Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011171
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112011171.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2014 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej
veci obžalovaného M. E., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.a/,
b/ Tr.zák. , konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
1T 110/2012, zo dňa 06.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného M. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T 110/2012 zo dňa 06.10.2014 bol obž. M. E.
uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.a/, b/ Tr.zák. spáchaného
v reálnom súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustil tak, že

- v presne nezistenom čase, v období od začiatku roka 2003 do konca mája 2006, v rodinnom dome v
obci C., X. XXX/XX, okres C. C., vo večerných a nočných hodinách viackrát v nepravidelných intervaloch
- jedenkrát až.., trikrát do týždňa sexuálne zneužil svoju maloletú dcéru S.K. nar. XX.XX.XXXX, takým
spôsobom, že keď išla večer spať do detskej izby, ľahol si k nej na dvoj lôžkovú posteľ, na ktorej
spávali spolu s mladšou sestrou R.K., nar. XX.XX.XXXX, kde ju hladkal rukami po nahom tele, prsiach,
bruchu, nohách, stehnách, zadku, pohlavných orgánoch, prstami jej dráždil klitoris, v uvedenom konaní

pokračoval aj vtedy, keď prerobili detskú izbu, v ktorej obidve dcéry spávali už na vlastných váľandách
oddelených od seba komodou, maloletú S.K. dráždil orálne a tiež pohlavným údom na prsiach a
pohlavných orgánoch, až kým u nej došlo k vyvrcholeniu, tiež ju slovne žiadal, aby ho uspokojila rukou,
pričom jej ruku položil na svoj pohlavný úd a taktiež jej pohlavný úd vložil do ruky, pričom maloletú
dcéru S.K. sexuálne zneužil aj v ďalších priestoroch rodinného domu a to dvakrát až trikrát v kuchyni,
kde jej ruku vsunul pod nohavičky, prstami ju dráždil po klitorise, jedenkrát ju orálne sexuálne zneužil v

obývacej izbe spojenej s pracovnou, dvakrát vo vani, kde jej prstami dráždil pohlavné orgány, naposledy
ju sexuálne zneužil v noci 29. 10. 2006 na N. ulici č. X v Z., v byte M. C. tak, že si k nej ľahol na zem
na matrac kde spala, prstami ju dráždil po pohlavných orgánoch, pričom takýmto konaním, ktoré trvalo
dlhší čas spôsobil maloletej dcére S.K. psychickú a tiež morálnu ujmu,

- v presne nezistenom čase v roku 2003, v rodinnom dome v obci C., X. XXX/XX, okres C. C., v

nepravidelných intervaloch, vo večerných a nočných hodinách, viackrát sexuálne zneužil maloletú vtedy
11 ročnú dcéru R.K., nar. XX.XX.XXXX tak, že si k nej ľahol na dvojlôžkovú posteľ, na ktorej spávali so
staršou sestrou S.K., nar. XX.XX.XXXX, rukami ju hladkal po nahom tele, prsiach, nohách, stehnách,
bruchu, zadku a po prerobení detskej izby v roku 2004, kedy mala už 12 rokov a spávala sama na
vlastnej váľande, ju jedenkrát a naposledy sexuálne zneužil tak, že si k nej ľahol na váľandu, hladkal ju
po hlave, rukách, bruchu, vnútornej strane stehien, prstami jej dráždil klitoris až kým nezaspala, pričom

takýmto konaním spôsobil maloletej dcére R.K. psychickú a tiež morálnu ujmu.Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr.zák.,
§ 36 písm.j/, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa §
51 ods. 1 Tr.zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad

jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm.a/, g/ Tr.zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť
sa k poškodeným K. M., nar. XX.XX.XXXX, trv.bytom K. č. 5, C. C., prechodne bytom H. XXX, C. a
Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trv.bytom E., K. XXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia poškodených, podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo

iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodené so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote ako osoba na to oprávnená podal cestou svojho obhajcu

odvolanie obž. M. E.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí
a to jednak vo výroku o vine, vo výroku o treste, ako aj o uloženej povinnosti nepribližovať sa k
poškodeným na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, resp. podrobiť sa výcviku sociálnemu programu alebo
inému výchovnému programu.

Vo svojom odvolaní zdôraznil, že ani z jedného zo znaleckých posudkov nevyplýva záver, okrem
posudku znalca Z.. R., ktorý si dali vyhotoviť poškodené, že nie je dôvod neveriť poškodeným a že údaje,
ktoré prežili s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa skutočne aj stali. Len v znaleckom posudku
znalca Z.. R. je takýto záver uvedený, pričom poukazuje na to, že práve tento znalecký posudok si dali
vypracovať poškodené.

Podľa názoru obžalovaného práve rozdielne oproti tomuto znaleckému posudku ďalší znalci uviedli
iné okolnosti. Znalec Z.. N. uviedol, že sa nedá vylúčiť u poškodených aj vplyv iných traumatizujúcich
zážitkov na osobnostnú štruktúru, pripustil tiež, že sexuálne poruchy, ktoré boli diagnostikované
u poškodených, môžu byť u malého percenta pacientov bez zistiteľnej príčiny a bez kombinácie

s ostatnými okolnosťami. Taktiež tento znalec nevylúčil ani skutočnosť, že neurotické tendencie
konštatované u poškodených môžu mať aj genetický základ. Tieto tvrdenia znalca podľa obžalovaného
potvrdzujú aj dôkazy založené v spise, že poškodené sa na tento čin pripravovali sťahovaním
odborných článkov z internetu, kde treba hľadať súvis najmä medzi závermi znalca Z.. R. a prípravou
poškodených, ktoré naučené informácie od podania trestného oznámenia neustále reprodukovali. Ďalej

podľa obžalovaného porovnaním celého obsahu znaleckých posudkov znalcov N. a Z. , ako aj ich
výpovedí so znaleckým posudkom Z.. R. je zrejmé, že nedošlo k jednoznačnej zhode záverov znalcov
Z. a N. so znaleckým posudkom Z.. R..

Ďalej taktiež obžalovaný poukazuje na závery znaleckých posudkov znalcov Z.. N. a Z.. N., najmä v

tom, že ani tieto závery nekorešpondujú so závermi znaleckého posudku Z.. R. aj v týchto záveroch
sú 4 zásadné odlišnosti, ktoré obžalovaný uviedol , že znalci sa vyjadrovali , že malo ísť len o údajné
sexuálne zneužívanie, pričom znalec N. na pojednávaní na otázku, aby sa vyjadril, či s istotou súvisí
súčasný psychický stav oboch poškodených s údajným sexuálnym zneužívaním, odpovedal, že sa to
nedá ani vylúčiť ani potvrdiť. Znalec N. podľa obžalovaného spochybnil posudok Z.. R. aj v záveroch

týkajúcich sa poškodenej X. a v stanovení diagnózy sexuálnej averzie. Toto nemusí byť jedinou príčinou
vývoja sexuálnej disfunkcie, ktorá bola u poškodených preukázaná a to údajné protiprávne konanie
obžalovaného.

Ďalej obžalovaný v odvolaní uviedol, že znalecký posudok Z.. R. trpí aj procesnými nedostatkami,

keďže po jeho vyhotovení sa s ním mohol oboznámiť obvinený, ako aj prokurátor bez toho, aby mohli
ovplyvňovať tvorbu tohto posudku, tým bolo podľa obžalovaného mu odopreté právo na obhajobu,
posudok mu nebol doručený. Dali si ho robiť poškodené na vlastnú žiadosť , znemožnili využiť právo
obžalovaného , aby namietal osobu znalca, o ktorom má doposiaľ pochybnosti, nemohol vyjadriť
námietky voči obsahu otázok , na ktoré mal znalec v znaleckom posudku odpovedať. Podľa názoru

obžalovaného znalec nebol ani zákonným spôsobom poučený o následkoch krivého znaleckého
posudku a preto aj v tejto súvislosti podľa jeho názoru sa nemal brať tento znalecký posudok do úvahy.Podľa obžalovaného teda základ jeho celého obvinenia stojí iba na výpovediach poškodených, ktoré sú
pochybné a nevierohodné, čo potvrdzujú aj závery znalcov N. a Z., resp. L., že výpovede poškodených
sú naučené a mechanicky reprodukované. To, že poškodené skutočne klamali, dokazujú aj ďalšie

skutočnosti vyplývajúce z prípravného konania a z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. V
prvom rade poškodené obžalovaného krivo obvinili, že zneužíval aj ich brata M., čo sa ukázalo ako
nepravdivé, ďalej poškodené obžalovaného obvinili aj zo sexuálneho zneužívania svedkyne Z. K. C., čo
sa tiež nepreukázalo a nakoniec poškodená M. krivo obvinila aj svedka C., že aj on ju mal sexuálnej
zneužívať, keď mala 12 rokov. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je obžalovaný toho názoru, že

výpovediam poškodených nebolo možné uveriť, resp. sa ukázali ako pochybné a sú pochybnosti o ich
hodnovernosti. Naviac keď oznámenie urobili so 6-ročným odstupom od údajného spáchania skutku,
ktoré si títo svedkovia ešte medzi sebou šírili bez overovania ich pravdivosti. Z uvedeného dôvodu preto
navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Naviac v záveroch svojho odvolania obžalovaný aj namietol zaujatosť senátu 2To, v zložení z predsedu

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu z dôvodov, že podľa
jeho názoru tento senát konal bezdôvodne účelovo, v snahe privodiť mu trestné stíhanie.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a na verejnom zasadnutí dňa 18.12.2014

vo veci rozhodol tak, že odvolanie obž. M. E. zamietol, keď sa s jeho dôvodmi nestotožnil.

Ešte pred samotným vykonaním verejného zasadnutia senát krajského súdu riešil otázku vznesenej
námietky zaujatosti voči senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že námietka
zaujatosti obžalovaným voči senátu krajského súdu nebola podaná bezodkladne, keďže už na hlavnom

pojednávaní dňa 06.10.2014 obžalovaný zahlásil voči rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici
odvolanie, pričom až dňa 07.11.2014 bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmenila pozícia spisu,
teda že by bol už postúpený spis krajskému súdu, v dôvodoch odvolania vzniesol námietku zaujatosti
voči senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici , pričom reálne vec do senátu 2To v zložení JUDr.
Jozef Mikluš ako predseda senátu a Mgr. Ján Bednár a Mgr. Rudolf Ďurta ako členovia senátu, bol

doručený až dňa 21.11.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný už v čase podávania odvolania
dňa 06.10.2014 mal vedomosť o tom, že v dôsledku jeho odvolania vec pôjde na krajský súd a bude
pridelenádosenátu2To,atedaakpodávalnámietkuzaujatostiažvdôvodochodvolaniadňa07.11.2014,
podľa názoru krajského súdu tak neurobil bezprostredne, a preto senát ako predbežnú otázku námietku
zaujatosti vyriešil tak, že táto nebola podaná bezodkladne tak, ako to má na mysli ust. § 32 ods. 6 Tr.por.

a preto súd o nej v konečnom dôsledku ani nekonal.

Potom následne na verejnom zasadnutí v práve konečných návrhov obhajca obžalovaného v súlade s
písomnými dôvodmi odvolania uviedol, že znalecký posudok znalca Z.. Turčeka podľa nich nemal byť
použitý v danom konaní, napadnutý rozsudok je nesprávny z dôvodov , ktoré uviedli vo svojom odvolaní

a preto navrhol, aby bola vec zrušená a spis bol vrátený okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie
s tým, aby bol do konania pribratý nový znalec, ktorý by vypracoval nový znalecký posudok.

Obžalovaný sa k tomuto konečnému návrhu svojho obhajcu pripojil a v ďalšom sa k veci nevyjadroval.

Krajský prokurátor na rozdiel od obhajoby uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých
výrokoch za správny a zákonný a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenec poškodených spolu s poškodenými uviedli, že sa pripájajú k vyjadreniu krajského
prokurátora.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti potom zistil, že prvostupňový súd v novom konaní a v
inom zložení senátu vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorýchskutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s
obhajobou obžalovaného, prečo neuveril jeho obrane a prečo na rozdiel od predchádzajúceho senátu
prvostupňového súdu uznal obžalovaného vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových okolností zistených a

uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú podľa názoru odvolacieho súdu
výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa názoru odvolacieho súdu je nimi jednoznačne a
nepochybne preukázané, že obžalovaný M. E. za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku sa dopustil trestnej činnosti tak, ako je to vyššie uvedené. Správne postupoval
okresný súd aj potom , keď za takéhoto skutkového stavu obžalovaného uznal vinným z trestnej činnosti
kladenej mu za vinu a správny je aj výrok o treste, ktorý súd obžalovanému za toto konanie uložil, keď aj

s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. obžalovanému uložil len podmienečný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného
sa podľa názoru odvolacieho súdu podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a preto
si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým,

že ich už v ďalšom opakovať nebude.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, tak ani s týmito názormi
obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť. Pokiaľ obžalovaný tak, ako aj v predchádzajúcich
svojich vyjadreniach poukazoval na to, že poškodené mali nacvičené vyjadrenia a že sa snažili trestne

obviniť aj iné osoby okrem obžalovaného, s týmto tvrdením obžalovaného sa krajský súd nestotožnil.
Obidve poškodené logicky a stále rovnako uvádzali, že pokiaľ tvrdili skutočnosti o sexuálnom obťažovaní
obžalovaného iných osôb , vychádzali len z toho, čo sa od týchto osôb dozvedeli, nie z toho čo skutočne
aj samy prežili. Pokiaľ ide o naučené vyjadrenia a sťahovanie materiálov z internetu ohľadne obdobnej
trestnej činnosti obžalovaného, aj tieto skutočnosti poškodené logicky vysvetlili, že boli zvedavé ako

treba v takýchto prípadoch reagovať a nie preto, že by chceli obžalovaného kriminalizovať.

Počas celého prípravného konania, ako aj viacerých hlavných pojednávaní stále opakovali, že to
bol práve obžalovaný, ktorý sa voči nim takejto trestnej činnosti, za ktorú ho oznámili, dopúšťal, v
dôsledku práve jeho protiprávneho konania majú aj v súčasnosti sexuálne problémy so svojimi životnými

partnermi. Tvrdenia obžalovaného o tom, že ide len o vymyslené a naučené okolnosti nie sú pravdivé,
ani krajský súd to za týchto okolností nepovažoval za hodnoverné, keďže žiadny reálny dôkaz, ktorý by
takejto skutočnosti nasvedčoval, produkovaný nebol.

Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok znalca Z..R., nemá ani krajský súd dôvod tomuto znaleckému

posudku neveriť napriek tomu, že si znalecký posudok nechali vypracovať poškodené. V súčasnom
štádiu trestného konania , keď sa dôsledne dodržiava kontradiktórny proces, má právo každá procesná
strana do konania zabezpečiť dôkaz , ktorý by mal nasvedčovať pravdivosti alebo nepravdivosti jeho
tvrdení, takýto dôkaz si nechali vypracovať obidve poškodené, znalec sa k záverom svojho znaleckého
posudku vyjadril aj na hlavnom pojednávaní, bol konfrontovaný s inými znalcami, ktorí neuviedli, že

znalec vyložene klame alebo uvádza nepravdivé okolnosti, ale oni zotrvali na svojich záveroch s tým,
že je možné, že aj závery znalca R. sú pravdivé.

Za týchto okolností potom , keď aj podľa názoru krajského súdu existoval ucelený okruh nielen
priamych , ale aj nepriamych dôkazov, nasvedčujúcich tomu, že sa obžalovaný žalovanej trestnej

činnosti dopustil , musel potom krajský súd vo veci rozhodnúť tak, ako je to vyššie uvedené, teda že
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.