Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/558/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa T. P., bytom W., H. XXXX/X, zastúpeného P.. U. D.,
advokátom, so sídlom v W., XX. augusta XX proti odporkyni O. L., bytom A., W. XXX/X, o zaplatenie
zmluvnej pokuty, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára
2013, č.k. 10C/130/2012-92, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t

v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresným súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 4.725 eur zo sumy 5.450 eur od 09.05.2011 do 09.02.2013 a zmluvnú pokutu
vo výške 225 eur za každých začatých 30 dní omeškania so zaplatením sumy 5.450 eur od 10.2.2013

do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.404,88 eur, na účet zástupcu navrhovateľa, v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 657 a § 544 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v
konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny
poplatok za návrh v sume 378 eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb po 121,17
eur (14 mesiacov omeškania od 09.05.2011 do 25.06.2012, kedy bol podaný návrh na súd,

po 225 eur zmluvná pokuta) za prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie podaného návrhu, 2
x 7,63 eur režijný paušál ku každému úkonu. Za písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 24.09.2012 patrí
právnemuzástupcoviodmenavsume131,13eur(15mesiacovomeškaniaod09.05.2011do24.09.2012
po 225 eur) a režijný paušál v sume 7,63 eur, za účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 mu
patrí odmena v sume 151,05 eur ( 19 mesiacov omeškania od 09.05.2011 do 29.11.2012 po 225 eur) a
režijný paušál v sume 7,63 eur a za účasť na pojednávaní dňa 17.01.2013 mu patrí odmena v

sume 170,97 eur (za 21 mesiacov omeškania od 09.05.2011 do 17.01.2013 po 225 eur) a režijný paušál
v sume 7,81 eur s pripočítaním 20 % DPH, ktorá zo sumy 178,78 eur predstavuje sumu 35,76
eur. Odmena bola právnemu zástupcovi navrhovateľa priznaná podľa § 14 ods. 1 a § 10 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Tarifná odmena bola určená súčtom hodnôt opakujúcich sa plnení. Za
stratu času patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení náhrada v sume 257,30 eur za 10 polhodín po 12,72 eur a 10 polhodín po 13,01

eurstrávenýchcestouadvokátazmiestasídlanasúdnepojednávaniavdňoch29.11.2012a17.01.2013.
Cestovné náklady právnemu zástupcovi navrhovateľa neboli priznané, nakoľko ich výšku, uplatnenú v
sume 317,43 eur, nepreukázal predložením technického preukazu motorového vozidla, ktorým cestu
absolvoval, cenou pohonných hmôt, ktoré zaplatil a spotrebou použitého motorového vozidla. Celkom
trovy konania, ktoré je odporkyňa povinná navrhovateľovi nahradiť, predstavujú sumu 1.404,88 eur.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o trovách prvostupňového
konania odvolanie odporkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tomto
výrokuzmeniltak,ženavrhovateľoviprávonanáhradutrovkonanianeprizná.Domáhalasaaplikácieust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. Poukázala na skutočnosť, že z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo,
že pôžičku od navrhovateľa použil jej brat, ktorý mal finančné problémy a ona mu týmto chcela pomôcť.
Poukázala na priebeh svojich zamestnaní od roku 1999, pričom uviedla, že bola medzi jednotlivými
zamestnaniami evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny F. ako dobrovoľne nezamestnaná,
keď pomáhala svojmu otcovi, ktorý bol po operácií oboch bedrových kĺbov. Ďalej uviedla, že je v

súčasnosti nezamestnaná, nemá žiaden príjem a žije v spoločnej domácnosti s XX-ročným synom, voči
ktorému má vyživovaciu povinnosť, nakoľko navštevuje strednú školu a jeho otec si vyživovaciu neplní.
Jediným majetkom, ktorý má, je byt v A. o výmere 32 m2, v ktorom žije jej matka a jej bezvládny brat,
pričom ona žije v S. v podnájme. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ vykonáva podnikateľskú
činnosť, prevádzkuje polikliniku a lekáreň a podľa výpisov z obchodného registra je 50 % spoločníkom
a konateľom uvedenej spoločnosti. Okrem toho vykonáva funkciu konateľa v ďalšej spoločnosti a

