Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/821/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209083
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511209083.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. L., bytom K. 8, zastúpeného JUDr. K. V.,
advokátskou so sídlom C. C., M. B. XXX/XX proti odporcom 1/ J. C., bytom K. XXX, 2/ Z. C., bytom
W., A. XXX/X, toho času K. XXX, o zaplatenie 26.596,96 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. mája 2013, č. k. 11/238/2012-40, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 26.596,96
eur, úrok z omeškania 10,5% zo sumy 16.596,96 eur za obdobie od 11.01.2009 do zaplatenia, úrok
z omeškania 9% ročne zo sumy 10.000 eur za obdobie od 23.07.2009 do zaplatenia do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Voči odporkyni 1/ návrh zamietol. Zároveň odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku 1.595,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.408,52
eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa. Odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal a zároveň
jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 1.595,50
eur na účet súdu. Navrhovateľovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou a
uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.595,50 eur do

15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu. Návrh voči odporkyni 1/ zamietol nakoľko mal za
preukázané, že na strane odporkyne 1/ nevznikol žiaden záväzok voči navrhovateľovi. Návrh považoval
za dôvodný proti odporcovi 2/, keď mal za preukázanú existenciu zmlúv o pôžičke uzavretých medzi
odporcom 2/ ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom, pričom nemal za preukázané, že odporca
2/ peniaze poskytnuté na základe zmlúv o pôžičke vrátil. Vznesenú námietku premlčania odporcom
2/ nepovažoval za dôvodnú z dôvodu neuplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že i keď bola odporkyňa 1/ v konaní plne úspešná,
náhradu trov jej nepriznal, pretože si túto neuplatnila. Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný,
priznal proti odporcovi 2/ plnú náhradu trov konania, ktorú špecifikoval v odôvodnení rozsudku. O
povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu rozhodol podľa položky
1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 5 k položke 1. Nakoľko v konaní vyšli
najavo skutočnosti o majetkových pomeroch navrhovateľa, ktoré neboli známe pri rozhodovaní o jeho

oslobodení od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa mu oslobodenie odňal so spätnou účinnosťou
podľa § 138 ods. 2 O.s.p.. Dôvodil, že oproti skutočnostiam známym pri rozhodovaní o oslobodení vyšlo
najavo, že navrhovateľ popri pracovnom pomere prevádzkuje živnosť, a to pílu. Túto skutočnosť pri
žiadosti o oslobodenie zamlčal. Zároveň mal súd prvého stupňa za to, že predmetná píla nepredstavuje
malú majetkovú hodnotu a zanedbateľný zdroj potenciálnych príjmov, keďže len pri jej vyporiadaní
cca pred rokom ponechal navrhovateľ svojmu odstupujúcemu spoločníkovi sumu 11.000 eur. Zároveň

dôvodil, že pokiaľ navrhovateľ pri deklarovaní svojich majetkových pomerov uviedol dňa 05.01.2012 dlh
voči p. M. vo výške 24.000 eur a na pojednávaní už iba dlh 10.000 eur voči rodičom, musel v priebehu 1,5roka dlh voči p. M. splatiť čo nasvedčuje tomu, že disponuje dostatočnými prostriedkami i na zaplatenie
súdneho poplatku. Pretože sa doteraz neznáme skutočnosti o majetkových pomeroch navrhovateľa
vzťahovali i na obdobie, v ktorom mu bolo priznané oslobodenie, súd prvého stupňa oslobodenie od

súdnych poplatkov navrhovateľovi odňal i so spätnou účinnosťou. Vzhľadom na odňatie oslobodenia
súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa položky
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 5 k položke 1, podľa ktorých sa za
návrh na vydanie platobnému rozkazu platí súdny poplatok 6 % z hodnoty predmetu sporu, t.j. 6 % z
26.596,96 eur čo predstavuje 1.595,50 eur.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo navrhovateľovi odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov a proti
výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku, priznania oslobodenia od
súdnych poplatkov. Dôvodil, že jeho príjmové pomery nie sú také, ako na pojednávaní pred súdom
prvéhostupňatvrdilodporca2/.Poukazovalnato,žejezamestnancomzozávislejčinnostiakomäsiarna

prevádzke Q. A. v H., kde vykonáva zárobkovú činnosť už niekoľko rokov. Predajňa prestala produkovať
obrat ako v prechádzajúcich rokoch, preto zamestnávateľ upravil jeho pracovný pomer, do práce chodí
už iba trikrát týždenne a jeho čistý mesačný príjem je 307,72 eur. Z dôvodu vzniknutia tejto situácie musel
zvážiť ako si zabezpečiť dodatočný príjem. Otec mu daroval pílu, ktorá si vyžaduje neustále financie na
udržanie jej funkčnosti. Prvých sedem mesiacov samostatného podnikania neprinieslo žiadaný efekt.

Trval na tom, že pánovi M. naďalej dlhuje peniaze, z pôžičky mu nič nevrátil.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov v zmysle ustanovenia §
212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

Predmetom preskúmania odvolacím súdom boli len výroky, ktorým bolo navrhovateľovi odňaté
oslobodenie od súdnych poplatkov a ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti nebol napadnutý

účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, preto krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal od odporcov zaplatenia sumy
26.596,96 eur s prísl.. Po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu požiadal o

oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré odôvodňoval svojimi osobnými pomermi s tým, že výška jeho
príjmu je na úrovni minimálnej mzdy a nie je preto schopný uhradiť súdny poplatok vo výške 1.595,50
eur. Poukazoval na to, že výška súdneho poplatku niekoľkonásobne prevyšuje jeho mesačný príjem. Z
potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov
a na ustanovenie zástupcu v právnej veci vyplýva, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie troch

mesiacov (október až december 2011) predstavoval 262,1 eur, medzi osobný majetok väčšej ceny
navrhovateľ uviedol rodinný dom, motorové vozidlo a medzi dlhy dlh vo výške 24.000 eur voči veriteľovi
J. M.. Uznesením zo dňa 18.01.2012 č. k. 7Ro/508/2011-16 súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré podľa ustanovenia § 169 ods. 2 O.s.p. bližšie neodôvodňoval.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú.

Podľa § 138 ods. 5 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i
so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka
oslobodenie neodôvodňujú prípadne neodôvodňovali.

V preskúmavanej veci bolo navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 18.01.2012 priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov na základe žiadosti, keď svoje osobné majetkové a zárobkové pomery preukazoval
potvrdením o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.V priebehu konania bolo zistené, že svoje pomery navrhovateľ pri podaní žiadosti o oslobodenie od
súdnych poplatkov neozrejmil úplne.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín vyplýva, že navrhovateľ je spoločníkom
a konateľom spoločnosti L. - Q., spol. s r.o. so sídlom K. XXX IČO: 34 146 946, od 31.03.2007,
ktorej predmetom činnosti je maloobchod a veľkoobchod s tovarom v rozsahu voľnej živnosti,
sprostredkovateľskej činnosti, píliarska výroba dreva, výroba obalov a paliet z dreva.

Pri hodnotení majetkových pomerov súd nemôže vychádzať len z výšky príjmu navrhovateľa a množstva
disponibilných finančných prostriedkov, ale musí prihliadnuť na celkové pomery účastníka. Zákon
nevysvetľuje bližší obsah pojmu pomery účastníka, ale je nepochybné, že musí ísť o pomery majetkové,
ktoré majú základ v okolnostiach nie dočasnej či prechodnej povahy, teda poplatník celkom alebo sčasti
nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie nemožno spravodlivo od účastníka požadovať.
Každý občan má Ústavou SR garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu. Je potom jeho

slobodným rozhodnutím, či ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu využije. Ak áno,
je prirodzené, že s uplatnením práva sú uplatnené náklady súvisiace so zaplatením súdneho poplatku.
S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam, odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, ktorý vzhľadom na to, že v konaní vyšli najavo skutočnosti o majetkových pomeroch
navrhovateľa, ktoré neboli známe pri rozhodovaní o jeho oslobodení od súdnych poplatkov z dôvodu,

že tieto navrhovateľ súdu neozrejmil úplne a pravdivo, oslobodenie navrhovateľovi odňal so spätnou
účinnosťou. Neúplnými údajmi sa sám vystavil riziku prehodnotenia rozhodnutia o oslobodení od
súdnych poplatkov v jeho neprospech.

Odvolací súd naviac poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ uviedol, že v súčasnej dobe je

zamestnaný len 3 dni v týždni, pričom výšku príjmu uviedol cca 300 eur mesačne, ktorá suma je vyššia
od príjmu, ktorý dosahoval v čase priznania oslobodenia od súdnych poplatkov - 262 eur/mesačne a
v ostatné dni podniká na píle a má príjem aj z podnikateľskej činnosti. Pokiaľ trvá na tom, že pánovi
M. naďalej dlhuje peniaze z pôžičky, ktorý dlh uviedol aj v potvrdení o svojich pomeroch, odvolaciemu
súdu sa jeho tvrdenie javí účelové. Pred súdom prvého stupňa nepochybne uviedol, že dlh má iba voči

rodičom, a to 10.000 eur. Dlh voči pánovi M. neuvádzal. Pokiaľ v odvolaní dôvodí tým, že si myslel, že
sa ho súd opýta aj na ďalšie dlhy, bolo jeho povinnosťou ako účastníka konania vypovedať pravdu a nič
nezamlčovať, tak ako mu to ukladá § 131 ods. 1 O.s.p..

Vzhľadom na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi so spätnou účinnosťou je

výsledkom správneho procesného postupu súdu prvého stupňa rozhodnutie o uložení povinností
navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh sa podľa zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vyberajú súdne

poplatky.

Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája
vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti značí vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poplatková povinnosť okrem iného vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadosti na
vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm.
a/ cit. zákona).
Výška súdnych poplatkov je určená sadzobníkom súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992
Zb. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

súdny poplatok z návrhu vo výške 1.595,50 eur rozhodol v súlade s položkou 1 písm. a/ a poznámkou 5
k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorých sa za návrh na vydanie platobného rozkazu
platí súdny poplatok vo výške 6% z ceny predmetu konania najmenej 16,50 eur najviac 16.596,50 eur,
čo v danom prípade predstavuje 1.595,50 eur z hodnoty predmetu sporu 26.596,96 eur.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadnutím na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov
uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť, a preto bolo jeho rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako
vecne správne potvrdené.Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že i napriek tomu, že navrhovateľovi bola uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 1.595,50 eur, vzhľadom na výsledok konania budú
tieto trovy navrhovateľovi vrátené, nakoľko odporcovi 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

náhradu súdneho poplatku 1.595,50 eur, v ktorom výroku rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol
právoplatnosť.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .