Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209728
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612209728.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Dolný Kubín, so sídlom Aleja slobody 1878, Dolný Kubín,
IČO: 30 807 484, proti povinnému: LBB - Slovakia, s.r.o., so sídlom l. mája 117, Liptovský Mikuláš,
IČO: 36 424 226, pre vymoženie pohľadávky 119,62 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na
exekútorskom úrade Františka Radza, so sídlom Q. č. XXXX/XX, M. E., pod EX 3131/2012, na základe

odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/2043/2012-10 zo
dňa 2. júla 2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Výrok, ktorým súd uložil oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie
vo výške 41,43 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia,

p o t v r d z u j e.

Výrok, ktorým súd exekúciu zastavil, zostáva n e d o t k n u t ý.

Súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil. Zároveň uložil oprávnenej zaplatiť
súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 41,43 Eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie

rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 vyhl. č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

V odôvodnení uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Františkom Radzom sa dňa 4.9.2012 začalo
exekučné konanie na vymoženie pohľadávky priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. 700-1811483712-GC04/12 zo dňa 17.7.2012, ktoré vydala pobočka Dolný Kubín. V priebehu konania
požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Preskúmaním exekútorského spisu v spojení s exekútorským spisom Ex 719/11 mal okresný súd
preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a
majetok povinného. Bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa okresný súd stotožnil s názoromexekútora o potrebe zastavenia exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z
dôvodu nemajetnosti povinného okresný súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
priznané trovy exekúcie celkom vo výške 41,43 Eur.

Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodu,
že na základe údajov zverejnených v Obchodnom vestníku 129/2014 zo dňa 08.07.2014 pod R 109501
bolo vydané uznesenie 5CbR 238/2013 zo dňa 28.05.2014 o nariadení likvidácie. Mal za to, že vydané
uznesenie o uložení povinnosti uhradiť trovy konania je predčasné.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014 (č. l. 21 spisu) zákonný sudca uviedol, že prípustnosť odvolania

proti uvedenému rozhodnutiu je založená ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. V plnom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správnosť dôvodov
rozhodnutia. Potreba zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného bola preukázaná obsahom
exekútorských spisov (Ex 3131/12, 719/2011). Odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadne výroku o
trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z platnej právnej úpravy,
ktorá stanovuje v § 200 ods. 5 Exekučného poriadku povinnosť v prípade zastavenia exekúcie rozhodnúť
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Pokiaľ okresný súd exekúciu zastavil a v tejto časti oprávnený ani napadnuté rozhodnutie nenapadol
odvolaním (I. výrok, ktorým súd exekúciu zastavil, nadobudol právoplatnosť), bol povinný okresný súd
súčasne aj rozhodnúť o trovách exekúcie - kto a v akej výške platí trovy exekúcie, ktorá povinnosť
súdu vyplývala z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v siedmej časti
označenej ako „trovy exekúcie“ upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

V súlade s týmto zákonným ustanovením (prvá veta) okresný súd konal a rozhodol o náhrade trov
exekúcie. Pokiaľ okresný súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, čo v konaní nebolo
sporné a spochybnené, vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým exekúciu
zastavil a dôvody zastavenia exekúcie vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, tak postup okresného súdu,

ktorý pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške bude hradiť exekútorovi trovy exekúcie, vyplýva z dikcie
ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého aj okresný súd rozhodol. Potom
postup okresného súdu je súladný so zákonom.

Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal aj zo skutočnosti, že výška priznaných trov exekúcie, na ktorú
zaviazal súd oprávneného nebola obsahom odvolania oprávneného a výšku priznaných trov exekúcie

oprávnený ani v podanom odvolaní nespochybnil.

Čo sa týka odvolacieho dôvodu oprávneného, ktorý tvrdil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
predčasné práve z dôvodu, že bola nariadená likvidácia povinného, táto skutočnosť, podľa názoru
krajského súdu, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v časti o trovách exekúcie
práve z dôvodu, že je povinnosťou exekučného súdu pri zastavení exekúcie vždy rozhodnúť aj o trovách

exekúcie. Nie je možné zastaviť exekúcie bez toho, aby súd o trovách exekúcie nerozhodol.

Odvolací súd preto vyhodnotil tento odvolací dôvod ako nedôvodný.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd pri aplikácii § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ
(oprávnený) nebol v konaní úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani
žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto súd súdnemu exekútorovi a povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.