Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221257
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112221257.12

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou,
v právnej veci o návrat maloletých detí: O. J., nar. XX.XX.XXXX a Y. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Talianskej aj Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, 924 00 Galanta, deti rodičov: matky Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XX XXX E., štátna príslušnosť Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr.

Jánom Foltánom, advokátom, so sídlom SNP 708, 924 01 Galanta a otca R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. A. Z. XX/B, A. (PG), A. U., W., štátna príslušnosť Talianskej republiky, zastúpený Mgr. Zuzanou
Zajíčkovou, advokátkou, so sídlom Dostojevského rad 17, 811 09 Bratislava, o návrat maloletých detí
do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrat maloletej O. J. nar. X.XX.XXXX a maloletej Y. J., nar. XX.X.XXXX do krajiny ich obvyklého
pobytu do W. republiky nenariaďuje.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.7.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletých detí o návrat maloletej O. J. nar.
X.XX.XXXX a maloletej Y. J., nar. XX.X.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do W. republiky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že obe deti, ktoré sa narodili z ich mimomanželského vzťahu s matkou, sa

narodili v meste A. na území Talianskej republiky a v rodnom liste vydanom v mieste narodenia majú
obe deti uvedené priezvisko J.. Obe maloleté deti boli rozhodnutím príslušného talianskeho súdu M
447/10PP CRON. 1956/11 zo dňa 02.12.2011 zverené do osobnej starostlivosti otca. Obe dcéry žili s
otcom v mieste ich pobytu T. A. Z. XX/B, A., A. U. v W.. Otec udáva, že matka má trvalý pobyt na
území W. na tej istej adrese. V čase, keď sa maloleté deti narodili, bola ich matka v manželskom zväzku
s E. R., s ktorým nežila v spoločnej domácnosti, z ich vzťahu sa narodila maloletá dcéra U. R. nar.

XX.X.XXXX, o ktorú sa matka starala. Spolužitie rodičov maloletej O. a Y. sa skončilo pred viac ako
dvoma rokmi, pričom obe maloleté deti zostali žiť u otca. Matka sa dňa 02.2.2012 za účelom návštevy
detí a realizácie styku zdržiavala s oboma deťmi v hoteli T. delle J. X v Y. v W.. Dňa 03.02.2012 matka
deti nepriviedla na stanovené miesto v čase, na ktorom sa vopred dohodli, aby si ich otec po ukončení
návštevy matky prevzal do starostlivosti. Bez udelenia jeho súhlasu matka zobrala obe maloleté deti
na územie Slovenskej republiky, kde sa od toho času s deťmi zdržiava. Otec dňa 03.03.2012 podal

na matku na príslušný orgán v W. trestné oznámenie pre trestný čin únosu. Dňa 22.3.2012 podal
žiadosťCentrupremedzinárodnoprávnuochranudetíamládeženaSlovenskuvoveciúnosumaloletých
detí s cieľom vyriešiť celú situáciu mimosúdnou cestou. Následne však matka prestala s otcom ako i
Centrom komunikovať, nebolo ju možné kontaktovať ani telefonicky ani elektronickou poštou, nebola
zastihnuteľná ani v mieste jej pobytu na území Slovenskej republiky.
Otec v návrhu poukazuje na zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,

na ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, na ustanovenia Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ), na

čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Matka nesúhlasila s návratom detí na územie W. republiky, z dôvodu, že za talianskeho občana sa
vydala 25.2.2002, manželstvo doposiaľ trvá. Matka udáva, že deti sa narodili počas manželstva, pričom
biologickým otcom mladších detí je R. J.. V rodných listoch detí vydanými slovenskými orgánmi je
uvedený ako otec manžel E. R.. Trvalý pobyt matky aj maloletých detí je na Slovensku evidovaný v r.

2008. Matka vo svojom vyjadrení udáva, že do júna 2010 žili s deťmi striedavo na Slovensku aj v W.
na adrese, kde býva otec. Mali sa dohodnúť, že matka s deťmi bude žiť na Slovensku. Matka tvrdí, že
na základe falošného trestného oznámenia otcom, súd v W. vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal
premiestnenie detí z W.. Deti boli v dome u otca, kde matka nemala prístup, tvrdí, že jej otec neumožnil
kontakt s deťmi. Poukazuje na to, že súd v W. viac ako rok nerozhodol, komu budú deti zverené do
výchovy. Poukazuje na to, že súd jej neurčil dni, kedy by sa mohla s deťmi stretávať. Udáva, že otec

zneužíval jej doklady, tiež jej ukradol peniaze, matka nemala finančné prostriedky chodiť každý mesiac
do W.. Matka poukazuje na to, že otec detí je podvodník a pracuje ako VIP gigolo. Je presvedčená, že
deti mohli byť vo vážnom morálnom nebezpečenstve. V súčasnosti deti spolu s najstaršou sestrou U. a
starými rodičmi žijú v spoločnej domácnosti a chodia do škôlky. Poukázala na to, že otec ich neprišiel
navštíviť a nerozumie tomu, prečo otec žiada návrat detí do W., keď deti žijú s ňou na Slovensku, kde

je podľa matky obvyklý pobyt detí a kde má trvalý pobyt aj otec.
Kolízny opatrovník maloletých detí žiadal, aby súd návrat detí do Talianska nenariadil, opakovaným
šetrením v rodine bolo zistené, že matka riadne a po každej stránke zabezpečuje starostlivosť o deti, má
vytvorené podmienky, v tomto školskom roku už obe deti navštevujú základnú školu, sú plne etablované
v prostredí na Slovensku. Poukázal na vyjadrenie detí, ktoré sa nechcú vrátiť k otcovi do Talianska.

Staršia O. sa vyjadrila, že by šla na dovolenku do Talianska, ale výlučne za prítomnosti matky, vzhľadom
na uvedené má za to, že je v záujme detí aby zostali na Slovensku a ich návrat do Talianska nebol
súdom nariadený. Záujem otca o deti považuje za čisto formálny, s poukazom na to, že otec viac ako
rok deti nenavštívil, nekontaktoval ich a neprispieva na ich výživu. Neinicioval konanie o úpravu styku,
nekontaktovalpríslušnýÚradprácesociálnychvecíarodinyvGalantezaúčelomdomáhaniasakontaktu

s deťmi.
OkresnýsúdBratislavaI.uznesenímč.k.1P 157/2012-357zodňa 31.10.2012nariadilnávratmaloletej
O. J. nar. X.XX.XXXX a maloletej Y. J., nar. XX.X.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do Talianskej
republiky.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP 156/2013-458 zo dňa 18.06.2013 uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.08.2013.
Matka dňa 09.09.2013 podala proti uznesením č. k. 11CoP 156/2013-458 zo dňa 18.06.2013 dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Cdo 292/2013 zo dňa 17.12.2013 uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 156/2013-458 zo dňa 18.06.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že v zmysle článku 13
Dohovoru môže justičný orgán odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí
s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti kedy je vhodné zohľadniť jeho názory. V takomto
prípade podstatné pre rozhodnutie súdu je zistenie, že dieťa s návratom do miesta obvyklého pobytu
nesúhlasí. Súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné

samostatne ho vyjadriť. Dovolací súd mal preukázané, že konajúce súdy nezisťovali názor maloletých
detí, čo odvolací súd odôvodnil tým, že išlo o deti v útlom veku, ktoré by nevedeli samostatne v tejto veci
názor vyjadriť a preto výsluch detí sa javil ako nevhodný. K takémuto záveru dospel odvolací súd sám
bez pomoci odborného posúdenia, pričom si dostatočne neuvedomil, že názor detí je možné zisťovať
nielen výsluchom, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11 CoP 30/2014-517 zo dňa 23.04.2014 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa, spolu s uznesením 1P 157/2012-434 zo dňa 20.02.2013 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že maloleté deti v čase
premiestnenia na Slovensko mali obvyklý pobyt v Taliansku, otec realizoval výkon opatrovníckeho

práva na základe rozsudku vydaného v Taliansku, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.12.2011, pričom
otec nikdy nedal súhlas na premiestnenie detí na Slovensko. Odvolací súd sa stotožnil aj správnym
posúdením veci, keď súd prvého stupňa na vec aplikoval správne právne predpisy. Vychádzajúc z
právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd konštatoval, že pri rozhodovaní o návrate dieťaťa dokrajiny obvyklého pobytu treba vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu na základe dôkazov
produkovaných účastníkmi. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na názor dovolacieho súdu nie je možné
jednoznačne ustáliť, či nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu je v súlade s

čl. 13 Dohovoru, keď súd prvého stupňa nezisťoval, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by
deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo by ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Je preto
potrebné zisťovať, ako sa deti adaptovali na nové prostredie a či by návrat predstavoval riziko pre ich
ďalší vývoj. V zmysle čl. 13 Dohovoru môže justičný orgán odmietnuť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí,
že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť

jeho názory. V takomto prípade je podstatné pre rozhodnutie súdu zistenie, že dieťa s návratom do
miesta obvyklého pobytu nesúhlasí. Bude potrebné, aby súd prvého stupňa zisťoval názor maloletých
detí a aby tento zistil a naň prihliadol. Za pomoci odborného posúdenia je potrebné ustáliť, či deti, najmä
maloletá O. je s ohľadom na jej vek a stupeň vyspelosti schopná vyjadriť svoje potreby a priania a v
kladom prípade bude potrebné zistiť, či už za pomoci znalca alebo kolízneho opatrovníka jej vnútorný
postoj k návratu do domácnosti otca. Iba uvedeným spôsobom je možné naplniť práva maloletej O. a

maloletej Y. vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaväzuje aj Slovenskú republiku.
Súd konal a rozhodol podľa §101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletých detí. Otec maloletých detí
sa nedostavil ani na jedno pojednávanie súdu vytýčené v dňoch 20.06.2014, 03.10.2014. Otec dôvody
svojej neprítomnosti hodnoverne súdu nepreukázal.
Súd prvého stupňa v súlade s vysloveným právnym názorom súdu vyššieho stupňa vo veci vykonal

ďalšie dokazovanie a to výsluchom maloletých detí, opakovaným prešetrením pomerov v domácnosti
u matky, aktuálnymi správami zo školy, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, zisťoval stanovisko
otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, uznesením Súdu pre maloletých I. R., N 856/12
PP , por.č. 312/13 z 15.03.2013, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa
24.07.2012 a z 20.06.2014, rodným listom maloletých detí, rozhodnutím príslušného talianskeho súdu

o nariadení predbežného opatrenia, a rozsudkom M 447/10PP CRON. 1956/11 zo dňa 02.12.2011
zverené do osobnej starostlivosti otca, žiadosťou otca o návrat maloletých adresovanú Centru pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 22.32012, písomným vyjadrením matky maloletých
doručenej súdu 2.8.2012, sobášnym listom matky a E. R., rodným listom maloletej U. R. nar.
XX.X.XXXX, overený preklad vyjadrenia Úradu sociálnych vecí v Taliansku, ktorý bol predložený súdu

pred rozhodnutím vo veci samej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá O. J., nar. X.XX.XXXX a maloletá Y. J., nar.XX.X.XXXX, štátne občianstvo Talianskej
a Slovenskej republiky, sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov. Matka v čase narodenia
maloletých detí nežila so svojim manželom E. R., so vzťahu s ktorým sa jej narodila maloletá U. R.,
nar. XX.X.XXXX. Rodičia maloletých detí sa spoznali v Taliansku, keď si matka počas svojho pobytu v

Taliansku hľadala prácu a zamestnala sa vo firme pána J.. V čase ich stretnutia bol otec maloletých detí
R. J. v rozvodovom konaní. Rodičia začali žiť v spoločnej domácnosti až po narodení druhej dcéry Y. a
to v dome pána J.. Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do júna 2010.

Rozsudkom súdu pre maloleté deti - región I. R. zo dňa 2.12.2011, právoplatným dňa 21.12.2011, zveril

súd obe maloleté deti do výhradnej osobnej starostlivosti otca. Matke maloletých detí uznal právo na
návštevu dcér na jej žiadosť po dohode s otcom, v prípade kontrastu - prostredníctvom Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd zistil, že rodičia maloletých
detí prerušili svoje spolužitie v júni 2010, keď sa matka vrátila na Slovensko, pričom obe deti naďalej
žili v rodinnom dome so svojim otcom, ktorý sa o ne s pomocou svojej rodiny staral. Obaja rodičia

predložili súdu svoju žiadosť o zverenie detí do výhradnej starostlivosti. Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny potvrdil dobrý zdravotný stav maloletých detí, značné absencie matky, ktorá nielenže nevidela
svoje dcéry pravidelne, ale nebola ani v kontakte s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa snažil
udržiavať vzťahy matky s maloletými deťmi, obmedzila sa iba na príležitostné stretnutia v sprievode
polície a sporadické telefónne hovory. Súd konštatuje, že takéto správanie matky ovplyvnilo rozhodnutie

súdu o zverení detí do výhradnej starostlivosti otca. Zároveň súd uviedol, že matke, ktorá Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny oznámila neschopnosť zaručiť pravidelné návštevy detí z ekonomických
dôvodov, musí byť umožnené vidieť deti kedykoľvek, ak o to požiada.

Z dopĺňajúcich výsluchov matky na pojednávaniach 20.06.2013 a 03.10.2014 súd zistil, že deti sú v jej

výlučnejstarostlivosti,priktorejmatkepomáhajújejrodičia.Detisúspokojné,vškolskomroku2014/2015
budú už obe navštevovať základnú školu, staršia 2. ročník a mladšia 1. ročník ZŠ v J.. Matka pracuje
ako asistentka pre firmu G. R. s.r.o., pracuje z domu a zabezpečuje osobnú starostlivosť o tri deti. Na
Slovensku majú deti svojich kamarátov, navštevujú školské a predškolské zariadenie, majú vytvorenézázemie a svoju rodinu. Matka nedôveruje otcovi, že sa bude o deti starať vzhľadom na to, že už vyše
roka o deti neprejavil žiaden záujem.
Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodila tým, že nariadením návratu by maloleté

deti boli čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, vystavené duševnej ujme, alebo inak privedené do
neznesiteľnej situácie. Pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť dobu, počas ktorej sa deti zdržiavajú na
Slovensku, zohľadniť väzby detí na Slovensku a podmienky pre ich starostlivosť zabezpečené zo strany
matky. Otec nemá skutočný záujem o deti, žije neusporiadaným spôsobom života, živí sa ako VIP gigolo,
pracuje po nociach. V období jeho starostlivosti sa o deti starali rôzne opatrovateľky, neuhrádzal platby

v materskej škole, ktorú deti navštevovali a neplatil výživné na deti z prvého manželstva. Nariadením
návratu by deťom bola spôsobená fyzická a psychická ujma tým, že by boli vytrhnuté z prostredia,
ktoré je im známe a opätovne odlúčené od matky, na ktorú sú psychicky naviazané. Za celé obdobie
konania pred súdmi na Slovensku sa otec o deti skutočne nezaujímal, približne jeden rok deti nenavštívil,
neprispieva na ich výživu a zabezpečenie materiálnych potrieb. Na Slovensku má otec právneho
zástupcuapretosapočastohtoobdobiaprostredníctvomsúdnychrozhodnutímoholdomáhaťajdomôcť

styku s maloletými deťmi, pokiaľ by mu matka bezdôvodne v styku s maloletou bránila. Matka má za to,
že zo strany otca ide iba o formálny záujem, pričom jeho skutočný záujem o deti, ktorý by vyplýval z
jeho konania, nezaznamenala. Poukázala na skutočnosť, že v Taliansku sú deti vymazané zo všetkých
registrov, majú pobyt na Slovensku, kde za obdobie troch rokov nadobudli obvyklý pobyt.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie sa otec maloletých detí nedostavil ani na jedno
z vytýčených pojednávaní, ktoré súd dvakrát odročil a preložil na základe žiadosti otca. K veci sa
písomne nevyjadril, súdu nepreukázal skutočný záujem o deti, ktoré od novembra 2013 nenavštevuje,
nepredložildôkazypreukazujúcepodmienkypreďalšípobytdetívTaliansku,potvrdenieopobyte,bytové
podmienky, potvrdenie o možnosti návšteve školy, lekársku starostlivosť. Jeho právna zástupkyňa na

pojednávaní dňa 20.06.2014 tlmočila jeho rozhodnutie, aby deti ostali s matkou na Slovensku za
podmienky, že bude upravený styk detí s otcom na území Talianska počas letných prázdnin, Vianočných
sviatkov a Veľkonočných sviatkov. Právna zástupkyňa uviedla, že otec má záujem na osobnej účasti na
pojednávaní a svoje podmienky súhlasu s pobytom detí na Slovensku chce predniesť na pojednávaní.

Napriek uvedenému stanovisku otca, jeho právna zástupkyňa dôvodila tým, že v danom prípade sú
splnené podmienky čl. 3 a čl. 12 Dohovoru, preto žiada, aby súd rozhodol o návrate detí do Talianska.
Deti majú obvyklý pobyt v Taliansku a nie je relevantné po akú dobu sa zdržiavajú na území Slovenskej
republiky. Je nepochybné, že matka napriek právoplatnému rozsudku, ktorým boli obe deti zverené
do výlučnej starostlivosti otca, deti bez súhlasu otca premiestnila na Slovensko, kde ich doposiaľ

neoprávnene zadržiava. Je v najlepšom záujme maloletých detí, aby súd rozhodol o ich vrátení pod
jurisdikciu súdu, ktorý má právomoc rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
prípadnej zmene výkonu rodičovských práv a povinností.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 24.07.2012 vyplýva, že matka s

maloletými deťmi žije u svojich rodičov v rodičovskom dome v J.. Deti sú evidované pod priezviskom
R., podľa rodných listov vydaných na Slovensku. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku, matka
má na Slovensku v domácnosti svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o deti.
Z ÚPSVaR Galanta poberá rodinné prídavky na 3 deti. Rodičia matky pracujú. Obe deti navštevujú
materskú školu v J.. Matka bola zo strany kolízneho opatrovníka poučená, že v záujme zdravého vývoja

detí by bolo vhodné, aby sa s otcom na úprave práv a povinností voči maloletým deťom dohodli.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 24.07.2012 vyplýva, že maloletá O. je
zdravá, navštevuje 1. ročník ZŠ v J., jej vyučovacie výsledky sú vynikajúce, do školy chodí veľmi rada,
má mnoho priateľov a v kolektíve spolužiakov je obľúbená. Voľný čas trávi najmä v spoločnosti matky,
svojich sestier a starých rodičov, ďalej aj s kamarátkami, rada pláva a navštevuje výtvarný, divadelný a

folklórny krúžok. Maloletá Y. bude od septembra 2014 navštevovať 1. roč. ZŠ J.. Voľný čas trávi najmä s
rodinou, s kamarátkami, tiež rada pláva a navštevuje krúžok anglického jazyka a výtvarný krúžok. Obe
maloleté deti sú veľmi naviazané na svoju staršiu sestru U., je ich vzorom a najlepšou kamarátkou. Ich
súrodenecké väzby sú silné. Matka spolu s maloletými deťmi žije v 3 izbovom nájomnom obecnom byte
v obci J.. Deti majú v byte dostatok priestoru, majú svoju vlastnú detskú izbu, ktorá je plne zariadená

a prispôsobená potrebám detí, čistota a poriadok sú na vysokej úrovni, byt pôsobí útulne. Matka je
zamestnaná v spoločnosti G. R. U., externe pracuje z domu a približne tak 1x za týdeň je potrebné,
aby osobne odišla do J., kde je jej pracovisko. Spoločnosť sa zaoberá prípravou pri výrobe solárnych
panelov. Nakoľko p. T. ovláda taliansky jazyk, pracuje aj ako prekladateľka a tlmočníčka. Jej mesačnýpríjem zo spoločnosti G. R. je cca. XXX eur, príplatky k práci cca. XXX - XXX eur, iný príjem z profesie
prekladateľky sa nedá vyčísliť, nakoľko táto činnosť je nepravidelná. Matka si svoj ďalší život plánuje na
Slovensku a to spoločne so všetkými troma maloletými deťmi. Domácnosť starých rodičov rodinný dom

T. a H. T. sa nachádza v obci J., je veľký a priestranný, pozostáva zo 6 izieb, 2 kuchýň a 2 sociálnych
zariadení, na dvore majú maloleté deti bazén, šmýkalku, trampolínu, psíka a mačku. Starí rodičia a
ostatná rodina matky žije na Slovensku. Rodinné väzby v Taliansku - deti majú v Taliansku svojho otca
pána R. J., žije tam aj starý otec I.. Jedná sa však o staršieho človeka, približne vo veku 90 rokov. Podľa
udania matky, pokiaľ deti žili v Taliansku, boli s nim v každodennom kontakte, ale len formou pozdravu.

Deti sa stretávali aj s A. a S., deťmi pána J.. Matka prejavuje o maloleté deti mimoriadny záujem, je
si vedomá, v akej situácií sa nachádza a jej snahou je, aby prišlo k vyriešeniu veci. Matka je aktívna
a komunikatívna. Ohľadne situácie, v ktorej sa teraz nachádza udala, že otec sa o deti nezaujíma asi
tak od jesene 2013, nevyužíva žiadne formy komunikácie s deťmi, ani sms, facebook, ani skype. Otec
kontaktuje len matku, sú to však len vyhrážky formou sms v tom zmysle, že príde na Slovensko a deti jej
zoberie vtedy, keď to bude najmenej čakať. Matka sa s deťmi nachádza na Slovensku od januára 2012,

od toho obdobia otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu a výchovu maloletých detí.
Zo správy z pohovoru s maloletými deťmi na ÚPSVaR Galanta, odd. SPOD a SK zo dňa 12.06.2014,
ktorý bol vykonaný za účelom zisťovania s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť názoru maloletých
detí a ich vnútorný postoj k návratu do domácnosti otca, súd zistil, že maloleté deti pri rozhovore boli
milé a uvoľnené, komunikovali otvorene. Počas rozhovoru si kreslili a spontánne odpovedali na otázky.

Prvotné otázky sa týkali opisu rodiny, voľnočasových aktivít a po získaní dôvery sa pýtali aj na uvedený
názor týkajúci sa otca maloletých. Z úradného záznamu vyplýva, že obidve maloleté deti veľmi radi
kreslia, často spomínajú svoju matku, sestru U. a starých rodičov. Ku všetkým majú maloleté vrúcny a
hlboký vzťah. Mama podľa nich veľmi dobre varí, deti najradšej jedia ovocie, polievky a špagety. Mama
sa im venuje, trávia spolu veľa času najmä u starých rodičov. Dedko, je po matke pre maloleté deti

ďalšou dôležitou vzťahovou osobou, ktorú neustále spomínajú. Postavil im v záhrade hojdačku, bazén,
šmýkalku a trampolínu. Tešia sa už na letné prázdniny, ktoré budú tráviť u starých rodičov na záhrade.
V obci majú veľa kamarátov a spolužiakov, navzájom sa navštevujú. Na otázku, či by vedeli povedať
niečo po taliansky odpovedali, že nie, pretože po taliansky nevedia. Na otázku, či by sa chceli vrátiť do
Talianska súhlasne odpovedali, že nie, dôvod však nevedeli uviesť. V tomto momente deti zmenili svoje

správanie, prestali sa usmievať, len sa pozreli na seba a boli ticho. Na otázky ohľadne otca spočiatku
nechceli odpovedať, neskôr O. doslovne povedala, že si ho nepamätá. Na otázku, či sa s nimi otec
niekedy hral a ako, O. odpovedala, že nie. Na tú istú otázku Y. odpovedať nechcela vôbec. Na otázku, čo
im priniesol Ježiško z Talianska na Vianoce, odpovedali, že nič. Deti sa už nachádzali v odpore, preto deti
ďalej otázkami ohľadne Talianska a otca neboli zaťažované. Na iné otázky potom odpovedali ochotne.

Obidve deti však manifestovali negatívny postoj k návratu do Talianska, ten sa prejavoval strachom a
nervozitou maloletých detí.
Zo stanoviska kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloleté deti sa cítia ohrozené a to najmä z možného
odlúčenia od matky a staršej sestry. Dávajú jasne najavo, že matka je pre ne najdôležitejšou osobou, že
sa pri nej cítia bezpečne. Matka maloletých detí je vzorná matka. Prihliada na záujmy a potreby svojich

maloletých detí, podporuje ich zdravý duševný a telesný rozvoj. Dáva im lásku a pocit istoty. Maloleté
deti majú vytvorené silné citové väzby so svojimi starými rodičmi, ďalšími členmi rodiny, priateľmi,
spolužiakmi. Za svoj domov považujú súčasné bydlisko, odmietajú otca, aj odchod do Talianska. Návrat
maloletých detí do Talianska by bol po takom dlhom čase psychicky náročný a mohol by mať negatívny
dosah na ďalší psychický vývin. Obidve maloleté deti sú momentálne plne adaptované na prostredie,

navštevujú školské a predškolské zariadenie a plynule a bezproblémovo komunikujú v slovenskom
jazyku. Maloleté deti sú začlenené do sociálneho a rodinného života a prostredia tu, na Slovensku.
V prípade návratu maloletých detí do Talianska, by prišlo k nútenému rozdeleniu súrodencov a tým, k
pretrhnutiu súrodeneckých väzieb so sestrou U..
Súd prvého stupňa v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 292/2013 zo dňa 17.12.2013

a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 30/2014-517 zo dňa 23.04.2014 nariadil výsluch
maloletých detí. Výsluch maloletých detí bol vykonaný dňa 04.09.2014, bez prítomnosti rodičov a za
prítomnosti kolízneho opatrovníka. Súd zvolil formu výsluchu primeranú veku detí, s cieľom, aby boli deti
uvoľnené, prirodzené, bez vystavenia neprimeranej psychickej záťaže. Maloletá O. je vo veku takmer
X rokov, maloletá Y. vo veku X rokov, pri výsluchu deti spontánne súhlasili s tým, že nakreslia obrázky,

ktoré vyhotovovali v priebehu rozhovoru. Zo správania detí bolo zrejmé, že sú fixované na matku, pri
zameraní rozhovoru na otca a ich život v Taliansku bolo badať, že deti vytesňovali túto tému z rozhovoru,
uviedli, že si ani nepamätajú ako sa otec volá a ani starí rodičia v Taliansku. Staršia O. uviedla, že
keď bývali s ockom ten nebol často doma a o nich sa starala staršia sestra. Na otázku súdu ako sastretávajú s ockom a či ich navštevuje na Slovensku, odpovedali, že ich otec nenavštevuje, ani sa s nimi
nekontaktuje, prípadnú návštevu Talianska pripustila iba staršia O. a to iba za prítomnosti matky. Deti
plynule hovoria po slovensky, uviedli, že bývajú v J. s matkou a staršou sestrou U. v trojizbovom byte,

babku a dedka, ktorí bývajú neďaleko, navštevujú, v škole sa im páči, majú veľa kamarátov.

Výsluchom maloletých detí mal súd preukázanú dôvodnosť stanoviska kolízneho opatrovníka
obsiahnutú v písomnej správe zo šetrenia pomerov v rodine u matky a pohovoru s maloletými deťmi
zo dňa 24.07.2014.

Uznesením Súdu pre maloletých Umbria R., N 856/12 PP , por.č. 312/13 z 15.03.2013 vy plýva, že
taliansky súd vyhlásil v konaní o návrhu matky na zmenu rozsudku zo dňa 02.12.2011, ktorým boli
deti zverené do osobnej starostlivosti otca, že nemá právomoc rozhodovať v prospech maloletých detí
J., keďže maloleté deti sa zdržiavajú na území Slovenska a nemajú trvalé ani prechodné bydlisko na
území Talianska a to už pred tým, ako bola žiadosť predložená. Z obsahu rozhodnutia súdu vyplýva, že

maloleté deti boli vymazané zo zoznamu obyvateľov mesta A..

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu
dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod
č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ),
cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu

alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
c) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo

samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 12 Dohovoru
Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred
justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite
návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru
Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu
nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho
vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase

premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie

o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 19 Dohovoru
Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení
opatrovníckeho práva.

Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia, zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie súd
dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu nie
je možné vyhovieť.

V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou
starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa
Súdmalpreukázané,žemaloletédetiO. (Xrokov)aY.(Xrokov)J. sanarodilirodičom znemanželského

vzťahu, obe deti sú štátnymi občanmi Slovenskej aj Talianskej republiky. V čase narodenia maloletých
detí matka Y. T. žila v Taliansku, vydatá za štátneho občana Talianskej republiky E. R. z ich manželstva
sa narodila maloletá U. R.. Matka však so svojim manželom od 22.8.2006 nežila v spoločnej domácnosti,
v tom čase udržiavala mimomanželský pomer s pánom J., s ktorým po narodení dcér a po ukončení
jeho rozvodového konania žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v mieste jeho bydliska. Obaja

rodičia zabezpečovali starostlivosť a výchovu maloletých detí, matka po ukončení materskej dovolenky
a nástupu maloletej Y. do škôlky sa zaevidovala na miestnom úrade práce a poberala sociálne dávky. Z
výsluchu oboch rodičov mal súd za preukázané, že rodičia ukončili svoje spolužitie niekedy v júni 2010.
Otec udáva, že matka následne odišla na Slovensko, neskôr sa mala zdržiavať v Taliansku v meste
U. s iným mužom. Matka deti v tomto období minimálne 4 mesiace nenavštívila, čo nepoprela. Túto

skutočnosť preukazujú i správy príslušného sociálneho úradu v Taliansku zo dňa 2.11.2010 a 16.8.2010
(č.l.290až293).Vuvedenýchsprávachtýkajúcichsastarostlivostiodetiaichsociálnejarodinnejsituácii
je konštatované, že starostlivosť o deti vykonáva otec sám, býva v rodinnom dome v samostatnej bytovej
jednotke a maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, ich zdravotný stav je dobrý. V správach
je taktiež konštatované, že úradu sa nepodarilo s matkou skontaktovať, ani na jednom z telefónnych

čísel. Matka úrad neskôr kontaktovala z vlastnej iniciatívy, avšak na dohodnuté stretnutie nikdy neprišla.
Učitelia v predškolskom zariadení mali kontaktnú osobu otca detí, ktorý ich do zariadenia doprevádzal
a vyberal, matku videli iba zopár ráz, ale nikdy s ňou nehovorili. Zároveň správa obsahuje informáciu,
že na súde je vedený i spis najstaršej dcéry matky U. R.. Súd mal výsluchom matky preukázané, že sa
od júna 2010 zdržiavala na Slovensku, počas konania pred súdom pre maloleté deti - región I. R. bola

zastúpená právnym zástupcom - advokátom pôsobiacim v Taliansku.

Na základe rozsudku súdu pre maloleté deti - región I. R. zo dňa 2.12.2011, právoplatným dňa
21.12.2011 boli maloleté deti J. zverené do výhradnej osobnej starostlivosti otca, súd matke maloletých
detí uznal právo na návštevu dcér na jej žiadosť po dohode s otcom. Na rozhodnutie príslušného súdu

mala vplyv najmä tá skutočnosť, že matka sa o deti dlhodobo osobne nestarala a neprejavila ani počas
konania pred súdom dostatočný záujem o deti, nespolupracovala so súdom ani so sociálnym úradom,
napriek tomu, že tak ako otec, žiadala o zverenie detí do starostlivosti.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak pôvodné, ako aj doplnené, dospel k rovnakému

právnemu názoru, že maloleté deti J. mali obvyklý pobyt v Taliansku, pričom maloleté deti nemohli
obvyklý pobyt na Slovensku nadobudnúť plynutím času, počas trvania konania o návrat maloletých detí
pred slovenskými súdmi, pretože matka deti na Slovensko premiestnila bez súhlasu otca, súhlas otca
nebol nahradený ani rozhodnutím príslušného súdu. Pri posúdení výkonu opatrovníckeho práva otcom
maloletých detí, bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že na základe rozsudku talianskeho

súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.12.2011, boli deti zverené do výlučnej osobnej starosti otca,
ktorý sa o deti staral približne od júna 2010 a výkon opatrovníckeho práva v súlade s uvedeným
rozsudkom realizoval. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona a na základe
právoplatného rozhodnutia súdu mal deti vo výlučnej starostlivosti, opatrovnícke právo a starostlivosť odeti vykonával, pričom bez jeho súhlasu matka nemohla rozhodnúť o zmene mieste obvyklého pobytu
maloletých detí.
Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva

v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniualebozadržaniu.Opatrovníckeprávosapovažujezavykonávanéspoločne,aknazáklade
rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste

pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
V konaní sa súd opäť zaoberal otázkou, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu detí matkou
dňa03.02.2012zTalianskanaúzemieSlovenskejrepubliky.Vkonanímalsúdzapreukázanévýsluchom
rodičov, že k neoprávnenému premiestneniu detí matkou v zmysle vyššie uvedeného Dohovoru
skutočne došlo. Matka v čase realizácie svojho styku s maloletými deťmi v Taliansku, upraveného
rozhodnutím súdu a po dohode s otcom, odišla v neprítomnosti otca a bez jeho súhlasu s maloletými

deťmi na Slovensko. Otec matke súhlas s vysťahovaním detí na Slovensko nedal, o plánovaní jej
odchodu nevedel a s neoprávneným premiestnením detí sa po ich odchode nezmieril. Po jej odchode
zisťoval, kde sa matka s deťmi nachádza, následne podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu
návratu detí. Dňa 22.03.2012 podal žiadosť o návrat detí v snahe vec vyriešiť mimosúdne na Centrum
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na Slovensku a po neúspešnej mediácii podal dňa

03.07.2012 návrh na súd.
Po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo 292/2013 zo dňa 17.12.2013,
ktorým bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 156/2013-458 zo dňa 18.06.2013
zrušenéapovydaníuzneseniaKrajskéhosúduvBratislaveč.k.11CoP30/2014-517zodňa23.04.2014,
ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa 1P 157/2012-434 zo dňa 20.02.2013 a vec vrátená

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bol súd prvého stupňa povinný posudzovať aj novo vzniknuté
skutočnosti a dôkazy týkajúce sa maloletých detí, najmä s prihliadnutím na čas a obdobie, ktoré
maloleté deti trávili od ich premiestnenia na Slovensku, citovú a fyzickú naviazanosť na svoju matku
a vybudovanie si citových väzieb na sociálne a rodinné zázemie na Slovensku. Naviazanosť detí na
všetky sociálne citové a príbuzenské väzby na Slovensku nastala aj vďaka tomu, že otec maloletých detí,

tieto nenavštevoval, nekontaktoval sa s nimi a deti nevidel od novembra 2013. Otec súdu nepreukázal,
že by matka v styku otca s maloletými deťmi bránila, alebo že by sa otec styku s deťmi domáhal
prostredníctvom súdu, príslušného sociálneho úradu, alebo priamo návštevou u matky. Otec bol počas
celého konania zastúpený advokátom zapísaným do zoznamu Slovenskej advokátskej komory, čím mal
zabezpečenú profesionálnu právnu službu, teda mal a mohol využiť všetky dostupné právne inštitúty

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, aby sa účinne domohol realizácie styku s maloletými
deťmi. Otec túto možnosť nevyužil. Podľa tvrdení otca o jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach
je zrejmé, že otec dosahuje dostatočný príjem, aby primerane na výživu a potreby detí prispieval a
aj počas konaní slovenských súdov udržiaval s maloletými deťmi kontakt na zachovanie vzájomných
citových väzieb, ktorý je práve u detí v tak útlom veku nevyhnutný.

Vo všetkýchobdobnýchkonaniachjesúd súčasnepovinnýsledovaťnajvyššízáujemdieťaťaakohlavné
kritérium, ktoré môže prevážiť nad záujmami rodičov. Z pohľadu perspektívy osobného rozvoja závisí
na rade individuálnych okolností, najmä na veku a vyspelosti dieťaťa, prítomnosti a absencii rodičov v
jeho živote, prostredí v ktorom vyrastá a zážitkoch. Vnútroštátne súdy musia dôkladne preskúmať celú
rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne či zdravotné) a urobiť vyvážené a

rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia
pre dieťa. Dôvody návratu maloletého dieťaťa musia byť súdom zistené a objasnené natoľko dostatočne,
aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z
príkazného návratu boli s čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Súd preto jednotlivo, ako
aj vo vzájomných súvislostiach preskúmal a vyhodnotil pre zachovanie tejto zásady skutočnosť, či by

návrat predstavoval riziko pre ich ďalší vývoj.
Podľa článku 13 písm. b) Dohovoru súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by dieťa bolo vystavené fyzickej
alebo duševnej ujme, alebo ak by sa inak dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenia rady (ES) č.
2201/2003 rozširuje povinnosť súdu nariadiť návrat aj na prípady, keby dieťa bolo vystavené takejto
ujme, ale napriek tomu je preukázané, že orgány členského štátu pôvodu vykonali alebo súd pripravené

vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate.
Z konania otca, ktorý prestal deti navštevovať, na pojednávania súdu sa nedostavil, súd v čase
rozhodnutia nemal za preukázaný skutočný záujem otca o deti. Z dôvodu nečinnosti otca maloletých
detí pred súdom, jeho osobnú neúčasť na pojednávaniach súdu, súd nemohol vyhodnotiť postup arozsah prijatia vhodných opatrení pre ochranu maloletých detí v prípade ich návratu do Talianska, aby
mohol posúdiť možné riziko, hrozbu vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy a prípadne
neznesiteľnú situáciu.

Podľa článku 13 Dohovoru môže justičný orgán odmietnuť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa
nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy vyjadrený názor maloletých detí, ktorý zabezpečil
prostredníctvom kolízneho opatrovníka a nariadeným výsluchom maloletých detí súdom. Súd mal za

preukázané, že maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby so svojou matkou, staršou sestrou a
ďalšímičlenmirodiny,priateľmi,spolužiakminaSlovensku,súplnezačlenenédosociálnehoarodinného
života a prostredia na Slovensku. Za svoj domov považujú súčasné bydlisko, odmietajú otca, aj odchod
do Talianska. Obidve maloleté deti sú momentálne plne adaptované na prostredie, navštevujú školské
a predškolské zariadenie a plynule a bezproblémovo komunikujú v slovenskom jazyku.
Súd na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade sú splnené

podmienky upravené v čl.13 písm. b) Dohovoru. Matka maloletých detí nemá v súčasnosti v Taliansku
vytvorené primerané podmienky a zázemie pre ďalšiu plnohodnotnú starostlivosť o maloleté deti, na
ktoré sú deti vzhľadom na útly vek a silnú citovú väzbu fyzicky aj psychicky odkázané. Súd je toho
názoru, že návrat maloletých detí do Talianska bez prítomnosti matky nie je možný bez bezprostredného
ohrozenia zdravého vývoja maloletých detí. Prípadné odlúčenie detí od matky, by mohlo deťom spôsobiť

nenapraviteľné ujmy na ich zdraví a psychike a návrat maloletých detí za vyššie uvedených okolností, by
deti priviedol do neznesiteľnej situácie. Otec od novembra 2013 nemal s deťmi žiadny osobný kontakt a o
tento ani po celú dobu konania neprejavil záujem, čím eliminoval zachovanie dovtedajších vzájomných
citových väzieb s deťmi.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd I. stupňa po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne

aj vo vzájomných súvislostiach ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13
písm. b) Dohovoru a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloleté deti J. O. a Y. vystavil
fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pretože na základe straty
záujmu otca o maloleté deti súd nemal dostatočne za preukázané primerané opatrenia zo strany otca
maloletých detí pre ochranu maloletých detí po ich návrate a preto návrat maloletých detí do krajiny

ich obvyklého pobytu do Talianska nenariadil.
O trovách štátu súd rozhodol podľa 148 ods.1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenianaOkresnomsúdeBratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.