Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/424/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221612
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221612.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
sosídlomBratislava,Župnénámestie13,onáhraduškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25.04.2014 č. k. 9C/169/2012-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o dovolaní navrhovateľa zo dňa
24.02.2014. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenie § 1, 2 ods. 1 písm. a), 5 ods. 1 písm. a),

§ 8 ods. 1, 10 ods. 1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch). Konštatoval, že navrhovateľ podal dňa
25.02.2014 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.01.2014 č. k. 9Co/426/2013-56,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 11.09.2013 č. k. 9C/169/2012-44,
z ktorého dôvodu ho výzvou zo dňa 28.03.2014 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie vo výške 40,-- eur a to do 10 dní od doručenia výzvy, zároveň s poučením o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku. I napriek tomu, že navrhovateľ prevzal výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku dňa 03.04.2014 v súdom určenej lehote súdny poplatok za dovolanie nezaplatil a neučinil tak
ani doposiaľ. Na výzvu súdu reagoval písomným podaním zo dňa 16.04.2014 označeným ako odvolanie
protiuzneseniunaúhradusúdnehopoplatkuzadovolanie,vktoromnamieta,želistina,ktorejpredmetom
je uloženie povinnosti uhradiť súdny poplatok musí mať formu uznesenia, ktoré obsahuje i odôvodnenie
a taktiež spochybnil samotnú poplatkovú povinnosť. Argumentáciou navrhovateľa obsiahnutou v tomto

podaní sa nestotožnil, majúc za to, že navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť samotným podaním
dovolaniadňa25.02.2014zozákonapodľa§5ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkoch.Poplatokje
totiž splatný vznikom poplatkovej povinnosti a ak ho poplatník nezaplatí ani dodatočne v lehote, ktorú mu
súd vo výzve určí, súd konanie zastaví za podmienok uvedených v § 10 Zákona o súdnych poplatkoch.
Naviac § 10 ods. 1 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch hovorí jasne o výzve (nie o uznesení)
na zaplatenie súdneho poplatku, a preto postupoval podľa Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý je vo

vzťahu k OSP lex specialis. Keďže navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil, hoci bol o následku takéhoto
nezaplatenianáležitepoučený,konanieodovolanínavrhovateľazastavil.Otrováchdovolaciehokonania
rozhodol podľa § 243b ods. 5 a § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky 7a Sadzobníka súdnychpoplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti
poukázalnadôvodovúsprávukvládnemunávrhuzákona,ktorýmsamenila,doplnilzákonč.145/1995Z.

z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i legislatívnu zmenu smerujúcu
k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého sa žaloby budú spoplatňovať podľa
položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu a nie žaloby súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto svoje

závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.03.2007 sp. zn.
4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú vedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to, že pokiaľ v Sadzobníku súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola mu preto v rozpore so Zákonom o súdnych
poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej Republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 12 ods.1 a článkom 13 ods. 1 psím.

a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že v § 1 ods. 1 Zákona o súdnych
poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorej dane a
poplatkymožnoukladaťzákonomalebonazákladezákona,pričompoužitieanalógielegisjevprípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden
zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, a

preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí akceptovať každý kto sa
dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov súdnej moci, pretože
súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac opierajúc sa o ustanovenia § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z. a

preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012, kedy
konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a teda ani dôvod na
zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „Zákon o súdnych poplatkoch“) súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona

o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá

vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7 písm. a) zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,-- eur.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania alebo dovolania prvostupňový súd vyzve poplatníka aby poplatok zaplatil v lehote,
ktorú určí spravila v lehote 10 dní od poručenia výzvy; ak aj napriek výzvy poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým

ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn. 9C/169/2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/664/2011. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11.09.2013
č. k. 9C/169/2012-44 bol návrh navrhovateľa zamietnutý a na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v
Nitre rozsudkom zo dňa 16.01.2014 č. k. 9Co/426/2013-56 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a

odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti označenému rozsudku odvolacieho súdu
podal navrhovateľ dovolanie, ktoré zveril na poštovú prepravu dňa 24.02.2014 a ktoré bolo doručené
súdu prvého stupňa dňa 25.02.2014. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 28.03.2014 vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,-- eur podľa položky
č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy, zároveň s poučením, že ak

nebude súdny poplatok v lehote zaplatený súd konanie zastaví. Výzva bola doručená navrhovateľovi
dňa 03.04.2014 a túto navrhovateľ napadol odvolaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.04.2014.
Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania
rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a popísaných skutkových zistení odvolací súd
dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré spĺňa i limity
riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 219
ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať

nebude.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že do účinnosti
novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1
písm. c/ súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela však od 01.01.2006 toto
vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych
poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške

3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného
od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie
súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň s vypustením položky 7a zoSadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená zák. č. 286/2012 Z.z.,
ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods.
1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v znení,

podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20,-- eur, čím zákonodarca reagoval
podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to potom, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľovi, ktorý je v zmysle § 2
ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, v súvislosti s podaním takéhoto návrhu
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak
sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto
podal odvolanie alebo ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods.
1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy,

že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej,
akým je i odvolanie a dovolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto sú
rozporné s právnou úpravou vzťahujúcou sa na danú vec, keď zákonodarca v Zákone o súdnych
poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a v dovolacom konaní toho kto podal

dovolanie,pričomanipoznámkakpoložke7avSadzobníkusúdnychpoplatkovichpoplatkovúpovinnosť
nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13 spoločná poznámka k položkám
1, 2, 6, 7, 9, 14 až 16, poznámka k položke 9,...). Ak by totiž súd akceptoval argumenty navrhovateľa
znamenalobyto,žeustanoveniazákonaosúdnychpoplatkochstanovujúcevznikpoplatkovejpovinnosti
za odvolanie i dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych

poplatkov neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbiss určovala súdny poplatok za podanie
dovolania.Ikeďtvrdenienavrhovateľaovylúčeníanalógievpoplatkovýchveciachjesúladnésustálenou
judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu

úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho
poplatku. V tomto smer neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/39/2007 riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že pri
podaní dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je
v sadzobníku stanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za

dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Reagujúc na námietky odvolateľa odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č.

286/2012 Z.z. a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ po jeho účinnosti
(dovolanie zveril na poštovú prepravu dňa 24.02.2014). Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa
bolo potom potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012
a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť spor o tom,
že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania

založeného zákonom č. 286/2012 Z. z. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu,
ktorýsamáspoplatniťpodniektorúzčastítejtozákonnejdefinície.Prisnaheozodpovedanietejtootázky
si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou ,,poplatkový
úkon“,podktorúzahŕňajednotlivéúkonyalebokonaniasúdovvykonávanénanávrhatiežúkonyorgánov
štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože dovolanie je úkonom účastníka konania je vylúčené, aby

mohol byť úkonom orgánu štátnej správy, súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na
vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru dovolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného
konania a to konania dovolacieho. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je
takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie bolo začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej
vecinejde,pretožepreukázateľnedovolaciekonanienanávrhnavrhovateľazačaloaždňa25.02.2014,a

preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním dovolania vznikla poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa
takto správne výzvou vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok vo výške 40,-- eur
v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v
čase vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa, keď bolo preukázané, že na navrhovateľa nedopadáprípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§ 4 ods. 1) oslobodenia od súdneho poplatku. V prípade,
že navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil (svoju poplatkovú
povinnosť si navrhovateľ nesplnil ani do rozhodovania odvolacieho súdu), súd prvého stupňa spravujúc

sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch za splnenia tam uvedených podmienok
správne dovolacie konanie zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.