taktiež je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti MS education, s.r.o. Zdôraznila, že zmluvu o
pôžičke podpísala v dobrej viere, že pomáha bratovi, ktorý pôžičku zaplatí , čo nesplnil a ona teraz
musí navrhovateľovi okrem požičanej istiny 5.450 eur zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška ku dňu
10.07.2013 predstavuje 5.850 eur, čo predstavuje viac ako 100 % z požičanej sumy. Zaplatenie tejto
zmluvnej pokuty je pre ňu likvidačné. Vyjadrila názor, že vzhľadom na predmet a okolnosti konania

by navrhovateľ nepriznaním trov konania neutrpel finančnú ujmu, keď trovy, ktoré v konaní mal, mu
niekoľkokrátprevýšilasúdompriznanázmluvnápokuta.Vosvojompodanízodňa20.06.2013odporkyňa
výslovne zdôraznila, že jej odvolanie nesmeruje proti výroku vo veci samej, ale len proti výroku o trovách
konania v sume 1.404,88 eur, na ktorých náhradu ju súd zaviazal.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že svoje
nároky voči odporkyni uplatnil po predchádzajúcom neúspešnom pokuse o mimosúdne urovnanie sporu,
pričom predložil všetky dôkazy a tvrdenia spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Predĺženie
súdneho konania zavinila odporkyňa svojimi tvrdeniami a návrhmi na vykonávanie dôkazov (výsluch
svedkov a podobne). Obrana, ktorú odporkyňa v konaní zvolila, bola vo vzťahu k uplatňovaným

nárokom irelevantná, neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Rozsudok vo veci samej nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, jeho nárok bol dôvodný, pričom odporkyňa svojím konaním v rozpore
s vedomosťou o dôkazoch a správnosti jeho tvrdení vo vzťahu k uplatňovaním nárokom konanie
predlžovala. Skutočnosť, že obe sporové strany majú odlišné majetkové pomery, alebo to, že zastáva
funkciu konateľa, je vo vzťahu k priznaniu trov konania, v ktorom bol úspešný, právne bezvýznamná.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania preto považuje za vecne správne. Podaním zo dňa
17.07.2013navrhovateľsúduoznámil,žeodporkyňamudňa16.07.2013zaplatilatrovykonaniavovýške
1.404,88 eur na účet jeho zástupcu.

Odporkyňa na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že trovy konania navrhovateľovi zaplatila z dôvodu,
že mala obavu, že sa úroky, trovy konania a poplatky budú navyšovať. Ďalej uviedla, že na podanom

odvolaní voči výroku o trovách konania trvá. Oznámila, že musela predať svoj byt z dôvodu, aby mala
na zaplatenie dlžnej sumy a na poplatky s tým spojené, pričom sa vlastnou vinou nedostala do pozície
dlžníka, pretože peniaze od navrhovateľa neobdržala, ani nepoužila, jej osoba bola
zneužitá, čo vie aj druhá strana. Trvala na vrátení trov konania vo výške 1.404,88 eur (zrejme omylom
uvedené ako úroky) z dôvodu, že je samoživiteľka, musí financovať strednú školu syna a od novembra

2014 je nezamestnaná. V súčasnej dobe jej pomáha matka a sestra.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo
výroku o trovách prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v
tejto časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti výroku, ktorým súd rozhodol
vo veci samej, preto krajský súd rozsudok v tejto časti nepreskúmaval, tento nadobudol právoplatnosť
(§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal výlučne výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o povinnosti
odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp
úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci sa navrhovateľ od odporkyne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy
o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi dňa 08.04.2011. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel s poukazom na ust. § 657, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie
vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal

v konaní plný úspech, a preto okresný súd správne rozhodol, že sú dané podmienky pre postup pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporkyňa v podanom odvolaní povinnosť na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
navrhovateľovi nenamieta. Domáha sa však použitia osobitného ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa vidí jednak v okolnostiach danej veci, keď tvrdí, že peniaze

získané na základe zmluvy o pôžičky od navrhovateľa použil jej brat, ktorý mal finančné problémy
a ona mu chcela pomôcť a jednak vo svojich pomeroch, keď tvrdí, že bola opakovane dobrovoľne
nezamestnaná,nemážiadenpríjem,pričommávyživovaciupovinnosťksynovi,ktorýnavštevujestrednú
školu.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danejveci,aleajvokolnostiach nastraneúčastníkovkonania.Zoslovnéhozneniatohtozákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a slúži

k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Výnimočnosť z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd nemohol vidieť v
okolnostiach danej veci. Pokiaľ odporkyňa vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že peniaze,
ktoré jej navrhovateľ poskytol na základe zmluvy o pôžičke, boli použité na úhradu dlhu jej brata,
odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené tvrdenie odporkyne, i keby bolo pravdivé, nikdy nemôže

byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. , nakoľko dôvody,
ktoré odporkyňa považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajú vo vzájomnom vzťahu medzi
odporkyňou a treťou osobou (ktorá nebola účastníkom konania), ktorý nemožno zohľadniť na ťarchu
navrhovateľa. V danej veci bolo významné výlučne to, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej jej navrhovateľ vyplatil dohodnutú sumu peňazí a odporkyňa v dohodnutej

lehote uvedenú sumu peňazí nevrátila. Na aký účel mala pôžička peňazí odporkyni slúžiť, je pre
posúdenie nároku na náhradu trov konania v danej veci právne bezvýznamné. Navrhovateľ predložilspolu s návrhom na začatie konania všetky listinné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoj nárok voči
odporkyni. Nemohol odvolací súd nechať bez povšimnutia, že odporkyňa napriek dôkaznej
núdzi trvala na svojom stanovisku a nebola ochotná navrhovateľovi žalovanú sumu zaplatiť napriek jeho

pokusu o mimosúdnu dohodu pred začatím tohto súdneho konania. Navrhovateľ bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, a preto nemožno spravodlivo žiadať, aby znášal trovy konania, ktoré v tomto konaní
vznikli tým, že odporkyňa preukazovala nedôvodnosť jeho návrhu napriek dôkaznej núdzi.

Odvolacísúdpoukazujenaustálenújudikatúruasúdnupraxpripoužitíust.§150 ods.1O.s.p.,keďpri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, v danej veci odporkyne, ale treba zohľadniť dopad
takéhoto rozhodnutia na majetkovú sféru oprávneného účastníka, v danej veci navrhovateľa.
Významným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Pokiaľ odporkyňa videla dôvody hodné osobitného zreteľa vo svojich majetkových a zárobkových

pomeroch, odvolací súd musel zohľadniť i tú skutočnosť, akým spôsobom rozhodnutie o trovách konania
zasiahne majetkovú sféru navrhovateľa, dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu nároku na súde
a postoj účastníkov v priebehu súdneho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľa ako fyzickú osobu viedla k uplatneniu svojho nároku
skutočnosť, že odporkyňa nedodržala lehotu splatnosti pôžičky, dojednanú do 08.05.2011.

Nároku na zaplatenie požičanej sumy sa musí domáhať voči odporkyni v exekučnom konaní a táto
skutočnosť ho viedla i k uplatneniu jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto súdnom konaní.
Jeho návrhu na súd, ktorý podal až po roku od splatnosti pôžičky peňazí, predchádzal
návrh na mimosúdne vyriešenie vzťahu účastníkov.

Výnimočnosť z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd

nemoholvidieťanivpomerochnastraneodporkyne.Odporkyňa vosvojompodanomodvolaní
síce poukazovala na svoje nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery, na druhej strane uviedla, že
predala nehnuteľnosť, na základe ktorej skutočnosti musela získať finančné prostriedky. Zo zhodných
tvrdení účastníkov konania vyplýva, že trovy konania pred súdom prvého stupňa vo výške 1.404,88
eur dňa 16.07.2013 navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu zaplatila. Nemôže byť potom

jediným dôvodom pre nepriznanie trov konania navrhovateľovi, že jeho majetkové a zárobkové pomery
sú priaznivejšie ako pomery odporkyne .

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené pri rozhodovaní o
trovách konania predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o výšku trov konania pred súdom prvého stupňa, ktoré navrhovateľ vynaložil na účelné

bránenie svojho práva, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudkusúduprvéhostupňa,dôvodyavýpočettrovkonani,avykonanýsúdomprvéhostupňa,považuje
za správny a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa
v tejto časti. Treba zdôrazniť, že odporkyňa výšku trov konania vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnila.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách
prvostupňového konania, ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko
si náhradu trov konania neuplatnil.Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .