Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210770
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912210770.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná
advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporkyni S. S., nar. XX. XX.XXXX, bytom V. U. XXX,
XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária J. Kráľa 5/

A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 89,32
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 14C/95/2012 - 87 zo dňa 27. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť

odporkynitrovykonaniavovýške35,44Euravedľajšiemu účastníkovi trovykonaniavovýške59,67
Eur, ktoré je povinný spolu v sume 95,11 Eur zaplatiť spoločnému zástupcovi vedľajšieho účastníka a
odporkyne na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, Y. G., a. s., VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja

Cifru, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, vedený v Y.,
a. s., G., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúd RimavskáSobota(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„prvostupňovýsúd“)rozsudkomzodňa27.
06. 2013 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni

a vedľajšiemu účastníkov trovy konania - trovy právneho zastúpenia (druhý výrok). O náhrade trov
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko
odporkyňa a vedľajší účastník boli vo veci úspešní v plnom rozsahu. Priznané trovy konania pozostávajú
z odmeny za prípravu a prevzatie zastúpenia vo výške 16,60 Eur + režijný paušál 7,63 Eur
(úkon vykonaný pre odporkyňu a vedľajšieho účastníka), z odmeny za vyhotovenie písomného podania
- odporu vo výške 16,60 Eur + režijný paušál 7,63 Eur (úkon vykonaný pre vedľajšieho

účastníka), z odmeny za účasť na pojednávaní konanom dňa 27. 06. 2013 vo výške 16,60
Eur + režijný paušál 7,81 Eur +20 % DPH, z náhrady cestovného na pojednávanie a
späť na trase Lučenec - Rimavská Sobota - Lučenec v rozsahu 1 zo sumy 17,41 Eur + 20% DPH a z
náhrady za stratu času dňa 27. 06. 2013 vo výške 1 zo sumy 52,04 Eur + 20% DPH (úkon vykonaný
pre odporkyňu aj vedľajšieho účastníka). Z celkovej sumy trov právneho zastúpenia 95,11 Eur prináleží
odporkyni časť vo výške 35,44 Eur a vedľajšiemu účastníkovi časť vo výške 59,67 Eur.Proti uvedenému rozhodnutiu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podal navrhovateľ v zákonnej
lehote odvolanie. Poukázal na to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia § 150 ods. 2 O. s. p.,
keďže ide o drobný spor. Uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať zo zásady

primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia
jej zložitosti a obsahu podaní. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo
rovnakými jednoduchými podaniami, preto má za to, že mu náhrada trov konania nepatrí. Zastáva
názor, že vedľajší účastník by sa mal z podstaty svojej existencie snažiť o čo najhospodárnejšie vedenie
konaniavzáujmeznižovanianeefektívnychnákladov,atohlavnesohľadom navzniknákladov

spojených s cestovným a stratou času. Náhrada trov konania nepatrí ani odporcovi, jednak s poukazom
na už uvedené argumenty a taktiež preto, že odporca si zvolil svojho právneho zástupcu až potom, ako
do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Nespochybňuje právo
odporcu zvoliť si v konaní svojho právneho zástupcu (aj keď v tomto prípade vzišla iniciatíva k prevzatiu
právneho zastúpenia od právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a nie samotného
odporcu), avšak on (navrhovateľ) nevidí účelnosť v podobných, v podstate opakujúcich sa úkonoch,

ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom raz ako zástupcom vedľajšieho účastníka a raz ako
zástupcom odporcu. Úkony vykonané právnym zástupcom odporcu považuje len za účelové, neúčelné
navyšovanie trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. V danom prípade
ide o zneužívanie inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a je na mieste aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. Navyše vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie

schopnýposkytnúťprávnupomocprisúdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach.Samotnézdruženie
má členov, ktorí majú právnické vzdelanie a združenie má v zmysle § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.
aj možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č.
384/2008 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok v súvislosti s účasťou právnických
osôb zriadených za účelom ochrany práv spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní, na súvisiacu

rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej republike a na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Združenie podľa jeho názoru nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe
skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave
konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu

právnehoúkonu-prípravaaprevzatieprávnehozastúpenia.Vedľajšíúčastníkviaceréprocesnépodania
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O. s. p.,
a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ zastáva
názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo

bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov,
pričom títo o vstupe združenia do konania nemali pravdepodobne žiadnu vedomosť. Nepriznaním
náhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi saneporušujezákladnéprávonaprávnupomocarovnosť
účastníkov v konaní podľa č. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže tieto trovy konania neboli
účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k

predmetu konania. Trovy odporkyne a vedľajšieho účastníka teda podľa názoru navrhovateľa neboli
účelne vynaloženými trovami, a preto v zmysle § 220 O. s. p. žiadal napadnutý výrok rozsudku zmeniť
tak, že vedľajšiemu účastníkovi a odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia odvolací súd neprizná.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa aj vedľajší účastník prostredníctvom toho istého

právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedli, že na strane odporkyne neexistujú žiadne vecné dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.
Nesúhlasia s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., pretože v uvedenom ustanovení nie je určené,
aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný. Výška prisúdených trov k
žalovanej pohľadávke nie je neprimeraná už s ohľadom na okolnosti, za akých navrhovateľ uplatňuje

svoje pohľadávky v súdnych konania a na „kvalitu“ portfólia pohľadávok navrhovateľa. Združenie ako
právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpilo legitímne do konania z vlastného podnetu
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Takýto vstup je
rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom
súdu anepredpokladásasúhlasspotrebiteľa sovstupom,dokoncaanivedomosťspotrebiteľa

o vstupe združenia do konania. Spotrebiteľ bol v konaní úspešný aj v dôsledku aktivity združenia a
teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sútrovy konania objektívne účelné. Práve navrhovateľ masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb
pri podávaní žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla
nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi v obdobných konaniach. Pokiaľ by združeniu nebola
priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to
následnekohrozeniuažznefunkčneniuaktivítzdruženiavprospechspotrebiteľov,čobysamozrejmelen
vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami.
Ak by nemajetnému združeniu bolo odopreté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to

znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Za absurdnú považuje
argumentáciu navrhovateľa o tom, že združenie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Rovnako navrhovateľ
podáva žalobu v rámci predmetu činnosti svojho podnikania a predpokladá, že aj podľa názoru
navrhovateľa by bolo určite nemiestne spochybňovať jeho právo na podanie takejto žaloby, resp. jeho
právo na náhradu trov konania. Poukázal na súvisiace rozhodnutia všeobecných súdov a

ďalej na to, že v predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné uplatniť normy
spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Na základe uvedeného potom žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil
a navrhovateľa zaviazal aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. vo
všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo
na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)

považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje

splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako

vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho
výsledku“,pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane
odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2
O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník

má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania

(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ako už bolo uvedené, v tomto prípade okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ bol teda v konaní neúspešný a úspešná bola druhá procesná strana - odporkyňa a i
vedľajší účastník vystupujúci na jej strane.

Z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Keďže odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane mali plný úspech v konaní, prvostupňový
súd rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti

za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v dôsledku
čoho správne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej
strane trovy prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia. Prvostupňový súd sa s výškou náhrady trov konania dôsledne vysporiadal, keď pri úkonoch,
ktoré právny zástupca urobil ako právny zástupca odporkyne a zároveň aj ako právny zástupca

vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri ostatných náhradách súvisiacich s
týmito úkony právnych služieb - režijný paušál, náhrada za stratu času a cestovné - prvostupňový súd

postupoval tak, že odporkyni aj vedľajšiemu účastníkovi priznal len polovicu, nakoľko vznikli v súvislosti s
úkonmi, ktoré realizoval právny zástupca za odporkyňu aj za vedľajšieho účastníka (cestovné a náhrada
za stratu času boli uplatnené len vo výške 1/4, pretože právny zástupca sa v deň pojednávania zúčastnil
na okresnom súde na štyroch pojednávaniach). Pri úkonoch, ktoré boli realizované právnym
zástupcom len za vedľajšieho účastníka bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia

len vedľajšiemu účastníkovi. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania je teda
správne, preto ho odvolací súd potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane boli v

odvolacom konaní úspešní, preto im podľa uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odporkyňa a vedľajší účastník si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania - trov
právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu, a to v celkovej výške 16,34 Eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za uvedený úkon právnej služby vo výške 1 (nakoľko
ide o zastupovanie dvoch účastníkov tým istým právnym zástupcom) a režijný paušál k tomuto úkonu.

Za tento úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej,prináleží odmena vo výške 8,30 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa
§ 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška“). K uvedenému úkonu právnej služby prináleží aj
režijná paušálna náhrada (§16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,04 Eur. Na základe uvedeného by odporkyni
a aj vedľajšiemu účastníkovi patrila náhrada trov odvolacieho konania každému vo výške 12,32 Eur,
pozostávajúca z polovice odmeny za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu vo výške 8,30 Eur a
z polovice režijného paušálu vo výške 4,02 Eur. Keďže si však odporkyňa a aj vedľajší

účastník uplatnili náhradu trov odvolacieho konania každý po 8,17 Eur, spolu vo výške 16,34
Eur, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania len v tejto uplatňovanej výške, a to podľa
§ 153 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.