Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/865/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113227126
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113227126.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: I. J., bytom N. XXX/
XX, R., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/53/2014 - 102 zo dňa 07. októbra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 50,70 Eur a náhradu trov konania v sume 16,50 Eur a trov právneho

zastúpeniavsume17,63Eur.Posúdenímvýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženávrh
je dôvodný. Vychádzal pritom z toho, že odporkyňa porušila svoju povinnosť podľa ust. § 14 ods. 1
písm. d/, § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v spojení s čl. 6 ods. 2 a čl. 15 ods.
2 Prepravného poriadku MHD v Bratislave tak, že dňa 26.02.2013 sa na linke MHD v Bratislave č. 95
nepreukázala cestovným lístkom platným po celý čas prepravy, keďže cestovala autobusom MHD v
čase od 11:03 hod. do 11:04 hod. bez platného cestovného lístka. Na základe týchto skutočností jej

voči navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť cenu cestovného v sume 0,70 Eur a úhradu v sume 50,-
Eur v zmysle ust. § 14 ods. 2 citovaného zákona, čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čl.
5 Tarify MHD v Bratislave. Keďže odporkyňa svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, bola k jej splneniu
zaviazaná napadnutým rozhodnutím. Vychádzajúc z toho, že navrhovateľ bol v konaní účastníkom,
ktorý mal vo veci plný úspech, bola mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jednalo v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor,

nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 50,70 Eur, o náhrade trov konania rozhodol
aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko trovy konania uplatnené navrhovateľom ako trovy právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby v sume 88,15 Eur (3 x 16,60 €, 1 x 7,81 €, 2 x 8,04 €, DPH v sume
14,69 €) považoval za neprimerané voči žalovanej pohľadávke. V dôsledku uvedeného pristúpil k ich
primeranému zníženiu a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 17,63 Eur, predstavujúcu
20 % z náhrady trov právneho zastúpenia, pričom náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom

súdnom poplatku vo výške 16,50 € priznal navrhovateľovi v celej výške. Náhradu trov konania za úkon
právnej služby pokus o zmier - výzva na zaplatenie navrhovateľovi nepriznal dôvodiac, že toto písomné
podanie adresované protistrane bolo odporkyni zaslané právnym zástupcom navrhovateľa pred začatím
súdneho konania a navrhovateľovi týmto podaním nevznikli trovy v súdnom konaní.Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporkyňu zaviaže

povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 117,45 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej
výške 19,61 Eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust.

§ 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov
konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu
na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný
spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je
však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú

správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal
za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu
istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu

za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň
za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142

ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Poukázalnato,že

zaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťounavrhovateľa,vdôsledkučohonemožnopodľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročnýazložitýproces,vyžadujúcisiiprimeranúčasovúnáročnosť.Uviedol,žeprávoúčastníkanechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.

drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej
argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má

ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver
zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporkyňa neznášala trovy procesne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporkyňa sa k odvolaniu podanému navrhovateľom písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniavzmysleust.§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom
viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je

predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne domnieva
navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

Právna úprava obsiahnutá v ust. § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená na
základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre
súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie

moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch,
kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí
absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňuje súdu trovy
konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70 Eur.

Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000 Eur a zároveň nejde o vec
uvedenúvust.§200eaods.2O.s.p.Týmjesplnenájednazdvochpodmienokprevyužitiemoderačného
práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ,
ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si
uplatnil trovy v celkovej výške 117,45 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania

predstavoval sumu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia sumu 100,95 Eur, ktoré tak predstavovali
takmerdvojnásobokuplatnenejistiny.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelvzhodesosúdomprvého
stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená navrhovateľom nebola
primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v záujme jej zníženia.

Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo

zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie
veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a
úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu
nemožno označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na

začatie konania v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné
konania, kedy zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého
hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom
vykonanie ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s
účelným uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, odhliadnuc od doručenia jeho vyjadrenia k

odporu odporkyne, preukázané nebolo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 34,13 Eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ust. § 150 ods.
2 O.s.p..Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov konania
navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .