Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Talašová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/207/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514215743
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514215743.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa rodičov - matky D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - G., v skutočnosti bytom X O. road,
C M. C., D. kráľovstvo E. J. a D. Írska, zastúpenej JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Radničné nám. 7/B a otca P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XX, na návrh matky o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
Súdvyhlasuje,že nemá právomoc vovecirodičovskýchprávapovinností,vočimaloletémudieťaťu:
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 13.06.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, zo dňa 06.06.2014, ktorým žiadala súd o
zverenie mal. C. Y., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, s tým, že otca navrhovala zaviazať
povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 180,- € mesačne, počnúc dňom 01.11.2013
a to vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Taktiež žiadala aby súd zaviazal otca nedoplatok
na výživnom matke zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V rámci prípravy konania súd zistil, že matka sa spoločne s maloletou od 27.10.2012 zdržiava na území
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pričom, adresa trvalého bydliska matky J. - G.
má len evidenčný charakter. Matka ani maloletá sa v obvode tunajšieho súdu fakticky nezdržiavajú, a
táto adresa nebola miestom pobytu, resp. miestom bydliska maloletej.
Z návrhu matky vyplýva, že matka pracuje pre spoločnosť C. B.. Vo E. J., kde sa o maloletú počas
jej neprítomnosti stará opatrovateľka, prípadne stará matka, ktorá je vo E. J. vydatá a trvale sa tam
zdržiava. Matka v návrhu výslovne uvádza, že s maloletou žije v S. a nemieni sa vrátiť na Slovensko,
najmä z dôvodu, že v S. má prácu, žije tam v prenajatom byte a obdobné podmienky si na Slovensku
nevie zabezpečiť. Maloletá je registrovaná u lekára v C., kde podstupuje pravidelné lekárske prehliadky.
Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi
rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na
ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských
súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj
obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Miestom terajšieho bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, kde sa maloletá od 27.10.2012, teda takmer od svojho narodenia zdržiava
a býva, pričom matka sa s maloletou neplánuje vrátiť na Slovensko.
Nakoľko definícia pojmu „obvyklý pobyt“ nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba
obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti toho ktorého
prípadu. Medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať
vnútroštátne právo jednotlivých štátov, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva
súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt
nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého
pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatné je to, kde sa osoba v skutočnosti v
prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať
sa na určitom mieste dlhodobo. Je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde
pracuje, študuje a pod., pričom pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné zobrať
do úvahy v závislosti od veku dieťaťa tiež to, kde má obvyklý pobyt osoba, starajúca sa o toto dieťa,
kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod. Pri posudzovaní obvyklého
pobytu nemožno opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu, ako kritéria určujúceho právomoc súdov
sledovalo,atopredovšetkýmsnahuoaplikáciukritéria,ktoréjevočidotknutejosobenajspravodlivejšiea
ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa tejto osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší",
teda súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť
a tohto sa zúčastniť a kde je predpoklad, že sa nachádza väčšina dôkazných prostriedkov potrebných
pre rozhodovanie v danej veci.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Súd skôr než začal konať vo veci samej, zisťoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže pokračovať
v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu
na konanie s poukazom na medzičasom definitívne stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa vo
Veľkej Británii.
Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, právomoc
prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného
štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak dôjde k
zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia
článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu
majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto
členskom štáte v čase začatia konania.Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde
členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc vo veci rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k maloletej, s prihliadnutím na aktuálny stav v čase začatia konania. S poukazom na čl. 8
Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES)
č. 1347/2000 (Brusel II bis), majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda
právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd vo Veľkej Británii. Preto je potrebné, aby si matka
uplatnila svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde vo Veľkej Británii.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(akomáodvolacísúdrozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.