Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/380/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311200432
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2311200432.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Serraghis Loan Management Ltd, so sídlom Afentrika
Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zapísaného v registri obchodných spoločností (Companies
register) pod č. HE 257931, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Jánsky, so sídlom Nitra, Štúrova
13 (korešpondenčná adresa Bratislava, Trnavská cesta 50), proti odporcom: 1. Mgr. I. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., E. XXX/X, 2. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J., V. X, o zaplatenie 2.987,43
Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
17C/111/2011-146 zo dňa 10.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie odporcov 1 a 2 o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.817,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 19,3% ročne zo sumy
2.204,25 Eur od 11.9.2008 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
konania vo výške 179,- Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.046,23
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti 170,- Eur zastavil.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 365, § 369 ods. 1, § 497,
§ 499, § 502 ods. 1 a 2, § 503 ods. 1 až 3, § 506 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1 až 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1 a 2 a § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vecne
súd argumentoval v podstate tým, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
(VÚB, a.s., Bratislava) a odporcovia platne uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcom
poskytnutý úver, ktorý riadne nesplatili. VÚB, a.s., postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť Debtinvest
Limited a tá na navrhovateľa v konaní, pričom o zmene navrhovateľa odporcov upovedomila. V časti
170,- Eur súd konanie pre čiastočné späťvzatie návrhu zastavil a vo zvyšku žalobe v celom rozsahu
vyhovel, keďže mal za to, že bola dôvodná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
s tým, že navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, keďže sa
rozhodol upustiť od vymáhania tejto sumy z titulu poplatkov a preto mu priznal plnú náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 179,- Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej sume
1.046,23 Eur podľa špecifikácie rozvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja odporcovia, každý samostatne avšak totožného obsahu
datované 27.5.2014, v ktorom uviedli, že odporca 1 už nežije spolu s odporcom 2 a na základe toho sa
odporca 1 ťažko dopracoval k dôkazu, že už bola uhradená časťz účtu odporcu 2. Odporca 2 zo svojho
účtu uhradil sumu vo výške 30.000,- Sk navrhovateľovi a 40.000,- Sk spoločnosti EOS KSI Slovensko

dňa 2.6.2008 o čom má svedčiť pripojený výpis z účtu. Právne úkony pôvodného veriteľa a ďalších boli
pre odporcov zmätočné a nevedeli kto je v danom období veriteľom alebo kto ho zastupuje. Okrem
toho odporcovia namietali a nesúhlasili s výškou „právnych úkonov“, ktoré treba vypočítať z prípadnej
zostatkovej výšky neuhradenej sumy a právny úkon za návrh na zmenu účastníka navrhli zamietnuť,
keďže tento úkon odporcovia nemôžu ovplyvniť. Na základe uvedeného navrhli súdu, aby sa dlžná suma
riadne vypočítala a z toho boli vypočítané právne úkony.

K odvolaniu odporcovia pripojili výpis z bežného účtu odporcu 2 vystavený VÚB banka, a.s., Bratislava,
z ktorého vyplýva, že dňa 2.6.2008 boli z jeho účtu odpísané sumy 30.000,- Sk a 40.000,- Sk na účty
značené číslami a písmenami, z ktorého ale nie je možné vyvodiť akému subjektu tieto účty patria a ani
aký bol účel týchto platieb.

Na výzvu prvostupňového súdu na doplnenie odvolania č.k. 17C/111/2011-160 zo dňa 4.6.2014
zareagovala odporkyňa 1 doplnením, v ktorom zopakovala, že odporcovia už uhradili sumu 30.000,- Sk
a 40.000,- Sk, spolu v eurách 2.323,56 Eur, takže navrhovateľovi majú uhradiť už len sumu 493,87 Eur,
v ktorom rozsahu i rozsudok napádajú. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne vo výške žalovanej
istiny a príslušenstva a k tomu vyrátaných trov konania a domáha sa spravodlivosti. Žiada preto, aby
súd žalovanú sumu prevyšujúcu 493,87 Eur zamietol a zosúladil k výške istiny trovy konania podľa
úspešnosti účastníka.

Na výzvu odvolacieho súdu, aby odporkyňa 1 s poukazom na § 205 ods. 1 O.s.p. oznámila, či je splnená
niektorá z podmienok pod písm. a) až d) citovaného ustanovenia a aby o tom navrhla, alebo predložila
dôkaz, odporkyňa 1 uviedla, že nakoľko nežijú s vtedajším manželom odporcom 2, nemala možnosť
akým spôsobom predložiť listinný dôkaz banky, že už finančné plnenia voči veriteľovi boli plnené. Na
základe toho podáva svoje odvolanie v súlade s § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe
podaných odvolaní, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi inými
i včasnosťou odvolania a náležitosťami odvolania a dospel k záveru, že obe odvolania je potrebné
odmietnuť - odvolanie odporkyne 1 pre absentujúce náležitosti a odvolanie odporcu 2 prednostne ako
oneskorené.

Z obsahu spisu z pripojenej doručenky bolo zistené, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu
bol odporcovi 2 doručený riadne poštou do vlastných rúk dňa 6.5.2014. V zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona nasledujúcim dňom, teda dňa 7.5.2014 začala plynúť zákonná 15-dňová odvolacia
lehota, ktorá uplynula dňom 22.5.2014. Podľa v spise založenej obálky odporca 2 podal odvolanie pošte
na prepravu až dňa 28.5.2014, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.

V zmysle § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

S poukazom na uvedené boli splnené podmienky, aby odvolací súd odvolanie odporcu 2 s použitím
§ 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako oneskorene podané odmietol.

Keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zaväzuje oboch odporcov zaplatiť pohľadávku
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, teda solidárne, rozhodnutie sa musí vzťahovať na oboch
odporcov vystupujúcich na jednej strane, medzi ktorými je nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.),
odvolanie podané aj len samotnou odporkyňou 1 sa vzťahuje na celý napadnutý rozsudok, bez ohľadu
na to, že odvolanie odporcu 2 muselo byť vzhľadom na vyššie uvedené odmietnuté.

Z odvolania podaného odporcami je zrejmé, že jediným odvolacím dôvodom je nový dôkaz, ktorý
k odvolaniu pripojili, podľa ktorého mala byť zo žalovanej sumy zaplatená suma spolu 70.000,- Sk

(2.323,57 Eur). Preto v tejto časti nemalo byť žalobe vyhovené, ale žaloba mala byť zamietnutá.
Odporcovia teda podľa obsahu odvolania použili odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené. Toto ustanovenie pritom odkazuje na § 205a O.s.p.

V zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uznesení vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a)
sa týkajú podmienok konania vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 12 ods. 4, d) ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ods. 2
ustanovenia ods. 1 sa nepoužijú iba v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. - čo nie je daný prípad.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že účastníci boli súdom spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie
dňa 19.2.2013 okrem výzvy, aby sa vyjadrili k návrhu i riadne poučení okrem iného i v zmysle § 120 ods.
1 a 4 O.s.p., že všetky dôkazy sú povinní predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa konanie končí. Poučenie bolo podľa pripojenej doručenky riadne poštou do vlastných rúk
doručené odporcovi 2. Odporkyni 1 sa táto zásielka nepodarila doručiť, podľa obálky na č.l. 86 spisu
zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote v období od uloženia zásielky dňom 2.1.2013 do 21.1.2014.
Na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie, či sa odporkyňa 1 v období od 31.12.2012 do konca januára
2013 zdržiavala na adrese trvalého bydliska W., E. XXX/X odpovedala, že sa zdržuje na danej adrese.
Vzhľadom na to predmetné predvolanie, výzvu i poučenie bolo potrebné v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
považovať za doručené a tak i odporkyňu 1 považovať za poučenú v zmysle § 120 O.s.p.

