Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/862/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714203388
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3714203388.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H.. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X/XX, V.
O., právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK so sídlom Tatranská 300/8, Považská
Bystrica, proti odporkyni: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. X, V. O., o vydanie hnuteľnej veci, na
odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. mája 2014, č.k.
3C/64/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania m e n í tak, že
navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol o náhrade trov konania tak, že uložil
odporkynipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi náhradutrovkonaniavcelkovejvýške267,28eur.Rozhodol

tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania svojho mobilného telefónu s príslušenstvom
(telefón), pretože telefón mala u seba odporkyňa v dôsledku toho, že spoločného maloletého syna
zvereného do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov nedovolene vyzdvihla zo školy počas intervalu
starostlivosti navrhovateľa, kedy mal maloletý telefón u seba. Okresný súd konanie zastavil podľa §
96 ods. 1 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu, s ktorým odporkyňa súhlasila. O náhrade trov konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a odporkyni uložil povinnosť nahradiť

trovy konania navrhovateľa, pretože mal za to, že návrh bol podaný dôvodne keď k odovzdaniu telefónu
došlo až po začatí konania, pričom na odovzdanie telefónu mala odporkyňa dostatok priestoru a času
aj predtým.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to v časti rozhodnutia o trovách konania podala v zákonnej lehote
odvolanie odporkyňa a žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a k náhrade trov zaviazať navrhovateľa.
Považovala za nespravodlivé, že povinnosť nahradiť trovy konania bola uložená jej, pretože ona telefón
navrhovateľovi nevzala, ale navrhovateľ ho dal synovi do školy a keď odporkyňa syna zo školy vyzdvihla,

netušila, že má v taške navrhovateľov telefón. Telefón teda odporkyňa nikdy nevlastnila, ten patril
maloletému synovi účastníkov, ktorý ho aj navrhovateľovi na pojednávaní vrátil, a preto ani žaloba
nebola podľa odporkyne voči nej dôvodná. Syn sa až do pojednávania vo veci s navrhovateľom nestretol
pretože striedavá osobná starostlivosť je v štádiu ukončenia a syn už dlhšiu dobu odmieta chodiť k
navrhovateľovi. Napokon odporkyňa poukázala na zlomyseľné konanie navrhovateľa voči nej, ktorého
prejavom je aj táto žaloba o vydanie telefónu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že odporkyňa ich maloletého syna násilím odvliekla zo školy v čase,kedy bol podľa rozhodnutia súdu v starostlivosti otca a pri tomto násilnom odvlečení súčasne ukradla
telefón. Odvtedy nemá navrhovateľ so synom žiaden kontakt, čím navrhovateľka opakovane nedodržuje
rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ poukázal na mailovú komunikáciu s

odporkyňou,vktorejsavyjadrila,žetelefónnavrhovateľovinevydáanabádalaho,abysporriešilisúdnou
cestou. Odporkyňa mala viacero príležitostí odovzdať telefón navrhovateľovi pred začatím konania, no
napokon ho odovzdala navrhovateľovi až v pojednávacej miestnosti, prostredníctvom ich maloletého
syna, čo bolo príčinou späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa. Odporkyňa dlhodobo ignorovala
vlastnícke právo navrhovateľa k telefónu a bola si vedomá, že sa nejedná o vlastníctvo ich spoločného

syna. Akékoľvek iné tvrdenia odporkyne boli podľa navrhovateľa účelové a nepravdivé.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania a zistil, že je potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p.,
pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi dochádza k zásadným nezhodám a konfliktom,
vychádzajúcim najmä z otázok starostlivosti o ich spoločné maloleté dieťa. Rozhodnutie súdu o úprave
tejto starostlivosti sa javí byť nerešpektované a je vedené konanie o jeho výkon. V súvislosti so
starostlivosťou o maloleté dieťa bolo podané trestné oznámenie, o asistenciu bola žiadaná i polícia. Zo
spisu je tiež zrejmé, že bolo iniciované a prebieha súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré má spočívať v tom, že matka si napriek nariadenej striedavej osobnej starostlivosti ponecháva v
celom rozsahu rodinné prídavky vyplácané jej v Y. vo výške 185 eur mesačne. Uvedené skutočnosti
sú dôkazom vyhroteného živého konfliktu medzi účastníkmi. V tejto atmosfére sa potom udialo, že
navrhovateľ počas jeho starostlivosti o syna odovzdal synovi telefón a ten s ním išiel na školské
vyučovanie. Z toho bol maloletý vyzdvihnutý matkou, pričom telefón mal naďalej u seba. Ešte v ten istý

deň žiadal navrhovateľ pod hrozbou súdneho konania e-mailom odporkyňu o vydanie telefónu, na čo
odporkyňa reagovala, že telefón bol daný maloletému a nie jej. Po niekoľkých dňoch navrhovateľ výzvu
zopakoval, na čo odporkyňa odpovedala, že vydá navrhovateľovi telefón, ak jej on vráti jej radiátor. Za
tri týždne po tom, ako bol maloletý vyzdvihnutý matkou zo školy majúc pri sebe telefón od navrhovateľa,
podal navrhovateľ návrh na začatie tohto súdneho konania.

Krajskýsúdpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiazistil,žeokresnýsúdvecnesprávneprávneposúdil,
keď v tomto prípade na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Podľa
uvedeného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. I keď citované ustanovenie uvádza ako
dôvody hodné osobitného zreteľa skutočnosti súvisiace s procesnými úkonmi účastníkov, je možné za
ne považovať aj iné dôvody, pretože procesné úkony sú uvedené iba príkladmo.

V danom prípade považuje krajský súd za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle citovaného
ustanovenia skutočnosť, že zo strany navrhovateľa nebol účelom tohto súdneho konania primárne

záujem na ochrane vlastníckeho práva, ktorého porušenie mal vnímať, ale toto súdne konanie bolo
najmä využitím príležitosti vytvorenia ďalšieho, z už beztak početných konfliktov medzi účastníkmi. Iba
ťažko totiž možno nájsť racionálny dôvod, pre ktorý by rodič tak nástojčivo ako navrhovateľ trval na
vrátení veci poskytnutej vlastnému dieťaťu na čas trávený v jeho starostlivosti, keď ide dieťa späť k
druhému rodičovi. Striedavá osobná starostlivosť nie je vo všeobecnosti objektívne realizovateľná bez

toho, aby dieťa so sebou k rodičovi neprenášalo aj veci dané mu druhým rodičom. Spravidla sa jedná
o predmety každodennej potreby, no tento režim môžu mať aj iné veci a môže sa jednať aj o veci
cennejšie. Najmä zo strany dieťaťa by nebolo pozitívne vnímané, pokiaľ by vždy pri zmene výchovného
prostrediamaloodovzdaťveci,ktorémuposkytolodovzdávajúcirodič.Ikeďmalvdanomprípadetelefón
maloletému súžiť iba na spojenie s navrhovateľom počas prítomnosti v škole, čo predurčuje jeho použitie

len na stanovený čas a nasvedčovalo by skôr požičaniu ako trvalému odovzdaniu veci maloletému,
nemožno ani v tomto prípade vidieť na strane navrhovateľa takmer žiadnu ujmu, ak by aj telefónnebol navrhovateľovi vrátený pri zmene výchovného prostredia k matke. Samotné poskytnutie telefónu
sedemročnému dieťaťu do školy predstavuje tak veľké riziko jeho straty či poškodenia, že je zrejmé,
že pre navrhovateľa sa nemohlo jednať o príliš hodnotnú vec, a na telefóne mu sotva zvlášť záležalo.

Napriek tomu navrhovateľ nevyčkal možnosti, že mu bude telefón vrátený pri ďalšej starostlivosti o
maloletého a zakrátko pristúpil k súdnemu vymáhaniu jeho vrátenia.

Krajský súd nespochybňuje právo každého domáhať sa súdnej ochrany práva i zanedbateľnej hodnoty,
nopokiaľjezokolnostíprípaduzrejmé,žežiadosťosúdnuochranuniejeprimárnemotivovanáochranou
práva, ale snahou o vyvolanie alebo stupňovanie konfliktu, tak ako to z vyššie uvedených okolností

vyplýva v tomto prípade, je táto skutočnosť dôvodom hodným osobitného zreteľa a na základe ust. §
150 ods. 1 O.s.p. umožňuje nepriznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý takéto súdne konanie
vyvolal. Vzhľadom na to krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal.

Na vzniku uvedenej situácie však v danom prípade nenesie výlučný podiel iba navrhovateľ. Ako
bolo uvedené, bolo riešenie vzniknutej situácie zo strany navrhovateľa neadekvátne. Pokiaľ by však

odporkyňa napriek prístupu navrhovateľa, po náležitom vysvetlení veci maloletému synovi vyhovela
požiadavke navrhovateľa bez ďalších obštrukcií, bol by tento nezmyselný konflikt racionálne utlmený
hneď v jeho počiatku a nemusel sa vystupňovať až do tak závažného riešenia, akým súdny spor
nepochybne je. V neposlednom rade by tak bol maloletý syn účastníkov ušetrený stresujúcej účasti na
súdnom pojednávaní sporu jeho rodičov, kde telefón odovzdal navrhovateľovi. V uvedenom treba dať za

pravdu navrhovateľovi, resp. jeho právnej zástupkyni, ktorá na tento negatívny dopad veci na maloletého
poukázala vo vyjadrení k odvolaniu. Práve uvedený podiel navrhovateľky na neprimeranosti riešenia
vzniknutej situácie súdnym konaním a jeho negatívnych dopadoch je dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý krajský súd rovnako aj u nej na základe ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal ani odporkyni
náhradu trov konania, v jej prípade odvolacieho, v ktorom bola inak úspešná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .