30.09.2003 (ďalej len „VOP“). V zmysle čl. 18 VOP sa obe zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri Bankových produktoch a/alebo v súvislosti s nimi:
a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri

poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov
určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto
Bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Exekučný súd skúmal predmetnú rozhodcovskú doložku
a poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.
apríla 1993, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Astrurcom C-40/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo

veci Cofidis C- 473/00 bod 34, a bod 38 rozsudku Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro C- 168/05. Ďalej
poukázal na § 52 a nasl. OZ. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecných obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V rozhodcovskej doložke

nebol upravený spôsob výberu rozhodcov, resp. rozhodcovského súdu, ktorý by prípadný vzniknutý spor
rozhodoval,abolopretovýhradnenadodávateľovi,ktorýsubjektzarozhodcuzvolí.Užtútoskutočnosťjepotrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené
podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a poukázal na ust. § 35, zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a na ust. § 159 O.s.p. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z
európskeho práva vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal

povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel
o svojich právach, no neuplatnil si ich. Odvolateľ vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu
princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.
septembra 2011, sp. zn. 3M Cdo 11/2010, odvolateľ uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na
plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá

skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Právny vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa
02. októbra 2003. Podľa čl. 18 VOP sa obe zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú z Bankových obchodov pri Bankových produktoch a/alebo v súvislosti s nimi: a) pri

vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri
poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov
určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto
Bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Odvolací súd uvádza, že posúdenie, či konkrétny vzťah je alebo nie je vzťahom spotrebiteľským však
závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je
nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru právny predchodca oprávneného, ktorý

ho poskytol v rámci svojho podnikania. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba, v prípade ktorej
nebolo preukázané, že úver jej bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Takýto vzťah medzi stranami zmluvy, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ
poskytujúcipredmetplneniavrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostianastranedruhejvystupuje
ako odberateľ fyzická osoba, v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch nepochybne spadá do kategórie spotrebiteľských úverov. Podľa § 2 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na
ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej
pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Zmluva uzavretá medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2
a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je zmluvou, na ktorú sa cit. zákon vzťahuje v
plnom rozsahu, pričom na spotrebiteľské vzťahy sa vzťahujú aj predpisy občianskeho práva. Navyše,
podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy bolo
zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o úvere

(ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP) obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je
v rozpore s uvedeným zákonom. Konanie, ktorým dodávateľ jednostranne vnúti druhej zmluvnej strane
riešenie sporov rozhodcom a zároveň jej vnúti rozhodcu, ktorého vyberie dodávateľ, nie je súladné s
dobrými mravmi, nakoľko vytvára hrubý nepomer medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.

Oprávnený ďalej namietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd a

nie je oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným
právom. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený
exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudokmápodľa§35zákonaorozhodcovskomkonanípreúčastníkovkonaniaúčinkyakoprávoplatný

rozsudok. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom podľa cit. zákona. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory
neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu
v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný
titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe

rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Postup
exekučného súdu vo veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný
titul, teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpíabsolútnouneplatnosťou,ideoprávnyúkon,ktorýneexistujeapokiaľbolvydanýnazákladetakéhoto

právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z článku 18 VOP exekučný súd správne
právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka zvyšuje nerovnováhu medzi

zmluvnými stranami (v neprospech spotrebiteľa) a súčasne nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy. Celkom
zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu
zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do VOP. Spotrebiteľ teda
ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom,

že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudkudôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným
rozhodcovským súdom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z uvedených
dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k

uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol
ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011,

uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách., v zmysle ktorých „Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na

tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to
tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. Odvolací súd

ďalej uvádza, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje
skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či
rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho
vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského
súdu v exekučnom konaní. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria

bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012).

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul je vydaný v rozpore so

zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.