Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712212841.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky PhDr. K. J., nar. X.X.XXXX,
bytom Y. XXX, P. P., právne zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom J., O. XX,
proti odporcovi Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného (taktiež) advokátom JUDr.

Romanom Juríkom, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/174/2012-106 zo dňa
25.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľky o určenie

neplatnosti úverovej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzal z toho, že predmetná
zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi 20.10.2007) neobsahuje také dojednania, ktoré by boli v rozpore
s § 53 ods. 1 Obč. zák. a rozhodne ju nemožno „považovať ako zásadné porušenie práva“. Okresný súd
konštatoval, že v samostatnom konaní bolo vyslovené, že rozhodcovská doložka - ako súčasť dotknutej
úverovej zmluvy - je neprijateľná. Uplatnenie práva na finančné zadosťučinenie však považoval za
predčasné, lebo nebolo (v čase jeho rozhodovania) právoplatne rozhodnuté o tom, že k porušeniu práv

alebo povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa došlo.
Okresný súd jednotlivé námietky navrhovateľky ohľadne neprijateľnosti zmluvných podmienok
posudzovanej zmluvy o úvere z 20.10.2007 vyhodnotil ako nedôvodné. Napríklad: v danom období
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela obsahovať údaj o ročnej úrokovej sadzbe; veľkosť písma
nebola upravená žiadnym všeobecne záväzným predpisom; dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje
nerovnováhu vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, lebo ide „o zabezpečovací nástroj rovnováhy v

záväzkovom vzťahu“; obdobne zmluva o revolvingovom úvere nespôsobuje nerovnováhu v danom
vzťahu,pretože„povinnosťnačerpaniefinančnýchprostriedkovnevznikáokamihomuzatvoreniazmluvy
o revolvingovom úvere, ale až okamihom a v dôsledku aktivovania karty“; výšku úroku, ktorá je cenou
plnenia, nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, atď.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 142
ods. 2 O.s.p.), lebo navrhovateľka bola neúspešná a odporca sa výslovne vzdal práva na náhradu trov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu označila za jednostranný (v podstate plne
prijímajúci len argumentáciu odporcu), predčasný (pre neobjasnenie skutkového stavu) a vzhľadom
na konkrétny obsah odôvodnenia aj za nepreskúmateľný a arbitrárny. Mala za to, že nebolo vôbec

prihliadané na záväzky štátu vyplývajúce z právnych predpisov Európskej únie, resp. z rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ v otázkach ochrany spotrebiteľa.K jednotlivým (v návrhu namietaným) neprijateľným podmienkam uviedla (predovšetkým), že okresný
súd „si zamieňa“ ročnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN),
pričom povinnosť uviesť RPMN bola daná už v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy. Drobné, resp.

ťažko čitateľné písmo je nutné považovať za klamlivé opomenutie, resp. za nekalé konanie dodávateľa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dohodnutá individuálne, ale navrhovateľka ju musela prijať. Navyše
táto umožňuje bez judikovaného titulu, aby bol spotrebiteľ postihnutý „kvázi výkonom rozhodnutia“.
Revolving predstavuje druhý nanútený právny úkon bez dodržania predpísaných náležitostí a formy.
Právo požadovať zaplatenie úroku (z úveru) aj za čas po zosplatnení úveru je hrubo nemorálnym

výkonom práva. Obdobne zmluvná pokuta vo výške 8%, popri zákonnom úroku z omeškania, je
neprijateľnou podmienkou.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, keď jeho odôvodnenie považoval za jasné a zrozumiteľné.
Navrhovateľka a jej právny zástupca sa pojednávania pred okresným súdom (dobrovoľne) nezúčastnili a
nežiadali ani jeho odročenie, preto vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti nemohlo dôjsť k odňatiu

im práva konať pred súdom. Odporca zdôraznil, že v súdenej veci išlo o telefonickú pôžičku, pričom
navrhovateľke bola zaslaná úverová zmluva so zapracovaním (ňou) uvedených údajov. Nadväzne mala
dostatok času na oboznámenie sa s jej podmienkami, čo vyvracia aj tvrdenia o drobnosti písma. Navyše,
toto je vždy nutné posudzovať v spojení s ďalšími okolnosťami prípadu. Odporca zotrval na tom, že
v čase uzavretia predmetného úveru nebolo potrebné uvádzať údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pričom

neobstojí tvrdenie odvolateľky, že by okresný súd tento údaj „zamieňal“ s údajom o RPMN. Zároveň
výška úrokovej sadzby bola určito zakotvená v úverových zmluvných podmienkach. Úrok z úveru i
zmluvná pokuta boli/sú pritom inštitútmi zodpovedajúcimi právnej úprave. Odporca dodal, že nebola
preukázaná zhoda odvolateľkou citovaných judikátov s okolnosťami súdenej veci; súčasne judikatúra
nesmie nahrádzať platné právo, resp. (až) brániť jeho aplikácii.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods.
2 O.s.p.

Nevyhnutným (procesným) podkladom pre náležité ustálenie skutkového stavu je vykonanie
dokazovania spôsobom predpokladaným zákonom (§ 122 a nasl. O.s.p.). Samozrejmou súčasťou
daného procesu je jeho konkrétne zaznamenanie v zápisnici o úkone súdu - najčastejšie v zápisnici o
pojednávaní. V súdenej veci okresný súd rozhodol na prvom/ /jedinom pojednávaní dňa 25.10.2012,

pričom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu (jeho povereného zamestnanca, nie právneho
zástupcu ako je konštatované v zápisnici) a oboznámením sa „s výsledkami doterajšieho dokazovania, s
pripojenými listinnými dôkazmi“. V zápisnici však nie sú bližšie označené žiadne „výsledky doterajšieho
dokazovania“ (je diskutabilné, o aké výsledky mohlo ísť, keďže sa jednalo o prvé a jediné pojednávanie
vo veci) a predovšetkým žiadne „listinné dôkazy“.

Nadväzne je nutné uzavrieť, že postup okresného súdu vykazuje tzv. inú vadu. Táto pre nemožnosť
zistiť/preskúmať, aké konkrétne dokazovanie bolo vykonané (z čoho bol ustálený skutkový stav), priamo
kauzálne spôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; čo (bez ďalšieho) podmieňuje jeho
zrušenie.

Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že celé pojednávanie (aj s údajným vykonaním dokazovania,
vrátane oboznámenia pomerne rozsiahlych listinných dôkazov, na ktoré odkazuje okresný súd v
písomnom odôvodnení rozsudku) trvalo podľa zápisnice z 25.10.2012 iba 13 minút. Zároveň okresný
súd už v danom štádiu konal s JUDr. Juríkom ako právnym zástupcom navrhovateľky, hoci riadne
(takéto) plnomocenstvo bolo predložené až po opakovanom vrátení veci (bez rozhodnutia) odvolacím

súdom súdu prvého stupňa. Nielen vzhľadom na jeho datovanie (3.9.2012; t.j. pred pojednávaním súdu
I.stupňa),aleispoukazomnaustálenúsúdnuprax(napr.R12/85)jepredmetnánedôslednosťvpostupe
okresného súdu síce zhojená, ale tiež dokresľuje do určitej miery jeho nekoncentrovanosť.
Obdobne nie je (bez ďalšieho) namieste v rámci písomného odôvodnenia rozhodnutia v ňom uvádzať
okolnosti, ktoré nastali až po jeho vydaní/vyhlásení, a ktoré logicky neboli súdu v čase rozhodovania

známe. V prejednávanom prípade sa jedná o konštatovanie právoplatnosti rozhodnutia o určení
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Navyše, okresný súd pri konštatovaní neprijateľnosti tejto
podmienkyvsúdenejvecizuvedenéhonevyvodilžiadenzáver.Dotknuté„rozdeleniekonania“(vylúčenie
veci na samostatné konanie), keď jedna z namietaných neprijateľných podmienok je predmetom inéhokonania ako všetky ďalšie namietané podmienky zmluvy, súčasne pôsobí čiastočne mätúco (osobitne
ak odôvodnenie oboch rozhodnutí je v prevažnej miere identické, hoci ich predmet bol rozdielny).

S poukazom na charakter prejednávanej veci a na nutnosť jej opakovaného predloženia odvolaciemu
súdu krajský súd vyslovuje niekoľko poznámok aj ohľadom ďalších súvislostí súdeného prípadu.
Je pravdou, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebola veľkosť písma zmluvy samotnej, či
spojených všeobecných zmluvných podmienok, konkrétne upravená vo všeobecne záväzných právnych
predpisoch. To však neznamená, že zo strany dodávateľov mohol byť použitý písomný text akejkoľvek

veľkosti. Dôležitým pritom nie je len samotná veľkosť písma, ale tiež celkový rozsah (a tým aj obsah ním
regulovaných práv a povinností zmluvných subjektov) textu vyhotoveného drobným písmom. Zároveň
iba fakt, že spotrebiteľovi je poskytnutý dlhší čas na prečítanie zmluvy a všeobecných zmluvných
podmienok (návrh zmluvy je mu zaslaný na domácu adresu; dôležité je i jednoznačné zistenie zaslania
všeobecných zmluvných podmienok) paušálne neznamená, že eventuálne použitie drobného písma
nemôže byť nekalou praktikou. Neobstojí pritom tvrdenie odporcu, že v úverovej zmluve z 20.10.2007

nie je použitá rôzna veľkosť písma (viď bližšie samotnú zmluvu - č.l. 16 spisu).
Pri posudzovaní prijateľnosti „dodatkovej zmluvy“ o revolvingovom úvere je nutné vo vzťahu k nej
posúdiť, či sú splnené všetky zákonom požadované obsahové a formálne náležitosti, najmä ak má
vzniknúť(nadobudnúťúčinnosť)ažvbudúcnosti.Uvedenéjevýznamnéizasituácie,žebykjejuzavretiu
medzi účastníkmi vôbec nedošlo. Okresný súd síce vyslovil, že zmluvná pokuta i úrok (za poskytnutie

úveru) sú akceptovateľnými právnymi inštitútmi aj v spotrebiteľských vzťahoch, ale ich konkrétny rozsah
z hľadiska prijateľnosti v súdenej veci neposudzoval. V prípade zmluvnej pokuty v spotrebiteľských
právnych vzťahoch je pritom potrebné vždy zohľadniť, či fakticky nejde len o skryté zvýšenie zákonom
povoleného úroku z omeškania.
Na druhej strane je/bude povinnosťou navrhovateľky jednoznačne vymedziť, v čom má spočívať

neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy ako celku. Obdobne je povinná výslovne uviesť, neuvedenie
ktorého údaju v úverovej má vyvolať dôsledok, že táto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V
odvolaní zdôrazňovaná RPMN je totiž súčasťou zmluvy o úvere (bod 40).
Taktiež je povinnosťou navrhovateľky v rámci dôkazného bremena preukázať rozsah ňou tvrdených
platieb v súvislosti so splátkami daného úveru. V tomto smere je dôvodnou obrana odporcu, že

nie je akceptovateľne preukazovať neexistenciu (protistranou len tvrdených) skutočností. Zo strany
navrhovateľky je potrebné - v prípade odkazov na súdnu prax, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
- konkrétne uviesť ich spojitosť s prejednávanou vecou.

V ďalšom postupe vo veci okresný súd vykoná dokazovanie v zmysle dotknutých zákonných ustanovení

a po ustálení skutkového stavu v nevyhnutnej miere uplatňovaný nárok právne posúdi. V rámci
právneho posúdenia prihliadne tak na východiská/poznámky vymedzené odvolacím súdom, ako i na
právoplatné rozhodnutie v spojenej veci (rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/154/2011-140 zo
dňa 25.10.2012).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.