Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204255
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114204255.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. X, W. proti
žalovanému T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. X, W., zastúpenému Mgr. Karolom Švecom,
advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o určenie príspevku na výživu pre rozvedenú
manželku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 06. 2014, č. k.
14C/52/2014-27 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh o určenie príspevku
na výživu pre rozvedenú manželku zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania
639,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa citujúc ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Priznal
úspešnému žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17. 03. 2014, účasť na pojednávaní
dňa 27. 06. 2014) dva úkony po 287,14 Eur, pri ktorých súd vychádzal z hodnoty sporu 12 000 Eur a
jeden úkon po 41,50 Eur, keďže žalobkyňa svoj návrh pred začatím pojednávania upravila tak, že žiadala

príspevok za obdobie od 14. 02. 2014 do 21. 05. 2014, čo predstavuje za uvedené obdobie hodnotu
sporu v celkovej výške 636,17 Eur. Súd priznal režijný paušál 3 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v platnom znení). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 639,90 Eur.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Uviedla, že súd vôbec nevzal do úvahy jej žalostnú situáciu, na ktorej má veľký podiel

žalovaný, jeho nadštandardný život spojený s výletmi do L. a F., spoločný majetok, s ktorým výlučne
disponuje žalovaný. Žalobu nepodala zo svojvôle, ale donútili ju k tomu existenčné finančné problémy,
ktoré boli už za trvania manželstva, čo potvrdil aj súd, ktorý určil manželské výživné. Podmienky od
rozvodu manželstva sa nezlepšili, naopak žalovaný ju psychicky vydiera, napr., keď jej predložil fiktívnu
pôžičku 45 000 Eur, ktorú už rieši exekútor. Na záver uviedla, že súd mal z morálneho a humánneho
hľadiskastaťnastranedlhodobotýranejženyanienastranetrvaleškodiacehoamajetnéhožalovaného.

Aj keď súd jej výživné nepriznal, v tejto časti sa vo veci samej neodvoláva. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť
a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že návrh bol od počiatku nedôvodný,
a preto pokladá rozhodnutie o trovách konania za správne. Žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala

svoju neschopnosť sama sa živiť, na základe vlastnej žiadosti ukončila pracovný pomer s bývalým
zamestnávateľom bez toho, aby mala zabezpečenú inú prácu. V konaní neboli preukázané ani žiadnezdravotné dôvody, ktoré by jej znemožňovali vykonávať pracovnú činnosť. O jej spôsobilosti vykonávať
prácu svedčí aj to, že od 21. 05. 2014 sa riadne zamestnala. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že súd mal stať
z morálneho a humánneho dôvodu na jej strane, tak tieto skutočnosti v konaní ani len neprezentovala,

lebo vie, že nie sú pravdivé a z jej vyjadrení aj v iných konaniach má snahu žalovaného osočovať. Ak
návrh na začatie konania bol od počiatku nedôvodný, bolo by nespravodlivé, aby trovy konania znášal
žalovaný. Výška trov konania predstavujúca trovy právneho zastúpenia priznaná súdom bola vypočítaná
správne v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok vo výroku o trovách
konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 O. s. p. a zistil, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami poznamenáva, že z obsahu odvolania žalobkyne,
ktorá v konaní nie je zastúpená advokátom vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách

konania sa nezaoberal aplikáciou výnimočného ust. § 150 O. s. p..

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi konania náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť,
pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 150 O.s.p.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery , že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Úlohousúdubudevyrovnaťsasaplikáciouust.§150O.s.p.Predpokladompoužitiatohtoustanoveniaje,
abyišlooprípadyhodnéosobitnéhozreteľa,posudzovanéakonastranetoho,komumábyťnáhradatrov
priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol inak povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj
ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva

účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako
na povinného, tak aj oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.

Je potrebné vziať na zreteľ tiež to, či možno od žalovanej spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté
v súvislosti s predmetným konaní hradil sám.

Keďže sa súd prvého stupňa s aplikáciou výnimočného ust. § 150 O.s.p. nevyporiadal, jeho rozhodnutie
o náhrade trov konania je predčasné.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v súlade s ust. § 221 ods.

1 písm. f) O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených
intenciách, pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi účastníkov konania tak, aby jeho
rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.