Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231448
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113231448.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. M., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké
Nové Mesto, dieťa rodičov matky: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N. V., Q. XXXX/XX a otca:
D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Věroslav Juránek, nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. N. V. - Y. č. XX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní

matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/298/2013-56 zo dňa 22.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/298/2013-56 zo dňa 22.09.2014 vo výroku o uložení
povinnosti otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 100,00 Eur mesačne s
účinnosťou od 01.09.2013, ako aj vo výrokoch o zameškanom výživnom, zmietnutí návrhu vo zvyšnej
časti a o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie .

Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zveril maloletú T. do osobnej starostlivosti matky. Otca
zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy
do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.09.2013. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2014 vo výške 1 100,00 Eur povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 30,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty

výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou T.
neupravil. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia
maloletej nie sú manželia a nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje
jej matka, pričom vykonaným šetrením neboli zistené v starostlivosti o maloletú žiadne nedostatky. S

poukazomnauvedenépretookresnýsúdzverilmaloletúdoosobnejstarostlivostimatky.Prirozhodovaní
o výživnom prvostupňový súd porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a
prihliadol tiež k odôvodneným potrebám maloletej T.. Matka býva s maloletou T. a ďalšou dcérou R.
v trojizbovom prenajatom byte v súvislosti s čím platí služby spojené s užívaním tohto bytu mesačne
375,00 Eur, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére R., ktorej zatiaľ nebolo určené otcovstvo,
a biologický otec R. na výživu neprispieva. Matka poberá rodičovský príspevok, od marca 2014 začala

pracovať v INE Kysuca. Jej čistý priemerný mesačný zárobok je okolo 350,00 Eur. Spoločne s otcom
maloletej majú dlhy, keďže brali pôžičku zo stavebnej sporiteľne vo výške 6 000,00 Eur. Mesačná splátka
predstavuje 70,00 Eur. Ďalšia pôžička je z Providentu a mesačne to predstavuje splátku vo výške
250,00 Eur. Maloletá T. bola prijatá od septembra 2014 do materskej školy. V súvislosti s čím matka
vynakladá výdavky mesačne stravu 25,00 Eur, teda je tu poplatok v sume 14,00 Eur. Pokiaľ sa týka
otca dieťaťa, tento sa súdneho pojednávania nezúčastňoval s odôvodnením, že je pracovne zahraničí.Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa s matkou dohodol, že bude prispievať na výživu maloletej sumou
100,00 Eur mesačne. Svoje príjmy však otec dieťaťa nepreukázal ani svoje nevyhnutné výdavky. Z
vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že otec dieťaťa má pozastavenú živnosť od

16.09.2011 do 15.09.2014. Od 16.09.2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Vzhľadom k jeho
vyjadreniu však prvostupňový súd vychádzal z toho, že príjem má, keďže je pracovne v zahraničí. Preto
pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potencionality príjmu otca dieťaťa a to z minimálnej mzdy,
ktorú by mohol dosahovať, keby svoje možnosti, schopnosti riadne využíval. Vychádzajúc z uvedeného,
okresný súd potom zaviazal otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej T. sumou 100,00 Eur mesačne.

A to s účinnosťou od začiatku mesiaca v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností k
maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2014 vo výške 1 100,00 Eur
povolil prvostupňový súd otcovi dieťaťa splácať mesačných splátkach, ktorých výšku ako aj podmienky
zročnosti stanovil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pri aplikácií ustanovenia § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Vo zvyšnej časti, v ktorej matka dieťaťa žiadala
zvýšiť výživné až na sumu 200,00 Eur od podania návrhu, súd návrh zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., keď žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na ich náhradu, keďže išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o výške výživného podala matka dieťaťa odvolanie
na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil.
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne skutkové závery, ako aj právne posúdenie veci. V prvom

rade poprela dohodu, podľa ktorej sa mala s otcom dieťaťa dohodnúť na sume výživného 100,00 Eur
mesačne. Tiež poukázala na to, že otec dieťaťa pracuje v Nemecku, pričom svoj príjem nedokladoval.
Na druhej strane matka dieťaťa zostala bez práce, lebo jej nepredĺžili zmluvu. Vzhľadom na vzniknutú
situáciu by otec dieťaťa mal prispievať na výživu viac, a tiež prispievať matke dieťaťa na bývanie.

Otec dieťaťa v podanom vyjadrení (označenom ako odvolanie) súhlasil s platením výživného v sume

130,00 Eur mesačne, v tejto sume aj matke výživné zasiela.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., v odvolacom
konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu podľa §
221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa§62ods.1,2zák.č.36/2005Z.z.Zákonaorodine,ďalejlenZákonorodine,jeplnenievyživovacej

povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine poskytuje rodičom možnosť upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodou. Ak k dohode rodičov o výkone
rodičovských práv a povinností nedôjde, rozhodne o tom súd. Základným kritériom pre rozhodnutie o
týchto jednotlivých zložkách rodičovských práv a povinností je predovšetkým záujem dieťaťa.

Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa.

Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu
povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
Dieťaťu je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že matka dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy

práv a povinností k maloletej T. s odôvodnením, že jej rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Otec dieťaťa v podanom vyjadrení k
návrhu označenom ako čestné prehlásenie zo dňa 05.02.2014 uviedol, že po dohode s matkou maloletej
sa zaväzuje platiť na dieťa výživné v sume 100,00 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že otec dieťaťa je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, má pozastavenú činnosť, avšak aj napriek

uvedenému, keďže súhlasil s platením výživného v sume 100,00 Eur mesačne, pri posudzovaní jeho
schopností a možností okresný súd vychádzal z toho, že príjem má, a to aj preto, lebo je v pracovne
v zahraničí, čo vyplýva tak zo správy o šetrení pomerov podanej kolíznym opatrovníkom, ako aj z
ospravedlnenia účasti na pojednávaní konaného dňa 11.08.2014.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd pri hodnotení možnosti a schopnosti otca dieťaťa

vychádzal aj z tých skutočností, ktoré odprezentoval sám povinný, t. j. otec maloletej. Ďalšie
okolnosti, ktoré mohli byť významné z hľadiska určenia rozsahu vyživovacej povinnosti prvostupňový
súd nezisťoval (zistenie zamestnávateľa otca dieťaťa, výšku jeho príjmu plynúceho z práce v zahraničí,
výdavky spojené s pobytom a pod.). Z hľadiska uvedeného, preto odvolací súd musí konštatovať, že
prvostupňový súd rozhodol vo veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto aj vec

nesprávne právne posúdil. Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní predovšetkým vypočuť
oboch účastníkov konania, t. j. aj otca maloletej, či už priamo na pojednávaní alebo jeho výsluchom
pred dožiadaným súdom, a to za účelom úplného zistenia skutkového stavu. Okresný súd zistí, aké súaktuálne príjmové, zárobkové a majetkové pomery na strane oboch rodičov, a taktiež aké sú aktuálne
odôvodnené potreby maloletej a následne opätovne rozhodne.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd zveril maloletú T. do osobnej starostlivosti matky, styk otca

s maloletou T. neupravil, zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté
odvolaním.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov konania.

Toto rozhodnutie nadriadeného súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.