V takom prípade mohol byť odvolateľmi predložený listinný dôkaz - výpis z účtu, ktorý nebol uplatnený
pred súdom prvého stupňa, odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich bez svojej viny nemohli označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (citovaný § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.). V podanom
odvolaní odporcovia argumentujú tým, že už nežijú spolu a odporkyňa 1 sa ťažko dopracovala k tomuto
dôkazu. Odvolací súd je toho názoru, že táto skutočnosť nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom k
prijatiu záveru, že odporcovia, resp. odporkyňa 1 bez svojej viny nemohla predmetný dôkaz označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci. Situácia vo vzájomnom vzťahu medzi
odporcami bola totiž rovnaká tak v čase rozhodovania prvostupňového ako i odvolacieho súdu - nežili
spolu a predmetný výpis z účtu mal zrejme k dispozícii odporca 2. Odporkyňa 1 pritom nevysvetlila,
čo jej skutočne bránilo za týchto okolností dopracovať sa k predmetnému dôkazu už v konaní pred
prvostupňovým súdom, keď okolnosti v tomto smere boli rovnaké a nezmenili sa. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd uzatvára, že odporkyňa 1 (rovnako ako odporca 2) mohli predmetný dôkaz do rozhodnutia
súdu prvého stupňa aspoň označiť alebo aj predložiť, čo sa ale nestalo.

V zmysle cit. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. potom skutočnosť, že podľa tvrdení odporcov časť žalovanej
sumy bola už uhradená a ani dôkaz o tom v podobe predmetného výpisu z účtu nemôžu byť účinným
odvolacím dôvodom (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), na ktorý by mohol súd prihliadať. Keďže v odvolaní bol
použitý iba tento jeden odvolací dôvod, ktorý je s poukazom na vyššie uvedené neprípustný, nadväzne
je potrebné uzavrieť, že jediný odvolací dôvod uplatnený v odvolaní nemôže byť účinným odvolacím
dôvodom. Keďže podané odvolanie obsahovalo náležitosti podľa § 205 ods. 1 aj ods. 2 písm. d), včítane
odvolacieho dôvodu, ktorý ale s poukazom na vyššie uvedené bol neúčinný, nebolo dôvodným, aby boli
odvolatelia, resp. odporkyňa 1 vyzývaná na doplnenie chýbajúcej náležitosti v zmysle § 209 O.s.p.

Odvolaciemu súdu potom nezostávalo nič iné, iba rovnako aj odvolanie odporkyne 1, nemajúce
náležitosti podľa § 205 ods. 2 O.s.p. s použitím § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietnuť.

Odhliadnuc od vyššie uvedených záverov žiada sa dodať, že listinným dôkazom, ktorý bol predložený
až v odvolacom konaní - výpisom z účtu odporcu 2 nie je jednoznačne preukázané, že predmetné
sumy 30.000,- Sk a 40.000,- Sk boli odporcom 2 uhradené na úhradu dlhu, ktorý je predmetom tohto
konania, keďže to z údajov, ktoré sú tam zapísané nijako nevyplýva. Naviac z obsahu spisu je zrejmé,

že predmetná pohľadávky bola pôvodným veriteľom VÚB bankou, a.s., Bratislava postúpená až dňa
12.9.2008, preto nebol dôvod, aby predtým dňa 2.6.2008 podľa predmetného výpisu z účtu bol dlh
uhrádzaný inému subjektu, ako sa tvrdí v odvolaní, suma 40.000,- Sk spoločnosti EOS KSI Slovensko.
Okrem toho medzi tvrdeniami odporkyne 1 obsiahnutými v odpore a v podanom odvolaní je ďalší závažný
rozpor, keď v odpore uviedla, že odporca 2 žalovanú istinu už zaplatil ale v inom roku, v roku 2009 a v
inej výške vo výške 2.000,- Eur a z iného firemného účtu (čo tiež v konaní nepreukázali). Odvolací súd
teda uzatvára, že i ak by bolo v konaní možným prihliadnuť na predmetný v odvolaní predložený dôkaz,
sám osebe by nepreukázal skutočnosť tvrdenú odvolateľmi, že zo žalovanej sumy uhradili právnemu
predchodcovi navrhovateľa časť v rozsahu 70.000,- Sk (2.323,57 Eur).

Odmietnutie odvolania, ktoré je svojím charakterom obdobné jeho zastaveniu zavinili odporcovia jednak
oneskoreným odvolaním sa a jednak podaním odvolania bez zákonných náležitostí, v dôsledku čoho
s analogickým použitím § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla povinnosť odporcom nahradiť trovy
odvolacieho konania navrhovateľovi. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania
návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.